Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/837/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2303899999
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2303899999.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Ing. U. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. T. S. č. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 11C/134/2003 - 508 zo dňa 9. apríla
2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e.

II. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdI.inštanciezamietolnávrhžalobcu,ktorýmsadomáhalabysúduložilodporcovipovinnosťzaplatiť
sumu 120.000 eur z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Trnava v konaní o zápis spoločnosti TELESTA s.r.o. do obchodného registra
Okresného súdu Trnava. Nárok opieral o ust. § 18 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Odôvodnil návrh tým, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 6.8.1998 bol zamietnutý návrh na
zápis spoločnosti TELESTA s.r.o. do obchodného registra aj napriek tomu, že splnil všetky procesné

podmienky. Nesprávny úradný postup a pochybenia registrového súdu navrhovateľ videl v tom, že
si registrový súd nesplnil svoju poučovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z ust. §§ 5 a 122 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, že registrový súd nevykonal ďalšie dôkazy potrebné na zistenie
vtedajšieho skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli, že registrový súd konal aj napriek tomu, že
skutkový stav v konaní o zápis bol v čase rozhodnutia iný, než z akého pri rozhodovaní vychádzal.
Súd podľa názoru navrhovateľa mal predpokladať, že navrhovatelia zápisu obchodnej spoločnosti sa do
31.7.1998 budú riadiť hmotno-právnymi ustanoveniami zák. č. 11/1998 Z.z. a povinnosťou súdu podľa

navrhovateľa bolo poučiť navrhovateľov zápisu o ich procesnom práve na zmenu návrhu, ktorá vyplynula
zo zmeny právnej úpravy. Ďalej súd vo výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne súd samostatným
uznesením.

2. V odôvodnení poukázal na ust. § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom( štát zodpovedá za škodu
spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v §

1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia).

3. V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia platného v čase kedy malo dôjsť u navrhovateľa k
vzniku škody, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným postupom jeho orgánov v občianskomsúdnom konaní. Zákon pojem nesprávny úradný postup náležitým a precíznym spôsobom nedefinuje a
neustanovuje. Pod úradným postupom je však podľa názoru súdu je potrebné vidieť činnosť štátnych
orgánov, ktorá nespočíva v ich rozhodovacej činnosti ale v úradnom postupe, ktorý samotnému

rozhodovaniu predchádza. V tomto prípade teda nejde o škodu ktorá je v príčinnej súvislosti s nejakým
konkrétnym rozhodnutím orgánu štátu, v tomto prípade registrového súdu, pretože na tieto prípady sa
vzťahujú ustanovenia prvej hlavy zákona č. 58/69 Zb. ale za škodu, ktorá bola spôsobená nedodržaním
postupu, ktorým je povinný štátny orgán postupovať v zmysle príslušného zákona. V tomto prípade je
súd toho názoru, že navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody uplatnený v tomto konaní odvodzuje

od skutočnosti, že nedošlo k zápisu obchodnej spoločnosti TELESTA do obchodného registra, čiže
z obsahu návrhu navrhovateľa vyplýva, že škoda nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom ale s rozhodnutím a to uznesením Okresného súdu Trnava ZSro 693/98-23 zo dňa 6.8.1998.
V danom prípade aj keď navrhovateľ uvádzal že nesprávny úradný postup je potrebné vidieť, že v
konaní o zápise nebol dostatočne poučovaný o svojich právach a povinnostiach je potrebné uviesť,
že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, že o svojich procesných právach a povinnostiach nebol

dostatočne poučený. Taktiež z obsahu spisu registrového súdu vyplýva, že dôvodom že obchodná
spoločnosť nebola zapísaná do obchodného registra je to, že zápis by bol v rozpore s hmotným
právom t.j. s vtedy platným znením ustanovenia § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z uvedeného
teda vyplýva, že v zmysle §§ 5 a 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd účastníkov poučuje
o ich procesných právach, nemá naopak povinnosť poučovať ich o tom, či ich práva uplatnené v

