Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Kováčiková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/47/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203511
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114203511.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej
veci žalobkyne T. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. U., R. XX, štátna občianka SR, v konaní zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234
466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., o sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, pre
zaplatenie 288 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 288 Eur spolu s 5,25 %-ným úrokom z omeškania
ročne od 05. 02. 2014 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh žalobkyne vo zvyšku z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia
vo výške 375,12 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho
zástupcu žalobkyne vedený v U. U. Y. R. M. U. J., Č.. Ú.: XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 17,28 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 288 Eur spolu s 8,25 %-ným úrokom z
omeškania ročne od 05. 02. 2014 a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobkyňa so
žalovaným uzavrela dňa 03. 09. 2010 Zmluvu o úvere č. 609200110, na základe ktorej žalovaný
žalobkyni poskytol finančné prostriedky vo výške 300 Eur. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákon č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2
upravuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Zmluva uzavretá medzi žalovaným
a žalobkyňou neobsahovala podstatné obligatórne náležitosti úverovej zmluvy a to ročnú percentuálnu
mieru nákladov a preto mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške
300 Eur bez úrokov a poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný žalobkyni predložil absolútne neplatnú
zmluvu v časti úrokov a poplatku, uviedol tým žalovaný žalobkyňu do omylu. Žalobkyňa uhradila na účet
žalovaného sumu vo výške 588 Eur, to znamená o 288 Eur viac, než mal žalovaný nárok a tak v rozsahu
sumy 288 Eur došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný aj napriek výzve
žalobkyne dlžnú sumu nevrátil.
Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 19. 06. 2014 uviedol, že predmetnú
zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a to z dôvodu, že žalobkyňa
vstúpila do zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania,
čo žalobkyňa výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom. Z tohtodôvodu je potrebné posúdiť a žalovaný to považuje za dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý a
nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Žalobkyňa vyhlásila, že
informácie, ktoré poskytla žalovanému pred uzavretím zmluvy sú pravdivé a že zmluvu uzatvorila
slobodne, vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa z
vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon
povolania a žalovaný vyhlásenie žalobkyne akceptoval, pričom táto skutočnosť je preukázaná zmluvou
o úvere. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho
vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej
strany a ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba
dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Analogicky, ak žalobca v zmluve o úvere uviedol a aj
podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jeho povolania, treba chrániť dobrú
vieru žalovaného a žalobcovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa
nemienilapoužiťpeňažnéprostriedkynasvojusúkromnúpotrebu,niejespotrebiteľom.Vzájomnýprávny
vzťah účastníkov konania je teda obchodno-právny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany
spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Zároveň poukázal na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie
sp. zn. P/0355/01/2012 vydané v konaní proti žalovanému, ktorým bolo toto zastavené z dôvodu,
že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktoré všeobecné podmienky boli predmetom
kontroly. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa ako dlžníčka v posudzovanej zmluve
nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a/
zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý na výkon povolania a dojednaná
zmluva uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka sa spravuje ako absolútny obchod jeho
právnym režimom. Z tohto dôvodu ani predmetná zmluva o úvere nemusela obsahovať údaj RPMN.
Podľa vyjadrenia žalovaného, z uzavretej zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktorú stanovuje zákon a žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere,
pretože predmetná zmluva o úvere nikdy nebola vyhlásená právoplatne za neplatnú a taktiež právny
dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol. Nedošlo teda k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu
zmluvy a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.
Žalovaný v písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania s tým, že nárok žalobcu sa stal premlčaný
v subjektívnej premlčacej lehote a to dňa 23. 05. 2013 a žalobkyňa sa so žalobou o zaplatenie obrátila
na súd až dňa 17. 02. 2014. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Tunajší súd vytýčil termín pojednávania na deň 30. 10. 2014, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, svoju
neprítomnosť ospravedlnil s tým, že zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a súhlasil,
aby sa pojednávanie uskutočnilo bez jeho prítomnosti tak, aby súd návrh žalobkyne zamietol.
