Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316215546
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316215546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl. Clementisa
10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: S. Č., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š., o zaplatenie
282,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 131,08 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
od 19.3.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 25.8.2016 domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 282,50 eura s príslušenstvom. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. M. (zo dňa 8.4.2013),
M. (zo dňa 18.2.2014) a M. (zo dňa 15.11.2013), ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM, v znení dodatku, vypožičal žalovanému

mikroprocesorovú SIM kartu v počte 3 ks, ktorá žalovanému umožňuje využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. Žalobca pri uzatvorení dodatku k zmluve odpredal žalovanému za
akciovú cenu 1,- euro mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0
3G (pôvodná predajná cena 195,- eur) a za akciovú cenu 1,- euro mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Orange Tara white (pôvodná predajná cena 55,- eur). Tým, že žalovaný riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb, za obdobie 10-11/2014, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle
Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť žalobcovi neuhradené služby vo výške 131,08 eura, ako aj náhradu

škody spočívajúcej vo výške rozdielu predajnej ceny telekomunikačného zariadenia (s prihliadnutím na
počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti) a akciovej ceny a to vo výške 113,17 eura a 38,25 eura (spolu 151,42 eura). Žalobca preto
pokusom o pokonávku zo dňa 4.3.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy za neuhradené
služby, ako aj zmluvnú pokutu/náhradu škody. Žalobca pokusom o pokonávku súčasne žalovanému
zaslal rozpis neuhradených faktúr a vyzval ho na ich úhradu do 18.3.2015.

2. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 131,08
eura a náhrady škody vo výške 151,42 eura. Zároveň si žalobca žalobou uplatnil aj úroky z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 19.3.2015 vo výške
podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

4. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana

v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

5. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvami o pripojení, Dodatkami k zmluvám,
faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o

pokonávku a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Žalobca podal žalobu na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

7. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

8. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu tak, ako to popísal vo
svojej žalobe. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb

v systéme GSM.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci žalobca svoje
záväzky splnil, žalovaný povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Žalobcovi tak v zmysle

Všeobecných zmluvných podmienok vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa
zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmlúv v znení dodatkov, (1) Podnik má právo na úhradu za

poskytnutú verejnú službu.
(2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto

zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

11. Súčasťou zmluvy o pripojení je aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov

zmluvy.

12. V zmysle čl. 2. 5 písm. b/ dodatku k zmluve č. M., Účastník si je vedomý, že mobilný telefón je
mu predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bod 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou

zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bod 2. 2, 2. 3 alebo 2. 4)
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohyčíslo 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny mobilného telefónu). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že
účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia

nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: b), ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v
článku 2 bod 2. 3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy
v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty
alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom, ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a / alebo dodatku pred uplynutím doby

viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 194,- eur (54,- eur v prípade čl. 2. 5 písm. b/ dodatku k zmluve
č. M.), pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím
doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať
v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do
konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak,

že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti
sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je
táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo 6, výsledná suma zmluvnej pokuty získala
podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.
Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného

telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú
podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku
samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom
toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napríklad odstúpením od
zmluvy, prerušením či obmedzením poskytovania služieb).

13. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné
služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu
uzavretú v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve

je preukázané, že žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu
poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za
obdobie 10-11/2014 nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 131,08 eura (faktúra číslo
XXXXXXXXXX na sumu 12,98 eura splatná 8.11.2014, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 23,48 eura
splatná 8.11.2014, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 23,92 eura splatná 8.11.2014, faktúra číslo

XXXXXXXXXX na sumu 12,98 eura splatná 9.12.2014, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 23,48 eura
splatná 9.12.2014, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 35,24 eura splatná 9.12.2014). Táto skutočnosť
bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok v rozsahu
131,08 eura ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť žalovaného zaplatiť cenu služieb
vyplýva z čl. 2.2 a čl. 2.3 a 2.5 dodatkov, ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona.

14.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3nar.vládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o

najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho

plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

17. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do
omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k časuplnenia, keď deň splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 18.3.2015 (pokus o
pokonávku).

