Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202594
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316202594.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému G. Č., T.. XX.XX.XXXX, U. H. W. XXX/XX, G., o
zaplatenie 472,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie do výšky 30,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 26.03.2013 do zaplatenia
zastavuje.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 65,54 eur, 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,88

eur od 26.04.2013 do zaplatenia, 5,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 15,66 eur od 26.05.2013 do
zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenia sumy 472,55 eur spolu s prísl. a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX postúpil postupca
Slovak Telekom a.s. na neho pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 20.02.2013 so
žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách a na základe ktorej postupca poskytol
žalovanému telekomunikačné služby. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné
služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté

telekomunikačné služby. Žalovaný ku dňu podania žaloby dlžnú sumu neuhradil. Uplatnil si aj úrok z
omeškania.

3.Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca vzal žalobu späť v časti istiny 30,48 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 30,48 eur od 26.03.2013 do zaplatenia.

4.Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

5.Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.6.Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti vo výške 30,48 eur s prísl. späť, súd konanie v tejto
časti podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil.

7. Žalovanému bola žaloba doručená podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku na úradnej tabuli
a webovej stránke súdu.

8.Súd sa oboznámil s obsahom žaloby zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o poskytovaním verejných
služieb zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom k zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, všeobecnými podmienkami

pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spol. Slovak Telekom, a.s., cenníkom,
jednotlivými faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spolu s prílohami k nej,
pokusom o zmier, ďalšími podaniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

9.Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný dňa 20.02.2013
uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k tejto zmluve, na základe ktorej

právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby
prostredníctvom zvoleného programu a žalovaný sa zaviazal zaplatiť riadne a včas cenu poskytnutých
služieb.

10.Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby vo výške 65,54 eur.

11. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi obchodnou
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka
obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. postúpená na žalobcu.
12. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

13.Vzhľadom k tomu, že žalobca súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014
spolu s jej prílohami, súd nemal pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu v tomto spore.

14.Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

15.Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje,ažnazákladepredloženejfaktúry, c)
používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

16.Vychádzajúczdôkazovpredloženýchzostranyžalobcusúdmalzadostatočnepreukázané,žemedzi
stranami sporu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté
služby. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 65,54 eur vyhovel, pretože

žalovaný ako účastník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

17.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

18.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.19.V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

20.Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 65,54
eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. §

517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

21.Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
331,94 eur spolu s príslušenstvom.

22.Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23.Podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebuzavretámedziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným

je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je
spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými
podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo
vyplýva i z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa -
menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca

žalobcu je podnikateľom v oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb.

25.Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26.Podľaust.§53ods.1Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27.Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

28.Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

29.Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

30.Z bodu 4 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že v prípade porušenia záväzku
účastníka, v dôsledku ktorého dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník

povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku.

31.Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne
a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovýmobsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho

alternatívoujeprijatie,respektíveodmietnutienávrhu.Prespotrebiteľskúzmluvujetedacharakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné
podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod

sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v
spotrebiteľskýchzmluvách,SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu.

32.V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí

v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy.

33.V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka
zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

34.Zmluvná pokuta uvedená v dodatku k zmluve vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej

zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Podstatné pre posúdenie je aj to, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby
viazanosti zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, a nerozlišuje,
kedy k prípadnému porušeniu povinnosti žalovanou došlo. Tak teda by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť

rovnakú zmluvnú pokutu, ak by povinnosť porušil na začiatku doby viazanosti, ako aj tesne pred jej
ukončením. Spotrebiteľ je tak v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo možno
taktiež zhodnotiť ako neprijateľné.

35.Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú

sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.

36.Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Zároveň toto zmluvné dojednanie
možno považovať za neplatné aj pre jeho neurčitosť ako už bolo uvedené vyššie (§ 37 Občianskeho
zákonníka). Preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je
upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.

37.Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 4,99 eur titulom upomienky
oneskorenej platby a súm 16,50 eur za obmedzenie a prerušenie služieb - neplatenie.

38. Súd považuje kumuláciu postihu žalovaného, a to zmluvnou pokutou, poplatkom za obmedzenie
a prerušenie služieb, poplatkov za upomienky, a ešte v tomto konaní priznaným úrokom z omeškania,

vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, za neprimeranú. Takéto dojednanie ohľadom
poplatkov za obmedzenie a prerušenie služieb a zároveň poplatkov za upomienky spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.

39.Podľa 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.40.Dobré mravy (boni mores) sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne
práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Hoci sú dobré mravy
zákonným pojmom, a teda majú normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom. Ich obsah spočíva

vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.
Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (pozri R
88/1998).

41. Zo žalobcom predložených faktúr je zrejmé, že upomienka je priamo súčasťou faktúry. Na jej

vyhotovenie právny predchodca žalobcu teda nevyložil žiadne ďalšie náklady oproti nákladom na faktúru
samotnú. Taktiež nie je súdu zrejmé, aké náklady žalobca mohol vynaložiť za prerušenie a odpojenie
žalovaného.

42.Upomienka a poplatky podľa súdu nemôžu mať sankčný charakter (na to slúži zmluvná pokuta) a
preto požadovanie úhrady za ne, keď s ich vynaložením poskytovateľovi služieb žiadne náklady (ktoré

by mali byť prenesené na zákazníka) nevznikli, považuje súd za rozporné s dobrými mravmi, napriek
tomu, že ide o poplatok uvedený v sadzobníku poplatkov poskytovateľa služieb. Upomienky a poplatky
nemôžu podľa súdu slúžiť na zvyšovanie zisku poskytovateľa služieb.

43.Vyššie uvedené poplatky súd teda žalobcovi nepriznal pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň preto

lebo ich považoval za neprimerané spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v
neprospech žalovaného ako spotrebiteľa .

44.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45.Žalobca bol úspešný iba v časti 65,54 eur. Žalobca vzal žalobu späť v časti 30,48 eur, teda v zmysle
ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku procesne zavinil zastavenie konania, a v tejto časti
by mal právo na náhradu trov konania žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že v časti v ktorej bola žaloba

zamietnutá vo výške 376,53 eur a v časti zastavenia konania vo výške 30,48 eur, bol úspešný žalovaný.

46. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešnejší, preto by mal právo na náhradu trov
konania, avšak žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto mu nemohli byť ani priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.