Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512202317
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8512202317.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne C.

E., rod, J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. K. č. XXX, občianka SR, právne zastúpená JUDr.
Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom kapitána Nálepku č. 5, 080 01 Prešov proti žalovanému K.
E., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. K. č. X, občan SR, právne zastúpený Mgr. Pavlom
Dlugolinským, advokátom so sídlom Námestie generála Štefánika 5, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o
určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely registra C KN
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 712 m2 a rodinného domu číslo súpisné X postaveného
na parcele reg. C KN č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Y. K., obec Y. K..

Svoj návrh odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 4.4.2006 predala žalovanému - jej synovi sporné
nehnuteľností za kúpnu cenu 4 500 000,- Sk. V čase vykonania právneho úkonu, t.j. 4.4.2006 žalobkyňa

trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, keďže v čase od mája 2005
do decembra 2007 sa liečila u psychiatra MUDr. Petríka, ktorý jej dňa 17.4.2012 vydal potvrdenie, podľa
ktorého v čase prevodu (apríl 2006) nebola spôsobilá robiť žiadne právne úkony ohľadom disponovania
snehnuteľnosťou. Navrhlaabysasúdakopredbežnouotázkouzaoberalotázkouabsolútnejneplatnosti
právneho úkonu kúpnej zmluvy z 4.4.2012 v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. Naliehavý právny záujem
odôvodnila skutočnosťou, bez takéhoto určenia je ohrozené jej právo a jej právne postavenie je neisté.
Jedine určovacou žalobou sa odstráni stav jej právnej neistoty. Žalobkyňa má záujem na usporiadaní

vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností.
.

Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil návrh žalovanej
spolu s prílohami.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je bezdôvodná, vyslovil pochybnosti o

správnosti lekárskej MUDr. Petríka, zdôraznil, že prevod nehnuteľností bol predovšetkým v záujme
žalobkyne, ktorá v čase prevodu vlastníctva bola plne spôsobilá na právne úkony.

Na pojednávaniach právna zástupkyňa žalobkyne na podanej žalobe v celom rozsahu zotrvala.V záverečnom návrhu uviedla, že žalobkyňa sa dožaduje vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho
úkonu - kúpnej zmluvy hlavne s poukazom na § 138 ods. 2 Obč. zák. ale ju žiada vysloviť ex lege,
keďže žalobkyňa nikdy nemala vôľu uvedené nehnuteľností previesť na žalovaného. Zdôraznila, že

znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, pričom poukázala na potvrdenie MUDr.
Petríka. Ďalej poukázala na pochybnosti ohľadne vyplatenia kúpnej ceny a tým aj ohľadne slobody
a vážnosti, zrozumiteľností a určitosti právneho úkonu, pričom podľa právnej zástupkyne je uvedený
právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný vedel, že má psychické problémy, má ešte dve
detí - dvojičky a vedel, že právny úkon je v rozpore s jej vôľou. Na rozpor s dobrými mravmi poukazujú

aj jednania za akých došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy, keďže po podpise kúpnej zmluvy sa odporca
mal dohodnúť so žalobkyňou a zaviazal sa k tomu, že po nadobudnutí vlastníckeho práva prevedie po
1/8 na dvojičky žalobkyne, to že sa zaviazal previesť takéto podiely bezodplatne svedčí o tom, že aj on
nehnuteľností od žalobkyne nadobudol bezodplatne. Ďalšou skutočnosťou, že sa nejednalo o kúpnu
zmluvu ale o simulovaný právny úkon svedčí výpis z účtu S. Banky, podľa ktorého po bezhotovostnom
vklade od žalovaného 1 055 896,28 Sk nasledoval expresný výber 755 000 Sk.

Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že so synom - žalovaným chodila pripravovať zmluvy, avšak v
tom čase bola pod vplyvom liekov, má ešte dve detí - dvojičky a nie je možné aby všetko podarovala
synovi. Pripustila, že dôvodom prevodu nehnuteľností na syna bola skutočnosť, že jej exmanžel mal
pôžičky, pričom banka chcela v roku 2006 dať ťarchu na dom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nevie,
prečo syn do zmlúv nedal to aby peniaze išli na 4 čiastky. K výplate kúpnej ceny žalobkyňa uviedla, že

bola splatená hypotéka, ktorú vyplatila, ďalej jej prišli peniaze z S. banky hypotéka, ktorú si syn vybavil,
avšak tieto peniaze zo svojho účtu previedla na synov účet.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach navrhol žalobu zamietnuť podotkol, že žalobkyňa
zabudla uviesť, čo predchádzalo samotnému prevodu, že to boli jej dlhy a hrozilo, že o nehnuteľnosť,
ktorá bola v jej vlastníctve príde, že práve ona navrhla žalovanému, aby nebol stratový uzatvorenie

kúpnej zmluvy, pričom práve ona zabezpečila právny servis. Na základe toho si žalovaný vybavil úver a
kúpnu cenu žalobkyni v celom rozsahu uhradil, z tejto kúpnej ceny žalobkyňa vyplatila svojich veriteľov.
Zdôraznil, že žalobkyňa v čase realizácie právneho úkonu netrpela duševnou poruchou alebo chorobou,
ktorá by ju pre tento právny úkon robila nesvojprávnou.

Žalovaný na pojednávaniach opísal skutočnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy uviedol,
že dom bol v dezolátnom stave, žalobkyňa sa dom snažila predať, avšak
.kúpna cena bola nereálna, hrozila exekúcia, taktiež sa so žalobkyňou nezhodli na riadení prevádzky,
keďže podnikanie bolo stratové, tak sa dohodli, že si vybaví úver a dom žalobkyni vyplatí. Dohodli
sa na kúpnej cene 4,5 milióna Sk, pričom kúpnu cenu vyplatil časť úverom 3,2 milióna Sk, a zvyšok v

hotovosti. Z tejto sumy žalobkyňa vyplatila svoje dlhy, ktoré boli do výšky 4 miliónov Sk. Ďalej uviedol, že
následne 5 rokov žalobkyňu a dve nevlastné sestry živil, žalobkyňa nikde nepracovala ani nevykonávala
živnosť. Po tom čo sa oženil a prestal žalobkyňu dotovať nastali problémy a výsledkom je aj toto súdne
konanie. Ďalším dôvodom, podania tejto žaloby žalobkyňou, je podľa žalovaného skutočnosť, že sa
skontaktoval so sestrou a svojím otcom.

Súdvykonal dokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,svedkaJUD.StanislavaLamparta,znaleckým
dokazovaním - znaleckými posudkami znalkýň v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria
MUDr. Miriam Kubicovej a MUDr. Beáty Kantorovej, oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov a to: kúpnou zmluvou z 4.4.2006, LV č. XXX k.ú. Y. K., potvrdením MUDr. Františka

Petríka, 17.4.2012, lekárske správy MUDr. Františka Petríka za obdobie od 17.5.2005 do 27.12.2007,
kópiami listín založených v katastri nehnuteľností týkajúcich sa sporných nehnuteľnostiach, príjmovými
a výdavkovými pokladničnými dokladmi preukazujúcimi úhradu kúpnej ceny, výpis z účtu S. banka č. 5
z 9.6.2006 na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností parcela reg. „C“ XXX/X o výmere 712 m2 zastavané plochy a
nádvoria a polyfunkčného domu súpisné č. X postaveného na parcele č. XXX/X.
Uvedené nehnuteľností nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.4.2006 od predávajúcej C. R. -
jeho matky - žalobkyne tohto konania. V uvedenej kúpnej zmluve obaja účastníci tak žalobkyňa ako aj
žalovaný zhode vyhlásili, že sú plne právne spôsobilí uzatvoriť medzi sebou slobodne a vážene túto

kúpnu zmluvu.

