Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. február 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csp/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209772
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316209772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: T. C.Ľ., P.. XX.X.XXXX, Y. XXX, XXX XX, L., v
konaní o zaplatenie 148,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 58,50 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 8.5.2013
do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu žalobcu do výšky 90,- eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 8.5.2013 do zaplatenia z

a m i e t a .

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 148,50 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky a na základe ktorej vypožičal žalovanému SIM karty, ktoré mu umožňujú

využívať telekomunikačné služby. Za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn.
Prestigio MultiPad 7.0 Prime Duo 3G mu mala vzniknúť škoda vo výške 90 eur, ktorá predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou,
tzn. predstavuje škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať
služby,azatietoplatiťpodobuviazanostianásledneporušilasvojzákladnýzáväzokzotrvaťvzmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný riadne a včas

nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 58,50 eur vyfakturovaných. Pokusom o pokonávku zo
dňa 8.5.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný po zaslaní
pokonávky uhradil žalobcovi sumu 5 eur, ktorú si v žalobe neuplatňuje. Uplatnil si úrok z omeškania z
dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse
o pokonávku, t.j. od 8.5.2015. Na základe uvedeného žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 58,50 eur, titulom uplatnenej škody sumu 90 eur, ako aj na zaplatenie

úroku z omeškania z uvedených súm a na náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil.4. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a to predovšetkým so žalobou, zmluvou o poskytovaní
verených služieb č. N. zo dňa 10.3.2014, dodatkom k zmluve č. XXXXXXX, prílohou k dodatku k
zmluve, pokusom o pokonávku, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb, jednotlivými faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX
a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej vypožičal
žalovanému SIM kartu, ktorá umožnila žalovanému využívať poskytované služby zo strany žalobcu.

Žalobca odpredal žalovanému podľa dodatku k zmluve telekomunikačné zariadenie, a to za akciovú
cenu.

6. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

7. Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby za obdobie november - december 2014 vo výške
63,50 eur.

8. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

9. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.

10. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd mal za dostatočne preukázané, že
medzi stranami konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o poskytovaní verejných služieb, na základe
ktorých žalobca poskytol žalovanému služby a táto sa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby. Preto
súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby po úhrade 5 eur žalovaným vo výške 58,50 eur

vyhovel, pretože žalovaný ako účastník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

11. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

14. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 58,50
eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 5,05 % ročne je v súlade s ust.
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

15. Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia náhrady škody vo výške
90 eur.16. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa ust. § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednostipodľaust.§420Občianskehozákonníkajeprotiprávnyúkon, spôsobenieškody,príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

17. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných

záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. §
420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

18. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených

štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

19. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti.

20. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy je uvedený v článku 4.1 (doba
platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa článku 4.1
týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od
zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú

podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

21. Podľa článku 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy
uzatvorenej v písomnej podobe.

22. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

23. V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzatvorených zmlúv o poskytovaní
verejných služieb nepreukázal, ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že by takúto listinu od

žalobcu obdŕžal. Treba teda uviesť, že platné ukončenie zmlúv so žalovaným preukázané nebolo, a
teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu neporušil, čím nie je daný predpoklad vzniku
škody protiprávnym úkonom.

24. Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ust. § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,

ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

26. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tom,

že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

27. Podľa žalobcu vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia
a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu,

k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci
ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú
cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom
(napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačnéhozariadenia tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus môže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré

do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

28. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanému v zmluvnom

záväzku po určitú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu by nebol tento protiprávny
úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

29. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 90 eur, a
to spolu aj s úrokom z omeškania.

30. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. V časti o zaplatenie 58,50 eur (40 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech

žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 90 eur (60 %
žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Z
uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalovaný, ktorému patrí náhrada
trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu 20 % z
celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu. Súd však trovy konania žalovanému

nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.