návrhu sú alebo sa v priebehu konania dostali do rozporu s hmotným právom. Súlad s hmotným
právom je preto povinný sledovať každý účastník súdnych konaní a to v zmysle zásady, že neznalosť
práva neospravedlňuje. Súd taktiež poukazuje na to, že prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra navrhovateľ napadol odvolaním, kde
v rámci odvolacieho konania Krajský súd v Trnave prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom v rámci

odvolacieho konania preskúmaval aj procesný postup prvostupňového súdu a žiadne jeho pochybenie,
resp. nesprávnosť nezistil. Ak by po preskúmaní odvolania navrhovateľa odvolací súd naopak zistil
procesné pochybenia ktoré boli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie prvostupňového súdu v neprospech
navrhovateľa, tak by v rámci odvolacieho konania naopak rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil, k
čomu však v tomto prípade nedošlo.

4. Z vyššie uvedeného teda zaujal súd stanovisko, že aj keď navrhovateľ v svojom písomnom návrhu
udáva škodu ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, ide v skutočnosti o škodu,
ktorá je v príčinnej súvislosti s rozhodnutím súdu a to s uznesením Okresného súdu Trnava ZSro
693/98-23 zo dňa 6.8.1998. Z tohto dôvodu teda súd návrh žalobcu skúmal aj ako škodu, ktorá mala byť

spôsobená nezákonným rozhodnutím a to s cieľom komplexného posúdenia nároku navrhovateľa.

5. V zmysle § 20 Zákona č. 58/1969 Zb. (pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákonne Občianskym zákonníkom) je podľa názoru súdu potrebné pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za

škodu, pričom jedným zo základných predpokladov je, že navrhovateľ v konaní o náhradu škody bez
ohľadu na to kým bola táto škoda spôsobená, musí preukázať existenciu škody. Existenciu škody je
povinný preukázať navrhovateľ a to tak, že túto škodu náležitým spôsobom kvantifikuje a preukáže
jej existenciu. Na takéto preukázanie pritom nepostačuje hypotetické konštatovanie, že obchodná
spoločnosť by v určitom časovom období pri bežnom chode veci vykazovala zisk vo výške 120 000,- Eur.

Takéto tvrdenie je potrebné za účelom unesenia dôkazného bremena podložiť dôkaznými prostriedkami.
Žalobca bol v konaní dňa 30.3.2012 poučený o povinnosti súdu nové dôkazy predložiť alebo označiť
skôr, než vyhlási uznesením dokazovanie za skončené. Žalobca za účelom vyčíslenia a preukázania
nim tvrdenej škody požiadal o poskytnutie lehoty do konca júna 2012, pričom v tejto lehote mal predložiť
účtovné, daňové a obchodné doklady, ktorými túto škodu mal preukázať. Opakovane bol zo strany

súdu navrhovateľ vyzývaný na predloženie nim navrhovaných dôkazov dňa 10.7.2012. Dňa 8.3.2013
navrhovateľ opätovne požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na sumarizáciu listinných dôkazov,
ktoré má mať v piatich neusporiadaných šanónoch. Do dňa rozhodnutia súdu však navrhovateľ aj
napriek viacnásobným výzvam súdu ani jeden listinný dôkaz ktorým by preukázal existenciu škody súdu
nedoložil. Z uvedeného teda zostáva súdu konštatovať, že aj keby neexistovali dôvody na zamietnutie

návrhu ktoré sú popísané vyššie nebol navrhovateľ súdu schopný v priebehu minimálne 3 rokov
predložiť ani jeden listinný dôkaz, ktorým by preukázal základný predpoklad pre priznanie nároku na
náhradu škody a to existenciu škody.6. Súd ďalej poukázal na postoj samotného žalobcu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu, kde za
enormne dlhú dobu, počas ktorej toto konanie prebiehalo žalobca súdu nepredložil jediný relevantný
dôkaz, ktorým by preukázal existenciu jeho nároku. Žalobca taktiež bez náležitého odôvodnenia

niekoľkokrát rozširoval okruh účastníkov na strane odporcu a následne voči označeným subjektom bral
návrhy späť. Taktiež navrhovateľ bez odôvodnenia v minimálnych čiastkach taktiež bez odôvodnenia
bral späť žalobný návrh. Takýmto spôsobom sám žalobca konečné rozhodnutie súdu vo veci odďaľoval,
nakoľko súd na základe jeho návrhov musel vydávať enormné množstvo procesných rozhodnutí.
Z celkového postoja žalobcu potom nadobudol súd názor, že primárnym cieľom žalobcu v konaní

