Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201019
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115201019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedora Benku a sudkýň: JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky - matky: S. L., rod. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. K. XXX, A., zastúpená Ivetou Orlíkovou, advokátkou so sídlom Kapitulská
6, Trnava, proti manželovi, ktorý návrh nepodal - otec: I. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. K. XXX, A.,
zastúpený spoločnosťou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, so sídlom Hlavná 11, Trnava,
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: F. L., nar. X.X.XXXX a
V. L., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, na čas po rozvode, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu

Trnava zo dňa 31. októbra 2016, č. k. 37P 7/2015-178, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výživného p o t v r d z u j e a v
časti úpravy styku otca s maloletými deťmi a trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo I. L. a S. L., uzavretého dňa
4.9.2014, zapísanej v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, zv. 72, ročník 2004, strana 113,
poradové číslo 300, rozviedol, maloletú F. a maloletú V. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti
matky, pričom obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi detí
uložil platiť na výživu maloletej F. na čas po rozvode výživné vo výške 120,- eur, na výživu maloletej V.

výživné vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky. Ďalej
súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený sa s deťmi
stýkať každý párny týždeň v piatok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod., v sobotu v čase od 9.30 hod. do
19.30 hod. a v nedeľu v čase od 9.30 hod. do 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase
od 10.00 hod. do 18.00 hod., vo Veľkonočnú nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka je
povinná v čase určenom ako začiatok styku pred svojim bytom maloleté deti riadne pripravené odovzdať
otcovi, otec je povinný v čase určenom ako koniec styku pred bytom matky maloleté deti riadne odovzdať

matke a obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť zrealizovať,
oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi, a to najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. O
trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 22, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1,
4 a 5, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a §
76 ods. 1 Zákona o rodine keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zákonné

podmienky pre rozvod manželstva sú v danom prípade splnené, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú už
dlhšiu dobu vážne narušené a rozvrátené - manželstvo neplní svoj účel, nie je možné očakávať (hlavne
pre zásadne odmietavý postoj navrhovateľky) obnovenie manželského spolužitia; manželia nevedú
spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Manželia sa vzájomne odcudzili, obaja,vzhľadom k rozvratu ich vzťahov, súhlasia s rozvodom. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že
manželstvo rozviedol. Vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas
po rozvode súd dospel k záveru, že obe maloleté deti žijú momentálne v prostredí u navrhovateľky/

matky, ktoré je pre ne prirodzené a známe, obe deti sa celkom jednoznačne vyjadrili že nechcú
byť v starostlivosti otca, odmietli aj striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, prajú si ostať s
navrhovateľkou/matkou (k tej majú aj podľa znalca vytvorené silné citové puto, sú na ňu emočne
naviazané a preferujú ju, nachádzajú u nej pocit bezpečia), v starostlivosti a výchove navrhovateľky/
matky neboli zistené žiadne nedostatky alebo pochybenia, vzorne sa o deti stará. V dome, kde t.č.

maloleté deti spolu s navrhovateľkou/matkou bývajú sú vytvorené vhodné podmienky pre ich výchovu.
Súd v súvislosti so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti prihliadol aj k ich názoru, keď
jednoznačne a bez pochybností vyslovili želanie bývať s navrhovateľkou/matkou. Naviac, aj otec v
priebehu konania vyslovil súhlas so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľke/
matke. Z uvedených dôvodov rozhodol súd o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky;
zároveň rozhodol súd o tom, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať celý

ich majetok. Vo veci určenia výšky výživného súd vzal do úvahy príjmy (u otca potenciálny príjem) a
výdavky rodičov, a oprávnené potreby maloletých detí. Matka je zamestnaná s príjmom 1.200,- eur
mesačne(podľa jej tvrdenia), poberá rodinné prídavky vo výške 47,04 eur mesačne, ďalšie príjmy nemá.
Býva s maloletými deťmi u svojich rodičov, ktorým prispieva na chod domácnosti sumou 100,- až 200,-
eur mesačne, nemá žiadne zvýšené výdavky na domácnosť ani na seba. Okrem maloletých F. a V.

