Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206383
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:1113206383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Centrálny
depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29 augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338
976, proti žalovanému: Ing. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. T. XXX, občan SR, právne
zastúpenému Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina IČO: 47 254 483, v

konaní o zaplatenie 1.859,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 38Cb/76/2014-110 zo dňa 30. októbra 2014 vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba
zamietnutá

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/76/2014-110 zo dňa 30. októbra 2014 v napadnutom výroku,
ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách prvostupňového konania, podľa
ktorého je žalobca povinný nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania
vo výške 87,52 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 336,27 Eur, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia vo výške 95,71 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu
žalovaného Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina IČO: 47 254 483.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200 Eur

v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. O trovách
prvostupňového konania bolo rozhodnuté tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému na účet
právneho zástupcu žalovaného trovy konania vo výške 87,52 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
336,27 Eur, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia
poukázal na tvrdenia a listinné dôkazy doložené žalobcom, z ktorých zistil, že faktúrou č. 8000002259
s dátumom vystavenia 31.12.2008 a dátumom splatnosti 28.02.2009 žalobca vyúčtoval žalovanému
poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 v zmysle Cenníka Centrálneho

depozitára cenných papierov SR, a.s. v sume 25.000,- Sk (829,85 Eur), faktúrou č. 9000002074
s dátumom vystavenia 31.12.2009 a dátumom splatnosti 15.02.2010 žalobca vyúčtoval žalovanému
poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009 v zmysle Cenníka Centrálneho
depozitáracennýchpapierovSR,a.s.vsume829,85Eur,faktúrouč.1000000988sdátumomvystavenia
31.12.2010 a dátumom splatnosti 28.02.2011 žalobca vyúčtoval žalovanému poplatok za vedenie účtu
majiteľa cenných papierov za rok 2010 v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR,

a.s. v sume 200 Eur. Okresný súd sa ďalej oboznámil so žalobcom predloženými výpismi z účtu majiteľa
so všetkými právami spojenými s CP k spätnému dátumu, č. účtu majiteľa: 970029123049, typ účtu: M -
účet majiteľa, typ osoby majiteľa účtu: F - fyzická osoba (žalovaný) k dátumu 31.12.2008, 31.12.2009 a31.12.2010. Okresný súd poukázal na ust. § 56 ods. 1 písm. a), § 57, § 58 zákona č. 600/1992 Zb. o
cenných papieroch účinných do 31.12.2001, ďalej na ust. § 161, § 164 ods. 3 a 4, § 99 ods. 3 písm. b),
§ 99 ods. 8, § 104 ods. 1, § 105 ods. 2, 3 a 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, účinného

od 01.01.2002 a za aplikácie ust. § 261 ods. 1, § 261 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka,
ust. § 100 ods. 1, 2 a 3, § 101, § 563 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobcov nárok
nebol v celom rozsahu opodstatnený. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
odplaty za vedenie majiteľa účtu zaknihovaných cenných papierov za roky 2008, 2009 a 2010, ktorú
službu poskytoval žalobca žalovanému na základe ustanovenia § 99 ods. 3 zákona č.

566/2001 Z.z. o cenných papieroch (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z.z.") za odplatu tak, ako to vyplýva
z ustanovenia § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z.. Skutkový základ žalobcom uplatneného nároku
nebol v konaní zo strany žalovaného spochybňovaný, preto okresný súd považoval za nesporné medzi
účastníkmi konania, že na základe označených zákonných ustanovení žalobca viedol pre žalovaného v
rokoch 2008, 2009 a 2010 účet majiteľa zaknihovaných cenných papierov a za poskytnutie tejto služby
bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v súlade s ustanovením § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z.

odplatu vypočítanú žalobcom v zmysle platného Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR,
a.s. v znení účinnom v rokoch 2008, 2009 a 2010, ktorej výška rovnako nebola medzi účastníkmi
konania sporná.

Okresnýsúdsazaoberalobranoužalovaného,ktorývočičastiuplatnenéhonároku, atovočiodplateza

vedenieúčtumajiteľazaknihovanýchcennýchpapierovzarok2008 vsume829,85Eurazarok2009
v sume 829,85 Eur vzniesol námietku premlčania, argumentujúc spotrebiteľským charakterom právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania a v dôsledku toho potrebou aplikácie všeobecnej trojročnej premlčacej
doby v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca na vznesenú námietku premlčania argumentoval
obchodnoprávnym charakterom právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a teda potrebou aplikácie

štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka.

