Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213207086
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7213207086.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Y.. Y. Q. a členov senátu R.. A. V. a

R.. C. C. v právnej veci žalobcu: CD Z. s.r.o., T. vězňů XXXX/XX, T. - W. Y., S. republika, K. XXX XX XXX
zastúpeného advokátskou kanceláriou S. T., s.r.o., J. 4, F., K. XX XXX XXX proti žalovanej: T. V., nar.
X.X.XXXX, I. XXX/X, V. zastúpenej advokátom R.. T. Y., S. XX, V. o zaplatenie zmenkových úrokov s
príslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuI.súduV.IIzodňa30.8.2016č.k.34Cb/163/2013-146
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky
a žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je
cezhraničnýsporpodľačl.3bodu1NariadeniaRady(ES)č.861/2007z11.7.2007,ktorýmsaustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Súd prvej inštancie

uviedol, že predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá bola vystavená podľa slovenského práva s
miestom vystavenia a platobným miestom na území SR, preto sa vzájomné majetkové vzťahy strán
sporu spravujú právnym poriadkom SR. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávania a s poukazom
na článok 5 bod 1 a článok 19 Nariadenia považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, ktorý tvrdil, že
nariadenie pojednávania vo veci nemá oporu v platnom práve. Z predloženej zmenky zistil, že žalovaná
dňa XX.X.XXXX podpísala zmenku č. XXXXXXXXX, ktorou sa zaviazala po jej predložení na rad: T.,
s.r.o. zaplatiť XXX,- eur so zmenkovým úrokom X,XX% denne od XX.X.XXXX so splatnosťou na mieste:

T.,s.r.o.,T.XX,F..Zmenkabolavystavenábezprotestu,naplateniemalabyťpredloženávlehoteXrokov
od jej vystavenia a na rube zmenky je indosament, ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Súd
prvej inštancie z výpovede žalovanej a predložených listinných dôkazov zistil, že žalovaná ako dlžník
a spoločnosť T., s.r.o. ako veriteľ uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške XXX,- eur a žalovaná pri uzavretí zmluvy podpísala
zmenku.

3. Citujúc ustanovenia § 52 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a § 3a čl. III zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového súd prvej
inštancie konštatoval, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX založila spotrebiteľský
vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Žalovanou vystavená zmenka zabezpečovala splatenieúveru, čo vyplýva z čísla zmenky totožného s číslom úverovej zmluvy, zo skutočnosti, že tak zmluva
ako aj zmenka boli vystavené v jeden deň a tiež z totožnosti veriteľa. Súd prvej inštancie uviedol, že
zmenka je vystavená na sumu XXX,- eur, čo je viac ako celá istina poskytnutého úveru (XXX,- eur), čo

je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., preto žalobcom predložená zmenka
je neplatná. Poukázal na to, že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť T., s.r.o. poskytovala a poskytuje
spotrebiteľskéúveryavediemnožstvosúdnychaexekučnýchkonanínasúdochvSRanazabezpečenie
úverových pohľadávok prijímala zmenky. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto žalobca musel vedieť
o podnikateľskej činnosti spoločnosti T., s.r.o., teda že rubopisom prevedená zmenka zabezpečuje

splatenie spotrebiteľského úveru, preto aj vo vzťahu k žalobcovi je namieste posúdenie záväzkového
vzťahu žalovanej voči remitentovi (čl. I § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb.). Súd prvej inštancie uzavrel,
že žalobca konal pri nadobudnutí predmetnej zmenky vedome na škodu dlžníka (žalovanej), lebo z
okolností svojich vzťahov k remitentovi vedel, resp. musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
úveru, preto žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanej priznal proti
žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok. Odvolanie odôvodnil dôvodmi

podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s. p. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ak v odôvodnení
rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným
spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, dokazovanie týmito listinami strany sporu nenavrhli. S poukazom
na ustanovenie § 120 O. s. p. žalobca uviedol, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou,
teda súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci

navrhli. Žalobca zdôraznil, že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti určené zákonom č. 191/1950 Sb. a proti forme a obsahu zmenky
neboli žalovanou vznesené žiadne námietky. Podľa žalobcu súd prvej inštancie mal rozhodnúť len o
nárokoch vyplývajúcich z predloženej zmenky, keďže počas písomnej fázy konania podľa Nariadenia a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať

