Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. október 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204398
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116204398.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu:
P., XXX XX S., občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska
kancelária, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému právnym
zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04

Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní o zaplatenie 975,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 975,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 975,01 eur od 22.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22.02.2016, doručenou súdu dňa 22.02.2016 a jej opravou zo dňa 23.02.2016,
doručenou súdu dňa 23.02.2016, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by
žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 975 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 975, 01 eur od 22.02.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu č. 85000043619 na sumu 1500

eur zo dňa 20.03.2014. Uviedol, že predmetnú zmluvu uzatváral z dôvodu zlej finančnej situácie.
Tvrdil, že pri uzatváraní zmluvy mu žalovaný predložil zmluvnú predtlač ktorú podpísal bez toho, aby
bližšie porozumel jej obsahu. Zástupca žalovaného mu pri podpise povedal, že ak chce pôžičku,
musí predmetnú zmluvu podpísať a že sa nemusí obávať, nakoľko ide o štandardnú zmluvu. Mal za
to, že v danom prípade ide čisto o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva musí obsahovať
všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Bol názoru,

že predmetná zmluva nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. Citoval § 2 písm. i), g), h),
§ 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle citovaných zákonných ustanovení mal za
to, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vyjadrená ako súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom
do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa zarátavajú všetky náklady
vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové služby

súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Poukázal, že v predmetnej zmluve, je celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 3 065,40 eur. Zdôraznil, že žalovaný pri uvádzaní celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatok
za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 222,95 eur (bod 8.1 zmluvy). Zdôraznil, že celková čiastka,
ktorú musel žalobca zaplatiť predstavuje až 3 288,35 eur. Mal tiež za to, že žalovaný v predmetnej
zmluve uviedol chybne údaj o RPMN. U predmetnej zmluve sú uvedené dva údaje o RPMN, čo už samo

o sebe nezodpovedá zákonnej úprave a pôsobí pre spotrebiteľa zmätočne. V zmluve je uvedená RPMN
vo výške 70 % (bod 5 zmluvy) a 67,40 % (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti RPMN predstavuje až96,45 %. Uviedol, že do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytovaným
úverom. Žalobca však do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo

výške 222,95 eur. Konanie žalobcu pri poskytovaní úveru tým, že do celkových nákladov spotrebiteľa
a do výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom (222,95 eur) a tieto
poplatky skryje pod samotnú dohodu o poskytovaní služby, čím bolo znemožnené dosiahnuť reálnu
predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti označil za mimoriadne závažnú nekalú
obchodnú praktiku. Takúto obchodnú praktiku považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi a

konanie bez odbornej starostlivosti tým, že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože žalobca
nemal zabezpečenú reálnu objektívnu možnosť porovnania úverov z hľadiska výšky RPMN a celkových
nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Zo znenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č . 129/2010
Z.z. mal za jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a
iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Upozornil, že v danom prípade tento údaj v
úverovej zmluve absentuje. Citoval znenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Uviedol, že nesprávne

uvedeniepodstatnýchnáležitostízmluvyjepotrebnépovažovaťakokebytietonáležitostineboliuvedené
vôbec. Konštatoval, že zo strany žalovaného pri podpise úverovej zmluvy boli porušené ustanovenia
zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. Mal za
to, že nakoľko predmetná úverová zmluva je zo zákona považovaná za bezúročnú a bez poplatkov,
žalobca bol povinný vrátiť žalovanému len sumu, si od žalobcu požičal. Poukázal, že žalovaný žalobcovi

vyplatil na základe predmetnej zmluvy len sumu 1 277,05 eur (1 500 eur - 222,95 eur) nakoľko poplatok
uvedený v bode 8.1 predmetnej zmluvy si hneď započítal na poskytnutý úver podľa bodu 8.04 zmluvy.
Žalobca žalovanému postupnými platbami vrátil až sumu 2 252,06 eur. Citoval § 451 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že žalovaný ako
podnikateľ, ktorého predmetnom podnikania je aj dlhodobo poskytovanie úverov sa uvedeným konaním

bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a to tým, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere
s nedostatkami vytýkanými vyššie. Namietal, že žalovaný neuviedol všetky skutočnosti prináležiace k
zmluve o spotrebiteľskom úvere, hoc o tejto povinnosti dlhodobo vedel. Rovnako namietal, že žalovaný
od žalobcu požadoval rôzne plnenia, hoc vedel, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná,
resp. bezúročná a bez poplatkov.