Okresný súd po podrobnom oboznámení sa s argumentáciou účastníkov zistil, že žalobca viedol pre
žalovaného účet majiteľa zaknihovaných cenných papierov v rokoch 2008, 2009 a 2010 ako právny
nástupca Strediska cenných papierov, a.s., ktoré pôvodne zriadilo účet majiteľa zaknihovaných cenných

papierov pre žalovaného v súlade s ust. § 56, 57 a 58 zákona č. 600/1992 Zb.. Podľa § 58 ods. 5
zákona č. 600/1992 Zb. právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravoval týmto zákonom
a Obchodným zákonníkom. V dôsledku zmeny právnej úpravy prijatím zákona č. 566/2001
Z.z. žalobca v súlade s prechodnými ustanoveniami označeného zákona nadviazal na
činnosť Strediska cenných papierov SR, a.s. a v súlade s ust. § 164a ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z.

sa účet žalovaného ako majiteľa cenných papierov, ktorý bol zriadený Strediskom cenných papierov,
a.s. podľa doterajších predpisov, považoval za evidenciu podľa § 99 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z.,
ktorú centrálny depozitár vedie za odplatu a účet žalovaného ako majiteľa cenných papierov, ktorý bol
zriadený podľa doterajších predpisov, od účinnosti právnej úpravy zákona č. 566/2001
Z.z. vedie centrálny depozitár (žalobca). Podľa prechodných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z.,

ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti
tohtozákonasavšakposudzujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonneustanovujeinak.Vsúlade
s citovaným prechodným ustanovením zákona č. 566/2001 Z.z., ustanoveniami zákona č. 566/2001
Z.z. sa spravoval aj právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý inak vznikol pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona. Predchádzajúca právna úprava podľa záveru okresného súdu sa použije len
pri posudzovaní vzniku právneho vzťahu a nárokov z neho vzniknutých, čo sa však netýkalo žalobcom
uplatneného nároku v prejednávanej veci na zaplatenie odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných
papierov za roky 2008, 2009 a 2010. Pokiaľ prechodné ustanovenie § 161 zákona č. 566/2001 Z.z.
uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona, tak na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať aj ust.
§ 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z., podľa ktorého právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet
majiteľa zriadený a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu,
sa spravuje týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. Toto zákonné ustanovenie rieši režim
aplikácie hmotného práva na právny vzťah medzi členom a majiteľom účtu, ktorý nemá postavenie člena

centrálneho depozitára. Citované zákonné ustanovenie však výslovne nerieši režim aplikácie hmotného
práva na právny vzťah medzi centrálnym depozitárom a majiteľom účtu, ktorý nemá postavenie člena
centrálneho depozitára, a ktorému centrálny depozitár zriaďuje účet majiteľa podľa ustanovenia § 105
ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z., čo je prípad právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.Okresný súd ďalej poukázal na to, že aplikácia Obchodného zákonníka na určitý právny vzťah môže
vyplývať buď priamo z ustanovení Obchodného zákonníka, alebo z ustanovení osobitného

právneho predpisu, akým je zákon č. 566/2001 Z.z.. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
nie je vzťahom medzi podnikateľmi, z ktorého by bolo pri jeho vzniku zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, čo by zakladalo jeho posúdenie ako vzťahu
obchodno-právneho podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ aj žalobca vystupuje v právnom
vzťahu medzi účastníkmi konania v postavení podnikateľa, žalovaný toto postavenie ako

majiteľ účtu zaknihovaných cenných papierov nemá. Pokiaľ žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa
27.10.2014 poukazoval na to, že žalovaný ako každý majiteľ cenných papierov týmto disponoval za
účelom dosiahnutia zisku, a že neexistuje iné ako obchodno-právne využitie cenných papierov, s touto
argumentáciou žalobcu sa okresný súd nestotožnil a uviedol, že samotné vlastníctvo cenných papierov
nie je podnikaním podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a samotné vlastníctvo cenných papierov
nezakladá ich majiteľovi postavenie podnikateľa v zmysle Obchodného zákonníka, v dôsledku

