Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/268/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211043
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215211043.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, proti
povinnému G. G., E.. F., O.. XX.XX.XXXX, E., vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou
so sídlom úradu Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave, č.k. 55Er/1935/2015-17 zo dňa

27.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave, č.k. 55Er/1935/2015-17
zo dňa 27.05.2015, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. v Bratislave uznesením, č.k. 55Er/1935/2015-17 zo dňa 27.05.2015 zamietol
žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, sp. zn. 55Er/1935/2015, Ex 3410/2015 o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol,
že dňa 28.04.2015 súdny exekútor doručil na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom a úverovou zmluvou, ktorej súčasťou boli aj
Obchodnépodmienkypreúver(ďalejlenVOP).Uvedenázmluvabolauzatvorenámedziposkytovateľom
úveru - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti v
zmysle výpisu z Obchodného registra SR okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a

spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorý nekonal v rámci obchodnej ani
podnikateľskej činnosti. Povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy ani obsah
jej VOP, zmluva má aj preto charakter spotrebiteľskej zmluvy a podlieha úprave § 52 Občianskeho
zákonníka.

Súd prvého stupňa s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora ES - rozsudok zo dňa 04.06.2009 vo

veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Györfi, rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci
C-168/05 Mostaza Claro alebo rozsudok zo dňa 21.11.2002 vo veci C-473/00 Cofidis SA proti Jean-
Louis Fredout, konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje
takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia, okrem prípadu, že to spotrebiteľ namieta. Možnosť
súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok na zabránenie tomu, aby

jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného
v článku 7 smernice Rady 93/13/EHS, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov. Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 17CoE/47/2011 zo dňa 24.02.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č. k. 12CoE
11/2011-28 zo dňa 10.05.2011, ako aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 3 Cdo

146/2011, uznesenie sp. zn. 5M Cdo 25/2012 zo dňa 12.06.2013 a uznesenie sp. zn. 2Cdo 245/2010
zo dňa 30.11.2011.Súd prvého stupňa mal za to, že skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať
prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je

rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným
titulom. Dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len
rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovská doložka musí mať
pre platnú existenciu splnenú podmienku písomnej formy v zmysle § 4 zákona NR SR č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). Písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve o

úvere uzatvorenej medzi účastníkmi však splnená nie je, preto v danom prípade rozhodcovská doložka
obsiahnutá vo VOP je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nie je možné ju považovať
za platne uzatvorenú. Tým nebola daná právomoc rozhodcovskému súdu rozhodovať tento spor. Ak tak
rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie
takéhoto rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili.

Záverom súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou VOP navyše
nedáva možnosť účastníkom voľby iného, ako rozhodcovského súdu, je neprijateľná a napadnuté
ustanovenie absolútne neplatné, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Už samotná forma zmluvy a VOP, t.j. drobný
a ťažko čitateľný, husto popísaný text už sám o sebe sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s

obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal odvolacie
dôvody podľa § 205
odsek 2 písm. a), d), e), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Súd prvého stupňa vychádzal
podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový
stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP, účastník dôkazy bez
svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi
konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstavarozhodovalvtejistejveci,v
ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa

názoru odvolateľa prvostupňový súd dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti
súdnehoexekútoraovydaniepoverenia,atoskúmaníminýchlistínakopripúšťavýslovnézneniezákona
v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať
len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný

titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k
záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej
inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd.
Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému

súduniejemožnépriznaťväčšírozsahvecnejpreskúmavacejpôsobnostinežakouvprospechuvedenej
interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné
historického výkladu. Ďalej odvolateľ uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie
exekučného titulu podľa § 45 ods. 1 ,

ZoRK. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka, ako právny predchodca oprávneného,
uzavrela s povinným v súlade so ZoRK platnú rozhodcovskú doložku. Odvolateľ poukázal na to,
že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek

