Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116206413
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116206413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: JUDr.
Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom U. XXX/X, T., proti žalovanej: Bc. N.. U. G., PhD., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Sokolská 361/62, Strečno, v spore o zaplatenie 867,75 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/41/2016-43 zo dňa 18. októbra 2016,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽilinarozsudkomč.k.14C/41/2016-43zodňa18.októbra2016zaviazalžalovanúzaplatiť
žalobcovi 267,11 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 23.02.2015 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo zvyšku zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podaným návrhom zo dňa 29.12.2015 sa domáhal voči
žalovanej zaplatenia žalovanej istiny spolu s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že
zmluvou o úvere č. 500701152 zo dňa 18.02.2014 ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo
výške 1.000,00 Eur, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s odplatou vo výške 576,50 Eur spolu s úrokom vo
výške 391,50 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.968,00 Eur. Odplata pri poskytnutí úveru predstavovala
676,50 Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 96,80 Eur. Výška úroku predstavovala 39,15 Eur ako fixné
percento po dobu úveru. Žalovaná mala zaplatiť celkovú čiastku do 22.05.2015. Strany úkonu sa však

dohodli na zmene úverovej zmluvy tak, že dlžník úver splatí v 12-tich splátkach po 164,00 Eur k 22.
kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 22.02.2014. Žalovaná uhradila len sumu 692,00 Eur a na
základe porušenia zmluvných podmienok jej bolo oznámené, že stratila výhodu splátok a bola vyzvaná
na zaplatenie celého dlhu. Dlh sa stal splatným 23.02.2015.
Žalovaná rozporovala nárok, keď tvrdila, že uhradila okrem iného žalobcovi aj sumu 4,53 Eur dňa
05.01.2016, 19.01.2016 sumu 13,63 Eur, 17.02.2016 sumu 13,63 Eur a 12.04.2016 sumu 9,10 Eur.
Súdprvejinštancievykonanýmdokazovanímmalpreukázané,žestranyuzavrelidňa18.02.2014zmluvu

o úvere č. 500701152, na základe ktorej mal veriteľ poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške
1.000,00 Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s odplatou 968,00 Eur, teda spolu zaplatiť čiastku 1.968,00
Eur do 22.02.2015. Odplata pozostávala z úroku vo výške 39,15 % ročne, čo predstavuje 391,50 Eur a
poplatku vo výške 576,50 Eur s uvedením RPMN 96,80 % a priemernej RPMN 44,79 %. Zároveň stranydňa 18.02.2014 uzavreli na predtlačenom tlačive veriteľa dohodu o plnení v splátkach, ktorou zmenili
zmluvu o úvere 500701152 tak, že celkovú čiastku vo výške 1.968,00 Eur sa zaviazala žalovaná ako
dlžníčka vrátiť v 12-tich splátkach po 164,00 Eur splatných k 22. dňu v mesiaci od 22.03.2014. RPMN

úveru bola pri tejto zmene zmluvy uvedená vo výške 304,10 Eur.
Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 9 ods. 1, 2, 6, 7, 8, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v odôvodnení je nesprávne uvedené O.s.p.) a
ust. § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. Žalobca v konaní nepreukázal, že uzavretá zmluva sa
netýka spotrebiteľského vzťahu, a teda že sa nespravuje ustanovením zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj

príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaná v právnom
vzťahu nevystupovala ako podnikateľ, preto právny vzťah sa spravoval vyššie uvedenými zákonnými
ustanoveniami ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie zistil, že v samotnom obsahu
zmluvy nie sú zahrnuté podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere určené ustanovením
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 a to podľa písmena f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a podľa písmena k/ výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia. Preto podľa ust. § 11 ods. 1 uvedeného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná poskytnutú sumu 1.000,00 Eur neurobila spornou. Rovnako
neurobila spornou úhradu 692,00 Eur a tieto skutočnosti potom súd nepovažoval za sporné. Z dokladov

o úhrade zistil, že na účet žalobcu boli uhradené platby 4,53 Eur dňa 05.01.2016, 19.01.2016 sumu
13,63 Eur, 17.02.2016 sumu 13,63 Eur a 12.04.2016 sumu 9,10 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd zaviazal žalovanú na vrátenie skutočne požičaných prostriedkov znížených o sumu vrátených
prostriedkov, teda na zaplatenie 267,11 Eur. Súd nevyhovel návrhu žalovanej na plnenie v splátkach,
nakoľko svoje tvrdenie pre takéto plnenie nepreukázala a povolením plnenia v splátkach bez vážneho

dôvodu po dobe celkovej splatnosti záväzku by súd fakticky poskytoval žalovanej ďalej úver. Vo vzťahu
k úrokom z omeškania súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. od doby, kedy sa
mal stať splatným celý záväzok, teda od 23.02.2015 vo výške 5 % ročne. Pokiaľ sa žalobca domáhal
nárokovnaúhradutrovmediácie,súdnezistilúčelnosťtakéhotopostupu,nakoľkožalobcasanedomáhal

nárokov z úveru bez úroku a poplatkov, ale uplatňovať si nezákonné nároky, na ktorých úhradu nemal
právo a naviac pokus o mediáciu nemožno považovať za náklady s uplatnením pohľadávky. To, že veriteľ
využije možnosť mediácie neznamená, že v prípade neúspechu mediačného konania by mal náklady
mediácie či právneho zastúpenia pred mediátorom znášať dlžník. Keďže úspech strán v spore bol u
každej strany čiastočný, súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok

na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie. Uviedla, že spoločnosť Pohotovosť porušila
množstvo ustanovení, čím zneužila osobu spotrebiteľa na svoje nečisté hry a tým poškvrnila ochranu
spotrebiteľa, preto sa nestotožňuje s výrokom a rozhodnutím súdu v celej miere, a preto navrhuje, aby

odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a zamietol návrh žalobcu.

3. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
krajskému súdu. Krajský súd po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom
stanovenej lehote podľa ust. § 362 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
a v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

4. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedla odvolateľka, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo
k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňovéhosúdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s
ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a
následne prijaté právne závery, preto odvolací súd, keďže sa v plnom rozsahu stotožnil so súdom prvej
inštancie, nemohol prisvedčiť odvolateľke, ktorej odvolanie nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok

okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

6. Žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, úspešný bol žalobca, preto odvolací súd rozhodol o
trovách konania podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)