Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512208567
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3512208567.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci žalobkýň 1/ S. J., bytom W. XXX/XX,
B. pri Q., E. republika, 2/ B. J., bytom Ul. XX. októbra XXXX, I., obe právne zastúpené Advokátskou
kanceláriou Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovaným 1/ Y. B., bytom
O. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom, so sídlom Haškova 18, Nové
Meste nad Váhom, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,
Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Legal Cases s.r.o., so sídlom
Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkýň 1/, 2/

ako aj žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.11.2015, č.k.
10C/149/2012-483, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že v časti spôsobu plnenia
žalovaných 1/, 2/ v vzťahu k žalobkyniam 1/, 2/ m e n í tak, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobkyni 1/ sumu 30.000,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaných 1/, 2/ zaviazal spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 30.000,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol s tým, že náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyne sa podaným návrhom domáhali, aby súd uložil
žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 250.000,- eur a žalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 250.000,- eur.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.07.2014 rozhodol tak, že žalovanému 1/ uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni 1/ a 2/ každej po 30.000,- eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Následne na
odvolanie ako žalobkýň ako aj žalovaného 1/ odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 03.02.2006 žalovaný
1/ ako poistený mal u žalovaného 2/ ako poisťovne uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení motorového vozidla. Súčasťou poistenia nebolo poistenie spôsobenia ujmy na súkromie a
rodinnom živote. Podľa bodu 1 písm. a čl. II. Všeobecných poistných podmienok poistený má z poisteniazodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení ako aj škody vzniknuté úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Dňa 29.08.2009

žalovaný 1/ ako vodič viedol osobné motorové vozidla tak, že z dôvodu predchádzania iného vozidla
vybočil svojim vozidlo do protismeru, kde došlo k čelnej zrážke s osobným motorovým vozidlom, ktorý
viedol ako vodič Q. O. a na sedadle spolujazdca sedela Mgr. X. O.. V dôsledku zrážky došlo k požiaru
vozidla, pričom Q. O. a Mgr. X. O. zomreli na mieste nehody v dôsledku popáleninového šoku. Žalobkyne
sú deťmi zomrelých. Dňa 12.08.2009 bol žalovaný 1/ trestným rozkazom uznaný za vinného z prečinu

usmrtenia a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so skúšobnou
dobou v trvaním päť rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ďalej mu bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 6 rokov a tiež mu bola uložená povinnosť
nahradiť škodu žalobkyniam vo výške 2.830,13 eur a ospravedlniť sa žalobkyni 1/ pred probačným
úrádníkom.

5.Žalobkyňa1/uviedla,ževčase,keďstaladopravnánehoda,jejrodičiažiliv3-izbovombytevTrenčíne,
pričom sú dve sestry. Ona v tom čase bývala vo B. pri Q., kde si kúpili rodinný dom a sestra žila v USA.
Rodičia nemali väčšie zdravotné problémy s tým, že ona ako 18-ročná odišla z bytu do Talianska, aby
sa zdokonalila v reči, strávila tam 6 rokov, avšak pravidelne chodila domov na sviatky a víkendy. V deň,
kedy sa stala dopravná nehoda pozvala prvýkrát svojich rodičov na návštevu do Vysokej na Morave s

tým, že rodičia sa dlho neozývali a nakoniec sa im ozvali policajti, ktorí im povedali, že mali nehodu,
odmietli jej po telefóne povedať akékoľvek podrobnosti a preto sa skontaktovala s otcovou sestrou, teda
tetou, ktorá zistila, že jej rodičia zahynuli. Dozvedela sa, že zhoreli v aute. Tieto udalosti na ňu ťažko
vplývali. Jej sestra bola v tom čase tehotná, bola v 7.mesiaci tehotenstva a nedokázala pricestovať z
Ameriky na Slovensko na pohreb rodičov, pretože nezohnala žiadnu leteckú spoločnosť, ktorá by jej

