Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. október 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115203609
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115203609.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa Ing.

Stanislava Leváka, nar. 26. 03. 1959, bytom Vlkas 75, zastúpenému advokátskou kanceláriou Právny
dom - advokáti, s. r. o., so sídlom Kynceľová 77, Banská Bystrica, proti odporcovi W.. N. G., L.. XX.
XX. XXXX, J. D. XXXX/XX, J. L. J., zastúpenému advokátom Pavlom Trnkom, Novomeského 1322/16,
Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 3 325,-- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia

spolu vo výške 1 264,27 Eur na účet právneho zástupcu odporcu Pavla Trnku, advokáta, Novomeského
1322/16, Bánovce nad Bebravou, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobcaW..N.G.sadomáhalvkonanítunajšiehosúdu9C/187/2011zrušeniarozhodcovskéhorozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Obchodný súd s. r. o., sp. zn. OS 55/2011, zo dňa 28. 07.
2011, v zmysle § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 29. 02. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 09. 2012 rozhodol
tak, že návrhu vyhovel.

Odporca požiadal o pokračovanie v konaní v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní
podaním zo dňa 15. 10. 2014.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe,
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Z odôvodnenia rozhodnutia 9C/187/2011 vyplýva, že súd dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
subsumoval pod § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, t. j. jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Z uvedených dôvodov potom pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v pôvodnom návrhu
adresovanom Obchodnému súdu, Stálemu rozhodcovskému súdu vo vzťahu k účastníkom konania,

ktorí boli aj účastníkmi v konaní 9C/187/2011.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom 9C/187/2011 tunajšieho súdu, Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Obchodný súd s. r. o. spisová značka OS 55/2011 a zistil tento
skutkový stav:

Pôvodný návrh na Obchodný súd podával navrhovateľ W.. D. B., zastúpený Právnym domom - advokáti,
s. r. o., okrem iného aj voči odporcovi W.. N. G. (v pôvodnom konaní označenom ako žalovaný v 2/ rade).

Navrhovateľ sa domáhal v rozhodcovskom konaní od žalovaného v 1/ rade - Stavby - rekonštrukcie s.

r. o., Bánovce nad Bebravou, žalovaného v 2/ rade W.. N. G. a žalovaného v 3/ rade C. Y. zaplatenia
sumy 3 325,-- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 980 Eur od 20. 07. 2010 až do
zaplatenia, zo sumy 1 085 Eur od 19. 08. 2010 do zaplatenia, zo sumy 875 Eur od 15. 09. 2010 až do
zaplatenia a zo sumy 385 Eur od 15. 10. 2010 až do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1 %
denne zo sumy 3 488,26 Eur od 10. 03. 2011 do riadneho splnenia záväzku v sume 3 325,-- Eur s tým,
že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Svoj nárok odvodzoval z dohody uzatvorenej dňa 28. 03. 2011, nazvanej Vyjadrenia k záväzku č. EXE
1465/2011, v ktorej žalovaný 1/ potvrdil, že mu žalobca fakturoval plnenia faktúrami č. XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, celkove v žalovanej sume.
V tejto dohode sa v článku IV. dohodli žalobca so žalovaným v 1/ rade, že ak si tento nesplní svoj záväzok
riadne a včas, je povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne od 10. 03. 2011 zo sumy 3

488,26 Eur do dňa riadneho splnenia záväzku v sume 3 325 Eur.

Žalovaní v 2/ a 3/ rade v článku IV. Dohody vyhlásili, že ak žalovaný v 1/ rade nesplní svoj záväzok
riadne a včas, ručia v zmysle § 303 Obchodného zákonníka za splnenie záväzku spoločne a nerozdielne
so žalovaným v 1/ rade.

Keďže žalovaný v 1/ rade svoj dlh neuhradil, domáhal sa tohto plnenia vo vzťahu k žalovanému v 2/
rade - odporcovi v tomto konaní, ako ručiteľovi.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Potvrdil, že podpísal dokument nazvaný Vyjadrenie k záväzku č. EXE

1465/2011 dňa 28. 03. 2011 a to dvakrát. V prvom prípade odsúhlasil výšku záväzku, to znamená, že
faktúry, ktoré sú tam uvedené, predstavovali záväzok spoločnosti Stavby - rekonštrukcie a v druhom
prípade súhlasil so spracovaním svojich osobných dát. Nepodpisoval ho však s tým, že preberá tento
záväzok na seba. V tej dobe končil v spoločnosti ako konateľ a podal už aj návrh na výmaz tejto funkcie,
ku ktorému došlo niekedy začiatkom mája roku 2011. Bolo to obdobie daňových priznaní, kedy sa

odsúhlasovali takéto záväzky a terajší ďalší konateľ pán Y., ktorý zodpovedal za ekonomiku spoločnosti,
povedal, že tieto faktúry sú korektné a že to môže podpísať. Článok IV. síce prečítal, ale neporozumel
z toho, že by mal záväzok prevziať na seba. Článok II. podpísal bez pečiatky a druhý podpis dal s
pečiatkou z dôvodu, že to bolo požadované v tomto dokumente.