3. Okresný súd v danej veci rozhodol v súlade s § 114 ods. 5 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
rozsudkom pre zmeškanie, tak že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 975,01 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 975,01 eur od 22.02.2016 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy právneho zastúpenia vo výške 144,07 eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 5Co /201/2016-47 zo dňa 30. júna 2016 predmetný rozsudok pre
zmeškanie č.k. 41C/64/2016-27 zo dňa 4. apríla 2016 v dôsledku podaného odvolania žalovaného zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
5. Súd následne nariadil pojednávanie na deň 14.10.2016, na ktorom vec prejednal, vykonal
dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.10.2016, doručenom okresnému súdu dňa 10.10.2016, k
podanej žalobe uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý
nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, teda aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
je potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Žiline č.k. 9Co/516/2015 zo dňa 29.10.2015. V tejto súvislosti vzniesol námietku miestnej

nepríslušnosti súdu a žiadal aby okresný súd postúpil vec vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým
je všeobecný súd žalovaného, t.j. v tomto prípade Okresný súd Bratislava I. Uviedol, že žalobca vstúpil
so úverového vzťahu so žalovaným vo viacerých prípadoch, čo vyvoláva odôvodnenú pochybnosť o
tvrdení žalobcu, že podpísal zmluvu bez toho, aby porozumel jej obsahu. Žalobca za dohodnutých
podmienok uzatvoril predmetnú zmluvu a pristupoval k splácaniu svojho záväzku. Iné skutočnosti začal

tvrdiť až dodatočne v konaní. Mal za to, že v prípade, ak by tvrdenie žalobcu bolo relevantné, bolo
by logickým postupom obrátiť sa v otázke uzatvorenia zmluvy na iný subjekt - poskytovateľa úverov,
resp. nepristupovať k uzatváraniu ďalších zmlúv. Tvrdenia žalobcu považoval za zjavne účelové a
majúce za cieľ, z jednoduchého dôvodu apelovanie na postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, dosiahnuť neoprávnený prospech na úkor druhej zmluvnej strany, v okamihu, keď dlžník nie je

schopný, resp. ochotný pristupovať k splácaniu svojich záväzkov z uzatvorených zmlúv. Ďalej uviedol,
že v bode 5 formulára žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sa uvádza údaj o hodnote RPMN,
ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaná RPMN za úver. Poukázal, že presný
údaj o RPMN je uvedený v bode 6 ako RPMN za úver. Konštatoval, že údaj o RPMN sa určuje ažs ohľadom na schválený úver na základe údajov úveru, a teda v otázke RPMN nemožno hovoriť o
nejakej zmätočnosti. Uviedol, že rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného
úveru vypláva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto

hodnota je v bode 6 uvedená presne. Uviedol, že pre výpočet RPMN majú totiž význam tieto údaje:
suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti
každej splátky. Nesúhlasil s tvrdením, že výsledná výška RPMN nemôže byť nižšia ako ročná úroková
sadzba úveru, nakoľko RPMN sa dojednáva striktne na základe zákonného vzorca určeného pre jej
výpočet. Konštatoval, že dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad a ani

o podmienku pre vznik zmluvy o úvere. Citoval ust. § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vymedzil
pojem individuálny ako nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určiť podmienku formulačne ovplyvniť, ale
predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu
s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomu stavu, ak by odmenu prijal, teda ho
nebude zaväzovať na základe jeho vlastného rozhodnutia a toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť
uzavrieť úverovú zmluvu za takých podmienok ako keby podmienku akceptoval. Poukázal na odbornú

literatúru, kde za individuálne dojednané by mali byť považované nielen klauzuly, ktoré boli skutočne
dojednané, ale aj tie, ktoré mohli byť dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu.
Uviedol, že ak by sa mal pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, potom je namieste záver, že ide o
každé také ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré
síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať bez toho,

aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia. Uviedol,
že dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre
vznik zmluvy o úvere, a teda má právnu povahu individuálneho dojednania. Poukázal na bod 8. ods. 8.6
Dohody o poskytnutí služby, s tým, že je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri
zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako

niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Poukázal, že dohoda o poskytnutí
služby je osobitne podpisovaná. Je samostatná od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere.
Podpísaním zmluvy sa nepristupuje a automaticky sa neuzatvára dohoda o poskytnutí služby. To, že
uzavretie dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody
o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Definoval pojem priemerný spotrebiteľ a v

súvislosti s tým konštatoval, že spotrebiteľ si je vedomý, že dohodu neuzatvára automaticky so zmluvou
o úvere, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody. Tvrdil,
že aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné. Žalobca vedel o jej význame,
právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Tvrdil, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym
dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vylučoval záver o jej neprijateľnosti. Citoval §

