Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/622/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225363
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114225363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej
veci žalobcu AB 2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo,
registračné číslo: 572 79 667 právne zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47 234 679, proti žalovanému G. T., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom M. Y., v konaní o zaplatenie 608,10 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 9C/40/2015 - 65 zo dňa 22. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/40/2015-60 zo dňa 23. 04. 2015, ktorým bola

pre žalovaného Peter Kurinec, nar. 17. 10. 1975, trvale bytom Obec Hrochoť ustanovená opatrovníčka
Tatiana Šimová, súdna tajomníčka Okresného súdu Banská Bystrica, z r u š u j e.

II. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom pôvodného žalobcu AB 1 B. V., so sídlom
Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043,
spoločnosťou AB 2 B. V., so sídlom, Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo,
registračné číslo: 572 79 667.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch: „V prevyšujúcej časti súd návrh
zamieta“ a „Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“ p o t v r d z u j e.

IV. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej ako „súd prvej inštancie“
alebo „prvoinštančný súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 231,24 € s úrokom
z omeškania 8,25 % ročne od 18. 05. 2014 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a právo na náhradu konania nepriznal žiadnemu z
účastníkov.
1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a zo spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Home Credit Slovakia, a. s. uzavrel so žalovaným dňa 10. 12. 2012 zmluvu o hotovostnom úvere a
zmluvu o revolvingovom úvere č. 4212027537 (ďalej ako „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver v sume 500,- € a žalovaný sa zaviazal vrátiť sumu 914,04 € v 36 splátkach po 27,64
€. Z obsahu Zmluvy súd prvej inštancie zistil, že ročná úroková sadzba úveru predstavovala 43,57

%, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej ako „RPMN“) bola stanovená na 52,7 % až 57,4 % a
termíny splatnosti splátok neboli stanovené konkrétnym dátumom. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli úverové zmluvné podmienky. Nakoľko žalovaný neuhrádzal splátky včas, bol dňa 29. 04. 2014
vyzvaný právnym predchodcom žalobcu k splateniu celého úveru do 15 dní od odoslania výzvy. V tomčase predstavovala nesplatená časť úveru sumu 608,10 €. Lehota na zaplatenie dlžnej sumy uplynula
žalovanému dňa 17. 05. 2014, týmto dňom sa stala celá pohľadávka splatnou. Dňa 27. 08. 2014 zaslal
pôvodný žalobca žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na

pôvodného žalobcu a zároveň predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu v lehote 7 dní od odoslania výzvy.
Po márnom uplynutí lehoty podal pôvodný žalobca (ďalej aj ako „žalobca“) na súd prvej inštancie dňa 01.
12. 2014 návrh na vydanie platobného rozkazu. Súd prvej inštancie po vykonaní dôkazov konštatoval, že
Zmluvaneobsahujezákonnénáležitostivzmyslezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochao
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon

o spotrebiteľských úveroch“), z čoho plynie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi
prvoinštančný súd priznal v neprospech žalovaného iba nesplatenú istinu, čo činilo sumu 231,24 €.
1.2Súdprvejinštancierozhodolspoukazomnaustanovenia§9ods.2písm.f),j)k)a§11ods.1písm.a)
Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31. 12. 2012). Na rozhodnutie o trovách konania
aplikoval § 151 ods.1 v spojení s § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (v
znení účinnom do 30.06.2016), podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech, prizná mu súd náhradu

účelne vynaložených trov konania potrebných na účelné bránenie svojho práva voči účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Keďže si však žalobca žiadne trovy neuplatňoval, prvoinštančný súd mu žiadne
trovy nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti: „V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta“

a „Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“, podal žalobca včas odvolanie. Zastával
názor, že rozsudok súdu prvej inštancie je založený na nesprávnych skutkových zisteniach, vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Poukázal pritom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b), d), f), a) s poukazom na
§ 221 ods. 1 písm. h) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako O.s.p.).

Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že v Zmluve nebol uvedený údaj o RPMN. Podľa
žalobcu bola RPMN uvedená, aj keď nie presným číslom, ale v tvare od - do. Argumentuje tým, že v
čase podpisu zmluvy nebolo možné určiť presnú výšku RPMN, vzhľadom na to, že pre výpočet RPMN
je rozhodujúci dátum čerpania úveru a nie dátum uzavretia zmluvy. Takéto vymedzenie RPMN opiera
žalobca o skutočnosť, že pravidlá pre výpočet RPMN uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch

neberú ohľad na rôznorodosť produktového portfólia jednotlivých poskytovateľov úverov a preto bol jeho
právny predchodca nútený pristúpiť k vymedzeniu RPMN prostredníctvom jeho maximálnej a minimálnej
výšky. Žalobca ďalej v odvolaní namietal tvrdenie súdu prvej inštancie o absencii náležitosti Zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom ku dňu podpisu Zmluvy, t. j. výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Odvolával sa na ustanovenie článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej ako „Smernica č. 2008/48/
ES“), podľa ktorého má zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzať výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu podľa názoru žalobcu uviedol v Zmluve výšku, počet

aj frekvenciu splátok, pričom frekvenciu resp. splatnosť splátok uviedol v takom znení, v akom to
požaduje Smernica č. 2008/48/ES. Ďalej žalobca v odvolaní nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie o
neuvedení doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu
Zmluvy. Formuláciu uvedenú v bode 17 Zmluvy, v znení: „36 mesiacov po poskytnutí úveru“ považoval

žalobca za dostatočne určitú, zrozumiteľnú pre každú dospelú osobu spôsobilú na právne úkony.
Žalobca v závere vytkol súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie veci pri určovaní bezúročnosti a
bezpoplatnosti úveru. Žalobca poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu podpisu Zmluvy. Zo znenia tohto ustanovenia žalobca vyvodil, že na splnenie
podmienky bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru je potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a

to chýbajúca písomná forma zmluvy a absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Písomná forma úkonu pritom nebola súdom prvej inštancie spochybnená.
Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby zmenil rozsudok tak, že predmetnej žalobe v celom
rozsahu vyhovie.

3. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.
s.p.“),ktorýv§470ods.1ustanovuje,žetentozákonplatíajnakonaniazačatépreddňomnadobudnutiajeho účinnosti Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované

4. Súd prvej inštancie ustanovil uznesením č. k. 9C/40/2015-60 zo dňa 23. 04. 2015 žalovanému z
dôvodu jeho neznámeho pobytu opatrovníka. Za opatrovníka bola žalovanému ustanovená Tatiana
Šimová, súdna tajomníčka Okresného súdu Banská Bystrica, podľa právnej úpravy účinnej v tom čase
(§ 29 O. s. p.) Dňom 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový C. s. p., ktorý v prípade, že je pobyt strany v
konaní pre súd neznámy, upravuje postup pri doručovaní písomnosti takejto strane civilného sporového

konania, avšak neumožňuje pre tento prípad ustanoviť strane v konaní procesného opatrovníka.
4.1 Ak odpadnú dôvody, pre ktorý bol procesný opatrovník ustanovený, zruší súd v zmysle § 70 ods. 2
C. s. p. (§ 29 ods. 4) uznesenie, ktorým bol opatrovník ustanovený. Odvolací súd má za to, že zmenou
právnej úpravy, ktorá nastala prijatím C. s. p. môže súd konať v ďalšom konaní so stranou sporu, ktorej
pobyt je pre súd neznámy bez potreby ustanoviť procesného opatrovníka. Krajský súd konštatuje, že
dôvody pre ustanovenie procesného opatrovníka odpadli a rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku

tohto rozsudku.

5. S účinnosťou ku dňu 18. 10. 2016 došlo k zániku spoločnosti AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043,
sosídlomStrawinskylaan933,Amsterdam,PSČ1077XX,Holandskékráľovstvo(ďalejako„A.B.1B.V.“)
v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan

933, Amsterdam, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo (ďalej ako „AB 2 B. V.“). Spoločnosť AB 2 B. V. sa
stala univerzálnym právnym nástupcom AB 1 B. V., ktorá ex lege vstúpila do všetkých práv a povinností
právneho predchodcu.
5.1 Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie,
ak civilný súdny poriadok neustanovuje inak (§211 ods. 2 O. s. p., §378 ods. 1 C. s. p.). V zmysle