Z výpovede svedka JUDr. Stanislava Lamparta, advokáta mal súd preukázané, že ako advokát
pripravoval účastníkom konania písomné vyhotovenie listín o ktoré bol požiadaný, pričom tieto listiny vjeho právnej kancelárií podpisované neboli, či vôbec boli podpísane svedok uviesť nevedel. Taktiež
sa svedok nevedel vyjadriť na či podnet listiny pripravoval, avšak zdôraznil, že zo strany oboch
účastníkovkonaniabolnavštívenýviackrát.Zosvojejevidencievedenejvpočítačizistil,žedňa 4.4.2006

účastníkom konania pripravil kúpnu zmluvu a návrh na vklad vlastníckeho práva. Potom dňa 24.5.2006
pripravoval viacero písomností a to: zmluvu o pôžičke kde ako veriteľ vystupovala žalobkyňa a ako
dlžník žalovaný, predmetom pôžičky bola suma 1 505 770 Sk, osobný záväzok - prehlásenie, ktorým
žalovaný prehlásil, že po nadobudnutí vlastníctva nehnuteľností prevedie na svoje sestry R. a R. R. po
1/8 vlastníctva k domu súpisné číslo X, potvrdenie, podľa ktorého žalobkyňa prevzala od žalovaného

sumu 1 330 770 Sk a dohodu o vzájomnom vysporiadaní uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným, z
ktorého vyplýva, že žalovaný po nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti do roka prevedie 1/8 na svoje
sestry R. a R. R..
Svedok ďalej uviedol, že v tom čase videl žalobkyňu prvý krát a keďže nie je znalec nevie posúdiť či
trpela nejakou duševnou poruchou, ktorá by ju robila nespôsobilou.
.

Z predložených príjmových a výdavkových pokladničných dokladov mal súd preukázané, že žalovaný
dňa 4.4.2006 vyplatil žalobkyni sumu 900 000 Sk, čo žalobkyňa potvrdila vydaním príjmového
pokladničného dokladu (čl. 102 spisu), dňa 15.6.2006 žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 1 160
000,- Sk, čo žalobkyňa potvrdila vydaním príjmového pokladničného dokladu (čl. 103 spisu), dňa

20.6.2006 žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 2 440 000,- Sk, čo žalobkyňa potvrdila vydaním príjmového
pokladničného dokladu (čl. 104 spisu).
Zvýpisuzúčtuotpbankač.5(čl109spisu)mal súdpreukázané,žedňa9.6.2006bolanaúčetžalobkyne
prijatá od žalovaného suma 1 055 896,28 Sk, následne bol realizovaný expresný výber ex prevod na
účet žalovaného v sume 755 000,- Sk.

V žalobe žalobkyňa tvrdí, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. dňa 4.4.2006, trpela duševnou
poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon nespôsobilou.

Podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára MUDr. Františka Petríka z 17.4.2012 žalobkyňa je od 17.6.2005

liečená v jeho ambulancií a v čase majetkových prevodov (apríl 2006) nebola spôsobilá robiť žiadne
právne úkony ohľadne disponovania s nehnuteľnosťami.

Za účelom posúdenia duševného stavu žalobkyne v čase realizácie právneho úkonu - kúpnej zmluvy
z 4.4.2006 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia

psychiatria.
Podľa záverov znaleckého posudku, ktorý vypracovala dňa MUDr. Miriam Kubicová zo dňa 29.3.2013
žalobkyňa sa v čase podpísania kúpnej zmluvy - dňa 4.4.2006 podrobovala ambulantnej psychiatrickej
liečbe depresívnej poruchy, reaktívne viazanej. Táto porucha však nemala vplyv na jej ovládaciu či
rozpoznávaciu schopnosť. Dňa 4.4.2006 bola žalobkyňa plne spôsobilá robiť právne úkony. U žalobkyne

znalkyňa zistila prítomnosť jednoducho štruktúrovanej osobnosti, intelektovo v pásme priemeru s
histrionskymi rysmi. Tento typ osobnosti nenarúša ovládaciu ani rozpoznávaciu schopnosť.
Z psychiatrického hľadiska bola žalobkyňa dňa 4.4.2006 plne spôsobilá previesť slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne právny úkon - kúpnu zmluvu. Taktiež bola plne spôsobilá previesť akýkoľvek právny
úkon.