čoho by bolo možné právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdiť ako vzťah obchodno-právny podľa
§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rovnako podľa záveru okresného súdu v posudzovanom prípade
sa nejedná o záväzkový vzťah z odplatnej zmluvy týkajúcej sa cenných papierov (§ 261 ods. 3 písm.
c) Obchodného zákonníka), ktorý by sa bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu
spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka. Predmetom právneho vzťahu medzi účastníkmi

konania nie sú cenné papiere v zmysle ich definície podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale
odplata za poskytovanie osobitnej služby žalobcom podľa zákona č. 566/2001 Z.z., a to za vedenie účtu
majiteľa cenných papierov podľa ust. § 99 ods. 3 v spojení s ust. § 99 ods. 8 zákona č.
566/2001 Z.z.. Pokiaľ ust. § 261 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka používa pojem „odplatné
zmluvytýkajúcesacennýchpapierov",tentojepotrebnévykladaťpodľanázoruokresnéhosúduvsúlade

s obsahom druhej časti zákona č. 566/2001 Z.z. upravujúcej zmluvy o cenných papieroch. Zároveň
nemožno konštatovať, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zmluvy ako
dvojstranného právneho úkonu, ktorý vzniká na základe návrhu a jeho akceptácie postupom podľa ust.
§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, ale ide o právny vzťah, ktorý bol založený priamo zákonom, a to
pôvodne zákonom č. 600/1992 Zb. a následne sa spravujúci ustanoveniami zákona č. 566/2001

Z.z.. Okresný súd bol názoru, že podradenie právneho vzťahu pod aplikáciu Obchodného zákonníka
v osobitnom právnom predpise musí byť výslovné. Rozširovanie aplikácie Obchodného zákonníka na
právny vzťah obsahom obdobný, ako sú právne vzťahy uvedené v ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001
Z.z., okresný súd nepovažoval za prípustné. Právny vzťah medzi centrálnym depozitárom a fyzickou
alebo právnickou osobou, ktorá nie je členom centrálneho depozitára, a ktorej centrálny depozitár zriadil

účet majiteľa cenných papierov podľa ust. § 105 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z., sa nepochybne
spravuje ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. ako osobitného právneho predpisu, ale pokiaľ
by úmyslom zákonodarcu bolo tento vzťah bez ďalšieho a bez ohľadu na postavenie majiteľa cenných
papierov podriadiť z hľadiska aplikácie všeobecných inštitútov súkromného práva Obchodnému
zákonníku, musel by tak urobiť výslovným ustanovením, obdobne ako to bolo v ust. § 58 ods. 5 zákona

č. 600/1992 Zb.. Okruh právnych vzťahov z hľadiska postavenia ich subjektov, ktoré sa v zmysle
§ 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, je taxatívny.
Pokiaľ zákon č. 566/2001 Z.z. medzi týmito právnymi vzťahmi neuvádza právny vzťah medzi centrálnym
depozitárom a majiteľom účtu, ktorý nie je členom centrálneho depozitára, nejde o medzeru v zákone,
ktorú by súd mal vypĺňať analogickou aplikáciou ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z., pretože

charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z hľadiska rozlišovania vzťahov občiansko-
právnych a obchodno-právnych možno posúdiť na základe ustanovení súkromného práva. Obchodný
zákonník by bolo možné aplikovať na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným len na základe
ustanovení § 261, resp. § 262 Obchodného zákonníka, pre aplikáciu ktorých však s poukazom na
uvedené skutočnosti podľa názoru okresného súdu neboli splnené podmienky. Možnosť posudzovania

rovnakého právneho vzťahu vyplývajúceho z vedenia účtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov v
závislostiodpostaveniaacharakterusubjektovtohtoprávnehovzťahurazpodľaObchodnéhozákonníka
a raz podľa Občianskeho zákonníka je dôsledkom dualizmu súkromného práva v právnom poriadku SR,
a preto takúto situáciu okresný súd nepovažoval za vylúčenú. Okresný súd mal za to, že právny vzťah
medzi účastníkmi konania sa spravuje ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. a v otázkach zákonom

č. 566/2001 Z.z. neupravených ustanoveniami Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení § 100 a
nasl. ustanovenia o premlčaní.Okresný súd po ustálení aplikácie Občianskeho zákonníka na dĺžku premlčacej doby, v súvislosti s
uplatneným žalobcovým nárokom vyjadril, v ktorej časti žalobného nároku tento podliehal premlčaniu.
Žalovaný sa domáhal premlčania odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008,

ktorá bola vyúčtovaná žalobcom žalovanému faktúrou č. 8000002259 v sume 829,85 Eur s
dátumom splatnosti 28.02.2009 a za rok 2009, ktorá bola vyúčtovaná žalobcom žalovanému faktúrou
č. 9000002074 v sume 829,85 Eur s dátumom splatnosti 15.02.2010. V konaní nebolo preukázané,
že by čas plnenia odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov bol medzi účastníkmi konania
dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, preto žalovaný bol povinný splniť