nebolo domôcť sa svojich práv. Tento názor súdu je preukázaný aj tým, že žalobcovi bol ustanovený
bezplatný právny zástupca, ktorý však pre postoj žalobcu požiadal o zrušenie právneho zastúpenia,
pretože s ním svoje úkony v súdnom konaní nekonzultoval, dokonca mu ani na jeho žiadosť žiadne
listinné dôkazy ktorými by preukázal svoj nárok nepredložil. Preto ho súd po jeho opätovnej žiadosti
neodkázal na centrum pre bezplatnú právnu pomoc. Už právneho zástupcu ustanoveného mal a
práve pre jeho postoj a konanie došlo k strate dôvery s týmto ustanoveným právnym zástupcom. Ako

absolútne neopodstatnený preto súd návrh zamietol, rozhodol na základe dôkazov predložených a
navrhnutých účastníkmi. Sám ďalšie dokazovanie neinicioval ani nevykonával a to s prihliadnutím na
právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci ako aj na zásadu rovnosti strán súdneho
konania. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

7. Odvolanie proti rozsudku súdu I. inštancie v celom rozsahu podal žalobca. Svoje odvolanie odôvodnil
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd I. inštancie neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd I. inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a OSP). Rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ten kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tejto istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd I. inštancie
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Súd porušil poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 OSP
a ostatné poučovacie povinnosti podľa OSP, a to v priebehu konania aj pri vydávaní rozhodnutí. Vydal

tiež rozsudok pred právoplatnosťou uznesenia, ktoré rozsudku predchádzalo. Tiež mu súd neumožnil a
nezabezpečil možnosť zastúpenia, pridelenia zástupcu. Súd nevykonal žiadny z navrhnutých dôkazov,
nepredvolal ani svedkov, ktorí majú u seba listiny. Odvolaním sleduje zrušenie rozsudku a vrátenie veci
na ďalšie konanie. Registrový súd v osobe sudkyne JUDr. Arnoldovej porušil zákon, a to nevykonal
dôkazy ako to ukladá § 120 OSP a porušil poučovaciu povinnosť, resp. nepoučil ho v tejto súvislosti o

možnej zmene návrhu na zápis, ktorá poučovacia povinnosť mu vyplýva z § 5 OSP vo vtedy platnom
znení. Nejde o žiadne hmotnoprávne spekty, ak to v odôvodnení rozsudku tvrdí súd I. inštancie, v
súvislosti s konštrukciou jeho žaloby a petitu a s náhradou škody, vznikom škody. Škoda nevznikla
rozhodnutiami, ale chybným úradným postupom registrového súdu. Vznik škody preukázal, aj príčinnú
súvislosť, aj existenciu škody, aj zavinenie. To nesúvisí iba s preukazovaním škody podľa Občianskeho

zákonníka. Príčinná súvislosť jestvuje medzi škodou, jej vznikom (súd premenoval problém po svojom,
smerom k rozhodnutiu) a nesprávnym úradným postupom registrového súdu, nie jeho rozhodovaním.
Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Galanta vydaný pod sp. zn. 11C/134/2003-508 z
9. apríla 2015 zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v

čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

10. Žalobca vo svojom návrhu na začatie konania síce uplatňuje nárok a náhradu škody podľa zákona č.

58/1969 Zb. z dôvodu „nesprávneho úradného postupu“ súdu, ale v skutočnosti namieta nezákonnosť
uznesenia Okresného súdu v Trnave zo dňa 6.8.1998, sp. zn. ZSro/693/98-23, ktorým bol návrh žalobcu
na zápis spoločnosti „Telesta, s.r.o., so sídlom v Križovanoch nad Dudváhom“ do obchodného registra
zamietnutý. Okresný súd rozhodol tak s odôvodnením, že návrh žalobcu mal viaceré nedostatky, ktoré
napriek výzvam neboli odstránené a navrhovaný zápis spoločnosti do obchodného registra bol v rozopre

s platným znením § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na odvolanie žalobcu konal vo veci odvolací
súd. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 31.8.1999 sp. zn. 11Cob/57/99-49,
11Neob/1/99, rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdil s odôvodnením, že okresný súd vo veci rozhodol
správne lebo požadovaným zápisom by boli porušené hmotnoprávne ustanovenia zákona. Rozhodnutie
odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca. Okresný súd v Trnave uznesením zo dňa 4.2.2002 sp.