umožnila cestovať. Rodičia mali prísť k nej na návštevu nielen kvôli tomu, aby si prezreli dom, ale aj
kvôli tomu aby sa dohodli, ako bude prebiehať svadba, ktorú mali priebežne dohodnutú na november
na Maldivách, na ktorú chcela ísť ona, jej druh a rodičia. Cestovná kancelária im za menší poplatok
umožnila termín preložiť na február, pričom vo februári na Maldivách aj vzali. Rodičia jej veľmi chýbajú,
zahynuli v období, kedy prežívali najkrajšie roky života. Sestra čakala dieťa, ona sa mala vydávať a

začať nový rodinný život. Vzhľadom na vzdialenosť a na jej strach s cestovaním, čo bolo spôsobené
nehodou jej rodičov sa navštevujú len sporadicky. V čase, kedy sa stala si robila vodičský kurz, nehoda
dopadla na ňu dopadla tak, že kurz prerušila a až po jednom roku si ho dokončila. Napriek tomu sa bojí
šoférovať a to najmä na dlhé cesty. Nedokáže vôbec ísť sama autom, preto aj keď je potrebné so synom
ísť po rôznych lekároch, tak manžel si musí vybaviť voľno v práci, aby ich vedel zaviesť. Má problém

cestovať na dlhšie trate, snaží sa tomu vyhýbať. V rámci rodiny majú psychológa, u ktorého bola na
sedení a ten jej odporučil, aby sa podrobila sedeniam, ktoré však neabsolvovala, pretože má syna W.,
ktorý má 2 roky s tým, že psychológ jej povedal, že zrejme trpí posttraumatickým šokom. Okrem toho
mala problém aj so spánkom, pričom v tom čase bol jedinou jej oporou jej terajší manžel. Po smrti rodičov
sa so sestrou ešte viacej naviazali na seba a keďže sestra v tom čase nemohla prísť na Slovensko, ona

sa rozhodla ísť za ňou do Ameriky a byť jej oporou v čase jej pôrodu. Vyslovila domnienku, že keby sa
nestala dopravná nehoda sestra by zostala v Amerike. Vrátila by sa v máji roku 2010 a v tomto roku
trávili aj spoločné Vianoce.

6. Žalobkyňa 2/ uviedla, že keď sa stala nehoda manžel bol v práci a ona bola doma s tým, že nevedela

mu ani zavolať a oznámiť mu čo sa stalo, cítila sa úplne bezmocná a hrozilo jej, že zo stresov sa dieťa
narodí predčasne. Našťastie dieťa sa narodilo v termíne. S rodičmi mala veľmi dobrý vzťah, dokonca
ešte bližší ako so sestrou. Rodičia ju pravidelne navštevovali v Amerike, snažili sa chodiť s nimi po
výletoch s tým, že do USA odišla v roku 2004, získala tam občianstvo a pracovala tam ako manažérka
obchodu s rozličným tovarom. Manžel pracoval v logistike s kamiónmi s tým, že keď rodičom oznámili,

že je tehotná, tak si kúpili nový počítač, aby mali bezproblémové spojenie. Na pohreb na Slovensko
nevycestovali, pretože jej to lekári neodporučili. Keď sa jej narodila dcéra K. tak prišla za ňou sestra na
mesiac a keď odišla prišla aj svokra. Pokiaľ by nedošlo k smrti jej rodičov, tak by zostala žiť v Amerika.
Situácia sa zmenila a keďže nemala už nikoho, tak s manželom sa rozhodli vrátiť sa na Slovensko.
Dom, ktorý nechali v Amerike zostal v banke, pričom prišla o dosť veľa peňazí. Na Slovensku začala

bývať v rodičovskom byte a býva tam doteraz. Na Slovensku sa im v tom čase narodila ďalšia dcéra
J., ktorá má 1a pol roka. Keďže bol zákaz dvojitého občianstva, ona aj jej dcéra sa vzdali amerického
občianstva a zostalo im len slovenské a manžel si nechal americké občianstvo a žije tu ako cudzinec.
Veľmi zle na ňu psychicky dopadlo, keď v piatok cez Skype rozprávala s mamou a potom videla vsprávach pohrebné autá a miesto nehody. Psychicky to zle znáša do dnešného dňa. V noci nedokáže
sama ísť na toaletu, musí mať doprovod manžela, neskôr sa to zlepšilo aspoň tak, že musí mať všade
pozasvecované.Odbornúpomocnehľadala,nebralažiadnelieky,pretožebolatehotnáanáslednekojila.