peňažný záväzok voči žalobcovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho
zákonníka). Za výzvu na splnenie peňažného záväzku okresný súd považoval žalobcom predložené
faktúry č. 8000002259 a 9000002074, o ktorých v priebehu konania nevznikla pochybnosť o tom, že
sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Uvedením dátumu splatnosti na predmetných faktúrach,
ktorý nebol zo strany žalovaného spochybnený, žalobca prejavil vôľu, aby žalovaný splnil svoj peňažný
záväzok v lehote splatnosti faktúr, a preto splatnosť záväzku žalovaného voči žalobcovi nastala dňom

nasledujúcim po dni splatnosti uvedenom v jednotlivých faktúrach. Vo vzťahu k odplate za vedenie účtu
majiteľa cenných papierov za rok 2008 vo výške 829,85 Eur vyúčtovanej faktúrou s dátumom splatnosti
28.02.2009 trojročná premlčacia doba začala v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka plynúť dňa
01.03.2009, jej posledným dňom bol 28.02.2012. Pokiaľ žaloba žalobcu v tejto časti bola podaná na
Okresný súd Bratislava I dňa 25.02.2013, bolo to po uplynutí premlčacej doby. Vo vzťahu k odplate

za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009 vo výške 829,85 Eur vyúčtovanej faktúrou s
dátumom splatnosti 15.02.2010, trojročná premlčacia doba podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka
začala plynúť dňa 16.02.2010, jej posledným dňom bol deň 15.02.2013, a pokiaľ nárok v tejto časti bol
uplatnený písomným podaním označeným ako „Zmena návrhu" zo dňa 06.11.2013, ktoré bolo doručené
súdu dňa 12.11.2013, bolo to po uplynutí premlčacej doby. Okresný súd skonštatoval, že námietka

premlčania bola zo strany žalovaného vznesená dôvodne a v súlade s ust. § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, preto okresný súd nemohol žalobcovi priznať premlčané právo na zaplatenie odplaty za
vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 v sume 829,85 Eur a za rok 2009 rovnako v sume
829,85 Eur, a z tohto dôvodu v uvedenej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
nesporný nárok na zaplatenie odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2010 v sume

200 Eur.

O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca sa voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.859,70 Eur. Úspešný bol v časti o zaplatenie sumy
200 Eur a v časti o zaplatenie sumy 1.659,70 Eur bol jeho návrh zamietnutý. Čistý úspech bol tak na

strane žalovaného a predstavoval sumu 1.459,70 Eur (1.659,70 Eur mínus 200 Eur), ktorá vo vzťahu k
predmetu konania, ktorého sa žalobca domáhal, predstavuje 78,49 %. Žalovanému, ktorý bol v konaní
v prevažnej miere úspešný, tak svedčilo voči žalobcovi právo na náhradu trov konania potrebných
na účelné bránenie práva v rozsahu 78,49 %. Žalovaný vyčíslil uplatnenú náhradu trov konania
písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 31.10.2014 v sume 11,50 Eur titulom súdneho

poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a v sume 336,27 Eur titulom trov právneho zastúpenia za 4
úkony právnej služby. Okresný súd preskúmal žalovaným špecifikované trovy konania a trovy právneho
zastúpenia a konštatoval, že tieto boli uplatnené a vyčíslené v súlade s ustanovením § 137 O.s.p. a
príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Vzhľadom na zistenú mieru úspechu v konaní,
zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 78,49%,

t.j. 87,52 Eur titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a 336,27 Eur titulom trov
právneho zastúpenia. Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je žalobca povinný zaplatiť v
súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku, a to výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v závislom
výroku o trovách prvostupňového konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Dôvody odvolania
vychádzali z námietky žalobcu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p. a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení
s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. V skutkovej rovine žalobca poukázal na to, že dňa 25.4.1993 bol