Poukázal na tú skutočnosť, že nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu dohody, t. j. dvojstranného
právneho úkonu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dokument je nazvaný „Vyjadrenie záväzku“
a hneď pod ním je napísané „dohoda podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“. V tomto zákonnom
ustanovení sú upravené inominátne zmluvy. Uznanie ani ručenie takýmito zmluvami nie sú. Spôsobuje
to úplnú zmätočnosť tohto dokumentu.

V článku V. je uvedené, že vyjadrenie je zaslané spoločnosťou Exekučná s. r. o., ktoré bolo vypracované
touto spoločnosťou a aj podpísané jej pracovníkom. Zároveň je tu uvedené, že nie je podpísané
štatutárnym orgánom spoločnosti Exekučná s. r. o. a nepovažuje sa za návrh zmluvy. Ak dlžník
vyjadrenie podpíše a zašle späť, ide o neodvolateľný návrh, ktorým je dlžník viazaný 60 dní od jeho
doručenia veriteľovi. K takémuto ďalšiemu úkonu v lehote 60 dní zo strany týchto subjektov nedošlo. Z

tohto článku vyplýva, že po uplynutí 60 dní prestávajú byť osoby, ktorým je toto vyjadrenie doručované,
viazané svojím návrhom, pokiaľ nijakým spôsobom na to nereaguje druhá strana.
Čo sa týka článku IV., ktorý má obsiahnuť ručiteľský záväzok, ručenie je zmluvný vzťah v zmysle § 303
Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa v tomto článku nachádza vyhlásenie odporcu, absentuje tam prijatie
takéhoto úkonu zo strany navrhovateľa. Každopádne jedná sa o samostatný záväzok, ktorý sa nemôže

prepájaťsozáväzkompôvodnéhoveriteľaadlžníkaobsiahnutéhovčlánkuI.zmluvy.Ručiteľskýzáväzok
musí byť dostatočným spôsobom identifikovaný, čo sa týka predmetu, výšky pohľadávky, dôvodu, z
ktorého vznikol. Nie je urobený ani vo forme ručiteľského vyhlásenia, hoci v texte je „ak je článok IV.podpísaný, podpísaná osoba veriteľovi ako fyzická osoba vyhlasuje.“ Čo sa týka zmluvnej pokuty, nie
je dôvod, prečo by mal ručiteľ zaplatiť zmluvnú pokutu.

Poukázal tiež na to, že dohodu o plnomocenstve vo vzťahu k spoločnosti Exekučná s. r. o. nachádzajúcu
sa na č. l. 12 spisu 9C/187/2011 podpísal W.. D. B., ktorý k 01. 09. 2010 ukončil podnikateľskú činnosť.

Zástupca navrhovateľa trval na návrhu vo vzťahu k požadovanej zmluvnej pokute vo výške 0,1 % denne
od 10. 03. 2001 len zo sumy 3 325,-- Eur a v prevyšujúcej časti voči odporcovi vzal návrh späť. Súd

konanie v zmysle § 96 OSP v časti ohľadom požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo
sumy 163,26 Eur zastavil.
Ďalej zástupca navrhovateľa uviedol, že ručenie je v zmysle Obchodného zákonníka jednostranný
právny úkon a nie je pre neho potrebná akceptácia veriteľom. V danom prípade sa dostal do sféry
zástupcu veriteľa.
V článku IV. je výslovne uvedené, že fyzická osoba uspokojí v celom rozsahu záväzok označený ako

Z, t. j. sumu uvedenú v článku II. Podľa jeho názoru sa ručenie vzťahuje aj na zmluvnú pokutu, ktorá
predstavuje súčasť záväzku. Z článku IV. vyplýva jednoznačne, že ak dlžník záväzok nesplní, musí ho
splniť ručiteľ.
Poukázal na akceptačný list k dohode zo dňa 28. 03. 2011 adresovaný Stavbám - rekonštrukciám s. r.
o., ktorá zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote 17. 04. 2011.