Žalobkyňa dňa 4.4.2006 z psychiatrického hľadiska bola v čase podpísania kúpnej zmluvy plne schopná
správne pochopiť a posúdiť následky svojho konania, bola schopná plne a správne odlíšiť podstatné od
nepodstatného, bola u nej plne zachovaná schopnosť vyznať sa v situácií, porozumieť jej a adekvátne
ju riešiť, bola u nej plne zachovaná chápavosť a predstavivosť.
Zhodnotením zdravotnej dokumentácie sa u žalobkyne zistená depresívna porucha prejavovala

konkrétne: smutnou náladou, zvýšenou unaviteľnosťou, plačlivosťou, poruchami spánku, zvýšeným
vnútorným psychickým napätím. Skreslene vnímanie reality vo forme bludov či halucinácií u žalobkyne
nebolo preukázané počas celého priebehu liečby. Taktiež intenzita príznakov nebola taká, aby bola
nutná psychiatrická hospitalizácia.
V závere znalkyňa uviedla, že štúdiom dostupnej dokumentácie, v kombinácii s faktami, ktoré uviedla

žalobkyňa počas znaleckého vyšetrenia, žalobkyňa v čase podpísania kúpnej zmluvy bola plne
spôsobilá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne tento právny úkon vykonať. Skutočnosť, ktorú uviedla
znalkyni, že si na nič nepamätá, znalkyňa hodnotí ako.vedoméklamstvo,čoječastýjavpritypochosobnosti,akýmjeajžalobkyňa-jednoduchoštruktúrovaná,
histrionská osobnosť, v staršom názvosloví tzv. hysterická osobnosť.
Keďže žalobkyňa vzhľadom na potvrdenie MUDr. Františka Petríka spochybňovala závery znaleckého

posudku znalkyne MUDr. Miriam Kubicovej, bolo nariadene kontrolne znalecké dokazovanie , kontrolný
znalecký posudok vypracovala MUDr. Beáta Kantorová, zo záverov jej znaleckého posudku vyplýva,
že sa plne stotožňuje so závermi znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Miriam Kubicovou, pričom
doplnila, že antidepresíva, ktoré žalobkyňa užívala v čase pred ako aj v čase podpísania zmluvy
neovplyvňujú rozpoznávacie ani ovládacie schopností, teda aj počas ich užívania bola plne spôsobilá

pochopiť a posúdiť následky svojho konania v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 4.4.2006.

Na základe takto ustáleného skutkového stav súd právne uzatvára:

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu a či sa s ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné, ďalšie súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem bude spravidla daný
v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto

určenia bolo neisté.

Žalobkyňa ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou zároveň určuje medze, v rámci ktorých súd
mal poskytnúť ochranu jej právam a právam chráneným záujmom.

Žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe odôvodnila skutočnosťou,
že bez takéhoto určenia je ohrozené jej právo a jej právne postavenie je neisté. Jedine určovacou
žalobou sa odstráni stav jej právnej neistoty. Žalobkyňa má záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov
v katastri nehnuteľností.

Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
.

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou

zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 Obč. zák. neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na

právne úkony.
Podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento úkon neschopnou.Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Právne posúdenie vecí:

Súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v súlade s

citovanou právnou úpravou dospel k názoru, že návrhu tak ho podala žalobkyňa nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele registra C KN XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 712 m2 a rodinného domu číslo súpisné X postaveného na parcele reg. C KN č.
XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Y. K., obec Y. K., z dôvodu, že kúpna zmluva,
ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo na žalovaného je absolútne neplatným právnym úkonom.