2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal ďalej na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s.
bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s, ako
jeho právny predchodca postupovala v súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovinávrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal ďalej na to, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53
ods. 4 Občianskeho

zákonníka a porušil § 153 ods. 1 OSP. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v rozhodnutí.
Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého
stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by
zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a

konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana
svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať.
Poukázal ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy
trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu, a takto sa podieľa
i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé
a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí

Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán,
dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK
neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie
alebo napríklad rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok. Poukázal ďalej na to, že ak by prvostupňový súd

zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt,
ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny
význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný.
TaktiežniejemožnébraťdoúvahyjudikatúruEurópskehosúdnehodvora,nakoľkojudikatúravzťahujúca

sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách,
nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej
ešte odvolateľ uviedol, že teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je
možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra
interpretačný priestor, a to spôsobom, ktorý je zlúčiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku,

ústavnými predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal
ďalej na to, že ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči v
skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd
svojim postupom neprimerane zvýhodnil povinnú na základe jej postavenia a znemožnil uplatniť právo
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Poukázal ešte na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných
všeobecných súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo
aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 OSP, preskúmal napadnuté uznesenie
v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie

exekúcie zo dňa 15.03.2015, doručený súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2015, na podklade
rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. PW-C/0513/0142 zo dňa 13.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 28.08.2014 a stal sa vykonateľným dňa 01.09.2014, domáhal vymoženia uloženej povinnosti
povinného zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 1.149,18 Eur, úroky vo výške 24,00 % ročne zo sumy

1.149,18 Eur odo dňa 16.12.2010 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
1.149,18Eurododňa16.12.2010dozaplatenia,sumudlžnýchúrokovaúrokovzomeškaniavyčíslených
ku dňu 15.12.2010 vo výške 289,83 Eur, poplatok za rozhodcovské konanie v sume 71,95 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 165,70 Eur.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehotaneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma
okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Odvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania oprávneného týkajúce sa tvrdenia, že súd prvého

stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK.

Súd prvého stupňa sa zameral výlučne na skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom, resp.
posúdenie, či rozhodcovská doložka, z ktorej by mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc,
bola uzavretá platne, a to v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že rozhodcovská doložka nie je
dojednaná individuálne a spotrebiteľ sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú
procesnú obranu.

Je pravdou, že účastníci zmluvného vzťahu síce podpísali zmluvu o úvere, avšak na predložených
VOP sa podpis oprávneného ani povinného nenachádzali, a preto je rozhodcovská doložka v
nich dohodnutá neplatná a účastníkov nezaväzuje. Ak je rozhodcovská doložka neplatná, alebo ak
neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa uvedenom v napadnutom uznesení,
nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom
právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, a teda aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a

nie je spôsobilým exekučným titulom. Ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Rozhodcovská doložka začlenená do rámca formulárovej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ), preto takáto rozhodcovská doložka nie
je dojednaná platne. VOP nie sú súčasťou zmluvy. Zmluva je podpísaná veriteľom /oprávneným/ a

dlžníkom /povinným/, pričom VOP, v ktorých nie je uvedené, že by sa týkali vyššie uvedenej zmluvy,
nie sú osobitne datované a nie sú podpísané. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že uvedené
dojednanie v zmluve nie je osobitnou rozhodcovskou zmluvou - individuálne dojednanou.

Vychádzajúc z obsahu VOP je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej

doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom
reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť exekučným
titulom, lebo rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku
neplatná (§ 53 ods. 5 Občiansky zákonník). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovýchzmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej
nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti.

Dojednanie zmluvy v časti o rozhodcovskej doložke teda nemalo oporu v zákone, ba priamo zákonom
bolo vylúčené, a preto rozhodcovský súd nemal zákonné zmocnenie na rozhodnutie. Za takýchto
podmienok rozsudok rozhodcovského súdu nemôže byť exekučným titulom.

Ak teda v danej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský

súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby prvostupňový i odvolací súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
nevykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní spisového materiálu, zisteného skutkového a právneho stavu sa odvolací súd plne
stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení uznesenia súdu prvého stupňa,
a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z.

v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.