ďalšie nenavrhnuté dôkazy, pričom súd sám môže iné dôkazy vykonať len výnimočne. Pokiaľ súd prvej
inštancie takéto dôkazy v konaní vykonal, svoj postup v napadnutom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil.
Žalobca poukázal na to, že nárok uplatňoval na základe predloženej zmenky a ak žalovaná proti zmenke
námietky nevzniesla, tvrdil, že akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté v súlade s koncentračnou
zásadou Nariadenia. Pokiaľ súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej vykonával

dokazovanie, teda poskytoval žalovanej ochranu, ktorej sa táto nedovolávala, a iniciatívne rozširoval
okruh dokazovaných skutočností tak, aby získal pre súd dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu
na uplatnenie pohľadávky, takéto správanie súdu považoval žalobca za neprijateľné v právnom štáte,
ktorý je výrazným zásahom do práva na spravodlivý súdny proces garantovaný čl. 46 ods.1 Ústavy
SR a tiež čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca tiež poukázal na to,

že súd prvej inštancie vychádzal v rozhodnutí z nesporných skutočností, a to že žalovaná uzavrela so
spoločnosťou T., s.r.o. úverovú zmluvu a v konaní predložená zmenka tento úver zabezpečovala, pričom
tieto skutočnosti neboli tvrdené stranami sporu, ale tieto skutočnosti si súd vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré sám navrhol.

6. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych
právnych predpisov a tiež nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej
únie. Uviedol, že nárok uplatňuje zo zmenky, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom a nie je
možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Vytýkal súdu prvej
inštancie, že ignoroval ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového, z ktorého vyplýva, že

síce sú prípustné za určitých okolností tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, ale tieto musí vzniesť
žalovaná a nesie aj dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Tvrdil, že súd prvej inštancie
porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ustanovenia o
vykonávaní dôkazov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože
nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca citoval

z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR k povahe zmenky ako samostatného záväzku oddeleného od
prípadného záväzku, ktorý bol pôvodcom jeho vzniku a tiež z uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa XX.XX.XXXX č. k. 43CoZm/10/2013 o konaní podľa Nariadenia a posudzovaniu nároku
zo zmenky v takomto konaní.7. Žalobca namietal aj správnosť záveru súdu prvej inštancie, že dohoda o vyplňovacom práve blanko
zmenky by mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tejto

súvislosti poukázal na zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal, aby na
zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pričom bola limitovaná len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia, teda zmenka mohla byť
používaná aj v prostredí spotrebiteľských úverov. Žalobca uviedol, že zákon nelimituje použitie len
určitého druhu zmeniek, to potom znamená, že sú prípustné akékoľvek zmenky, teda aj blanko zmenky

s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Poukázal na formuláciu § 4 ods. 6 zákona,
kde je použité spojenie „v čase vyplnenia“ a „vyplnenú veriteľom“, čo znamená, že zákon pripúšťal
dodatočné vyplnenie zmenky po jej vystavení, preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť neplatná
a nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prípade spotrebiteľského úveru.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie vykonával dôkazy, ktoré ani jedna
strana nenavrhla, žalovaná uviedla, že toto tvrdenie nezodpovedá priebehu konania vo veci samej.
Poukázala na to, že na pojednávaní dňa X.X.XXXX žalovaná popísala zmluvný vzťah so spoločnosťou
T., s.r.o., na zabezpečenie ktorého bola vystavená a podpísaná zmenka, ktorá je predmetom tohto
konania. Navrhla vykonať dokazovanie úverovou zmluvou, vyžiadať spis Stáleho rozhodcovského súdu

spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR XXXXX/XX a tiež vykonať ďalšie dôkazy, z ktorých
pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie. S poukazom na ustanovenie § 295 C. s. p. žalovaná
uviedla, že súd prvej inštancie by neprekročil svoje oprávnenie ani za predpokladu, ak by vykonal také
dôkazy, ktoré neboli navrhnuté stranami konania. K odvolacej námietke žalobcu uvedenej v bode 14.
(súd prvej inštancie ignoroval ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového) žalovaná mala za to,