žalovanému Strediskom cenných papierov SR, a.s. zriadený účet majiteľa cenných papierov na základe
evidencie cenných papierov, čím vznikla žalovanému povinnosť platiť žalobcovi poplatok za vedenie
účtu majiteľa cenných papierov u žalobcu. Na základe tohto stavu žalobca vyúčtoval žalovanému
poplatok za vedenie účtu - služba CD-55 v súlade s cenníkom v znení platnom ku dňu vystaveniafaktúry, a to za rok 2008 sumu 829,85 Eur - faktúra č. 8000002259, za rok 2009 sumu 829,85 Eur
- faktúra č. 9000002074 a za rok 2010 sumu 200 Eur - faktúra č. 1000000988. V
odvolaní žalobca zdôraznil poukaz na ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z., keď mal za to, že toto

zákonné ustanovenie je potrebné analogicky uplatniť aj na právny vzťah medzi centrálnym depozitárom
a majiteľom cenných papierov, ktorému centrálny depozitár vedie účet majiteľa. Žalobca zdôraznil, že
právny vzťah v súvislosti s vedením účtu majiteľa upravený podľa ust. § 99 zákona č. 566/2001 Z.z.,
vedený či už u člena alebo Centrálneho depozitára je nevyhnutné posudzovať ako obchodno-právny
vzťah bez ohľadu na povahu osôb. Zvýraznil, že zákonodarca takýto právny vzťah výslovne upravuje

ako obchodno-právny a je potrebné vychádzať z právnej úpravy zákona č. 566/2001 Z.z.. Žalobca
zdôraznil, že v oboch prípadoch, kedy je účet majiteľa cenných papierov vedený či už CDCP alebo u
člena, ide o právny vzťah - vedenie účtu majiteľa v súlade s § 105 zákona č. 566/2001 Z.z.. V oboch
prípadoch ide o rovnaký právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia toho istého zákona,
a teda zákona č. 566/2001 Z.z. a Obchodného zákonníka. Zákonná úprava súvisiaca s vedením účtu
v prípade majiteľov cenných papierov aplikuje na predmetný vzťah ustanovenia zákona č. 566/2001

Z.z. a Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu osôb, a teda či ide o osobu podnikateľa, alebo
fyzickú osobu - nepodnikateľa. Rovnako predchádzajúci zákon o cenných papieroch zákon č. 600/1992
Zb., v čase účinnosti ktorého vznikol právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom, výslovne aplikoval na
tento právny vzťah ustanovenie tohto zákona a Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal i na názor
vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici v skutkovo a právne obdobnej veci, ktorý

vo svojom rozhodnutí sp. zn. 41Cob/11/2014 uviedol, že „Záväzkový vzťah vyplývajúci z vedenia účtu
majiteľa cenných papierov treba považovať v zmysle citovaného ustanovenia § 105 ods. 5 zákona č.
566/2001Z.z. za obchodnoprávny. Tento záver je mimoriadne významný z pohľadu vznesenej námietky
premlčania. V obchodných vzťahoch sa totiž uplatňuje štvorročná premlčacia doba (§ 397 Obchodného
zákonníka)". Žalobca poukázal na to, že zákonodarca mal záujem právny vzťah v súvislosti s vedením

účtu majiteľa upraviť ako obchodno-právny. Pridržiaval sa vyjadrení, v ktorých odôvodňoval existenciu
obchodno-právnehovzťahumedzižalobcomažalovaným.Žiadal,abyodvolacísúdrozsudokokresného
súdu v napadnutom výroku zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 1.859,70 Eur a nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania, alternatívne sa
domáhal v dotknutom výroku zrušenia rozsudku okresného súdu v spojení so závislým výrokom o

trovách prvostupňového konania a vrátenia veci okresnému súdu.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
S argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní sa nestotožnil. Zvýraznil, že aplikácii Občianskeho
zákonníka na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a teda trojročnej premlčacej lehote na

uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému svedčia nasledovné skutočnosti. Žalovaný mal za to,
že právny vzťah vzniknutý medzi žalovaným a žalobcom nesie jednoznačne znaky spotrebiteľskej
zmluvy. V čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bol platný zákon č. 634/1992 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky
alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov

svojej domácnosti, pričom v zmysle ust. § 23a tohto zákona sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Žalobca je podnikateľom, ktorého predmet konania sa
týka jeho podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaný je fyzickou osobou, nepodnikateľom, ktorý predmet

plnenia nepoužil na podnikanie. Navyše o spoplatnení vedenia účtov majiteľov cenných papierov
rozhodlo predstavenstvo žalobcu jednostranne, čo žalovaný nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť.
Žalovaný tvrdí, že zmluva o vedení účtu majiteľa cenných papierov je typickou spotrebiteľskou zmluvou,
ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý je typickým občiansko-právnym vzťahom, na
ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a teda i trojročnú premlčaciu lehotu.

