Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Zajacová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoNeplatnosť právnych úkonov

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/101/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216204348
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3216204348.1

Uznesenie
Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie
Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: K. N. V. (S.) N., so sídlom V. Y. XX-XX,
S.., zapísaná vo V. knihe M. D.XXy, právne zastúpený Advokátska kancelária C. s.r.o., so sídlom T.
IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej R., právne zastúpená I., o nariadení neodkladného opatrenia, na
odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17. januára 2017,
č.k. 2C/4/2016-127, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal žalovanú
zdržať sa prevodu alebo ďalšieho zaťaženia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. J.,
označenými vo výroku uznesenia a zároveň zaviazal žalovanú zdržať sa prevodu alebo ďalšieho
zaťaženia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. J. nad J., definovanými vo výroku uznesenia a
to v oboch listoch vlastníctva do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod sp.zn. 2C/4/2016.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha
vydania rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva
manželov uzavretá medzi dlžníkom a žalovanou je voči žalobcovi ako veriteľovi právne neúčinná.
Súčasne so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil práve
podanou žalobou o určenie právnej neúčinnosti dlžníkových právnych úkonov voči veriteľovi s tým,
že má za preukázané, že manžel žalovanej na základe dohody o vysporiadaní BSM preukázateľne
zmenšil svoj exekuovateľný nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok žalobcu, čím
ukrátil uspokojenie vykonateľnej pohľadávky žalobcu. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil výpis z listu
vlastníctva, z ktorého bolo zistené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX a LV č. XXXX, k.ú. J. nad J.. Zároveň z výpisov vyplýva, že ku dňu 07.10.2014 bol vlastníkom
týchto nehnuteľností G. T.. Z úradnej činnosti bolo ďalej zistené, že rozsudkom zo dňa 07.02.2013
bolo zrušené bezpodielového spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva, navrhovateľky R. T.
a odporcu G. T. s tým, že zároveň na OS Bánovce nad Bebravou na základe návrhu oprávneného
v tomto konaní žalobcu zo dňa 20.02.2015 sa vedie exekučné konanie pod sp.zn. 5Er/93/2015 pre
vymoženie sumy 58.169,70 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný
a vykonateľný rozsudok pre zmeškanie vydaný Krajským súdom Eisenstadt, sp.zn. 4Cg 257/11k-42 zo
dňa 22.10.2014.

3. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil, že daná obava, že výkon exekúcie žalobcu
bude ohrozený, pretože žalobou vo veci samej sa domáha určenia, že dohoda o vysporiadaní BSM
uzatvorená medzi dlžníkom žalobcu, teda manželom žalovanej a žalovanej je voči nemu ako veriteľovi