nemá matka žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec je zamestnaný v spoločnosti I., s.r.o. (ktorej je
zároveň jediným spoločníkom a konateľom), poberá mzdu vo výške 349,71 eur mesačne (t.j. na úrovni
minimálnej mzdy), zároveň sú mu vyplácané náhrady stravného priemerne 116,55 eur mesačne; žiadne
ďalšie príjmy nemá. Spoločnosť I., s.r.o. za rok 2015 vykázala zisk 174,18 eur (v predchádzajúcom
období vykazovala stratu). Výdavky na chod domácnosti vrátane spotreby energií má otec 150,- eur,

výdavky na stravu, oblečenie, hygienu a pod. 200,- eur mesačne; žiadne zvýšené výdavky nemá.
Okrem maloletých F. a V. nemá otec žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd vychádzal pri určení
výživného z potenciálneho príjmu otca. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že otec
má vyštudovanú dopravnú priemyslovku, je zdravý - priemerný plat v národnom hospodárstve za rok
2016 bol v SR 878,- eur, v trnavskom kraji 914,- eur, v trnavskom kraji pri zaradení „vodič kamiónu“ (t.j.

práca ktorú vykonáva otec) dokonca vo výške 1.190,- eur mesačne - ktorýkoľvek z uvedených príjmov by
otcovi (ktorý je zdravý, a nemá žiadne obmedzenia pre ktoré by z objektívnych dôvodov nemohol riadne
pracovať alebo zamestnať sa, keď v trnavskom regióne nie je problém nájsť si prácu s vyštudovaným
odborom „doprava“, naviac jeho odôvodnenie pokračovania v podnikaní ktoré nie je ziskové, resp.
dokonca je dlhodobo stratové že „podniká preto, lebo to robí už od 18 rokov“ nie je relevantným dôvodom

na ktorý by súd pri hodnotení možného príjmu otca mal prihliadať) umožňoval platiť bez vážnejších
problémov určené výživné; podľa názoru súdu sa pokračovaní v stratovom podnikaní, a vyplácaní si
minimálnej mzdy otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku (§ 75 ods. 1
Zákona o rodine). Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletých detí, ktoré obe navštevujú základnú školu v
miestebydliska.NamaloletúF.súvýdavkyvovýške332,-eur,namaloletúV.vovýške312,-eurmesačne

(vrátane stravy, oblečenia a obutia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so vzdelávaním); obe
sú zdravé, majú potreby primerané ich veku, žiadne zvýšené výdavky ne nie sú. Na základe zhora
uvedených skutočností dospel súd k názoru, že určenie výživného na sumu 120,- eur mesačne na
maloletú F. a vo výške 100,- eur na maloletú V., je primerané, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine,
keď súd pri určení výšky výživného vzal do úvahy i skutočnosť, že matka má v čase rozhodovania o

výživnom príjem vo výške 1.200,- eur mesačne, teda pomerne výrazne vyšší ako je (potencionálny)
príjem otca (preto súd neurčil výživné v matkou požadovanej výške 180,- resp. 150,- eur mesačne). Styk
otca s maloletými deťmi bol upravený v súlade so vzájomne akceptovanou dohodou rodičov. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 58 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu; účastníci konania ani o náhradu trov nepožiadali.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a úpravy styku s maloletými deťmi
podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť
a uložiť mu platiť na výživu každého dieťaťa sumu 40,- eur mesačne a súčasne upraviť styk s deťmi
každý párny týždeň v piatok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod., v sobotu v čase 9.30 hod. do 19.30

hod. a v nedeľu v čase od 9.30 hod. to 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od
10.00 hod. do 18.00 hod., vo Veľkonočnú nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas jarných
prázdnin vždy po dobu prvých troch dní jarných prázdnin od 9.30 hod. v prvý deň prázdnin do 18.00
hod. v tretí deň prázdnin a počas letných prázdnin vždy po dobu 1 týždňa letných prázdnin nepretržitepo dohode s matkou od 9.30 hod. v prvý deň týždňa do 18.00 hod. v posledný deň týždňa. Poukázal na
to, že v odôvodnení rozsudku súdom určený znalec konštatuje, že matka negatívne ovplyvňuje vzťah
detí k otcovi a napriek tomu, že súd mal o tom vedomosť, určil otcovi styk s deťmi vo veľmi obmedzenej

miere, bez možnosti prespávania, bez možnosti vziať deti na viacdňový výlet, či dovolenku. Trval na
určení styku s deťmi aj počas jarných a letných prázdnin, a to v takej miere, aby otec mohol zobrať deti
aj mimo svojho domu a na dlhší čas, teda aspoň počas prázdnin sa vymaniť spod neustálej kontroly
matky. Uviedol, že súdu predložil potvrdenie o príjme, ktoré dokazuje, že jeho priemerná čistá mzda bez
daňového bonusu a zamestnaneckej prémie je na úrovni približne 349,- eur a jeho príjem nedovoľuje

