Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115223599
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115223599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Ing. F. S., bytom T. - C.,
Q. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Žilina, Národná
17, Žilina, proti žalovanému Jozef Kubala - JAKUB - Stavebné variácie, so sídlom Zborov nad Bystricou
667, IČO: 34 590 005, právne zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Pikuliakom, so sídlom U., H. K.
XX, o povolenie obnovy konania, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č. k. 17C/371/2015-76 zo dňa 14. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na obnovu konania vedeného
na tamojšom súde pod sp. zn. 7C/154/2003. Východiskovo konštatoval, že (ne)možnosť použitia
skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov sa vzhľadom na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť
účastníka/strany sporu posudzujú objektívne, a nie subjektívne. Následne v konkrétnostiach súdenej
veci vyslovil, že žalobca nepreukázal existenciu žiadnych nových skutočností a dôkazov, s ktorými
by sa v pôvodnom konaní súd nevyporiadal. Žalobcom prezentované skutočnosti a dôkazy (odborné

vyjadrenie č. 4/2015, posudok č. 51/2016) „nastali až potom“ a nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy
konania, lebo v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia na ne súd nemohol prihliadať (§ 154 O.s.p.).
2. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. ich náhradu voči žalobcovi v sume 1.134,60 eur, ktorú výšku trov konkrétne
odôvodnil, vrátane súvisiaceho právneho základu.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne

domáhal jeho zmeny tak, že návrhu na povolenie obnovy konania bude vyhovené, alebo jeho zrušenia
a vrátenie veci na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd sa dôsledne (postupom podľa § 129
ods. 1 O.s.p.) neoboznámil/nevykonal dôkaz listinou - žalobcom predloženým znaleckým posudkom.
Obdobne pri výsluchu účastníkov nedodržal postup podľa § 126 ods. 3 O.s.p. a taktiež nezdôvodnil,
prečo zamietol dôkaz výsluchom znalca Ing. Dreveného. Odvolateľ považoval napadnuté uznesenie i
za nepreskúmateľné.
4. Zdôrazňoval, že znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva predstavuje jednoznačne

nový dôkaz, ktorý vznikol po rozhodnutí súdu v pôvodnom konaní sp. zn. 7C/154/2003. Opakovane
poukazoval na to, že v označenom konaní nesúhlasil so závermi znalca Ing. Šimčiska, ktoré nesúhlasné
stanovisko závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva potvrdzujú. Žalobca tvrdil, že
predmetný dôkaz nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní, pričom znalecké dokazovanie,resp. kontrolné znalecké dokazovanie navrhoval v jeho priebehu viackrát (k čomu doložil fotokópie
príslušných podaní). V spojitosti s nemožnosťou predloženia znaleckého posudku dával do pozornosti
nedostatok znalcov v danom odbore. Uzavrel, že predložený znalecký posudok je spôsobilý privodiť pre

neho priaznivejšie rozhodnutie.

5. Žalovaný žiadal uznesenie okresného súdu potvrdiť. Námietku o nevykonaní dôkazu znaleckým
posudkom označil za nedôvodnú, pričom táto odporuje aj zápisnici o pojednávaní; obdobne je zo
zápisnice zrejmé, že stranám bolo umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Uviedol, že protistrana

zamieňa účel dokazovania v pôvodnom konaní s účelom dokazovaní v konaní o návrhu na obnovu
konania.
6. Žalovaný mal za to, že žalobcovi nebránila žiadna prekážka v predložení dotknutého znaleckého
posudku už v prvotnom konaní. Zároveň ide o dôkaz, ktorého vykonanie v pôvodnom konaní bolo
zamietnuté ako nedôvodné. Následne sa nejedná o spôsobilý dôvod obnovy konania. Keďže okresný
súd odpovedal na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, žalovaný považoval napadnuté

rozhodnutie za riadne odôvodnené.

7. V reakcii na vyjadrenie protistrany žalobca opätovne poukazoval na to, že znalecký posudok Ústavu
súdneho inžinierstva je novým dôkazom, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní.
Súčasne uviedol, že dôvodom obnovy môže byť aj dôkaz, ktorý vznikol po rozhodnutí súdu, ale

je spôsobilý dokázať rozhodné skutočnosti existujúce pred jeho rozhodnutím. Z obsahu znaleckého
posudku pritom vyplýva, že žalobcova požiadavka (v pôvodnom konaní v pozícii žalovaného) na
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania bola dôvodná a opodstatnená. Doplnil, že i samotnému
súdu v pôvodnom konaní trvalo zabezpečenie znaleckého dôkazu 3 roky, a preto od neho nemožno
žiadať, aby takýto dôkaz predložil v priebehu „pár dní, resp. týždňov“.