Matka vo svojom pôsobisku, v zamestnaní mala veľmi dobrý vzťah k deťom, vedela chápať ich svet a
venovať sa im na 100%. Potvrdila, že jej sestra (žalobkyňa 1/) je citlivá na cestovanie a má neustále
obavy. Snaží sa chodievať len po diaľniciach a to doporučuje aj jej. Problém je v tom, že má obavu z
čelenej zrážky, čo sa stalo ich rodičom. Ona tak isto nešoféruje aj keď v Amerike šoférovala.

7. Žalovaný 1/ uviedol, že je mu ľúto a mrzí ho čo sa stalo a chce sa ospravedlniť s tým, že v súčasnej
dobe žije v 2-izbobom byte, ktorý patrí jeho svokre, nie je ženatý, má družku, s ktorou má 2 deti X.,
ktorý má 6 rokov a X., ktorý má 4 roky. Deti sú zdravé, pričom jeho život sa po nehode rapídne zmenil.
Dostal zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, čo ovplyvnilo jeho povolanie. Pracoval ako živnostník so
zameraním na výškové práce s horolezeckou technikou a k tomu potreboval auto. Keďže nemohol jazdiť
postupne so živnosťou prestal a pred dvoma rokmi ju úplne ukončil. Istý čas pracoval, avšak 2 dni

pred skúšobnou dobou ho vyhodili. Odvtedy pracuje len brigádne. Má hypotekárny úver na dom, ktorý
predstavuje okolo 60.000,- eur s dobou trvania 20 až 25 rokov. Mesačnú splátku má po 450,- eur, ktorú
sa snaží splácať. Suma, ktorú požadujú žalobkyne je pre neho likvidačná s tým, že v prípade, ak by sa
mu podarilo získať riadnu prácu, vedel by sa dohodnúť na splátkach a odškodnom. V súčasnosti však
nevie zabezpečiť ani potreby svojich detí, keď ani školné nedokáže zaplatiť a hradí to jeho svokra.

8. Svedok Mgr. Q. Q. bratranec žalobkýň, ktorý pracuje ako klinický psychológ od roku 2004 má
súkromnú ambulanciu so zameraním na psychoterapiu potvrdil, že v súvislosti s dopravnou nehodou ho
kontaktovala žalobkyňa 1/, ktorá uviedla, že má určité problémy, ktoré vznikli v súvislosti s dopravnou
nehodou. Prenasledovali ju rôzne myšlienky, mala desivé sny, má problém s cestovaním a má problém

byť aj ako spolujazdec, najmä čo sa týka uzavretých ciest. Preto jej doporučil pychoterapiu s tým, že
vzhľadom na vzdialenosť medzi Trenčínom a Bratislavou si mala nájsť niekoho v miestnom okolí. Jej
diagnózu je možné charakterizovať ako posttraumatický, resp. úzkostný stres, čo sa u pacienta prejavuje
desivými snahami, flešbekmi, t.z. že sa vynárajú záblesky z nejakej zlej situácie s tým, že predpokladá
vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne 1/, že sa u nej takýto stav prejavoval. Stav žalobkyne 1/ sa mierne

zlepšil, pretože čas robí isté hojenie aj keď si nemyslí, že je to úplne v poriadku. Poukázal tiež na
okolnosti, ktoré zvyšovali možnosti vzniku traumy, pretože rodičia išli za žalobkyňou 1/, nehoda nebola
štandardná, t.z. že uhorenie nie je bežným javom pri nehodách s tým, že vzťahy medzi žalobkyňami a
jej rodičmi boli dobré. Ich vzťahy si boli navzájom blízke.

9. Svedok Ing. X. J. manžel žalobkyne 1/ vypovedal, že v deň, kedy sa dopravná nehoda stala s
manželkou čakali jej rodičov u nich doma na dome a malo ísť o ich prvú návštevu. Následne manželku
kontaktovala polícia a oznámili jej, že jej rodičia mali dopravnú nehodu, aby prišli do Trenčín a oni preto
vycestovali s tým, že smrť rodičov manželku veľmi silno zasiahla. Jej sestra, teda žalobkyňa 2/ bola
v tom čase zahraničí a žalobkyňa 1/ nevedela ako jej má túto smutnú udalosť oznámiť. Najhoršie boli

prvé Vianoce po dopravnej nehode s tým, že predtým bola v kontakte s matkou každý deň. Okrem toho
samostatnou kapitolou sú problémy s cestovaním, pretože dovtedy manželka nemala žiadne problémy
s tým, že následne odmietala cestovať a pokiaľ aj cestovať on, musel sa jej každú chvíľu hlásiť, že je v
poriadku. Pred nehodou sa so svokrovcami navštevovali tak raz do mesiaca na celý víkend, prípadne
u nich prespávali.

