Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115229341
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115229341.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sone Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO
CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: Q. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R., D. XXX/XX, o vymoženie sumy 1.560,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 25Er/1111/2015-24 zo dňa 23. novembra 2015,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha,
so sídlom Exekútorského úradu Nitra, Piaristická 2 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, §
45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, §
25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 3 ods.
1, 2 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.
1, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora

nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok č.k. IX-
C/0112/0048 zo dňa 26.07.2013, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Bratislava. Za preukázané považoval, že právny predchodca
oprávneného (Poštová banka, a.s.) ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 27.03.2008
zmluvu o úvere. Predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, ktorú uzatváral právny predchodca
oprávneného ako dodávateľa a povinný ako spotrebiteľ. Z tohto dôvodu súd aplikoval na právny vzťah

ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a ustanovenia Občianskeho zákonníka spotrebiteľských zmluvách. Súd preskúmaním zmluvy zistil, že
v č. l. 3 ods. 7 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov
o platnosť, výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných
obchodných podmienkach, a to podľa čl. 10.2.2 VOP. Súd predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil
za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dôvodil tým, že doložka

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho na vôli
dodávateľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal. Doložka bola v obchodných
podmienkach formulovaná tak, že splynula s ostatnými štandardnými podmienkami. Podpis na zmluve,
podľa súdu nie je možné považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej
platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného

vzťahupodpisom,ktorývtomtoprípadeneboldodržaný.Zozmluvnejpodmienkysanestávaindividuálne
dohodnutápodmienkalentým,žeodnejspotrebiteľneodstúpil. Vdanomprípaderozhodcovskádoložkaumožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené rozhodcovský rozsudok nepovažoval za relevantný exekučný titul z dôvodu
nedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneplatnejrozhodcovskejdoložky.Súdprvej

inštancie preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal,

že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr.
zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvého stupňa nie je oprávnený vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
tzv. exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako

exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok , ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu , podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať
skutkový stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni

tomu, aby bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol
povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a.s.
postupovala v súlade s ust. § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. To že ju neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej

slobody. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatnenovédokazovanieskutkovéhostavu,kčomusanemalmožnosťvyjadriť,čímmubolaodňatá
možnosť konať pred súdom. Okrem toho postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp rovnosti
účastníkov konania, keďže bez toho, aby bola povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne
zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného. Záverom

dodal, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 23.11.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho

procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 08.03.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b
novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku , Civilného
mimosporového poriadku a
Správneho súdneho poriadku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového

poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietkyproti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou
predchodkyňouoprávneného(Poštovoubankou,a.s.)apovinnýmboladňa27.03.2008 uzavretázmluva
o úvere. ktorá v čl. 3 bod 7 uvádza, že „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z

tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach“. K zmluve boli pripojené Všeobecné
obchodnépodmienky,ktorévbode10.2.2 obsahujúrozhodcovskúdoložkutýkajúcusariešeniavšetkých
sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových
produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej

Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento
spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku,
ktoré sú platné a účinné v čase začatie rozhodcovského konania b) pokiaľ bude v príslušnom spore
žalobcomklient,jeoprávnenýpredložiťtentospornprerokovaniearozhodnutieRozhodcovskémusúdu,
a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatie rozhodcovského

konania alebo všeobecnému súdu. Podľa 10.2.3 Ak klient najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu
a/alebo Zmluvy nedoručí banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa
zo to, že ju prijal.“

10. Súd prvej inštancie v exekučnom konaní správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť

rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené právnym
predchodcom oprávneného takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a
povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom
zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil nevyváženosť

dohodnutej rozhodcovskej doložky.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na

všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo

podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Iný
záver nemožno vyvodiť ani s poukazom na znenie bodu 10.2.3. VOP „Ak klient, najneskôr pri uzavretí
Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí, má sa za to že ju prijal“, ktoré má učiniť zadosť, že klient (povinný ) s rozhodcovskou doložkou
vyslovila súhlas, a teda bola právne relevantným spôsobom založená právomoc rozhodcovského

súdu. Okolnosť, že veriteľ si vymienil, že klient (spotrebiteľ) je povinný platnosť rozhodcovskej doložky
namietať pri uzavretí zmluvy resp. bankového obchodu osobitnou formou „písomne“, spotrebiteľa pri
vyjednávaní podstatne znevýhodňuje.12. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je
v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent

rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov

konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

13. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného
(Poštová banka a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým

spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp.
pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej

inštancie správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá
sospotrebiteľom,akmábyťprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómie,musíbyťvýsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

14. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v
danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom
odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).