Súdakoprejudiciálnuotázkuriešilotázkuplatnostiprávnehoúkonu-kúpnejzmluvyuzavretejúčastníkmi
dňa 4.4.2006. V žalobe a počas konania žalobkyňa tvrdila, že dôvodom neplatnosti právneho úkonu je
skutočnosť, že v čase realizácie právneho úkonu t.j. dňa 4.4.2006 trpela duševnou poruchou, ktorá ju
pre tento právny úkon robila nespôsobilou. V záverečnej reči jej právna zástupkyňa dôvody neplatnosti

právneho úkonu rozšírila na neexistenciu vôle žalobkyne uzatvoriť kúpnu zmluvu, na rozpor tohto
právneho úkonu s dobrými mravmi a o skutočnosť, že sa nejednalo o kúpnu zmluvu ale o disimulovaný
právny úkon - darovaciu zmluvu.

V ustanovení § 34 Obč. zák. je definovaná jedna z najvýznamnejších právnych skutočností, s ktorou

objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Právny úkon, ako to vyplýva z dikcie
zákona je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom práv
a povinností, ktoré právne predpisy s takým
.prejavom vôle spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí jestvovať
jednota vôle a jej prejavu.

Teória definuje vôľu ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému právnemu následku.
Vôľa ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu má právnu relevanciu len vtedy, ak vyhovuje
náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Občianskym právom požadovanou náležitosťou takejto vôle
okrem toho, že vôľa musí byť skutočne daná, je to aby bola slobodná, vážna, bez omylu. Požiadavka
skutočnej vôle znamená nevyhnutnosť jej existencie. Ak neexistuje vôľa, nevzniká ani právny úkon,

preto treba takýto úkon považovať za zdanlivý (non negatium).
Prejavom vôle rozumieme jej vonkajšiu manifestáciu. Forma manifestácie musí byť poznateľná inými
osobami. Náležitosťou prejavu je jeho zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch aj forma.
Bez vonkajšieho prejavu vôle konajúceho subjektu niet právneho úkonu, právny úkon jednoducho
neexistuje (non negotium) (išlo by len o faktickú činnosť); podľa zákona je neexistujúci právny úkon

absolútne neplatný. Teda niet právneho úkonu, ak chýba vôľa, napr. pre fyzické donútenie. Právnym
úkonom nemôže byť ani vôľa, ktorá sa dosiaľ neprejavila, napr. len úmysel k nejakému konaniu
(pohnútka) a pod. Právnym úkonom nie je ani konanie, ktoré sa nezakladá na vôli, napr. konanie v
duševnej poruche.
U právneho úkonu urobeného v písomnej forme je právne významná iba vôľa účastníkov vyjadrená v

písomnom texte; zámery účastníkov, ktoré neboli vyjadrené v písomnom texte alebo ktoré sú odlišné od
zámerov zachytených v listine o právnom úkone, sú právne bezvýznamné (Ro NS ČR zo 16. 11. 2005,
sp. zn. 22 Cdo 1027/2005).

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou spôsobilosti žalobkyne na realizáciu právneho úkonu, keďže

žalobkyňa ako prvé tvrdila, že zmluva je neplatná, pretože v čase realizácie právneho úkonu trpela
duševnou poruchou, ktorá ju pre tento právny úkon robila nespôsobilou.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania predovšetkým vychádzajúc zo záverov dvoch
znaleckých posudkov o duševnom stave žalobkyne, znalcov z odvetvia psychiatrie, o správnosti a
pravdivosti, ktorých niet dôvodu pochybovať, súd má za to, že žalobkyňa v čase realizácie právnych