10. Svedok Y. J. manžel žalobkyne 2/ potvrdil, že sa poznajú 17 rokov s tým, že manželka správu o úmrtí
rodičov veľmi zle znášala. Svokrovci ich boli navštíviť v Amerike s tým, že keď manželka zostala tehotná
prekonali technickú averziu a neschopnosť a nezabezpečili si Skype, aby mohli s nimi komunikovať
prostredníctvom internetu. Raz sa stalo, že nemohol zdvihnúť telefón manželke a tá sa dostala do

takého stresu, že privolala políciu. Následne sa rozhodli , že sa vrátia späť na Slovensko. U manželky
nastali pomerne veľké zmeny psychike, v čase, keď sa stala nehoda si robila šoferák, odvtedy nechce
auto ani vidieť, dokonca keď šoféruje zakázala mu obiehať pomalšie vozidlá, čo je pre neho niekedy
nepríjemné. Vo vzťahu k ich dcére Nikolke uviedol, že namiesto, aby chodil k starým rodičom na koláče,
tak chodievajú zapaľovať sviečky na cintorín. Okrem toho bolo pre jeho manželku veľkým problémom aj

to, že sa nemohla rozlúčiť so svojimi rodičmi, pretože letecké spoločnosti ju odmietli v takom vysokom
štádiu tehotenstva previesť na Slovensko.11. Následne súd prvej inštancie poukázal na uznesenie NS SR, sp.zn. 4Cdo 168/2009, rozhodnutie
Súdneho dvora vo veci vedenej pod C 22/12 Katarína Haasova proti Rastislavovi Petríkovi a rozhodnutie
KS v Trenčíne sp.zn. 6Co/810/2014.

12. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3,
§ 15, § 415, § 420, § 788 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, § 441 OZ, § 5 ods. 3 zák.č. 315/96 Z.z.. Na základe zisteného
skutkového stavu potom dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Žalobkyne sa domáhajú

náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej úmrtím ich rodičov, ktorú spôsobil nedbanlivostným konaním
žalovaný 1/ v rámci prevádzky motorového vozidla, za čo bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho
súdu. Súd vychádzal z uplatneného nároku a konštatoval, že žalobkyne preukázali aktívnu legitimáciu,
kedy podľa § 15 OZ je zabezpečená posmrtná ochrana osobnosti občana, jeho príbuznými a podľa
tohto ustanovenia po smrti fyzickej osoby patrí právo na uplatnenie ochrany osobnosti zomrelej fyzickej
osoby manželovi a deťom, ak ich niet, tak ich rodičom. V danom prípade teda uplatňovali právo podľa

cit. ustanovenia deti nebohých. Realizácia posmrtnej ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré
sú v takom úzkom vzťahu k postihnutému občanovi, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho
smrti je aj ich osobným záujmom, ide o najbližších príbuzných a to manžela a deti, ak ich niet, tak
rodičom. Zákon týmto osobám priznáva právo uplatňovať ochranu osobnosti. Obsah tohto práva je
zhodný s obsahom práva, ktorý patril zomrelému občanovi. V konaní bolo nesporne preukázané, že