Navrhovateľ uviedol, že aj keď akceptačný list bol doručený len spoločnosti, ktorej bol odporca
konateľom, vzhľadom k tomu, že ručenie je jednostranný právny úkon, nebolo ho potrebné akceptovať
písomnou formou. Akceptovali ho fakticky tým, že podali návrh voči nemu na súd.

Pripojil zmluvu o inkase pohľadávok uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi ním
a Exekučnou s. r.o., ktorej predmetom bolo vymáhanie, správa a inkaso pohľadávok, pre ktoré účely
je mandatár povinný uskutočňovať úkony v súlade so záujmami mandáta, ktorému mandant písomne
e-mailom alebo faxom oznámil. Pokiaľ nie je uvedené inak v zmluve, činnosť spočíva v mimosúdnom
vymáhaní pohľadávok (článok II) a na tento účel bola splnomocnená k vykonávaniu všetkých zákonom

dovolených a účelných úkonov, najmä k rokovaniu s dlžníkmi, spisovaniu listín, uzatváraniu dohôd a
zmlúv s dlžníkmi a tretími osobami (článok IV. bod 1).

Odporca poukázal na tú skutočnosť, že zmluva o inkase pohľadávok, ktorá obsahovala plnomocenstvo,
je podpísaná dňa 03. 02. 2011, t. j. v čase, kedy navrhovateľ už nebol pol roka podnikateľom. Jeho

označenie ako podnikateľa však svedčí o tom, že nebol tento dokument vystavovaný v čase, keď
sa deklaroval. Mohol byť vystavený až účelovo pre tento spor. Aj keď nespochybnil, že Exekučná
s. r. o. mala oprávnenie konať v mene navrhovateľa a domáhať sa vymáhania pohľadávok, rozsah
plnomocenstva mohol úplne iný.
Ručiteľský záväzok obsiahnutý vo „vyjadrení k záväzku“ uzavretého ako dohoda je zmätočný úkon

a neurčitý už len z titulu svojho nadpisu. Zo samotného textu listiny „vyjadrenie k záväzku“ vyplýva,
že na vznik ručiteľského záväzku zo strany odporcu sa vyžadovalo prijatie vyhlásenia veriteľom. K
tomuto však nedošlo. Uznaný záväzok sa má vzťahovať k istine a k úrokom z omeškania (článok
III. zmluvy) a v článku IV. je vyjadrený aj nárok veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Poukázal na
odôvodnenie rozhodnutia 9C/187/2011, podľa ktorého nevyplýva, že by chcel on alebo druhý konateľ

k záväzku hlavného dlžníka pristúpiť a jeho podpis pod text vyjadrenia v článku IV. sa tam dostal ako
dôsledok netransparentného a manipulatívneho konania zo strany zástupcu navrhovateľ. Toto potvrdil
aj druhostupňový súd. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že si obaja evidentne neuvedomili ani to, že ich
prejav vôle má existujúci záväzok navýšiť aj o zmluvnú pokutu. Táto dohoda nebola vôbec súčasťou
pôvodnej zmluvy.

Predmetom sporu bolo plnenie z titulu ručiteľského záväzku odporcu obsiahnutého v listine nazvanej
„vyjadrenie k záväzku“ č. EXE 1465/2011 (č. l. 43 spisu) zo dňa 28. 03. 2011 v článku IV.

V konaní nebolo sporné, že obsah tohto vyjadrenia k záväzku spisovala spoločnosť Exekučná s. r. o.,

ktorá mala byť poverená navrhovateľom na vymáhanie jeho pohľadávok voči tretím osobám. Spoločnosť
Stavby - rekonštrukcie s. r. o. bola dlžníkom navrhovateľa. V čase podpísania vyjadrenia toto podpisoval
odporca ako jeden z konateľov spoločnosti. Svoj podpis pod článkom IV. aj pod celým vyjadrením
nespochybnil. Spochybnil, že podpisom pod článok IV. prejavil vôľu stať sa ručiteľom tohto záväzku.HlavnýzáväzkovývzťahsariadiObchodnýmzákonníkomvzhľadomkucharakterusubjektovapredmetu
plnenia.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplní určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
V zmysle komentára k ustanoveniu § 303 Obchodného zákonníka (autora JUDr. Dediča a kolektívu,
vydavateľstvo Práca, rok 1992) ručenie vzniká už jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa voči

veriteľovi. Musí obsahovať buď priamo prevzatie povinností určených v § 303 alebo táto povinnosť musí
inak vyplývať z obsahu vyhlásenia, pričom nie je potrebné, aby veriteľ vyslovil s vyhlásením súhlas.
Na druhú stranu samotný zástupca veriteľa, ktorý spísal toto vyjadrenie k záväzku, nazval toto
vyjadrenie dohodou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V článku V. posledná veta je uvedené,
že vyjadrenie zaslané spoločnosťou Exekučná s. r. o. nie je podpísané jej štatutárnym orgánom a
nepovažuje sa za návrh zmluvy. Dlžník je ním viazaný po podpise 60 dní od jeho doručenia veriteľovi.

