Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210837
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814210837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30Bratislava, proti žalovaným 1. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, 2. Z. E., nar. XX.XX.XXXX,
U. XXX, o zaplatenie 4.055,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 04.02.2016 č.k. 9C 28/2015-54 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalovaným sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 3.935,30 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.935,30 eur od 2.3.2014
do zaplatenia a trovy konania vo výške 243 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci v januári roku 2013 uzatvorili zmluvu o
úvere. Na jej základe žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným medziúver vo výške 4.000 eur. Žalovaní si
svoj záväzok riadne a včas neplnili a s jeho plnením sa dostali do omeškania. Keďže nastali podmienky
predpokladanévzmluve,žalobcadňa24.2.2014odzmluvyodstúpilazároveňžiadalookamžitévrátenie

celého zostatku úveru. Účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 1.3.2014.
3. Podľa Občianskeho zákonníka v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom
odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada
škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho
zákonníka).
4. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú

spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy dohodnuté medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako
dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
5. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni
spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak

spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť
pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ust. § 54 Občianskeho
zákonníka.6. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami.
Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať, avšak niet rozumného dôvodu
na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu, vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a

teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva túto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Nebol dôvod považovať obchodno-právnu úpravu za výhodnejšiu
ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o
odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie úveru. Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o

vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda právna úprava občianskeho práva.
Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu kompletne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).
7. Ustanovenie zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek
odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave obsiahnutej v ust. § 48

v spojení s ustanoveniami § 54 ods. 1, 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.
8. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ust. §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že
ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj

definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba preto vykladať tak,
že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy
nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.

9. Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená
a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Naviac je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne
zhoršuje postavenie žalovaných. Slovami zákona ide o odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa, ktoré
jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu

vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty súkromného práva.
Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.
10. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového

plnenia, vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny, a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si navrhovateľ započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
v odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenieodúverovejzmluvymáúčinkyextunc,tedaspätnekudňuuzavretiazmluvy.Úverovázmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia
zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto
zmluvy nadobudli. Žalobcovi by teda aj v tomto prípade vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovanými.
11. Ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. k 1.3.2014 žalobca vyčíslil výšku dlhu v sume 4.050,41
eur. Keďže žalobcovi vznikol v tomto prípade iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaní
boli zaviazaní na zaplatenie sumy 3.935,30 eur pozostávajúcej z istiny ku dňu účinnosti odstúpenia vo
výške 3.810,36 eur a z úrokov vypočítaných do odstúpenia od zmluvy v sume 124,94 eur. V prevyšucjúej

časti požadovaných úrokov za úver a poplatkov za upomienky žaloba žalobcu bola zamietnutá. Vo v
vzťahu k poplatkom za upomienky vo výške 120 eur žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal
zaslanie nejakých upomienok a to podľa čoho si túto sumu účtoval a ani nepreukázal, aby mu za zaslanie
upomienok vznikli nejaké reálne náklady v takejto výške.
12. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 142 ods. 3 O.s.p.

13. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu odstúpenia
od úverovej zmluvy neobsahoval ustanovenie, podľa ktorého by v prípade zmluvných vzťahov,ktorých účastníkov je spotrebiteľ, platila prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka pred normami
Obchodného zákonníka absolútne. Občiansky zákonník v § 54 ods. 1 upravoval, že zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu sa odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Je

teda nepochybné, že pri posudzovaní podmienok je nevyhnutné skúmať, ktoré podmienky je možné
považovať za zmluvné a ktoré podmienky sú zákonnými podmienkami, teda danými ex lege. Ust. §
261 v spojení s ust. § 263 Obchodného zákonníka nie je možné považovať za zmluvné podmienky,
ktoré by sa nesmeli odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko ich zmluvným stranám
určil právny predpis kogentnou normou a nie niektorá zo zmluvných strán vo svoj prospech. Žiadna

zo zmluvných strán nemala možnosť nepodriadiť sa príkazu právneho predpisu. Z uvedeného teda
vyplýva, že na následky odstúpenia od úverovej zmluvy je nevyhnutné aplikovať ust. § 349 Obchodného
zákonníka. Toto tvrdenie podporuje aj zák. č. 102/2014 Z.z., ktorým bol Občiansky zákonník v § 52 ods.
2 doplnený o vetu, na základe ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
majú vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Teda v procese tvorby platnej legislatívy sa odlišne od niekdajšej právnej úpravy

stanovuje, že sa do budúcnosti upravia právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ tak, že aj tam,
kde by sa inak mali použiť normy obchodného práva, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Sám zákonodarca teda stanovuje, že existujú zákonné záväzné ustanovenia Obchodného zákonníka,
ktorémajúprednosť,pričompovažovalzapotrebnéniektoréprávnevzťahyupraviťtak,abytátoprednosť
nebola použitá. Právna norma pôsobí do budúcnosti a preto je možné ju aplikovať len od nadobudnutia

jej účinnosti. Účinnosť ustanovenia, ktorým bol Občiansky zákonník v § 52 ods. 2 doplnený, bola
posunutá na 1.4.2015. Zo zákazu retroaktivity vyplýva, že každá norma pôsobí do budúcnosti, pokiaľ
zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli iba v minulosti, musí tak učiniť
dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto práv.
V právnom predpise, ktorým bol Občiansky zákonník doplnený, absentuje úprava, ktorá by vzťahovala

účinky novelizovaného ustanovenia § 52 ods. 2 aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou.
Na právne vzťahy vzniknuté pred 1.4.2015 je preto potrebné aplikovať záväzné normy Obchodného
zákonníka. Z ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že veriteľovi prináleží voči dlžníkovi právo na
zaplatenie úrokov za úver až do momentu ich skutočného vrátenia veriteľovi.
14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej

časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
16. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy
bola obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Podľa ust. § 52 tohto právneho predpisu účinného v čase
uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17.Vychádzajúczuvedeného,nielenustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách,
ale aj všetky iné ustanovenia, t.j. i ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy, sa
použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.

18. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch,
a to v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka,
odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany
odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ust. § 351 ods. 1 umožňuje,
aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po

ukončení zmluvy. Pri úverovej zmluve ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka umožňovalo veriteľovi
odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel od
uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ust. § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušeniea to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda
pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaní vzdať nemohli.
Aj keď ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom

zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená ust.
§ 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku vzhľadom na

následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie
žalovaných zhoršuje.
19. Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od
občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ust. § 54 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Odlišné dojednanie odstúpenia od zmluvy v
porovnaní s občianskoprávnou úpravou priamo vyplýva z čl. X. zmluvy o úvere (čl. 2 - 11 spisu). Keďže

ust. § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a
pôsobiacu bez ďalšieho priamo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
20. Ako už bolo skôr konštatované zákonným dôsledkom odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy v
súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jej zrušenie od začiatku, čím sa zároveň zrušujú

i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania a poplatky. Účinným
odstúpením od zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia upravený v ust. § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
21. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve vo veci

právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a považoval ho za ústavne
konformný a preto sťažnosť odmietol.
22. Taktiež Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8MCdo 13/2014, ktorým bolo
zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, skonštatoval, že aj bez vyriešenia otázky či
je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované

podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil
mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, musel
by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom
by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný
dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia nemajú prechodné
ustanovenia,čoznamená,žesavzťahujúajnaprávnevzťahyzaloženépredúčinnosťoutýchtoprávnych
predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých

mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor
navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva potreba aplikácie ust. § 48 Občianskeho
zákonníka i na právne vzťahy založené pred 1.4.2015.
23. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok

vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešným
žalovaným žiadne trovy nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).