8. V následnej reakcii žalovaný uviedol, že z účelu mimoriadneho opravného prostriedku, akým obnova
konania je, vyplýva, že aj keby išlo o prípadné nedostatky pôvodného konania, prednosť má princíp
právnej istoty. Zopakoval, že nevykonanie navrhnutého dôkazu nepredstavuje dôkaz, ktorý nemohol
účastník bez svojej viny vykonať; čo vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe. Dodal, že znalecký posudok

Ústavu súdneho inžinierstva bol spracovaný až po rozhodnutí v pôvodnom konaní, teda v jeho priebehu
neexistoval, pričom z časových súvislostí je zrejmé aj nesplnenie subjektívnej 3 mesačnej lehoty na
podanie návrhu na obnovu konania.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 a

380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP)
potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Vzhľadom na zmenu procesných predpisov (od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový
poriadok,ktorýsaaplikujeajnakonaniaužskôrzačaté)aurčiténejasnostitýkajúcesaintertemporálnych
ustanovení krajský súd vo veci rozhodoval rozsudkom.

11. Žalobca aj v prebiehajúcom konaní opakovane zdôrazňuje, že kontrolné znalecké dokazovanie
navrhoval už v pôvodnom konaní, pričom konajúce súdy tomuto jeho dôkaznému návrhu nevyhoveli.
Z hľadiska kritérií prípustnosti obnovy konania je tak dotknutý znalecký posudok Ústavu súdneho
inžinierstva určujúco dôkazom, ktorý bol navrhnutý v prvotnom konaní, ale súdom/súdmi bol

vyhodnotený ako nadbytočný. Svojim charakterom tak nejde o nový dôkaz, hoci bol (časovo)
vypracovaný až po právoplatnom rozhodnutí veci v pôvodnom konaní. Zdôrazňovanie časovej
následnosti zo strany žalobcu je čiastočne až tendenčné a opomína práve rozhodujúci fakt, ktorým bolo/
je nevykonanie navrhnutého dôkazu z titulu jeho nadbytočnosti. Nejedná sa o dôkaz, ktorý by nebolo
možné v období prvotného konania vykonať z objektívneho dôvodu, ale len a práve pre záver konajúcich

súdov - tak súdu prvostupňového/prvoinštančného, ako i odvolacieho - o nadbytočnosti tohto dôkazu.

12. Okolnosť, či súd v pôvodnom konaní vykonal dôkazy navrhované účastníkom a či z nich vyvodil
zistenia skutkového stavu pre svoje rozhodnutie nemá bezprostredný súvis s možnosťou alebo
nemožnosťou účastníka/strany použiť dôkazy v konaní. Pri inom výklade znenia, obsahu a účelu

ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. (aktuálne primerane § 397 písm. a/, b/ CSP) by sa totiž
prostredníctvomobnovykonaniamohladomáhaťrevízieprávoplatneskončenéhokonaniakaždástrana,
ktorej dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd dané dôkazy (právom či neprávom) nepovažoval
za rozhodujúce a preto ich nevykonal. V danom zmysle by obnova konania plnila skôr účel dovolaciehokonania, avšak každý z týchto mimoriadnych opravných prostriedkov je upravený odlišne. Navyše v
súdnej veci bolo namietané rozhodnutie súdov v prvotnom konaní podrobené aj dovolaciemu prieskumu
- uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 163/2013 z 25.7.2013, ktorým bolo dovolanie žalobcu

(v tom čase v pozícii žalovaného) odmietnuté.