Z tejto vety nevyplýva, že by sa viazanosť 60 dní prejavom vôle od doručenia veriteľovi týkala len časti
listiny, ale listiny ako celku, t. j. vrátane aj článku IV.
Zmätočnosť celej listiny nazvanej vyjadrenie nemôže byť potom na ujmu druhej strany, ktorá toto
vyjadrenie nevypracovala. Navyše z predložených dôkazov nevyplýva, na ktoré konkrétne úkony
týkajúce sa vymáhania pohľadávok bola spoločnosť Exekučná s. r. o. splnomocnená (t. j. či aj na

uzatváranie ručiteľských záväzkov s tretími osobami odlišnými od dlžníkov). Vyjadrenie k záväzku
nepodpísal štatutárny orgán tejto spoločnosti. Pokiaľ potom by aj takýto úkon mal byť považovaný za
jednostranný právny úkon, nesmeroval do sféry veriteľa, ale do sféry tretej osoby.

Každopádne okresný súd naďalej zotrváva na právnom názore vyjadrenom už v odôvodnení

rozhodnutia 9C/187/2011, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporca podpísaním tohto vyjadrenia, jeho
článku IV., prejavil vôľu ako fyzická osoba ručiť za záväzok dlžníka spoločnosti Stavby - rekonštrukcie
s. r. o.

Formulácia celého dokumentu nazvaného „Vyjadrenie k záväzku“ je vedome zavádzajúca, keď v čase

podávania daňových priznaní a odsúhlasovania záväzkov z obchodno-právnych vzťahov je v takomto
dokumente zvýraznená veľkým a hrubším písmom všetko, čo súvisí s odsúhlasením dlhu a drobným
a nenápadným písmom všetko, čo súvisí s ručiteľským záväzkom konateľov ako fyzických osôb.
Takéto konanie je nekalou obchodnou praktikou. Nekalej obchodnej praktike nemožno poskytnúť právnu
ochranu.

Bez ohľadu na to, či ručiteľský záväzok je potrebné chápať ako jednostranný prejav vôle alebo
dvojstranný právny úkon, mal súd za preukázané, že prejav vôle byť ručiteľom ako fyzickou osobu
k hlavnému záväzku dlžníka spoločnosti Stavby - rekonštrukcie s. r.o. zo strany odporcu absentoval
(porovnaj tiež ustanovenia § 34, § 35 ods. 1 O. z., ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka).

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca bol v konaní úspešný. Na
poslednom pojednávaní si uplatnil náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia.
Tieto predstavovali náhradu trov za 4 úkony právnej služby po 131,13 Eur vypočítanú zo sumy 3 325,--

Eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z. (za účasť na pojednávaní dňa 18. 03. 2015, 30. 09.
2015, 09. 10. 2015 a za vyjadrenie z 02. 10. 2015). Tiež požadoval náhradu za 4 úkony právnej služby
zo sumy 5 566,05 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky po 190,89 Eur za tie isté úkony,
z ktorej sumy požadoval jednu tretinu. Sumu 5 566,05 Eur vypočítal ako požadovanú zmluvnú pokutu
za obdobie od 10. 03. 2011 do 09. 10. 2015 za 1 674 dní omeškania. Ďalej požadoval režijný paušál 4-

krát po 8,39 Eur, náhradu za 18 polhodín straty času vo výške 251,64 Eur za cesty na 3 pojednávania
z Bánoviec nad Bebravou do Banskej Bystrice a náhradu za cestu osobným motorovým vozidlom vo
výške 64,98 Eur a 135,05 Eur.

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z
tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by
advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.Keďže požadovaná zmluvná pokuta nie je príslušenstvom v zmysle § 121 ods. 3 O. z., je daný na mieste
postup podľa § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky. Právny zástupca úspešného odporcu požadoval náhradu za
úkon právnej pomoci pri spojení dvoch vecí tak, že krátil na jednu tretinu odmenu za vyššiu hodnotu veci.

Z uvedených dôvodov súd priznal úspešnému odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako boli
požadované, t. j. v súlade so znením vyhlášky 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.