18. Žalobca si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,05 % p.a.), preto mu ich
súd priznal v celej uplatnenej výške, t.j. 5,05 % p.a. K omeškaniu žalovaného došlo už skôr (deň po
splatnosti jednotlivých faktúr, kedy úroková sadzba bola vyššia), avšak žalobca si úroky z omeškania

uplatnil až odo dňa 19.3.2015, preto postupom podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP súd priznal žalobcovi len
takto uplatnené úroky z omeškania (navyše je to pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie).

19. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

20. V zmysle Dodatkov k zmluvám o pripojení účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón /

zariadenie mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1. bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou, trhovou cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou
zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 bode 2.2, 2.3 alebo 2.4),

vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy
č. 1 Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu).

21. Pokiaľ si žalobca svojou žalobou uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 151,42 eura ako náhradu

skutočnej škody vzniknutej mu porušením povinností žalovaného uvedených v uzatvorenej zmluve, je
potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre
vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4

predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod
pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby
sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať,

nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za
škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny
úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti

musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejto
súvislosti je potom ďalej potrebné uviesť, že žalobca napriek poučeniu zo strany súdu podľa v tom
čase účinného ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (o povinnosti účastníka konania predložiť, alebo označiť všetky
dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci), neuniesol dôkazné
bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver

ani o pravdivosti tvrdení žalobcu, že by mu protiprávnym konaním žalovaného vznikla škoda v žalovanej
výške, ani o tom, že by tieto jeho tvrdenia boli nepravdivé. Pokiaľ žalobca tvrdil, že uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou, je potrebné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, aká bola tržná
cena žalovanému predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia Dodatku k zmluve o pripojení.

Do súdneho spisu žalobca nepriložil žiaden dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú
trhovú cenu mobilného telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení. Avšak ani preukázanie
tejto skutočnosti by bez ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť k záveru, že rozdiel tržnej ceny telefónu
(prípadne jeho nákupnej ceny, za ktorú ho v tom čase nadobudol samotný žalobca) a jeho predajnej ceny
dohodnutej zmluvnými stranami, by bolo škodou na strane žalobcu, ktorý sa v rámci svojej obchodnej

taktiky rozhodol odpredať žalovanému sporné zariadenie za zníženú - akciovú cenu. Rozdiel medzi
skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu je výsledkom konsenzu zmluvných strán a nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. Okrem toho žalobca nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím žalovaného (spočívajúcim podľa
tvrdení žalobcu v porušení povinnosti žalovaným platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu

riadne a včas) a vznikom škody na strane žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené, vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade, ak chce byť žalobca v spore úspešný,
nezbavuje ho povinnosti preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním
alebo opomenutím žalovaného. Takúto príčinnú súvislosť nezakladá ani prehlásenia žalovaného,

uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že zo zmluvy a dodatku,
ani zo Všeobecných podmienok, nevyplýva povinnosť žalovaného doplatiť žalobcovi poskytnutú zľavu
z ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia v prípade, že žalovaný poruší povinnosti,
ktoré mu z dodatku vyplývajú. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného
zariadenia zo strany žalobcu nebolo v kúpnej zmluve obsiahnutej v dodatku ku zmluve o pripojení ani
viazané na splnenie žiadnej rozväzovacej podmienky.

22. Z týchto dôvodov potom súd žalobu žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v rozsahu 151,42
eura, ako rozdielu medzi údajne tržnou cenou predaného mobilného telefónu / zariadenia a jeho
predajnoucenou,zamietolakonedôvodnúspoluajspríslušenstvom(osudpríslušenstvanasledujeosud
svojej pohľadávky).

23. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo
veciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovprotineúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech

vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a
sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určí pomer úspechu a neúspechu strán
sporu. Žalobca bol úspešný v časti 46,40 % a žalovaný v časti 53,60 %. Žalovanému tak prináleží po

pomernom rozdelení náhrada trov konania vo výške 7,20 % uplatnených trov; žiadne trovy konania mu
však nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.