úkonov, napriek používaniu antidepresív bola plne spôsobila zrealizovať právny úkon - uzatvoriť so
žalovaným kúpnu zmluvu ale aj iné právne úkony.
S poukazom na závery dvoch nezávislých znalcov, súd neuveril listinnému dôkazu - potvrdeniu
ošetrujúceho psychiatria, ktoré bolo vydané na žiadosť žalobkyne a ktoré je diametrálne odlišnéod záverov dvoch znalcov. Znalci v znaleckom posudku na podklade zdravotnej dokumentácie a
vyšetreniažalobkyne, obšírne,logickým apresvedčivýmspôsobom odôvodnili svojezávery,narozdiel
od ošetrujúceho lekára, MUDr. Františka Petríka, ktorý v potvrdení len stroho uviedol, že žalobkyňa

nebola schopná majetkových prevodov. Keďže súd disponoval dvomi totožnými znaleckými
posudkami, odmietol ako neefektívny, súdne konanie predlžujúci návrh právnej zástupkyne žalobkyne
na vykonanie dôkazu výsluchom MUDr. Františka Petríka.

Po tom, čo žalobkyňa mala k dispozícií záver aj druhého znaleckého posudku v záverečnej reči rozšírila

dôvody neplatnosti napadaného právneho úkonu o ďalšie
.skutočnosti, - neexistenciu vôle, rozpor s dobrými mravmi a o skutočnosť, že sa nejednalo o kúpnu
zmluvu ale o disimulovaný právny úkon - darovaciu zmluvu.
Podľa názoru súdu tieto dôvody neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy sú taktiež právne
irelevantné.

Súd má za to, že na strane žalobkyne existovala dňa 4.4.2006 vôľa uzatvoriť so žalovaným kúpnu
zmluvu, že prejav vôle bol zo strany žalobkyne zrealizovaný slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kúpna zmluva bola žalobkyňou podpísaná, jej podpis bol
overený notárkou JUDr. Darinou Sčensnou (čl. 63 spisu).
U právneho úkonu urobeného v písomnej forme je právne významná iba vôľa účastníkov vyjadrená v

písomnom texte; zámery účastníkov, ktoré neboli vyjadrené v písomnom texte alebo ktoré sú odlišné od
zámerov zachytených v listine o právnom úkone, sú právne bezvýznamné (Ro NS ČR zo 16. 11. 2005,
sp. zn. 22 Cdo 1027/2005).

To, že voľou žalobkyne bolo uzatvoriť kúpnu zmluvu a že tento právny úkon nezastiera iný a to darovaciu

zmluvu ako uvádza jej právna zástupkyňa v záverečnej rečí, svedčia príjmové pokladnične doklady
vystavené žalobkyňou, ktoré preukazujú, že od žalovaného prevzala dňa 4.4.2006 sumu 900 000 Sk, a
následne dňa 15.6.2006 sumu 1 160 000 Sk a dňa 20.6.2006 sumu 2 440 000 Sk. Pokiaľ by nebola vôľa
žalobkyne uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu nebol by dôvod aby od žalovaného uvedené finančné
obnosy prijala a žalovanému dokonca o ich prijatí vystavila príjmové pokladnične doklady (v konaní táto

skutočnosť nebola nijakým spôsobom zo strany žalobkyne spochybnená).
Suma 1 055 896,28 Sk bola žalobkyni zo strany žalovaného poukázaná na účet vedený na jej meno v
otpbanka, pokiaľ následne v rovnaký deň ako bola pripísaná táto suma na účet žalobkyne, žalobkyňa
realizovaná spätný prevod v prospech žalovaného ( v sume 755 000 Sk), nemožno tento prevod
charakterizovať ako dôkaz o tom, že došlo k uzatvoreniu darovacej a nie kúpnej zmluvy. Súd má

za to, že žalobkyňa tento prevod v prospech žalovaného zrealizovala sama, dobrovoľne, keďže súdu
nepreukázala opak (súdu nebol predložený dôkaz o tom, že prevod zrealizoval sám žalovaný, že mal
právo s účtom žalobkyne disponovať). Naviac nebola žalovanému prevedená celá suma, žalobkyňa
nepreukázala a ani v konaní netvrdila, že od žalobcu neobdŕžala ani časť kúpnej ceny ( pri darovaní ide
o bezodplatný prevod, čo nie je prípad tohto konania).