právne neúčinná s tým, že na základe tejto dohody sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností.
Na majetok manžela žalovanej je zároveň vedená exekúcia o vymoženie sumy 58.169,70 eur. V
prípade, ak by súd vo veci samej vyhovel, mohol by požadovať uspokojenie svojej pohľadávky toho,
čo odporovateľným právnym úkon ušlo z dlžníkovho majetku. Ďalším prevodom na tretiu osobu by
sa právne postavenie žalobcu stalo právne neistým. Po dobu konania vo veci samej je vhodné, aby
sa okruh subjektov konania nemenil, aby prípadným prevodom sa nezasiahlo do práv a povinností
ďalších osôb. Nebol zistený ďalší exekuovateľný nehnuteľný majetok manžela žalovanej a vzhľadom
na výšku vymáhanej pohľadávky je daná reálna obava, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by
bol ohrozený výkon exekúcie na úkor práv žalobcu. Preto súd návrhu vyhovel a nariadil neodkladné
opatrenie, ktoré nevytvorí nenávratný stav, ani sa ním neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych
vzťahov medzi účastníkmi. O náhrade trov nebolo rozhodované, pretože v zmysle § 262 ods. 1 CSP súd
o nároku na náhradu trov rozhodne aj bez návrh až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby krajský súd ako
súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietala, že súd prvej inštancie v
prejednávanej veci nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože G. T., teda dlžník žalobcu v čase
uzavretia dohody mal vo vlastníctve okrem prevádzaných nehnuteľností majetok niekoľkonásobne
vyšší ako žalobcom uplatňovaná pohľadávka s príslušenstvom, pričom o tejto skutočnosti má žalobca
vedomosť. V čase uzatvárania dohody o vysporiadaní BSM vlastnil ťahače v celkovej trhovej hodnote
566.000,- eur. Pripojil zoznam majetku vlastnícky patriaceho dlžníkovi žalobcu s tým, že okrem tohto
patrili ku dňu 04.11.2014 manželovi žalovanej aj vymáhateľné pohľadávky voči veriteľom vo výške
488.344,09 eur. Z tohto potom vyplýva, že manžel žalovanej a jeho majetok bol vlastníkom majetku
prevyšujúceho hodnotu uplatňovanej pohľadávky. Ďalej mal za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal v prvom rade neexistenciu
vymáhateľnej pohľadávky, poukázal na priebeh exekučného konania vedenom na OS Bánovce nad
Bebravou pod sp.zn. 5Er/93/2015 a mal za to, že táto exekúcia je vedená protizákonné. Poukázal na tú
skutočnosť, že jednotlivé uznesenia Krajského súdu v Trenčíne napadol dovolaním, o ktorom doposiaľ
nebolo rozhodnuté a zároveň návrhom zo dňa 12.09.2016 podal manžel žalovanej návrh na odklad
exekúcie, o ktorom doposiaľ rovnako nebolo rozhodnuté. Možno teda odôvodnene predpokladať, že
exekúcia vedená na OS Bánovce nad Bebravou bude na základe rozhodnutí o dovolaniach povinného
najvyšším súdom zastavená, pretože povinným z exekučného titulu nie je manžel žalovanej a preto
je tu sporná existencia vymáhateľnej pohľadávky. Samotnú prepravu v prospech žalobcu nevykonával
žalovaný, ktorú skutočnosť potvrdzuje čestné prehlásenie G. E. a preto tu nebola právomoc rakúskeho
súdu rozhodovať o danom nároku s tým, že samotný žalobca nemal žiaden dôkaz majúci preukazovať
vznik zmluvného vzťahu a nebol schopný identifikovať žalovaného v danom konaní. Poukázal tiež na
to, že manžel žalovanej vlastnil hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bola 1.827.000,- eur a vlastnil
pohľadávky v hodnote 488.000,- eur a mesačné tržby dosahovali úroveň 200.000,- eur. Okrem toho v
prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože
nie je osvedčené, že by mala byť daná obava, že výkon exekúcie má byť ohrozený. Manžel žalovanej
vlastní majetok postačujúci na uspokojenie pohľadávky vymáhanej v exekúcii a nie je osvedčené, že
by reálne a bezprostredne, že by reálne a bezprostredne mal byť ohrozený výkon rozhodnutia, resp.
uspokojenie danej pohľadávky v exekučnom konaní. Poukázal na konštantnú judikatúru NS SR, z
ktorej vyplýva, že predbežné opatrenie nemožno vydať na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia
aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť dočasná ochrana s tým, že navrhovateľ podaným návrhom nepreukázal súdu naliehavosť
dočasnej úpravy právnych pomerov a v priebehu konania neosvedčil žiadne skutočnosti, z ktorých by
vyplynul postup žalovaného smerujúci k odpredaju, resp. inému právne významnému nakladaniu s
nehnuteľnosťou. Poukázal ďalej na znenie ust. § 42a OZ, kedy spoločným základným predpokladom
odporovateľnosti právnych úkonov je, že k týmto právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia
veriteľovej vymáhanej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku
dlžníka.

5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na tú skutočnosť, že niet pochybností o tom, že
právoplatné rozhodnutia Krajského súdu Trenčín týkajúce sa exekučného konania sú záväzné aj pre
súd, ktorý rozhodoval o nariadení neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k námietkam žalovanej ohľadom
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a to ohľadom existencie majetku manžela žalovanej
uviedol, že buď manžel žalovanej zavádzal rakúsky súd, pretože žiadal o poskytnutie procesnej pomoci,