Právny zástupca žalobkyne uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá a žiadal, aby súd
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 288 Eur s prísl. Dňa 03. 09. 2010 došlo medzi žalobkyňou
a žalovaným k uzavretiu zmluvy o úvere, na základe ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške
300 Eur, ktoré sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 49 Eur s dátumom 1. splátky 22. 10.
2010. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že na daný prípade nie je možné aplikovať ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z., pretože žalobkyni bol úver poskytnutý ako občanovi spotrebiteľovi a z uzavretej
zmluvy o úvere nevyplýva, že úver bol poskytnutý na výkon povolania. Žalobkyňa neuhrádzala splátky
v zmysle uzavretej zmluvy, ale dňa 04. 10. 2010 žalovanému uhradila sumu 300 Eur, dňa 21. 04. 2011
43 Eur, dňa 20. 05. 2011 sumu 49 Eur a dňa 23. 05. 2011 sumu 196 Eur. Nesúhlasil so vznesenou
námietkou premlčania, pretože žalobkyňa sa dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného dňom 19. 01. 2014 po dostavení sa do ich advokátskej kancelárie, kde predložila
uzavretú zmluvu na posúdenie. V tento deň žalobkyňu informovali o tom, že uzavretá zmluva nie je
platná a teda, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a 2-ročná premlčacia lehota
začala žalobkyni plynúť až dňom 19. 01. 2014. Čo sa týka uzavretej zmluvy o úvere, bežný občan
nepozná náležitosti zákona a žalobkyňa ako spotrebiteľka v čase plnenia nevedela, že dochádza k
bezdôvodnému obohateniu. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a uplatnil si náhradu trov konania.
Žalobkyňa v konaní uviedla, že dňa 03. 09. 2010 uzavrela so žalovaným predmetnú Zmluvu o úvere,
pričom úver si zobrala na domácnosť a nie na výkon povolania. Spočiatku úver splácala v dohodnutých
splátkach a v priebehu úverového vzťahu požiadala aj o odklad splátok a následne zaplatila aj vyššiu
splátku. Celkovo uhradila sumu 588 Eur, pričom suma 300 Eur predstavovala poskytnutý úver a suma
288 Eur mali byť poplatky tak, ako je uvedené v zmluve o úvere. K právnemu zástupcovi sa dostala cezmédiá a na internete zistila, že sa jedná o advokátsku kanceláriu pre spotrebiteľa a tak sa s advokátskou
kanceláriou skontaktovala telefonicky z dôvodu, že si myslela, že sú to vysoké úroky. O tom, že sa jedná
o vysoké úroky sa dozvedela dňa 19. 01. 2014, kedy sa spojila s advokátskou kanceláriou. Žalobkyňa
má spolu asi 5 úverov, pričom jeden úver prekrýva druhý úver a úvery spláca. Až dňa 19. 01. 2014 sa
dozvedela, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 11. 2014 uviedol, že žalobkyňa vzhľadom
na znenie zmluvy o úvere, znenie všeobecných podmienok poskytnutia úveru a z dôvodu neprehľadnosti
a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere, nemohla bez príslušného vzdelania
jednotlivým ustanoveniam rozumieť a vyčítať z toho všetky pre ňu plynúce následky. Žalovaný účelovo
tvrdí,žesanejednáospotrebiteľskúzmluvu.Žalobkyňaposkytnutépeňažnéplnenieneplánovalapoužiť,
ani nepoužila na podnikanie, ani za účelom zamestnania, či povolania. Vzťah medzi žalobkyňou a
žalovaným je teda potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský založený spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 ods. 1 O.z. Rozhodujúca prax súdov SR a Európskeho súdneho dvora a judikatúra súdov
ČR posúdili úverový vzťah ako spotrebiteľský a poukázal na uznesenie Európskeho súdneho dvora
vo veci C 76/10 Pohotovosť s.r.o. proti Z. X., ako aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V z
01. 03. 2011, č.k. 37Er/7273/2010 a taktiež na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.
11. 2011, č.k. 17Co/167/2011-73. Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože
žalobkyňa bola uvedená do omylu a to predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku
a preto predmetnú zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na chýbajúce
údaje o výške ročnej percentuálnej miery nákladov a o konečnej splatnosti úveru. Taktiež požadovaná
odplata je v rozpore s dobrými mravmi a zákonom. K námietke premlčania uviedol, že žalobkyňa
sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného dozvedela až po 1. porade so svojím
právnym zástupcom a dňa 10. 01. 2014 udelila právnemu zástupcovi plnú moc na jej zastupovanie
pred súdom. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nebol
žalovaným nijako preukázaný. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná
(preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť. Skutočná vedomosť je taká, kedy sa navrhovateľ
dozvedel také skutočnosti, ktoré mu umožnia uplatniť právo žalobou na súde. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č.k. 5Cdo/121/2009 zo dňa 23. 02. 2011, ako aj na uznesenie
Ústavného súdu SR III.ÚS 413/2013-9. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť aj z pojednávania dňa 11. 12. 2014 s tým, že zotrváva na
svojich doterajších vyjadreniach a súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo bez jeho prítomnosti a aby
súd žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.
