Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312203477
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312203477.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, proti žalovanej: J. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., P.O. Y. XXX/X, za účasti
Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP

Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 105,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 20. 05. 2016 č. k. 14C/513/2012-223 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
konania Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, p o t v r d z u j e .

II. Spotrebiteľskému združeniu OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, náhradu trov odvolacieho

konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanej náhradu trov konania
nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľské združenia OSA,
so sídlom Bratislava, Fedinova 9 (ďalej len ZDRUŽENIE), na strane žalovanej náhradu trov konania
vo výške 88,03 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, a to jeho právnemu zástupcovi do 3

dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti právne oprel o ust. § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“). Poukázal na to, že v predmetnom konaní žalobca sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 105,16 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 13,28
eura od 25. 03. 2011 do zaplatenia z titulu zmluvy zo dňa 29. 06. 2007, na základe ktorej právny

predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Následne vo veci vydal platobný rozkaz
dňa 18. 04. 2012 č. k. 10Ro/69/2012-22, ktorý uznesením zo dňa 05. 10. 2012 č. k. 10RO/69/2012-101
zrušil a žalovanej bol na ochranu jej záujmov ustanovený opatrovník. Dňa 27. 04. 2012 do konania
vstúpilo ZDRUŽENIE ako vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý vzniesol všeobecne formulovanú
námietku premlčania. Túto podaním zo dňa 23. 07. 2012 doplnilo a uviedlo, že v danom prípade
ide o spotrebiteľský vzťah a splatnosť uvedená v žalobe na deň 25. 03. 2011 je novou splatnosťou,

určenou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi žalobcom a postupcom, a teda nie je
podstatná pre počítanie času pre určenie premlčania pohľadávky podľa § 101, v dôsledku čoho je nárok
premlčaný podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06. 06. 2013 č.
k. 14C/513/2012-131 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. 03. 2014 č. k. 14C/513/2012-162
tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 105,16 eura s 9% p. a. úrokom z omeškania
zo sumy 13,28 eura od 25. 03. 2011 do zaplatenia. Proti tomuto rozsudku podalo v zákonnej lehote

odvolanie ZDRUŽENIE a Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 30. 09. 2015 č. k.
25Co/6/2015-174 napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby sa vysporiadals aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj existenciou neprijateľných
zmluvných podmienok a otázkou premlčania uplatneného nároku, s ohľadom na vznesenú námietku
premlčania. Dňa06.05.2016žalobcazaslalsúduspäťvzatienávrhunazačatiekonaniaažiadalkonanie

zastaviť, s čím opatrovníčka žalovanej vyjadrila súhlas. S ohľadom na tieto skutočnosti preto konanie
zastavil. Rozhodnutie o trovách konania žalovanej a ZDRUŽENIA odôvodnil poukazom na ust. § 146
ods. 1 písm. c/ a ods. 2 OSP majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto mu vznikla
povinnosť uhradiť trovy konania žalovanej. Žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej náhradu
trov konania nepriznal. ZDRUŽENIU, ktoré riadne hájilo práva žalovanej, priznal náhradu trov konania,

ktoré mu účelne vznikli pri bránení jej práva, vychádzajúc z toho, že vedľajšiemu účastníkovi môže
byť priznaná náhrada trov konania len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne
účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporuje a to v rozsahu hlavného účastníka. Za účelne
vzniknuté trovy konania považoval trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby a to prevzatie
a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej
a odvolanie, každý po 16,60 eura podľa § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z. z. v znení ku dňu vykonania právnej služby spolu s režijným paušálom 2x 7,63 eura a 1x
8,30 eura a 20% DPH. V závere poukázal na ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona SNR č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, v zmysle
ktorého žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku.

3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca len v časti, týkajúcej
sa priznanej náhrady trov konania ZDRUŽENIU a žiadal v tejto časti napadnuté uznesenie zmeniť
a náhradu trov konania mu nepriznať. Dôvodil, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že v danom prípade nemožno v prípade ZDRUŽENIA ako vedľajšieho
účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, ktorú otázku

mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať. Zastal názor, že jeho podania sú abstraktné,
všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou
premlčania. Svoj názor oprel o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 7MCdo
15/2014 zo dňa 24. 03. 2015 a 6MCdo 5/2013 do dňa 19. 04. 2014. Tvrdil, že združenie musí
byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v

spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je kolektívna ochrana spotrebiteľov, preto musí reálne
disponovať materiálnou ako aj personálnou základňou. Okrem toho združenie vstupuje do množstva
konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, pričom nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup
do konaní, v ktorých pre takýto postup nebol žiaden dôvod, sa iba zbytočne navyšujú trovy konania

a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Podľa jeho názoru nepriznaním náhrady trov
konania vedľajším účastníkom sa neporušuje ani základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov
v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. V neposlednom rade mal za to, že v danom prípade je
namieste i aplikácia ust. § 150 OSP, pretože žalovanej bol ustanovený opatrovník podľa § 29 OSP, ktorý