Civilného sporového poriadku stranami konania sú žalobca a žalovaný; procesnú subjektivitu má ten,
kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana zanikne
počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, podľa § 64 C. s. p. súd rozhodne, že v konaní
pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Právny nástupca
podľa § 64 prijíma v zmysle § 65 ods. 1 C. s. p. stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho

predchodcu. S poukazom na § 64 a § 65 ods. 1 C. s. p. je potrebné pokračovať v konaní s týmto právnym
nástupcom žalobcu. O pokračovaní v konaní rovnako ako v prípade zastavenia konania vydáva súd
rozhodnutie. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú, právnemu nástupcovi začne
plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.
5.2 V preskúmavanej veci je zrejmé, že pôvodný žalobca zanikol v dôsledku zlúčenia, teda došlo k

univerzálnej sukcesii, čím dochádza k obligatórnemu pokračovaniu v konaní s právnym nástupcom
vo všetkých súdnych konaniach, kde spoločnosť AB 1 B. V. vystupuje ako strana konania. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia krajský súd rozhodol tak, že
z dôvodu zániku pôvodného žalobcu AB 1 B. V. pokračuje v konaní vedenom pred Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 9C/40/2015 a v konaní vedenom pred Krajským súdom v Banskej Bystrici

pod sp. zn. 17Co/622/2015 s jeho právnym nástupcom AB 2 B. V.

6. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v
rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok
prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a zhoduje sa s názorom prvoinštančného
súdu, že predmetný úver je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom do 31. 12. 2012, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona bezúročný

a bez poplatkov. V tejto časti odvolací súd na rozhodnutie provinštančného súdu ďalej v zmysle §
387 ods. 1 a 2 C. s. p. len poukazuje. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenia právnych
predpisov a vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolaniažalovaného viazaný zaoberal sa pri posudzovaní veci iba tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudku,zhľadiska
či (ne)došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

9. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či má žalobca nárok na zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky
- nesplatenej istiny z úveru spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami. Pokiaľ bola predmetná zmluva
súdom prvej inštancie označená za bezúročnú a bez poplatkov správne, bolo úlohou odvolacieho súdu
ďalej posúdiť, či dospel prvoinštančný súd k tomuto záveru na základe aplikácie správnych zákonných

ustanovení.

10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2 písm. j) a f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2012 okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

11. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom k uzavretiu Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2

písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, alebo ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil Zmluvu medzi žalobcom a
žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú. Prvoinštančný súd ďalej skúmal náležitosti Zmluvy v zmysle

ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že predmetná Zmluva neobsahuje vôbec, resp. obsahuje neurčito vyjadrené náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. f) a j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorými sú RPMN a doba trvania zmluvy a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Neurčitosť niektorej z náležitostí má ten istý účinok,
ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov

je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy.
V nadväznosti na uvedené zastáva odvolací súd rovnaký názor ako súd prvej inštancie, že úver medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom je (z dôvodu absencie náležitostí podľa § 9 ods.
2 písm. f/ a j/) bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je tak povinný v zmysle zákona uhradiť žalobcovi
iba zvyšok nesplatenej istiny vyplývajúcej zo zmluvy.

12.1KnámietkežalobcutýkajúcusaRPMNodvolacísúdkonštatuje,žeRPMNuvedenávZmluvenebola
určená jednoznačne konkrétnym číselným údajom. Bola určená iba rozpätím medzi dvoma hodnotami
s poznámkou, že presnú výšku RPMN žalobca oznámi žalovanému po poskytnutí úveru. Z ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. j/ (s poukazom na čl. 10 ods. 2 písm. g/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES) je pritom zreteľné, že RPMN musí byť vypočítaná na základe údajov ku dňu uzavretia

zmluvy, zároveň sa majú uviesť všetky predpoklady pre jej výpočet. K dôležitosti uvedenia údajov o
RPMN sa vyjadruje aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá poukazuje na to, že posudzovanie
údaju o RPMN ovplyvňuje rozhodovanie spotrebiteľa pri rôznych ponukách úverov, ako aj pri rozsahu
svojho budúceho záväzku (pozri rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, Pohotovosť s.r.o.
proti X. T., C-42/15, Home Credit Slovakia a.s. proti T. J.). Zákonodarca predpokladal, že veriteľovi

môžu vzniknúť ťažkosti pri vyčísľovaní RPMN pri úveroch s presne neurčeným dňom čerpania. V prílohe
Zákona o spotrebiteľských úveroch však upravuje postup aj v takýchto špecifických prípadoch. V prílohe
č. 2, II. časť je napríklad v bode a) uvedené, že, ak zmluva umožňuje čerpať úver ľubovoľne, považuje sa
zavyčerpanývplnejvýškeokamihomuzavretiazmluvy.PoznámkavZmluveozávislostipresnejhodnoty
RPMN na dni poskytnutia úveru je preto nesprávna a navyše prehlásenie žalovaného ako spotrebiteľa o