Ak by sa i odvolací súd s predmetnou argumentáciou nestotožnil, žalovaný mal za to, že aplikáciu
Obchodného zákonníka na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným rozporuje argumentácia tak,
ako sa uvádza v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, proti ktorému smeruje odvolanie žalobcu.
Obchodný zákonníka možno na určitý právny vzťah aplikovať len za predpokladu, že to vyplýva z jeho
ustanovení (§ 261, § 262) alebo z ustanovení právneho predpisu povahy lex specialis, akým je zákon

č. 655/2001 Z.z., ktorý však v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádza, že na právny vzťah, ktorý
existuje medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah medzi CDCP a klientom, ktorý nie je členom CD, sa
vzťahuje Obchodný zákonník, a teda aj aplikácia ustanovení upravujúcich štvorročnú premlčaciu dobu
by prichádzala do úvahy len v prípade predpokladanom v ust. § 262 Obchodného zákonníka. K takejtodohode medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo, a teda na ich záväzkový vzťah nemožno aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, a teda ani ustanovenia upravujúce premlčanie. V tejto súvislosti
poukázal i na formulár zmluvy o vedení účtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov, kde sa uvádza,

že zmluvné strany uzatvárajú túto zmluvu v súlade s príslušnými ustanoveniami ZoCP, prevádzkového
projektu a § 262 ods. 1 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V prípade, že by aplikácia Obchodného
zákonníka vychádzala priamo ex lege zo ZoCP, žalobca by v rámci svojho návrhu na uzavretie zmluvy
o zriadení a vedení účtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov neponúkal druhej zmluvnej strane
uzavretie dohody o tom, že právny vzťah založený takouto zmluvou nespadajúci pod vzťahy uvedené v

§ 261 Obchodného zákonníka sa napriek tomu bude Obchodným zákonníkom spravovať. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov
odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil.

K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. V tomto vyjadrení sa s názorom, že
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nesie znaky spotrebiteľskej zmluvy, nestotožnil. S poukazom

na zákonnú úpravu uviedol, že žalovaný nenapĺňa legálnu definíciu spotrebiteľa. Predmetný právny
vzťah medzi žalovaným a žalobcom nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu, keďže medzi žalobcom a
žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy v zmysle ust. § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka a tento
právny vzťah vznikol priamo zo zákona. Právnym dôvodom vzniku predmetného právneho vzťahu medzi
žalovaným a žalobcom bol samotný zákon (zákon č. 600/1992 Zb. a neskôr zákon č. 566/2001 Z.z.), a

nie zmluvy v zmysle § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, ako predpokladá § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, pričom samotný zákon, ktorý bol dôvodom vzniku daného
právneho vzťahu, ustanovoval použitie Obchodného zákonníka na všetky otázky, ktoré tento zákon
neupravuje, čo je v tomto prípade aj premlčanie nároku žalobcu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
podľa § 220 O.s.p. a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo
zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, v spojení so závislým výrokom o trovách prvostupňového konania

potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.

13Cob/144/2015-153 zo dňa 21.09.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku žalobcovi a žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že podľa ustanovenia §
156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 20.10.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku

Krajským súdom v Žiline, v spojení s ustanovením § 211 ods. 2 O.s.p..

Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p.,
keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v
podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je potrebné a ani

žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne zhodnotenia,
ktoré uskutočnil okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a s ktorými sa krajský súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Je postačujúce na tieto závery odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade
aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...
„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Aj v zmysle rozsudku
NS SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, ...„pokiaľ v odvolacom konaní súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého

stupňa, v zásade môže sa obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu".

Len k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalobcu
krajský súd uvádza, že pri vznesenej námietke premlčania žalovaným bolo nevyhnutné na žalobcomuplatnený nárok aplikovať ust. § 100 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka o dĺžke premlčacej
doby troch rokov, tak ako to správne uskutočnil okresný súd. Pre tento jeho vecne správny postup preto
nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií nedošlo, pretože okresný súd na úplne zistený
skutkový stav veci aplikoval správny právny predpis, a to rozhodné ustanovenia zákona č. 566/2001
Z.z., Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka tak, ako ich v citácii uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia.