zn. ZSro/693/98-68 dovolacie konanie zastavil, nakoľko žalobca nezaplatil súdny poplatok z podaného
dovolania. Uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2002. Z uvedeného postupu žalobcu
možno dôjsť k záveru, že sledoval cieľ dosiahnuť zmenu rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, č. k.
ZSro/693/98-23 zo dňa 6.8.1998, ale svoju snahu náležite nezavŕšil. Vlastnou nedôslednosťou spôsobil,
že dovolacie konanie nebolo vecne skončené. Pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, muselo

byť dovolacie konanie zastavené. Ide o pochybenie (zavinenie) žalobcu.

11. Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať, len ako účastník využil možnosti podať
proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

12. V predmetnej veci uznesenie súdu I. inštancie sp. zn. ZSro/693/98-23 v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu sp. zn. 11Cob/57/99-49 je právoplatné. Dovolacie uznesenie č. k. ZSro/693/98 o
zastavení dovolacieho konania nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2002. Podmienkou pre uplatnenie
práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, aby poškodený vyčerpal všetky

riadne opravné prostriedky a vykonal všetko, čo bolo v jeho silách a možnostiach, aby dosiahol
zmenu alebo zrušenie nezákonného rozhodnutia. V predmetnej veci síce žalobca podal odvolanie proti
prvoinštančnému rozhodnutiu súdu, ale keď odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu dovolacie
konanie zmaril sám žalobca tým, že nezaplatil súdny poplatok z dovolania. Dovolacie konanie preto jeho
vinou muselo byť zastavené. Nakoľko žalobca, neurobil všetko čo bolo v jeho silách a možnostiach, aby

zmenu alebo zrušenie nezákonného rozhodnutia, pre nesplnenie tejto právnej podmienky nemôže mať
úspech v konaní o náhradu škody so zreteľom na § 3 zákona č. 58/1969 Zb.. Podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nie je možné uplatniť, pokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola (údajná) škoda spôsobená, nebolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

13. Základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969
Zb. je zrušenie nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom pre nezákonnosť. Problém nezákonnosti
nie je možné riešiť v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ale len pred príslušnýminštančným orgánom. Problém nezákonnosti nie je možné riešiť pred súdom konajúcim o náhrade škody
podľa zákona č. 58/1969 Zb. ani ako otázku predbežnú, bez toho, aby toto (nezákonné) rozhodnutie
pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným orgánom (R 35/1977). Tvrdenie žalobcu, že dotyčné

rozhodnutia súdov boli nezákonné nie sú dôvodné, lebo príslušný orgán ich nezrušil pre nezákonnosť.
Žalobca aj z tohto dôvodu nemôže mať v predmetnom konaní úspech. Žalobca v priebehu predmetného
konania tvrdil a tvrdí, že súd I. inštancie mal vyhovieť jeho návrhu na zápis spoločnosti Telesta, s.r.o.,
Križovany nad Dudváhom do obchodného registra. Keď tak neurobil, spôsobil mu škodu. Žalobca stále
napáda vecnú správnosť uznesenia Okresného súdu v Trnave sp. zn. ZSro/693/98-23. Súbežne žalobca

tvrdí, že škoda mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu I. inštancie. Keby okresný
súd bol vyhovel riadnemu návrhu žalobcu o zápis spoločnosti Telesta, s.r.o., do obchodného registra, tak
žalobca by sa určite nebol ani zmienil o tom, že súd konal nesprávnym úradným postupom. To potom len
potvrdzuje, že žalobcovi v skutočnosti nejde o nesprávny úradný postup súdu, ale o vecnú nesprávnosť
uznesenia okresného súdu č. k. ZSro/693/98-23.