mohol zabezpečiť účinnú ochranu práv žalovanej. Záverom vyzdvihol, že navyše predmetom konania
bolo zaplatenie sumy 105,16 eura s príslušenstvom a teda je zrejmé, že ide o drobný spor, pričom trovy
právneho zastúpenia vo výške 88,03 eura sú značne neprimerané výške žalovanej pohľadávky.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná a združenie písomne nevyjadrili.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote
(§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 OSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 105,16 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13,28 eura od 25. 03. 2011 do zaplatenia.Súd prvej inštancie preskúmaným uznesením konanie zastavil a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Pre absenciu odvolania strán sporu v týchto častiach rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a predmetom odvolacieho konania takto zostala len žalobcom napadnutá časť uznesenia, týkajúca sa

trov konania ZDRUŽENIA (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vedľajšieho účastníka), ktorú mu
súd prvej inštancie prisúdil vo výške 88,03 eura a na ich zaplatenie zaviazal žalobcu.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
9. Vo všeobecnosti platí pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada úspechu vo veci (zásada

zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie.
Táto v predchádzajúcej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku bola premietnutá v ust. § 146
ods. 2 a transformovaná i do nového procesného kódexu Civilného sporového poriadku v § 256 CSP.
Znamená to, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné
zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a to vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a

dôsledkom je vznik trov protistrany.
10. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 22.
02. 2012, ktorý dňa 18. 04. 2012 vydal platobný rozkaz č. k. 10Ro/69/2012-22 priznávajúci žalobcovi
žalobou uplatnenú pohľadávku. Uznesením zo dňa 05. 10. 2012 č. k. 10RO/69/2012-101 bol platobný
rozkaz zrušený pre nedoručenie do vlastných rúk žalovanej. Dňa 27. 04. 2012 do konania vstúpilo

ZDRUŽENIE ako vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý v konaní vzniesol námietku premlčania z
dôvodov formulovaných v podaní zo dňa 23. 07. 2012. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol
rozsudkomzodňa06.06.2013č.k.14C/513/2012-131vspojenísjehoopravnýmuznesenímzodňa14.
03. 2014 č. k. 14C/513/2012-162, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu
105,16 eura s 9% úrokom z omeškania zo sumy 13,28 eura od 25. 03. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu

trovy konania. Proti tomuto rozsudku podalo ZDRUŽENIE odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením
zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 25Co/6/2015-174 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie aj z dôvodu nutnosti vysporiadať sa s otázkou premlčania uplatneného nároku,
s ohľadom na vznesenú námietku premlčania. Následne dňa 06. 05. 2016 žalobca svojim podaním
oznámil späťvzatie žaloby, ktorého dôsledkom bolo zastavenie konania.

11. S ohľadom na zhora popísané zistenia niet tak pochýb, že v súdenej veci sa ZDRUŽENIE stalo
v zmysle vtedy platnej úpravy § 93 ods. 2 OSP vedľajším účastníkom na strane žalovanej v konaní,
ktoré využilo i svoje právo dať sa zastúpiť advokátom. Za situácie, keď žalobca späťvzatím žaloby
procesne zavinil zastavenie konania preto platí, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, že v
konaní vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanej, a rovnako právo na náhradu všetkých trov

účelne vynaložených vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka (žalovanej) vzniklo aj
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Znamená to, že pokiaľ vedľajší účastník vynaložil účelné
trovy na bránenie práva žalovanej, bol v predmetnom konaní v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
daný zákonný predpoklad pre priznanie mu náhrady trov konania (§ 142 ods. 2 veta prvá OSP)
od žalobcu, ktorý zavinil zastavenie konania (späťvzatie žaloby), za súčasného splnenia zákonného

predpokladu účelnosti vynaložených trov konania. Boli to totiž právne úkony právnej služby vykonané
advokátom ZDRUŽENIA realizované v konaní a to vyjadrenie spochybňujúce dôvodnosť žaloby a
obsahujúce i námietku premlčania, ako i odvolanie, v dôsledku ktorého bol rozsudok vyznievajúci v
neprospech žalovanej zrušený, vedúci k následnej reakcii žalobcu k späťvzatiu žaloby, čoho dôsledkom
bolo zastavenie konania. Naviac tieto úkony nie je možné označiť za všeobecné pre ich konkretizáciu

na okolnosti danej veci. Trovy ZDRUŽENIA v tomto konaní je tak potrebné považovať za účelné a
v tomto smere neobstoja ani námietky žalobcu uvádzané v jeho odvolaní, že vstupom do konania
združenie len napĺňa cieľ a základné poslanie svojho vzniku. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom
prvoinštančného súdu, že ZDRUŽENIU vzniklo právo na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti
s bránením práva žalovanej, na strane ktorej vystupoval v rozhodnej dobe ako vedľajší účastník, a

preto súd prvej inštancie správne zaviazal žalobcu na ich zaplatenie. Samotná výška trov konania
ZDRUŽENIA bola súdom prvej inštancie určená v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to aj v správnej
výške, z ktorého dôvodu odvolací súd vyčíslenie výšky trov vo svojom rozhodnutí opakovať nebude a
v tomto smere len poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia v tejto časti, ktoré si v plnom

rozsahu osvojil. Pre úplnosť len dodáva, že porovnajúc výšku uplatneného nároku vrátane príslušenstva
a výšky priznaných trov tieto nespĺňajú charakteristiku značnej neprimeranosti.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ZDRUŽENIU náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo
namieste priznanie mu náhrady trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že ZDRUŽENIU
v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).