že v tomto smere súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu bral do úvahy pri odôvodnení rozsudku.

9. Žalobca sa k stanovisku žalovanej nevyjadril, stanovisko žalovanej mu bolo doručené XX.X.XXXX.

10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. d/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. h/ C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci).

12. Porušením práva na spravodlivý proces, ku ktorému došlo nesprávnym procesným postupom súdu

(§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní strane sporu realizovať
procesné práva priznané jej Civilným sporovým poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jej práv a
právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv,
ktoré by inak strana sporu mohla pred súdom uplatniť, a z ktorých bola v dôsledku nesprávneho postupu
súdu vylúčená.

13. Inou vadou konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.) je procesná vada nespadajúca pod ustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., ktorej dôsledkom je vecná nesprávnosť, z dôvodu porušenia procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom sporovom konaní.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne (§ 365
ods. 1 písm. h/ C. s. p.), ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá,
alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav
nesprávne aplikoval.

15. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a dostatočne zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa v rozhodnom čase platného ustanovenia § 132 O. s. p., z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený

skutkovýstavaplikovalustanoveniasprávnychpredpisovatietoajsprávnevyložil,pričomnebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. V predmetnej veci žalobca označil za zásah do práva na spravodlivý súdny proces a súčasne za

inú vadu konania postup súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol na to, že uplatňuje nárok z predloženej
zmenky a vykonával dokazovanie, aj keď ho ani žalobca, ani žalovaná nenavrhli, čím podľa žalobcu súd
prvej inštancie neobjektívne podporil v konaní žalovanú. Z dôvodov napadnutého rozsudku ani z obsahu
spisu však takéto skutočnosti nevyplývajú, a preto tento odvolací dôvod nie je daný.

18. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

19. Z citovaného zákonného ustanovenia účinného v čase konania súdu prvej inštancie vyplýva, že
účastníci (strany sporu) sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z

označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie
hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností,
ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania
(stranami sporu) môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda
nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale

môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť
aj sám.

20. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dokazovanie v rozsahu, v akom ho navrhla vykonať
žalovaná - žiadala vykonať dokazovanie zmluvou o úvere, ktorú uzavrela s právnym predchodcom

žalobcu spoločnosťou T., s.r.o. a ktorej aj vystavila v tomto konaní predloženú zmenku na zabezpečenie
pohľadávky veriteľa, a žiadala tiež vyžiadať spis rozhodcovského súdu. Dokazovanie teda vykonal súd
prvej inštancie na návrh žalovanej v súlade s ustanovením § 120 O. s. p., ktorý platil v rozhodnom čase
a tieto okolnosti boli žalobcovi známe zo zápisnice z pojednávania konaného X.X.XXXX, ktorá mu bola
súdom prvej inštancie zaslaná.

21. V rozhodcovskom spise sa nachádzala okrem iných listín zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, dohoda o
vyplnení zmenky a zmenka zo dňa XX.X.XXXX s uvedeným číslom zmluvy XXXXXXXXX a na týchto a
ďalších listinných dôkazoch založil rozhodcovský súd svoje rozhodnutie, ktorým uložil žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu XXX,- eur s prísl. Súd prvej inštancie na ďalšom pojednávaní, ktorého sa žalobca

nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, oboznámil
obsah listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise rozhodcovského súdu a následne v napadnutom
rozsudku tieto dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil.

22. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Strany sporu sú aj v konaní podľa Nariadenia
povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené odvolacia námietka žalobcu, že
súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa Nariadenia len na základe ním predloženej zmenky, nie je
dôvodná, pretože zmenka ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní o vydanie zmenkového platobného

rozkazu. V tomto konaní podľa Nariadenia však žalobca žiadal vydať rozsudok, preto zmenka môže
byť len jedným z dôkazov, nie však jediným dôkazom, ktorý má preukazovať dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku, navyše, ak žalovaná tvrdila, že predložená zmenka zabezpečovala pohľadávku
veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, namietala dôvodnosť nároku zo zmenky a na preukázanie týchto
skutočnosti navrhla vykonať dokazovanie.

23. Vzhľadom na uvedené odvolacie námietky žalobcu, ktorými vytýkal súdu prvej inštancie, že vykonal
dokazovanie bez návrhu strán sporu a žiadal vo veci rozhodnúť len na základe predloženej zmenky,
nie sú preto dôvodné.24. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní sporu, a preto jeho odvolacie námietky

nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

25. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná, na jej základe nemohlo preto dôjsť k

vyplneniu zmenky a následne ani nemohlo z takto vyplnenej zmenky (na základe neplatnej zmenkovej
dohody) vzniknúť právo na akékoľvek plnenie. Z neplatnej dohody nie je preto možné priznať žalobou
uplatnené zmenkové nároky. Žalobu zamietol aj z dôvodu, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii
v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.), teda aj v čase uzavretia úverovej
zmluvy a z takejto zmenky preto nemožno uplatňovať právo v súdnom (ani inom) konaní.

26. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

27. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

28. Dňa XX.XX.XXXX prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že : 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich

ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či

je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod číslom 93.

29. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve,aplikujúcprávnuúpravuplatnúaúčinnúvčase,kedybolazmenkavystavená,t.j.dňaXX.X.XXXX.

30.Taktopostupovalajsúdprvejinštancie,keďpozistení,žežalovanáuzavrelasprávnympredchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve
z hľadiska jej súladu so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od
X.X.XXXX do XX.XX.XXXX.

31. V zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný judlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

32. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

33. Z článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi konania, je zrejmé nasledovné znenie dohody o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie

peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

34. Okrem dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie považoval vyššie uvedenú dohodu za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, na ktoré odvolací súd odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje, odvolací súd
dopĺňa, že vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom
rozpore s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6, podľa ktorého
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere)vovýškemaximálne30%istinyposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Nepochybnetakátodohoda
je v neprospech spotrebiteľa, lebo mala zabezpečiť nároky v širšom než zákonnom rozsahu.

35. V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j. dohoda o vyplnení zmenky

v rozpore s citovaným ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39
Občianskeho zákonníka, preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo
zmenky vyplnenej na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal. ´

36. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa neriadil ustanovením § 17 zákona

zmenkového a šekového, je potrebné uviesť, že už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (od
23.12.2015) bol účinný zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb.
zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z. z. a č. 492/2009 Z. z.

37. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona č.438/2015 Z. z. v konaní, v ktorom sa

uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade
tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol
vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne

zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák.
č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák.č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej
od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory
prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

38. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré
platilo v čase vystavenia spornej zmenky, umožňovalo aj v spotrebiteľských úveroch zabezpečiť
pohľadávku veriteľa zmenkou, a to aj blankozmenkou. Súčasne však citované ustanovenie stanovilo
limity zabezpečovacej zmenky a ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. následne umožnilo

súdu skúmať nielen na námietku dlžníka, ale aj ex offo kauzálne vzťahy, na ktorých krytie bola zmenka
určená. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil v čase rozhodovania platnou právnou úpravou a keďže
dospel k záveru, že zmenka bola vystavená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z., čo v konaní žalobca nespochybnil, žalobu zamietol dôvodne.39. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške.

41. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).