V súvislosti s odvolacím dôvodom žalobcu tento zdôrazňoval, že aj na vzťah medzi žalobcom -

CentrálnymdepozitáromcennýchpapierovSRa.s.ažalovanýmakomajiteľomúčtujepotrebnévzmysle
ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. aplikovať Obchodný zákonník, a to aj v dĺžke premlčacej
doby štyroch rokov. Žalobca sa opätovne odvolaním domáhal toho, aby aj na právny vzťah medzi ním a
žalovaným bolo analogicky aplikované zákonné ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. a Obchodný
zákonník. Bolo nepochybné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom medzi Centrálnym

depozitárom a žalovaným ako majiteľom účtu, za vedenie ktorého bol žalobcom uplatnený nárok, a to
odplata za vedenie účtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov za roky 2008, 2009 a 2010. Z titulu
odvolacej námietky žalobcu, ktorou sa domáhal aj na vzťah medzi ním a žalovaným aplikovať analogicky
ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. a Obchodný zákonník, krajský súd považoval za potrebné v
odôvodnení svojho rozhodnutia opätovne uviesť citáciu tohto zákonného ustanovenia.

Podľa ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa
zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú
týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.

Tak, ako správne uviedol okresný súd, vyššie citované zákonné ustanovenie taxatívnym spôsobom
vyjadruje právne vzťahy z hľadiska postavenia subjektov, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom.
Vzťah medzi žalobcom ako Centrálnym depozitárom a žalovaným ako majiteľom účtu (ktorý nie je
členom) je vzťahom, ktorý nie je vyjadrený v ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z., a preto nemožno
naň vzťahovať úpravu Obchodného zákonníka, keďže táto sa týka len právneho vzťahu medzi členom,

ktorému bol účet majiteľa zriadený a Centrálnym depozitárom a na právny vzťah medzi členom a
majiteľom takéhoto účtu. Ak právny vzťah medzi žalobcom ako Centrálnym depozitárom a žalovaným
ako majiteľom účtu nie je vyjadrený v ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z., tak potom následne
ani naň nedopadá aplikácia Obchodného zákonníka ako hmotného práva, ktorej sa domáhal žalobca
nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní. Nemožno ani analogicky

vzťahovať aplikáciu hmotného práva - Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 105 ods. 5 zákona č.
566/2001 Z.z. na vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keďže tak, ako vecne správne uviedol okresný
súd, okruh právnych vzťahov, na ktoré je možné použiť hmotné právo - Obchodný zákonník, je taxatívne
vyjadrený v ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. a niet priestoru k tomu, aby bol tento taxatívny
výpočet oproti prejavu zákonodarcu rozširovaný. Ak ani cez ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.

na vzťah medzi žalobcom ako Centrálnym depozitárom a žalovaným ako majiteľom účtu nedopadá
Obchodný zákonník ako hmotné právo, tak bolo namieste aplikovať hmotné právo - Občiansky zákonník,
a to ust. § 100 a nasl. ustanovenia o premlčaní žalobcom uplatnenej odplaty za vedenie účtu majiteľa
cennýchpapierovzaroky2008a2009.KaplikáciiObchodnéhozákonníkaakohmotnéhoprávanemohlo
dôjsť nielen z titulu taxatívneho výpočtu okruhu právnych vzťahov, na ktoré dopadá Obchodný zákonník

podľa ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z., ale ani z dôvodu, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným
nie je obchodno-právnym vzťahom, keďže nespĺňa kritériá takéhoto vzťahu tak, ako to uviedol aj okresný
súd s poukazom aj na ust. § 261 ods. 1, § 261 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka (v znení účinnom
do 31.01.2013), keď žalovaný nie je podnikateľom, a súčasne uplatnený nárok odplaty za vedenie účtu
majiteľa zaknihovaných cenných papierov nie je nárokom vyplývajúcim z odplatnej zmluvy, ktorá by sa

týkala cenných papierov (v súčasnosti v znení podľa ust. § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka).

K úplnosti sa v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že pokiaľ by zákonodarca mal namysli
aplikáciu Obchodného zákonníka aj na vzťah medzi Centrálnym depozitárom a majiteľom účtu, tak by tovýslovne vyjadril v zákonnej úprave, k čomu však nedošlo, tak ako to bolo podľa pôvodnej právnej úpravy
v ust. § 58 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Vzťah medzi Centrálnym depozitárom a
žalovaným ako majiteľom účtu, ktorý nie je členom Centrálneho depozitára, nie je vzťahom vyjadreným

v ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z., a tým nemožno použiť ani aplikáciu Obchodného zákonníka,
ale Občianskeho zákonníka. V podrobnosti ďalších záverov a zhodnotení krajský súd odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje za
aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Aplikácia Obchodného zákonníka na predmet sporu tak nevyplýva
z osobitného právneho predpisu, a to zo zákona č. 566/2001 Z.z. a ani zo samotného Obchodného