Tunajší súd preto pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v zmysle ustanovenia § 101 ods.
2 O.s.p.
Súd z fotokópie zmluvy o úvere predloženej žalobkyňou a založenou na č.l. 5 a nasl. a na č.l. 50 súdneho
spisu zistil, že zmluvu uzavrela žalobkyňa so žalovaným a na základe uzavretej zmluvy jej žalovaný
poskytol úver vo výške 300 Eur a zároveň sa táto suma zvýšila o poplatok vo výške 288 Eur a celkovo
mala tak žalobkyňa zaplatiť čiastku 588 Eur a to v splátkach po 49 Eur mesačne s dátumom 1. splátky
22. 10. 2010. Z fotokópie tejto zmluvy nevyplýva RPMN, taktiež na aký účel boli finančné prostriedky
poskytnuté.
Súd z fotokópie zmluvy o úvere predloženej žalovaným a založenej na č.l. 21 súdneho spisu zistil, že
žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 300 Eur, ktorý sa zaviazala žalovaná zaplatiť túto sumu
zvýšenú o poplatok vo výške 288 Eur, t.j. celkovo mala zaplatiť 588 Eur a to v 12 mesačných splátkach
po 49 Eur počnúc dňom 22. 10. 2010. Z tejto fotokópie zmluvy o úvere vyplýva, že finančné prostriedky
boli žalobkyni poskytnuté na výkon povolania. Takto predložená fotokópia zmluvy o úvere zo strany
žalovaného nie je totožná s fotokópiu zmluvy o úvere predloženou žalobkyňou, nakoľko z fotokópie
zmluvy o úvere predloženej žalovaným chýba časť a to potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti a teda
táto zmluva nie je kompletná.
Taktiež vo fotokópii zmluvy o úvere predloženej žalobkyňou nie je uvedený čas a hodina a na fotokópii
zmluvy o úvere predloženej žalovaným je uvedený čas a hodina uzavretia zmluvy o úvere.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 O.z., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 39 O.z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 O.z., ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 O.z., spotrebiteľskou zmluvou ja každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení ku dňu 03. 09. 2010, tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení ku dňu 03. 09. 2010, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľaustanovenia§2písm.a/,b/ad/zákonač.129/2010Z.z.,podľastavuk03.09.2010,naúčelytohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa stavu k 03. 09. 2010, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré sú dostupné spotrebiteľovi a
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať okrem iného podľa písm.:
a/ druh spotrebiteľského úveru,
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa stavu ku dňu 03. 09. 2010, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a §
10 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
Tunajší súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa so žalovaným dňa 03.
09. 2010 uzavrela zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 300 Eur,
ktorý sa žalovaná spoločne s poplatkom vo výške 288 Eur zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach
po 49 Eur počnúc dňom 22. 10. 2010. Z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva, podľa akého zákona bola
uzavretá a v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pretože je tzv. formulárovou zmluvou
vyhotovenou na predtlači predloženú žalobkyni žalovaným a preto na daný právny vzťah je potrebné
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. podľa
stavu ku dňu uzavretia zmluvy. Súd na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. aj napriek tvrdeniu, že žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru na výkon povolania, avšak žalovaný
v konaní túto skutočnosť nepreukázal a predložená fotokópia uzavretej zmluvy o úvere zo strany
žalovaného nie je kompletná a navyše je v rozpore s fotokópiou zmluvy o úvere predloženou žalobkyňou
a to v tom smere, že finančné prostriedky boli žalobkyni poskytnuté na výkon povolania a preto tvrdenia
žalovaného neakceptoval, nakoľko žalobkyňa v konaní uviedla, že finančné prostriedky nepožadovala
a ani nepoužila na výkon povolania. Uzavretá zmluva o úvere má písomnú formu, avšak chýbajú v
nej obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských
úveroch v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa stavu ku dňu 03. 09. 2010 a to
písm. a/ druh spotrebiteľského úveru, f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podľa písm. j/
ročnú percentuálnu mieru nákladov, podľa písm. y/ priemernú hodnotu RPMN a preto v danom prípade v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 300 Eur a zároveň v zmluve o
úvere bol dohodnutý príslušný poplatok vo výške 288 Eur, čiže poplatok mal predstavovať takmer 100 %
z úveru a preto tento poplatok súd považuje za extrémny až úžerný, pričom nie je bližšie špecifikovaný,
čo je dôvodom absolútnej neplatnosti úveru. Poplatok vo výške 288 Eur k cene úveru 300 Eur je teda
v hrubom nepomere k poskytnutému úveru a preto sa súd ani nestotožnil s tvrdením žalovaného v
tom smere, že žalobkyňa uzavrela úverovú zmluvu slobodne, vážne a zrozumiteľne s poukazom na
tú skutočnosť, že nie každá dohoda o úrokoch alebo poplatkoch pri úvere je akceptovateľná a súd
nemal žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky alebo poplatky dohodnuté pri peňažnej
pôžičke sú považované za rozpor s dobrými mravmi. Keďže v danom prípade žalobkyňa okrem úveru
vo výške 300 Eur zaplatila žalovanému aj sumu 288 Eur ako poplatok, má súd za to, že na strane
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré musí vydať a preto súd návrhu žalobkyne vyhovel
a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 288 Eur.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného ani v tom smere, že nárok žalobkyne je potrebné považovať
za premlčaný z dôvodu uplynutia 2-ročnej premlčacej lehoty, nakoľko v konaní žiadnym hodnoverným
spôsobom žalovaný nepreukázal začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej lehoty a súd mal naopak v
konaní preukázané, že 2-ročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku na súde začala žalobkyni
plynúť dňom 19. 01. 2014 po konzultácii v advokátskej kancelárii, kde bola informovaná o tom, že na
strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žaloba bola teda podaná v subjektívnej 2-ročnej
premlčacej lehote.