žalobkyne splnili podmienku aktívnej legitimácie domáhať sa práva na ochranu osobnosti podľa § 11, §
13 OZ, keď smrťou žalobkýň došlo neoprávnenému zásahu do ich osobnostných práv, nakoľko možno
konštatovať, že súčasťou súkromného života je nepochybne rodinný život, ktorý zahrňuje vzťahy medzi
blízkymi príbuznými a rešpektovanie súkromného, teda aj rodinného života musí zahrňovať právo na
vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby tak bolo možné mimo iné tiež rozvíjať

a napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom k vzájomným úzkym a
pevným sociálnym, morálny a kultúrnym väzbám predstavovať na toľko vážnu nemateriálnu ujmu pre
rozvoj osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma, ktorá znevažuje jeho dôstojnosť, či
vážnosť spoločnosti. Z tohto pohľadu Občianskeho zákonníka dáva podmienky na uplatnenie finančnej
satisfakcie za ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv v dôsledku smrti blízkej osoby. Smrť

fyzickej osoby v dôsledku zavineného protiprávneho konania vo všeobecnosti predstavuje následok,
ktorý nie je možné odstrániť a nie je možné ho ani napraviť a tak znamená pre zostalých nereparovateľnú
citovú ujmu. Pokiaľ ide o výšku tejto nemajetkovej ujmy súd prihliadal na závažnosť vzniknutej ujmy,
ktorá spočívala v smrti rodičov žalobkýň. Pokiaľ ide o určenie výšky tohto odškodnenia, súd aj pri jej
určení ďalej sa spravoval úvahou, či je vôbec v peniazoch oceniteľný ľudský život. Inými slovami, či

je objektívne možné vôbec stanoviť akékoľvek kritéria na peňažné vyčíslenie straty blízkej osoby. Súd
dospel k záveru, že stanoviť všeobecne aplikovateľné kritériá na určenie výšky peňažnej náhrady v
prípade smrti blízkej osoby ako následku protiprávneho konania škodcu nie je objektívne možné, pretože
ľudský život nie je obchodovateľný tovar a jeho hodnota je v podstate v peniazoch nevyčísliteľná. Možno
iba zmierniť ťažkú citovú ujmu a neoprávnený zásah do práva na ochranu poškodeného a pozostalých

blízkych osôb formou právnych prostriedkov upravených v Občianskom zákonníku. Je nutné vcítiť sa do
prežívania pozostalých blízkych osôb akú ujmu a traumu predstavuje pre nich smrť osoby blízkej, ktorú
osobu stratili v dôsledku protiprávneho zavineného konania inej osoby.

13. Dopravná nehoda sa stala v dôsledku hrubej nedbanlivosti žalovaného 1/, ktorý svoj čin veľakrát

oľutoval. Žalovaný 1/ sa na všetky nariadené pojednávania riadne dostavil, svoj skutok nikdy
nezľahčoval, pričom je evidentné, že táto udalosť mala negatívny vplyv aj na samotného žalovaného
1/, ktorý ako živiteľ rodiny musel zanechať svoje zamestnanie a v súčasnosti je odkázaný na pomoc
štátu. Do úvahy treba vziať aj skutočnosť, že žalovaný čelil trestnému konaniu, bol odsúdený a svoj trest
riadne vykonáva.

14. V konaní je nesporne preukázané, že pri dopravnej nehode protiprávnym nedbanlivostným
konaním žalovaného 1/ bola zavinená smrť dvoch ľudí. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi
žalobcami ako deťmi a nebohými ako rodičmi boli štandardné teda také, aké je možné očakávať od
normálnych rodinných vzťahov. Žalobkyne si po dovŕšení plnoletosti a ukončení štúdia založili vlastné

domácnosti. Medzi rodičmi a deťmi prebiehali sporadické návštevy, vzájomná pravidelná informovanosť
a zdieľanie aktuálnych radostí a starostí. Žalobkyňa 1/ plánovala sobáš, žalobkyňa 2/ bola v očakávaní
narodenia prvého dieťaťa. Smrť rodičov bola pre žalobkyne traumatizujúca vyplývajúca z nečakanej
strany najbližších príbuzných. Z výsluchov účastníkov ako aj z výsluchu svedkov vyplynulo, že obomžalobkyniam sa v dôsledku dopravnej nehody negatívnym spôsobom zasiahlo do ich práva na rodinný
život. Žalobkyňa 2/ nemohla vycestovať z USA na Slovensko na pohreb vlastných rodičov z dôvodu
vysokého štádia tehotnosti. Žalobkyňa 1/ bola nútená odložiť termín vlastnej svadby. Žalobkyne od