14. V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov nesprávnym postupom tým, ktorí tieto úlohy plnia. Uvedené ustanovenia zakladá
objektívnuzodpovednosťštátuzatentonesprávnypostup(bezohľadunazavinenie),alezapredpokladu
súčasného splnenia troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik skutočnej škody, 3. príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon nedefinuje pojem „nesprávny

úradný postup“. Možno ale prijať stanovisko, že pod pojem „úradného postupu“ patrí reálny výkon štátnej
moci, teda aj výkon súdov. Všeobecne ďalej možno mať za to, že nesprávnosť úradného postupu
je porušenie poriadku postupu predpísaného právnymi normami alebo určeného povahou a funkciou
tohto postupu. Pretože úradný postup nie je obvykle možné v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého

postup štátneho orgánu smeruje. Žalobca vo svojich podaniach uvádzal viacero tvrdení o nesprávnom
úradnom postupe sudkyne, ktorá rozhodovala o jeho návrhu na zápis spoločnosti Telesta, s.r.o., do
obchodného registra. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení účastníkov spočíva vždy na tom
účastníkovi, ktorý niečo tvrdí. Účastník je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§
120 ods. 1 veta prvá OSP). Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že nebol náležite poučený o svojich

právach a povinnostiach. Samotné tvrdenie žalobcu nie je dôkazom. Naviac poučovacia povinnosť súdu
v zmysle § 5 ods. 1 OSP nie je bezbrehá a neobmedzená. Spôsob výkonu poučovacej povinnosti je
vecou úvahy súdu zohľadňujúcej okolnosti konkrétnej procesnej situácie, postavenia účastníkov v nej
a aj ich intelektuálny profil. Vzhľadom na jednoduchosť procesnej situácie pri podaní návrhu na zápis
spoločnosti do obchodného registra, postavenie žalobcu v danej veci a najmä jeho intelektuálny profil,

nebolo preto ani potrebné a ani vhodné žalobcu poučovať o jeho právach a povinnostiach. Sudca, ale ani
predkladateľ návrhu na zmenu nejakého zákona nevie a ani nemôže vedieť, že keby zákonodarný orgán
NR SR zmení nejaký predpis, do akej podoby a či vôbec dôjde k zmene zákona. Preto tvrdenie žalobcu,
že sudkyňa „čakala“ na zmenu zákona, čo pokladá žalobca za nesprávny úradný postup, je nesprávny.

15. Zanesprávnyúradnýpostupbyzaurčitýchokolnostímoholbyťpokladanýprieťahvkonaní.Nievšak
v predmetnom konaní. Z obsahu spisu pokiaľ je žalovanému známy, vyplýva, že žalobca podal návrh
zápisu spoločnosti do obchodného registra začiatkom roku 1998. Keď Okresný súd Trnava rozhodol
o tomto návrhu dňa 6.8.1998, tak zo samotnej dĺžky uplynutia času od nápadu veci do rozhodnutia
o nej nijako nie je možné dôjsť k názoru, že došlo vo veci k prieťahom v konaní. Súdne konania a

súdne rozhodnutia nie je možné vecne preskúmať s poukazom na § 18 zákona č. 58/1969 Zb. z dôvodu
nesprávneho úradného postupu, ako sa v predmetnej veci domáha žalobca. Súdne konanie a súdne
rozhodnutie môže z hľadiska ich vecnej správnosti preskúmať len súd v inštančnom postupe konajúci
o veci samej, podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Teda keby aj bol Okresný
súd Trnava vecne pochybil keď zamietol návrh žalobcu na zápis spoločnosti „Telesta“ do obchodného

registra, tak toto pochybenie mohlo byť odstránené len v riadnom alebo v mimoriadnom opravnom
konanívovecisamej.Pokiaľsúdkonáonáhradeškodypre(údajný)nesprávnyúradnýpostuppodľa§18
zákona č. 58/1969 Zb. nie je oprávnený vecné nedostatky predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí
kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.

16. Odvolací súd preto rozsudok súdu I inštancie ako vecne správny v merite podľa ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.17. Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol súd I. inštancie, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, preto rozhodne aj o trovách tohto
odvolacieho konania.

18. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).