53ods.1Občianskehozákonníka.Uviedol,žepredmetnácenajecenouplnenia,tátoniejeneprijateľnou
podmienkou. Uvedená dohoda bola dohodnutá ako individuálny právny úkon, ktorého využitie alebo
nevyužitie vyplýva zo slobodnej vôle zmluvnej strany, v prospech ktorej bola dojednaná, teda dlžníka.
Poukázal, že žalobca v dohode o poskytnutí služby sám vyhlasuje, že nie je podmienkou pre iný vzťah.
Výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, a teda nie je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka neprijateľnou podmienkou. Mal za vylúčené, aby odplata za poskytnutie odkladu splátok bola
zahrnutá do celkovej výšky RPMN z dôvodu doplnkového a dobrovoľného charakteru tohto zmluvného
dojednania. Z uvedeného mal za nepochybné, že služba je nepovinná, a pre jej uzatvorenie sa žalobca
rozhodol sám a dobrovoľne. S poukazom na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, že keď táto
dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie

balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Citoval § 2 písm. i) zákona č. 129/2010
Z.z. Uviedol, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní
nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Poukázal, že aj poskytnutá služba v zmysle dohody o
jejposkytnutíjevoliteľná.Konštatoval,žeakbytedažalobcadohodunepodpísal,tátobynikdynevznikla.
Pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by bol taký postup

v rozpore so zákonom. Mal za to, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje výšku splátok,
termín ich splatnosti, ako aj počet splátok. Poukázal, že zmluva v bode 6 obsahuje zákonom požadovanú
výšku splátky (85,15 eur), termín splatnosti splátky (uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru
Dlžníkovi, ako aj v splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a počet splátok (36),
teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k.) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva obsahuje aj dátum splatnosti

prvej splátky. Mal za to, že by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miery nákladov.
Uviedol, že pri výpočte RPMN sa vychádza z výšky splátky. Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej
sa hovorí v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam
pojmu splátka, teda že má isť o súčet splátky istiny, alebo splátku úroku a pod. Musí ísť o celú splátku,pretože inak by bol daný výpočet nesprávnym a mylným. Bol názoru, že zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že by zmluva mala ešte obsahovať aj samostatný údaj o ich súčte. Vyjadril presvedčenie,
že záver o rozpisovaní splátky znemožňuje výpočet RPMN. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť,

či do vzorca určeného pre tento výpočet sa má použiť výška splátky istiny, splátky úroku alebo iných
poplatkov. Rovnako mal za to, že tak zákon neurčuje, že pre účely tohto výpočtu sa jednotlivé rozpísané
položky majú spočítavať. Zdôraznil, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je
potrebné vychádzať zo smernice Rady 2008/48 (čl. 22 ods. 1 smernice), ktorá má v rámci únijného práva
povahu plnej harmonizácie. Konštatoval, že znenie smernice tvrdenie žalobcu o rozpisovaní splátky

popiera. Citoval článok 10 ods. 1 písm. h) smernice. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 13Co/111/2014-166. Vzniesol námietku premlčania. Citoval § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Namietal, že by žalovaný vedel o bezdôvodnom obohatení z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
zmluvy. Uviedol, že subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že „poškodený„ subjekt má k dispozícii
skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Bol názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, v akom okamihu mal k dispozícii skutkové a

právne vedomosti o bezdôvodnom obohatení sa žalovaného na jeho úkor. Mal za to, že je potrebné
preukázať úmysel veriteľa bezdôvodne sa obohatiť na úkor druhej strany. Žiadal žalobu zamietnuť a
priznať náhradu trov konania.
7. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, pričom nad
rámec obsahu odôvodnenia žaloby uviedol, že námietky žalovaného obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa

05.10.2016 sú nedôvodné. Námietku miestnej nepríslušnosti označil za vznesenú oneskorene. Bol
názoru, že na túto nie je potrebné prihliadať. K obsahu samotnej zmluvy uviedol, že predmetné zmluvy
žalovaného ako nebankového subjektu už boli podrobené kontrole zo strany či už tunajšieho súdu,
alebo súdov Slovenskej republiky a je ustálená praxou, že tieto zmluvy sú považované za bezúročné,
bezpoplatkové. Rovnako považoval za bezdôvodnú aj námietku premlčania. Uviedol, že je zrejmé, že

zo strany žalovaného ide o formulárové vyjadrenie, nakoľko samotná zmluva bola uzatvorená v r. 2014,
čiže nemohla uplynúť ani či už subjektívna dvojročná, alebo objektívna trojročná lehota pre podanie
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia.

8. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to stanoviskom veriteľa k zmluve

o RÚ č. 8500043619 zo dňa 20.03.2014 (č.l. 5 - 6 spisu), oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
- zmluva o revolvingovom úvere č. 8500043619 zo dňa 20.03.2014 (č.l. 7 spisu), žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500043619 zo dňa 20.03.2014 (č.l. 8 spisu),
zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného (č.l 10 spisu), tabuľkou, resp.
internetovou kalkulačkou sadzba nákladu (č.l. 11 spisu).

9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa
nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase
vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

10. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nároky vzniknuté
z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

8500043619 zo dňa 20.03.2014 znejúcej na sumu 1 500 eur. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ,
keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho
podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto
vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah,
ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy je vzťahom občianskoprávnym a na

predmetnú zmluvu sa tak hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súd má tak za to, že právny vzťah
založený úverovou zmluvou je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský.
11. Z predloženej úverovej zmluvy je možné ustáliť, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške
1 500 Eur. Vyčerpané sumy sa žalobca zaviazal splácať v 36 splátkach mesačne vo výške 85,15 eur

so splatnosťou k 1. dňu v mesiaci. Zo stanoviska veriteľa k zmluve o RÚ č. 8500043619, prehľadu
prijatých platieb k 25.01.2015 je zrejmé, že žalobcovi bol žalovaným dňa 20.03.2014 bezhotovostným
prevodom poskytnutý úver, resp. peňažné prostriedky vo výške 1 277,05 eur. Žalobca žalovanému
celkovo k predmetnej zmluve uhradil sumu 2 252,06 eur. Sumu 222,95 eur si žalobca hneď pri poskytnutí
úveru stiahol ako odplatu za dohodnutú službu odkladu splátok. (bod 8.1 predmetnej zmluvy)

12. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr
zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto
zákona.
13. Preskúmaním obsahu zmluvy, súd zistil, že v predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje
obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), t.j. výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
14. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že
povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy
z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona,
ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa vkonečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká
časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej

položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku
a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na
presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Súd dodáva, že uvedenie časti,
ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných
poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na

úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci odporca
spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú
v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len
vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu
príslušenstva,jevylúčené,abyvzniklipochybnostiotom,akomalibyťzaplatenésplátkyzapočítavanéna
úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Uvedenie tejto náležitosti v súlade s vyššie uvedeným výkladom

z predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 6Co/142/2016 zo dňa 22.06.2016, sp. zn. 6Co/107/2016 zo dňa 27.04.2016,
či sp. zn. 6Co/170/2015 zo dňa 17.06.2015 a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/19/2012 zo
dňa 12.03.2013. Súd dodáva, že uvedená náležitosť zmluvy nevyplýva ani z Oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500043619. Splátkový kalendár, na ktorý

sa žalovaný v tejto súvislosti odvolával, ani nebol súdu zo strany žalovaného predložený. Súd naviac v
tomto smere považuje za potrebné uviesť, že zo samotnej predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva, že by
toto Oznámenie, či splátkový kalendár, mali byť neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, resp. že
by k zmluve bezpochyby prináležali a tvorili so zmluvou jeden celok.

15. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného
zákona sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov už v dôsledku absencie
jednej obligatórnej náležitosti vyžadovanej citovaným zákonom, súd pre rozhodnutie vo veci, resp. pre
rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru ako prejudiciálnej

otázky, nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať dôvodmi uvádzanými v súvislosti s výškou
RPMN, celkovými nákladmi, či ďalšími namietanými skutočnosťami ohľadne náležitostí predmetnej
spotrebiteľskejzmluvy.Odôvodnenierozhodnutiavtomtosmerepovažovalvzhľadomnavyššieuvedené
právne závery za nadbytočné. Na tomto mieste súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

16. Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie
§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek

úrokovalebopoplatkov.Prijatímtakéhotoplneniabezprávnehodôvodutakvzniklonastranežalovaného
bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľských úverov nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných
prostriedkov úveru 1 277,05 eur. Súd na tomto mieste dodáva, že za neprijateľný považuje postup
žalobcu, ktorý pri vyplatení poskytnutej sumy úveru žalobcovi odpočítal odplatu za službu v zmysle

bodu 8.8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby vo výške 222,95 eur, ktorou službou bol žalobcovi
umožnený odklad troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez
ohľadu na to, či žalobca vôbec o takúto službu bude alebo nebude mať záujem, a či túto službu v
čase trvania úverového vzťahu vôbec využije. Okresný súd má za to, že zmluvné dojednanie, ktoré
oprávňuje žalobcu na takúto odplatu za poskytnutie služby, splatnosť odplaty ihneď pri poskytnutí úveru

a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových
prostriedkov hneď pri poskytnutí úveru, je neprijateľný postup žalovaného, výrazne v neprospech
žalobcu, ako spotrebiteľa. Nepochybne by túto dohodu bolo možné vyhodnotiť nielen ako neplatnú podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale zároveň aj ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi
s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Výška stanoveného poplatku predstavovala takmer 15 %

poskytnutého úveru. Táto zmluvná odmena je neprimerane vysoká, keďže jej suma takmer dosahuje
sumu troch splátok, ktoré môžu byť odložené. Žalobca nemal právo na takúto odplatu, a preto aj
neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalovanej na poskytnutieúverovej sumy. Z tohto dôvodu súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného obohatenia
vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi.

17. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z prehľadu prijatých platieb,
z ktorého vyplýva, že žalovaný na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere vyplatil
žalobcovi celkovo sumu 1 277,05 eur a žalobca uhradil k zmluve celkovo sumu 2 252,06 eur, t.j.
postupnými platbami vychádzajúc z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného
spotrebiteľského úveru preplatil žalobca žalovanému sumu 975,01 eur. Táto suma 975,01 eur tak

predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech na
strane žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451
Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.

18.Súdsazaoberalajvznesenounámietkoupremlčaniaatútovyhodnotilakopodanúnedôvodne,užlen
z toho dôvodu, že predmetná zmluva bola podpísaná 20.03.2014 a žaloba bola podaná dňa 22.02.2016,

teda ešte pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 Občianskeho zákonníka

19. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení účinnom od 01.02.2013 nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z. Z predloženého stanoviska veriteľa k predmetnej zmluve vyplýva, že dňa 19.08.2015 bola

úverová zmluva predčasne splatená v celom rozsahu, čím boli všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy
vysporiadané a úverový vzťah ukončený. Dňa 19.08.2015 bola tak zo strany žalobcu zaplatená nielen
celá istina, ale aj príslušenstvo k nej (poplatky, úroky). Žalobca si uplatnil úroky z omeškania následne
odo dňa 22.02.2016. Výška základnej úrokovej sadzby ECB bola v období od 09.12.2015 do 16.03.2016
vo výške 0,05 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti). Žalobcovi tak vznikol nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 975,01 eur od 22.02.2016 do zaplatenia.
20. Súd tak považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na
zaplatenie sumy 975, 01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 975,01 eur
od 22.02.2016 do zaplatenia.
21. K námietke miestnej nepríslušnosti súd dodáva, že táto bola nedôvodná, nebola uplatnená včas.

V tejto súvislosti súd uvádza, že ak už súd už začal konať vo veci samej alebo rozhodol vo veci
samej bez pojednávania, nemôže už vysloviť svoju miestnu nepríslušnosť z vlastnej iniciatívy a ak
premeškal tiež účastník iniciovať rozhodnutie súdu o miestnej nepríslušnosti, lebo neuplatnil námietku
nedostatku miestnej nepríslušnosti pri prvom úkone, ktorý mu patril potom už nie je k dispozícii
procesný postup, ktorým by bolo možné zmeniť stav, že konanie bolo začaté na miestne nepríslušnom

súde. Miestnu príslušnosť už potom za žiadnych okolností skúmať nemožno a nedostatok miestnej
príslušnosti procesného súdu je tak v dôsledku koncentrácie konania zhojený. V danom prípade súd už
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti oneskorene.
Vychádzajúczuvedenéhosúdnatútonámietkuneprihliadalatedanevyjadrovalsaanikjejodôvodneniu
zo strany žalovaného.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.