platiť mesačné výživné súdom určenej výške. Napriek tomu, že súd poukázal na skutočnosť, že môže
zmeniť zamestnanie a dosiahnuť tak vyššiu mzdu, poukázal na to, že v prípade zamestnaneckého
pomeruakovodičkamiónuvinejspoločnostijepodmienkouodpracovať6týždňovnepretržitevrámciEÚ
a následne má zamestnanec nárok na 1 týždeň voľna. Za týchto okolností by si však nemohol vybudovať
žiadny vzťah so svojimi deťmi. Bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že práca vodiča kamiónu je
časovo náročná, možno ju vykonávať pre tretiu osobu za vyššiu mzdu, ale aj za časovo náročnejších

podmienok alebo pre vlastnú spoločnosť za nižšiu mzdu a za časovo priaznivejších podmienok. Súd
súčasnenevzalvdostatočnejmieredoúvahy,žematkadetípoberámzduvovýške1.200,-eurmesačne,
čo zakladá značný nepomer medzi jeho príjmami a príjmami matky.

4. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka detí, ktorá navrhla rozsudok v napadnutých častiach

z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že s otcom dieťaťa a maloletými deťmi žila v spoločnej
domácnosti od uzavretia manželstva až do januára 2015, pričom počas spoločného manželského
spolužitia nepracovala, pretože takto si to želal otec detí a chcel, aby bolo o deti postarané, aby bolo
navarené, upratané a aby sa jeho žena venovala jemu, tak odporca zabezpečoval všetky potreby rodiny
vo svojej réžii. Náklady na túto domácnosť určite nepokryla jeho mzda ako vykazuje vo výške 409,47

eur pričom ako uvádza otec jeho náklady súvisiace s bývaním predstavujú sumu 150,- eur, náklady
s potrebami maloletých detí predstavovali sumu v čase spoločnej domácnosti vo výške cca 50,- eur,
t.j. spolu 200,- eur. Predložila výpis z karty ktorou otec zabezpečoval potreby rodiny a v domácnosti
počas spoločného spolužitia, napr. v mesiaci júl 2014 išlo o sumu 399,54, čo predstavuje spolu sumu
200,- eur + 399,54 eur, teda spolu sumu 599,54 eur. Z predloženého výpisu vyplýva, že v tomto mesiaci

otec zakúpil v spoločnosti NAY Elektrodom vec v hodnote 855,43 eur. Podobne to bolo i v mesiaci
jún 2014. Uvedené náklady, ktoré boli vynaložené zo strany otca nezodpovedajú jeho predloženým
príjmom. Vzhľadom na jeho príjmy a vykazovanú stratu spoločnosti, deklarovaný príjem otca detí vo
výške 409,47 eur nemohlo pokryť jeho výdavky a čas výdavkov rodiny, ktoré predložila. Rovnako
poukázala na to, že otec zakúpil v rámci podnikateľskej činnosti v spoločnosti, v ktorej je jediným

spoločníkom a konateľom, motorku, na zakúpenie ktorej si spoločnosť zobrala úver, pričom spoločnosť
vykazuje minimálny zisk, resp. v predchádzajúcom roku 2014 stratu a aj napriek tomu je schopná splácať
túto nehnuteľnú vec vo výške 200,- eur mesačne. Taktiež rodinný dom s.č. XXXX/XXX, v ktorom ona
spolu s otcom detí a deťmi spoločne bývali, je vo výlučnom vlastníctve otca detí, počas ich spoločného
spolužitia ho v roku 2007 prerábali, v roku 2012 až 2014 vybavili novým nábytkom, a to v celkovej

sumecca10.000,-eur,domácnosťbolavybavenárôznyminajnovšímielektrickýmizariadeniami,ktorých
zakúpenie zabezpečoval otec detí z prostriedkov, ktoré zarobil v spoločnosti I. s.r.o., pretože iný príjem
nemal a ona nepracovala. Čo sa týka úpravy styku otca s deťmi uviedla, že v rámci konania boli maloleté
deti vypočuté a opisovali rôzne situácie, ktoré s otcom zažili a neboli to príjemné chvíle. Vo svojich
výpovediach potvrdili, že ich ona posiela k otcovi i napriek tomu, že ony nechcú k nemu ísť. Otec si

ich nikdy sám nevyzdvihol, vždy len čakal, kedy deti prídu k nemu. Otec si doposiaľ nevie k maloletým
deťom nájsť cestu, deti i dnes nemajú záujem u neho prespávať a tráviť s ním viac času ako 2 až 3 hod.

5. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah

adôvodyodvolania(§65a§66CMP)adospelkzáveru,žeodvolanieotcadetíjedôvodnélenčiastočne.7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37P/7/2015 bol rozvod manželstva
účastníkov a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej F. nar. X.X.XXXX a maloletej
V., nar. XX.X.XXXX.

8. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo I. L. a S. L., uzavretej dňa
4.9.2014, zapísanej v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, zv. 72, ročník 2004, strana 113,
poradové číslo 300, rozviedol, maloletú F. a maloletú V. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti
matky, pričom obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi detí

uložil platiť na výživu maloletej F. na čas po rozvode výživné vo výške 120,- eur, na výživu maloletej V.
výživné vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky. Ďalej
súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený sa s deťmi
stýkať každý párny týždeň v piatok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod., v sobotu v čase od 9.30 hod.
do 19.30 hod. a v nedeľu v čase od 9.30 hod. do 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. v
čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., vo Veľkonočnú nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., pričom

matka je povinná v čase určenom ako začiatok styku pred svojim bytom maloleté deti riadne pripravené
odovzdať otcovi, otec je povinný v čase určenom ako koniec styku pred bytom matky maloleté deti riadne
odovzdať matke a obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť
realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi, a to najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom
styku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti určenia výživného a v časti úpravy styku, ako aj súvisiace časti trov konania.

10. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu
alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine). Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné

samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu,
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona
o rodine).

11. Odvolací súd posudzujúc správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti určenia výživného
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i
správne právne posúdil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v

podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobnestará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona

o rodine).

13. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

14. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v napadnutej časti určenia vyživovacej
povinnosti otca vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i
s námietkami otca detí a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové

podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia
výživného podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

16. Uvedené však už neplatilo pri posudzovaní rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy styku
otca s maloletými deťmi, keď súd svoje rozhodnutie odôvodnil len poukazom na ustanovenie právneho
predpisu a stručným uvedením, že styk otca s maloletými deťmi bol upravený v súlade so vzájomne
akceptovanou dohodou vodičov.

17. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa
31.10.2016 sa právny zástupca otca vyjadril tak, že súhlasia s tým, aby deti boli zverené do osobnej
starostlivosti matky, súčasne žiadal upraviť styk tak, maloleté deti by boli u otca každý párny týždeň v
piatok v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod., v sobotu od 9.00 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 9.00

hod. do 18.00 hod. a žiadal tiež upraviť styk počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov a tak isto počas
jarných a letných prázdnin každý druhý rok, pričom právna zástupkyňa uviedla, že s navrhnutou úpravou
styku súhlasia, pričom žiadali v piatok styk od 15.30 hod., v sobotu a v nedeľu od 10.30 hod. s tým, že
môže styk trvať dlhšie.

18. Z uvedeného vyplýva, že rodičia detí sa dohodli na konkrétnej úprave tzv. bežného styku, pričom
úprava styku počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov a počas jarných a letných prázdnin už
konkrétna nebola. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom okrem bežného styku upravil styk aj počas
Vianočných a Veľkonočných sviatkov, avšak bez bližšieho odôvodnenia a neupravil styk otca s deťmi
počas jarných a letných prázdnin, keď s takouto úpravou bez jej konkretizovania súhlasili obaja rodičia,

pričom svoje rozhodnutie v tejto časti žiadnym spôsobom neodôvodnil.

19. Súd prvej inštancie si teda nezabezpečil dostatok podkladov pre posúdenie vhodnosti a rozsahu
úpravy styku otca s maloletými deťmi, pričom svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP.

20. Vzhľadom na uvedené sa tak vec dostala do polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej
inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok
aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých
činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov

prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca
s maloletými deťmi a súvisiacej časti trov konania podľa § 369 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplní dokazovanie v zmysle vyššie uvedeného a následne vo
veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní. V novom
rozhodnutí rozhodne tak o náhrade prvoinštančného, ako i odvolacieho konania.23. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).