13. Predmetný prístup zodpovedá dlhodobo ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Vyjadrenej napríklad v
rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod R 19/1975, v
ktorého právnej vete sa konštatuje „Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých

skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazov, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal
za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo. Obdobne z aktuálnejšej judikačnej činnosti
Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4 Cdo 18/2010, resp. 3 Cdo 98/2011.
14. Nadväzne je vecne správnym rozhodnutie okresného súdu, ktorým nevyhovel návrhu na povolenie
obnovy konania vedeného pred tamojším súdom pod sp. zn. 7C/154/2003.
15. Nad bezprostredný rámec zásadného odvolacieho záveru krajský súd dodáva, že nie úplne

presvedčivo argumentuje odvolateľ aj ohľadne nemožnosti použiť dôkaz „bez svojej viny“. Z ním
predloženého znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva je zrejmé, že od podania objednávky
žalobcu po jeho vypracovanie uplynulo cca 7 mesiacov. Je pritom takmer pravidlom, osobitne v
prípadoch, keď nie je v danom odbore dostatok znalcov zapísaných v zozname znalcov, že kontrolné
znalecké dokazovanie vykonáva práve Ústav súdneho inžinierstva.

16. Žalobca (v tom čase v pozícii žalovaného) už v základnom konaní mohol požiadať/ /objednať si
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva bez ohľadu na to, že
konajúce súdy tento jeho procesný návrh neakceptovali. Žalobca (v tom čase v pozícii žalovaného) po
prvý krát deklaroval jednoznačný a výslovný nesúhlas so znaleckým posudkom Ing. Šimčiska č. 02/2011
vypracovaným v pôvodnom konaní podaním došlým 21.4.2011 (vrátane požiadavky na vypracovanie

kontrolného znaleckého dokazovania), pričom odvolací súd rozhodoval dňa 30.7.2012; t.j. cca po 15
mesiacoch

17. Nezodpovedá obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia námietka žalobcu o jeho údajnej
nepreskúmateľnosti. Okresný súd pomerne jasne vymedzil, prečo žalobcom tvrdený dôvod nepovažuje

za spôsobilý na povolenie obnovy konania. Zároveň platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu tvorí jeden celok, z ktorého titulu odvolací súd v rámci tohto odôvodnenia čiastočne
doplnil niektoré širšie (právne) súvislosti.
18. Rovnako neobstojí námietka odvolateľa ohľadne nedodržania postupu podľa § 126 ods. 3 O.s.p. pri
vykonávaní výsluchu účastníkov/strán sporu. Z obsahu zápisnice nevyplýva, že by stranám, osobitne

žalujúcej procesnej strane bolo upreté nejaké procesné právo, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Napokon, aj samotná formulácia dotknutej odvolacej námietky je
skôr všeobecná. Vzhľadom na podstatu posúdenia návrhu na obnovu konania, t.j. vyhodnotenie či
dôkaz predkladaný žalobcom je novým dôkazom, nebolo potrebné dotknutú písomnosť oboznamovať
podrobne/obsahovo, ale rozhodujúcim bol jej charakter, na čo postačuje i časovo krátke/jednoduché

oboznámenie dotknutého dôkazu.

19. Krajský súd poukazuje tiež na to, že v rámci odvolacej argumentácie žalobca ako nový dôkaz
už zdôrazňuje len znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva č. 51/2016. Ako už bolo vyššie
uvedené, z dotknutého posudku je pritom zrejmé, že tento bol vypracovaný až vo februári 2016.

Meritórne rozhodnutie v základnom konaní (rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.7C/154/2003-639 z
16.1.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/152/2012 z 30.7.2012) nadobudlo
právoplatnosť 6.8.2012. Z dotknutých časových údajov je následne nepochybné, že tvrdený nový dôkaz
bol vypracovaný po viac ako troch rokoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu
vo veci 7C/154/2003. Na základe uvedeného logicky vo vzťahu k tomuto dôkazu nemôže ísť ani o návrh

na obnovu podaný v zákonom stanovenej objektívnej lehote (v čase podanie návrhu na obnovu konania
§ 230 ods. 2 O.s.p.; aktuálne § 403 ods. 2 CSP).

20. Krajský súd ako vecne správny potvrdil aj bezprostredne odvolaním nenapadnutý, avšak od
„meritórnej“ časti závislý, výrok o náhrade trov prvoinštančného konania. V tomto smere je potrebné

zdôrazniť/zopakovať viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 212 ods. 1 O.s.p.,
resp. aktuálne § 380 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil
správnosť dotknutého výroku, nebolo jeho odvolanie spôsobilé podmieniť zmenu, resp. zrušenie daného
výroku.21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči

nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.