ktorá sa poskytuje účastníkovi, ktorý nie je schopný uhradiť náklady na vedenie konania bez ohrozenia
nákladov nevyhnutých na živobytie, alebo v skutku neobvyklým spôsobom zveľadil svoj majetok za
čas od 09.09. do 04.11.2014, kedy mal disponovať majetkom v údajnej hodnote 566.000,- eur vo
forme ťahačov, 167.200,- eur návesy a 488.344,09 eur vymáhateľné pohľadávky. Počas prvej exekúcie
súdna exekútorka zablokovala nehnuteľnosti manžela žalovanej ako povinnej s tým, že okamžite po
odblokovaní týchto nehnuteľností tieto okamžite prešli do vlastníctva. Manžel žalovanej odpredal časť
svojej nehnuteľnosti tretej osobe za kúpnu cenu, ktorá sa javila ako neprimerane nízka a všetky ostatné
nehnuteľnosti prešli na základe dohody o vyporiadaní BSM na žalovanú. Súdna exekútorka jednoznačne
spochybnila reálnosť hodnôt jednotlivých vozidiel tak, ako boli deklarované v dohode o vysporiadaní
BSM s tým, že na preskúmanie všeobecnej hodnoty jednotlivých položiek hmotného majetku by
bolo potrebné ohodnotiť tento majetok znalcom v príslušnom znaleckom odbore a vybrať vhodnú
metódu ohodnotenia. Vo vzťahu k námietkam žalovanej ohľadom neexistencie vymáhateľnej pohľadávky
poukázal na tú skutočnosť, že otázku zákonnosti exekučného titulu vrátane jeho vykonateľnosti na území
Slovenskej republiky riešil exekučný súd. Poukázal na znenie nariadenia ES 44/2001, čl. 36 ako aj čl.
37 bod 1 vrátane právne záväzného uznesenia Krajského súdu Trenčín, z ktorého vyplýva jednoznačná
identifikácia manžela žalovanej ako povinného z exekučného titulu. Hmotnoprávnu vykonateľnosť z
exekučného titulu ako aj zákonný spôsob doručenia návrhu na vykonanie exekúcie vrátane jeho
možnosti vyjadriť sa k týmto skutočnostiam bola už vyslovená aj právoplatným uznesením Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 25.08.2016. Vo vzťahu k judikátu, na ktorý poukazovala žalovaná vo svojom
odvolaní naopak toto rozhodnutie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia a nebezpečenstvo
zmarenia výkonu rozhodnutia preukázala súdu aj samotná žalovaná, keďže z listín, ktoré súdu predložila
vyplýva, že neustále dochádza k rapídnemu úbytku hnuteľného majetku jej manžela s tým, že za menej
ako jeden rok došlo k zníženiu hodnoty ťahačov celkovo o 50%. Okrem toho na strane žalobcu neustále
dochádza k ohromnému nárastu príslušenstva vymáhanej pohľadávky a existuje reálna hrozba, že
hnuteľný majetok sa v dôsledku amortizácie neustále znižuje a nebude ani zďaleka postačovať na
úhradu nárokov žalobcu.

6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá namietala, že nevidí žiaden súvis
medzi žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu a exekúciou označovanou žalobcom, ktorá bola
ukončená uhradením vymáhanej sumy. Poukázala tiež na tú skutočnosť, že v exekúcii vedenej na
OS Bánovce nad Bebravou bola najskôr žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá s tým, že napriek
skutočnosti, že v znaleckom posudku je uvedený iba účtovný stav majetku je možné konštatovať,
že za sledované obdobie by podnikateľský subjekt G. T. bol schopný uspokojiť pohľadávku veriteľa.
Poukázala opätovne na majetok, ktorého vlastníkom je jej manžel s tým, že v prejednávanej veci nie je
ani osvedčené, že by manžel žalovanej nemal disponovať majetkom, ktorého hodnota by nestačila na
uspokojenie udanej pohľadávky žalobcu. Opätovne namietala, že exekúcia vedená pred OS Bánovce
nad Bebravou je daná protizákonné, keďže povinný z exekučného titulu nie je manžel žalovanej. Majetok
jej manžela sa nezmenšil, naopak sa jeho hodnota zvýšila, čo vyplýva zo zoznamu vozidiel, ktorých
vlastníkom je jej manžel. Počas trestného konania ako aj počas exekúcie žalovaná nielenže nepreviedla
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nariadeného predbežného opatrenia, ale tieto sa ani nepokúšala
scudziť, napriek tomu, že mala vedomosť o prebiehajúcej exekúcii. Preto tu nejestvuje žiadna dôvodná
obava, že by malo dôjsť k účelovému prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej.

7. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa plne pridržiava svojho
právneho názoru vyjadreného v pôvodnom vyjadrení. Opätovne poukázal na priebeh konania pred
Vyšším krajinským súdom vo Viedni ako aj okolnosti uzavretia samotnej dohody vysporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že v celom doterajšom konaní nebolo predložený
jediný dôkaz, že by k úbytku majetku dochádzalo z nejakého iného relevantného dôvodu s tým, že
žalobca má preukázané, že dňa 09.09.2014 mal manžel žalovanej vedomosť, že už bolo vydané
potvrdenia o vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie zo dňa 25.08.2014 s tým, že vo vzťahu k
exekučnému konaniu exekučný súd skúmal všetky relevantné dôkazy a zamietol doteraz všetky návrhy
na odklad, prerušenie, či zastavenie predmetnej exekúcie. Všetky indície správania povinného, teda
manžela žalovanej, ktoré svedčia o tom, že hrá o čas, postupne sa zbavuje majetku a zaťažuje súdy
nezmyselnou agendou, pričom momentálne nie je reálne predpokladať ukončenie exekučného sporu
skôr ako o dva a pol roka a to len pri rozhodovaní o ním v súčasnosti už v podaných veciach, pričom
exekučný poriadok povinného nijako nelimituje počtom ďalších podaní. Vo vzťahu ku znaleckému
posudku, na ktorý sa odvoláva žalovaná, uviedol, že tento posudok bol vypracovaný výlučne z podkladov
predložených manželom žalovanej, pričom z evidencie ťahačov vyplýva, že tieto sú vedené len v držbe a

nie vo vlastníctve manžela žalovanej. Ďalej čo sa týka zoznamu vozidiel manžela žalovanej, z vykonanej
analýzy vyplýva, že dňa 08.02.2012 sa manžel žalovanej začal zbavovať nákladných vozidiel, ťahačov
s tým, že v priebehu jediného dňa bolo odhlásených do cudziny 7 kusov, hoci pred podaním rakúskej
žaloby ich bolo v priebehu desiatich rokov odhlásených len 6. V priebehu ďalšieho mesiaca odhlásil
ďalších 10 vozidiel, pričom v konečnom dôsledku v priebehu jedného roka od podania rakúskej žaloby
odhlasovanie ťahačov pokračovalo a bolo ich celkovo odhlásených 21 kusov, pričom prihlásené bolo v
tomto období len jedno jediné a to dňa 04.04.2012. Žalobca má za preukázané, že manžel žalovanej
sa systematicky zbavuje scudziteľného majetku, ktorého hodnota klesá ešte aj jeho používaním na
podnikanie ako aj samotnou účtovnou amortizáciou. Okrem toho ku dňu samotného výkonu exekúcie
je nutné konštatovať, že exekuovaná suma neustále narastá. Preto mal žalobca za to, že ponechaním
neodkladného opatrenia v platnosti je v záujme reálnej ochrany vymožiteľnosti práva žalobcu na území
Slovenskej republiky.

8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov:

9. V prejednávanej veci z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca podal proti žalovanej
žalobu o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu, ktorým jeho dlžník manžel žalovanej
uzavrel dohodu so žalovanou o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe
ktorej sa žalovaná stala vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto neodkladného opatrenia.
Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že žalobca má proti manželovi žalovanej exekučný titul a to rozsudok
pre zmeškanie vydané Krajským súdom Eisenstadt, na základe ktorého sa vedie na OS Bánovce nad
Bebravou exekučné konanie pod sp.zn. 5Er/93/2015 na sumu 528.169,70 eur s príslušenstvom.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

13. Posúdením v konaní zisteného skutkového stavu podľa vyššie citovaných ustanovení CSP ako aj ust.
§ 42a ods. 1, 2, § 42b ods. 1, 2, 4 a § 116 OZ dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade sú splnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobcu. Žalobca predloženými listinami
osvedčil, že je veriteľom manžela žalovanej, pričom vymáhanie záväzku je predmetom súdnej exekúcie
s tým, že rovnako predloženými listinami bolo osvedčené, že v posledných troch rokoch pred podaním
žaloby o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu dlžník na základe odporovanej dohody
previedol na osobu blízku, svoju manželku nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto neodkladného
opatrenia.

14. V tomto smere neobstoja rozsiahle námietky zo strany žalovanej, ktorá namietala samotný exekučný
titul. Tento bol predmetom skúmania v rámci exekučného konania a podaním mimoriadneho opravného
prostriedku v prejednávanej veci vrátane popierania vymáhateľnej pohľadávky nie je dôvodom na to, aby
v prejednávanej veci nemohlo byť nariadené neodkladné opatrenie. Z podstaty neodkladného opatrenia
vyplýva, že má zabezpečovací a preventívny charakter. Povinnosťou nenakladať s vecami alebo právami
sa môže nariadiť len účastníkovi konania, ktoré je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.
Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej fakticky alebo právnej pozícii. Nakladaním
sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov predovšetkým
dvojstranných, ale aj jednostranných. Aktívna legitimácia svedčí žalobcovi, ktorý požaduje nenakladanie
s vecami alebo právami aj z dôvodu, že veci a práva môžu slúžiť na splnenie dlhov žalovaného voči
žalobcovi. NS SR v uznesením sp.zn. 4Obo 364/96 judikoval, že ak žalobca osvedčí voči žalovanému
splatnú pohľadávku v značnej výške, ktorá ešte plynulo narastá, pričom žalovaný je insolventný je
namieste nariadiť zákaz scudzenia tejto nehnuteľnosti. Na druhej strane podľa rozhodnutia NS SR,
sp.zn. 5 Obo 144/97 okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i tom, že bez takto nariadeného
neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo

zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu samozrejme ešte
sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
V prejednávanej veci teda žalobca dostatočne osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej, teda
pravdepodobnosť nárokov s tým, že z predložených dokladov vyplýva, že by mohli byť splnené
podmienky odporovateľnosti namietaného právneho úkonu tak, ako to predpokladá ust. § 42a ods. 2 OZ.
Či je žalobca skutočne nositeľom tvrdeného práva, však bude predmetom dokazovania vo veci samej. Na
účely nariadenia neodkladného opatrenia možno uzavrieť, že žalobca pravdepodobnosť svojho práva
osvedčil. Druhou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej
ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodnúť, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

15. Odvolací súd v tomto smere dodáva, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti na základe právneho
úkonu, ktorý uskutočnila s dlžníkom žalobcu, pričom žalobca sa vo veci samej domáha odporovateľnosti
tohto právneho úkonu, čo v prípade úspechu predpokladá, že žalovaná poznala úmysel dlžníka žalobcu,
teda svojho manžela predmetným úkonom ukrátiť žalobcu a napriek tomu tento právny úkon urobila.
Žalovaná konala tak, že konanie odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy jej pomerov, účelom ktorej je
poskytnutie ochrany tvrdeného práva žalobcu, pretože do práv žalobcu bolo v prípade preukázania
neúčinnosti právneho úkonu, ktorého sa zúčastnila žalovaná už zasiahnuté. Zároveň, ak by žalovaná
s predmetnými nehnuteľnosťami tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie nakladala, konanie
vo veci samej by sa stalo bezpredmetným, čo rovnako odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorého cieľom je umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej.

16. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že nevykonala žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s
nehnuteľnosťami, resp. ktoré by odôvodňovali predpoklad, že s nehnuteľnosťami nakladať zamýšľa,
odvolací súd udáva, že ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovanej, neodkladné
opatrenie by už nebolo možné nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania
bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať
neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Odvolací súd preto
zohľadnil možné následky zásahu do práv účastníka konania vyvolané nariadením neodkladného
opatrenia.

17. Na jednej strane ide o tvrdené právo žalobcu, pohľadávku na zaplatenie vysokej sumy finančných
prostriedkov, ktorý uspokojenie iným spôsobom ako exekúciou sa javí ako značne sťažené a na druhej
strane je tu vlastnícke právo žalovanej, ktoré nadobudla na základe právneho úkonu, ktorého neúčinnosť
je v tomto konaní vo veci samej namietaná. Pokiaľ žalovaná nemá úmysel nehnuteľnosti previesť na inú
osobu, resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah do jej vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto
nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovanú. Naopak pokiaľ žalovaná
má úmysel ďalej scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu a
teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia.

18. Za daných okolností sa javí nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcom, že toto môže
splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania
vo veci samej. To, či daný právny úkon skutočne môže byť predmetom odporovania a tá skutočnosť, či
dlžníkovi žalobcu zostalo dostatok majetku na to, aby bola istina vrátane príslušenstva uhradená, bude
potom následne predmetom dokazovania vo veci samej. Preto ďalším odvolacími námietkami vo vzťahu
k existencii, resp. neexistencii majetku, hodnote majetku, ktorý manželovi žalovanej zostal sa odvolací
súd ďalej nezaoberal. Rovnako sa nezaoberal ani otázkou samotného exekučného titulu z dôvodu, že
pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že exekučné konanie na základe tohto exekučného titulu na
OS Bánovce nad Bebravou prebieha a podanie mimoriadneho opravného prostriedku, teda na dovolanie
na beh tohto konania vplyv nemá.

19. Na základe všetkých týchto úvah dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že dočasná
úprava pomerov v danom spore o neúčinnosť právneho úkonu je namieste a je preto dôvodné podľa §
325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením žalovanej uložiť zákaz nakladať s nehnuteľnosťami tak,
ako sú definované vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.