Žalobkyňa sa zároveň domáhala aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 288 Eur od
05. 02. 2014. Súd v tejto časti návrhu žalobkyne čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
úroku z omeškania, ale len vo výške 5,25 % od 05. 02. 2014, nakoľko úrok z omeškania k dátumu 05.
02. 2014 v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom k tomuto dátumu predstavoval
5,25 % a nie 8,25 %. Dňom 05. 02. 2014 sa žalovaný dostal do omeškania tým, že na základe výzvy
právneho zástupcu žalobkyne, žalovaný sumu 288 Eur neuhradil najneskôr do dňa 04. 02. 2004 na
základe výzvy zo dňa 29. 01. 2014.Vzhľadom k tomu, že súd návrhu žalobcu v časti týkajúcej sa úroku z omeškania v celom rozsahu
nevyhovel, súd návrh žalobkyne vo zvyšku zamietol.
Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1O.s.p.ažalobkyni,ktorábolavkonaní
úspešná, priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol. Právny
zástupca žalobkyne uplatnil trovy konania v celkovej výške 406,40 Eur ako trovy právneho zastúpenia a
to za 5 úkonov po 23,24 Eur (príprava a prevzatie, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní dňa 30.
10. 2014 a dňa 11. 12. 2014 a vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10. 11. 2014) + 5x
režijný paušál po 8,04 Eur + hotové výdavky a to strata času za účasť na pojednávaní dňa 30. 10. 2014
(§ 17 ods. 1 vyhlášky) a to 190 min. cesta Košice - Banská Bystrica, 190 min. cesta Banská Bystrica -
Košice za každú začatú polhodinu 14 x 13,40 Eur, t.j. 187,60 Eur a strata času za účasť na pojednávaní
dňa 11. 12. 2014 (§ 17 ods. 1 vyhlášky) 200 min. cesta Košice - Banská Bystrica, 200 min. cesta Banská
Bystrica - Košice za každú začatú polhodinu 14 x 13,40 Eur, t.j. 187,60 Eur + hotové výdavky 150 Eur ako
cestovné PHM + paušálna náhrada, cesta na pojednávanie z Košíc do Banskej Bystrice a späť 30. 10.
2014 motorovým vozidlom, t.j. 127, 17 Eur a cestovné PHM cesta na pojednávanie z Košíc do Banskej
Bystrice a späť 11. 12. 2014 motorovým vozidlom v hodnote 124,04 Eur a z cestovného si uplatnil 100
Eur motorovým vozidlom EČV: KE 264 HO Opel Astra pri cene benzínu 22. 10. 2014 1,469 Eur/l a
dňa 08. 12. 2014 1,36 Eur/l. Tunajší súd z uplatnených trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi
žalobkyne nepriznal odmenu za úkon právnej pomoci a to vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
zo dňa 10. 11. 2014 v hodnote 23,24 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, nakoľko súd o takéto vyjadrenie
nežiadal. Súd tak priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 375,12 Eur.
Súd zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17,28 Eur na účet tunajšieho súdu vzhľadom k
tomu, že žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. od poplatku oslobodená a preto
je v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. povinný zaplatiť poplatok žalovaný vzhľadom k tomu, že
súd žalobe žalobkyne vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a
noviel - Exekučný poriadok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.