tom, že presná výška mu bude oznámená veriteľom až po poskytnutí úveru je právne neúčinné, a teda aj
neplatné. Týmto prehlásením sa žalovaný vopred vzdal svojho práva poznať presnú výšku RPMN ešte
pred podpisom Zmluvy. Tohto práva sa však podľa ust. § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vzdať nemôže.
12.2 Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalobcu týkajúcej sa náležitosti uvedenia doby trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Čo sa týka konečnej
splatnosti úveru odvolací súd konštatuje, že táto musí byť určená spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi
bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum, dokedy zmluva trvá. Zákonodarca tým kladie dôraz na
ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia v zmluve zrejmé, kedy presne nastane poslednýdeň splatnosti úveru. Vyplýva to aj z jazykového výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k uzavretiu Zmluvy. Predmetné ustanovenie jednoznačne
pojednáva o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda o jednom konkrétnom termíne. V Zmluve

je lehota splatnosti viazaná na uplynutie 36 mesiacov od poskytnutia úveru. Zo všeobecných podmienok,
ktoré sú súčasťou Zmluvy však nie je možné vyvodiť kedy nastane skutočnosť datujúca poskytnutie
úveru. Bez presného dátumu poskytnutia úveru sa logicky nedá určiť ani termín konečnej splatnosti
úveru. Odvolací súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak
žalobca predložil spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Je

neprijateľné, aby spotrebiteľ nemal v zmluve presne určený termín konečnej splatnosti úveru a namiesto
toho bol ešte zaťažený jeho výpočtom, keď navyše nie je možné zo zmluvy určiť začiatok splatnosti.
12.3 Ako odvolací súd konštatoval vyššie, stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že úver
poskytnutý žalobcom žalovanému je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, a že predmetná Zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 psím. f) a j) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzavretia Zmluvy. Čo sa týka absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, zastáva v tomto smere odvolací súd odlišný názor.
Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 42/15 z 09.
11. 2016 Home Credit Slovakia, a. s., c/a Klára Bíróová, v ktorom Súdny dvor Európskej únie na
prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala každú splátku spotrebiteľa s

odkazom na konkrétny dátum alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz v zmluve umožňujúci
identifikovať dátum týchto splátok, a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po
sebe nasledujúcimi splátkami musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny, odpovedal, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o

úvereuvádzalasplatnosťkaždejzosplátokspotrebiteľaodkazomnakonkrétnydátum,pokiaľpodmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, a že čl.
10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, dokonca tieto ustanovenia

v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave. I keď právo Európskej únie de iure neustanovuje všeobecnú záväznosť
rozhodnutí súdov únie, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov únie je daná zásadou zodpovednosti
členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie, napr. aj tým, že vydá súdne rozhodnutie,
ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora (Köbler C-224/01, 30. 09. 2003).

12.4 Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil lexikálny a logický výklad
ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalobcu je k tomu, aby bol
úver bezúročný a bez poplatkov potrebné kumulatívne splnenie absencie písomnej formy zmluvy podľa
§ 9 ods. 1 a náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Odvolací súd
považuje predmetnú námietku za neopodstatnenú a nespochybňuje skutkový stav, tak ako ho posúdil

prvoinštančný súd. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre posúdenie úveru ako bezúročného a bez
poplatkovpostačujúce,aksúdzistí,ževzmluveospotrebiteľskomúverechýbačoilenjednaználežitostí
vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade nikto
nespochybňuje, že predmetná Zmluva má písomnú formu, avšak neobsahuje ďalšie potrebné náležitosti
vymenované v ustanovení § 9 ods. 2, a je preto možné úver poskytnutý na základe takejto zmluvy

považovať za bezúročný a bez poplatkov.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie posúdil
ako vecne správny a potvrdil ho v rozsahu napadnutých výrokov, vrátane výroku o trovách, v zmysle §
387 ods. 1, 2 C. s. p. Súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. podľa úspechu

stránvkonaní,azaviazalneúspešnéhožalobcunahradiťúspešnémužalovanémunáhradutrovkonania.

14. V dôsledku úspechu žalovaného v odvolacom konaní by žalovanému podľa § 255 ods. 1 C. s. p.
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. O nároku na náhradu trov konania
rozhoduje súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C. s. p.). Žalovanému

v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, z tohto dôvodu mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).