Rovnako sa súd nestotožnil s tvrdením právnej zástupkyne žalobkyne o tom, že uvedený právny úkon
je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom, na okolnosti a čas kedy došlo k prevodu, že žalovaný v
čase podpísania zmluvy vedel, že žalobkyňa má psychické problémy, vedel, že sa lieči u psychiatra, že
užíva antidepresíva, že žalobkyňa nechce previesť nehnuteľnosť keďže má ešte dve mal. detí dvojičky.

Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nedospel k záveru aby konanie žalovaného v
súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa napriek tomu, že
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mala psychické problémy bola plne spôsobilá na právne úkony. V
konaní žalobkyňa na ktorej je dôkazné bremeno nepreukázala , aby nechcela previesť nehnuteľností

ako tvrdila jej právna zástupkyňa v záverečne reči.
.

K tvrdeniu,že žalobkyňanehnuteľnostínechcelapreviesť,keďžemáeštedvemaloletédetídvojičkysúd
uvádza, že kúpnu zmluvu so žalovaným uzatvorila dňa 4.4.2006 , pričom ako bolo vyššie konštatované

tátozmluvabolaperfektná(platne uzavretá),až následneskoroodvamesiace 24.5.2006bolpožiadaný
advokát,ktorýpripravovalajnávrhkúpnejzmluvyoprípravupísomností,ktorábyzaväzovalažalovaného
previesť istý podiel sporných nehnuteľností na jej ďalšie detí. Z uvedeného vyplýva, že v čase
realizácie kúpnej zmluvy teda dňa 4.4.2006 bola vôľa žalobkyne, prejavená jej podpisom kúpnej zmluvypreviesť nehnuteľnosti výlučne na žalovaného, až následne si žalobkyňa pravdepodobne uvedomila,
že by chcela niečo dať aj ďalším deťom. Žalobkyňa žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázala, že
skutočne medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu takejto dohody, teda dohody, ktorou by sa žalovaný k

prevodu podielu na nehnuteľnostiach v prospech nevlastných sestier zaviazal. V konaní bola svedkom
JUDr. Stanislavom Lampartom predložená listina bez podpisov, pričom obaja účastníci potvrdila, že k
podpisu akejto listiny nedošlo.

V závere súd opakovane poukazuje na záver znaleckého posudku MUDr. Miriam Kubicovej (čl. 134

spisu), ktorá uvádza, že žalovaná v čase podpísania kúpnej zmluvy bola plne spôsobilá slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne právny úkon vykonať. Skutočnosť, ktorú uviedla žalobkyňa znalkyni počas
vyšetrenia, že si na nič nepamätá, hodnotí znalkyňa ako vedomé klamstvo, čo je častý jav pri typoch
osobnosti, akým je aj žalobkyňa.
Tento záver znalkyne potvrdzuje aj konanie žalobkyne v tomto súdnom konaní, keď v návrhu ako
dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy uvádza len duševnú poruchu v čase realizácie právneho úkonu a po

tom čo zistila, že tento dôvod neexistoval, začala tvrdiť, že nemala vôľu kúpnu zmluvu uzatvoriť, resp.
že konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi a podobne.

Z uvedených dôvodov, keďže nebola preukázaná neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy, súd
návrh na určenie vlastníckeho práva ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodne súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15

dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu, ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeru, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
.potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zmenám,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona: ak ide o rozhodnutie o výchovu maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.