zákonníka v zmysle ust. § 261, § 262 Obchodného zákonníka, ako to vecne správne podrobne odôvodnil
okresný súd v napadnutom rozsudku, preto nárok žalobcu v dĺžke premlčacej doby bolo nevyhnutné
posúdiť podľa Občianskeho zákonníka. Pri správnom aplikovaní Občianskeho zákonníka ako hmotného
práva na premlčanie v časti uplatneného žalobného nároku, potom okresný súd správnym spôsobom
vyhodnotil aj plynutie premlčacej doby, jej ukončenie, výsledkom čoho bol záver, že odplata za vedenie
účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 vo výške 829,85 Eur, vyúčtovaná faktúrou s dátumom

splatnosti 28.02.2009, bola premlčaná, pri trojročnej premlčacej dobe, jej uplynutia, keď jej posledný
deň pripadol na deň 28.02.2012, a podania žaloby na súd dňa 25.02.2013, a rovnako bola premlčaná
aj odplata za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009 za rok 2009 vo výške 829,85 Eur,
vyúčtovaná faktúrou s dátumom splatnosti dňa 15.02.2010, trojročnej premlčacej doby, keď jej posledný
deň pripadol na deň 15.02.2013 a pri uplatnení nároku na súd, doručením podania zo dňa 06.11.2013.

Ak aj žalobca ako odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
41Cob/11/2014, v ktorej veci mal tento krajský súd za obdobného stavu skonštatovať aplikáciu
Obchodného zákonníka a štvorročnej premlčacej doby, tak krajský súd uvádza, že za právneho
zhodnotenia, ktoré bolo v súlade so záverom okresného súdu, skonštatoval odlišné právne stanovisko, k

čomu tento krajský súd mohol pristúpiť, keď Krajský súd v Žiline nemá pozíciu zjednocovateľa v sústave
všeobecných súdov, pretože tá prináleží Najvyššiemu súdu SR. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského
súdu v Banskej Bystrici tento odvolací súd uvádza, že právne závery všeobecných súdov, obsiahnuté v
rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v
obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Ústavný súd SR pri svojej rozhodovacej činnosti už

vyslovil, že rovnaké alebo analogické situácie by mali byť riešené rovnakým spôsobom z titulu princípu
právnej istoty, rešpektovaním požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, avšak uvedené
neznamená, že by všeobecný súd v obdobnej, analogickej situácii nemohol rozhodnúť inak, pokiaľ si
svoj odlišný názor riadnym spôsobom zdôvodní, k čomu podľa názoru Krajského súdu v Žiline v tejto
veci došlo v spojení aj s rozhodnutím okresného súdu, ktoré v dotknutých výrokoch bolo potvrdené za

aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a stotožnenia sa krajským súdom v podrobnostiach s odôvodnením
rozhodnutia okresného súdu. Ústavný súd SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti dáva všeobecným
súdom možnosť sa odchýliť od súdneho rozhodnutia, ktoré posudzovalo rovnakú alebo obdobnú
situáciu, t.j. dáva možnosť odpovedať na rovnakú otázku odlišným spôsobom, avšak sa vyžaduje takýto
záverodôvodniť,prečosatakstalo,kčomuzostranyokresnéhosúdudošlo,sktorýmzáveromsakrajský

súd v plnom rozsahu stotožnil za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p., preto bola splnená aj táto požiadavka
odôvodnenia pre zaujatie odlišného názoru. Aj vzhľadom k uvedenému boli splnené podmienky k tomu,
aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo
zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, v spojení so závislým výrokom o trovách prvostupňového konania
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná
náhrada účelne vynaložených trov odvolacieho konania, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., platnej k dátumu tohto úkonu právnej služby, tarifná odmena bola

určená z hodnoty veci, a to z predmetu odvolacieho konania, ktorým bol napadnutý výrok, ktorým bola
žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá (1.659,70 Eur), keď žalovanému bola priznaná odmena za jeden
úkon právnej služby - písomné podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 15.01.2015 1 x 71,37 Eur +
8,39 Eur režijný paušál + 20 % DPH 15,95 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 95,71 Eur
ktoré je žalobca podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť žalovanému v lehote do troch dní od

právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného. Pre uvedený postup krajského súdu,
pri stanovení výšky tarifnej odmeny bol určujúci predmet odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.