tohto momentu pociťujú úzkostné stavy pri jazde na motorovom vozidle, majú obavu z jázd na dlhé
trate. Nehoda sa stala v čase, keď sa obe žalobkyne pripravovali na vlastné rodičovstvo a spoliehali
sa aj na očakávanú pomoc od rodičov pri výchove a opatere maloletých detí. Do úvahy bolo potrebné
vziať aj skutočnosť, že žalobkyňa 2/ sa vrátila z dlhodobého pobytu z USA na Slovensko, pričom ako
hlavný dôvod uviedla odlúčenosť od najbližšej rodiny. Tieto všetky okolnosti súd zohľadňoval pri určení

výšky nemajetkovej ujmy. Pri výške odplaty súd okrem okolností prípadu zohľadnil aj predchádzajúce
rozhodnutia súdov v obdobných veciach vrátane rozhodnutia KS v Trenčíne 6Co/810/2014, pričom
dospel k záveru, že suma 30.000,- eur za oboch rodičov pre jedno dieťa je v tomto prípade primeraná.
Súd vzal do úvahy vek, postavenie, príjmové a majetkové pomery žalovaného 1/, najmä z pohľadu
vymožiteľnosti súdneho rozhodnutia, pričom sa jedná o otca dvoch maloletých detí, ktorého príjem
je aktuálne nulový, keď splnil zákonné predpoklady na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Pri

priznávaní nemajetkovej ujmy súd zobral do úvahy aj postup žalobkýň na nariadenom pojednávaní, keď
ich právny zástupca uviedol, že pre nich je suma 30.000,- eur v minimálnej možnej hranici, ktorá sa im
javí ako primeraná. Prisúdenie nemajetkovej ujmy v požadovanej výške 500.000,- eur, súd považoval za
prílišvysoké,ktorýmbyfaktickyznemožnilamimoriadnesťažilžalovanému1/.Vytvorilbyfrustrujúcistav,
ktorý by sa dotkol celej rodiny žalovaného 1/, ktorý bol za spáchaný trestný čin právoplatne odsúdený

a viackrát sa žalobkyniam ospravedlnil.

15. Žalovaný 1/ ako poistený v čase dopravnej nehody mal uzatvorenú poistnú zmluvu u žalovaného 2/
z titulu povinného zmluvného poistenia dopravného prostriedku. Zákon o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu v ust. § 2, v ktorom vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda

osobitnenedefinujeadefiníciunepodávaaniObčianskyzákonník.Riadiacsanázoromodvolaciehosúdu
a vzhľadom na obsah rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 Katarína Haasová súd konštatoval,
že vecná pasívna legitimácia je daná aj voči žalovanému 2/. Námietky, ktoré žalovaný 2/ vzniesol po
rozhodnutí odvolacieho súdu nie sú takého charakteru a právneho významu, aby sa prvostupňový súd
mohol odkloniť od právneho názoru odvolacieho súdu. Riešenie otázky pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného nezávisí od absencie právnej normy, resp. výslovného legislatívneho zákazu v tom smere,
že žalovaný 2/ ako poisťovňa v rámci poistného vzťahu pri poistenej udalosti nemôže niesť následky
za prípadne vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale závisí od výkladu právnej normy pri jej aplikácii, čo je
v kompetencii výlučne súdu. Výška priznanej nemajetkovej ujmy sa neodvíja od toho, či poisťovňa je
alebo nie je účastníkom konania, ani neskúmajú sa majetkové pomery žalovaného 2/. Preto v konečnom

dôsledku na základe vyššie uvedeného dospel potom súd prvej inštancie k tomu záveru, že žalobcom 1/,
2/ priznal voči žalovaným náhrad nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do práva na rodinný život, každému
po 30.000,- eur a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
z dôvodu zložitosti prípadu, ktorý sa vedie od roku 2012.

16. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 2/ a žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
rozhodnutie prvostupňového súdu vo vzťahu k nemu zmenil a nárok žalobkýň voči žalovanému 2/
zamietol, prípadne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil. Žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že rozsudok súdneho dvora nezaložil

v okolnostiach pojednávaného prípadu možnosť uloženia povinnosti žalovanej 2/ v rozsahu náhrady
nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel podľa platného zákona o PZP,
ak jej to vnútroštátne právo neprikazuje a z poistnej zmluvy uzavretej so žalovaným v prvom rade mu
takáto povinnosť nevznikla. Aj keď ust. § 11 a nasl. OZ umožňujú pozostalým po obetiach dopravných

nehôd domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy, tento nárok pri transpozícii smerníc EÚ zaoberajúcich
sa poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zákonodarca do
platného zákona o povinnom zmluvnom poistení nepreniesol. Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku
podal výklad smerníc EÚ z čoho následne vyplýva, že výklad smerníc, ktorých povinnosti vyplývajúce
členským štátom EÚ a nie fyzickým a právnickým osobám. Slovenská republika vo svojom písomnom

stanovisku vo veci Haas - Haasová potvrdila, že do vnútroštátneho právneho poriadku náhrady
za nemajetkové ujmy poskytované poisťovňou za poisteného pri dopravných nehodách nezahrnula.
Zmluva o založení európskeho spoločenstva vymenúvajú komunitárne, sekundárne akty. Nariadenia
sú jediným prameňom sekundárneho práva, ktorým zmluva o založení ES výslovne priznáva ichpriamu aplikovateľnosť a ich všeobecnú záväznosť. Vzhľadom na svoju priamu použiteľnosť si
nariadenia nevyžadujú nijaké vnútroštátne legislatívne opatrenia. Smernice sú záväzné pre každý
členský štát, pričom tieto členské štáty majú povinnosť ich transponovať v predpísanej lehote do svojho

vnútroštátneho právneho poriadku. Z tejto povahy smerníc nemožno odvodiť príslušnosť do kategórie
právne záväzných aktov s prednosťou pred zákonom. Právna relevancia smerníc je daná tým, že
zakladajú pozitívny záväzok štátu, ale o to viac chýba dôvod na to, aby sa im priznala prednosť
pred zákonmi SR. Nepriama aplikácia smernice na účely interpretácie vnútroštátneho práva, ktorá
umožňuje účastníkovi konania žiadať, aby súd alebo orgán vykladal vnútroštátne právo v súlade s

ustanoveniami ich cieľom smernice, tzv. eurokonformný výklad. Súd členského štátu môže vyplniť
medzery vnútroštátneho právneho predpisu ustanoveniami smernice, avšak nemôže smernice vykladať
v rozpore s vnútroštátnym právom. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde
je odporcom členský štát. Nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe.
Bez existencie vnútroštátnej úpravy nemôžu súdu eurokonformným výkladom uložiť poisťovateľovi
povinnosť,nakoľkomuzplatnéhovnútroštátnehoprávavtomtorozsahuneplynula.Pokiaľsištátnesplnil

svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu v dôsledku protiprávneho
konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby, a preto nemôže byť uložená na základe zle
prebratej alebo neprebratej smernice žiadna povinnosť. Dotknuté smernice majú priamy účinok len
voči členskému štátu. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo 168/2009, rozsudok KS v
Prešove 12Co 89/2013 vydané po rozsudku ESD vo veci Haasová, pričom rozhodnutie 4Cdo 168/2009

doterazprekonanéneboloaprvostupňovýsúdneuviedolžiadnuargumentáciuzakéhoprávnehodôvodu
sa od uvedeného rozhodnutia odchýlil. Slovenská republika pri transponovaní smerníc týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami do svojho vnútroštátneho
poriadku, ust. § 4 ods. 2 o PZP nerozšírila o náhrady poisťovne z titulu nemajetkovej ujmy podľa
§ 11 Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť vo svojom stanovisku vo veci Haas potvrdil. Z tohto

dôvodu je eurokonformný výklad zahrňujúci náhrady za nemajetkovú ujmu v priamom rozpore s platným
vnútroštátnym právom. Súdom uplatnený výklad je podľa názoru žalovaného 2/ v rozpore s čl. 13
Ústavy SR. Preto uplatnený princíp prednosti práva európskeho spoločenstva a EÚ pred národným
poriadkom prostredníctvom uplatnenia priameho účinku smerníc voči žalovanému je aj v rozpore s čl.
144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 Ústavy SR. Zákonodarca odkazom stanovil jednoznačne

uzavretý okruh zákonného poistného krytia a to konkrétnym odkazom na ust. § 442 až 449 OZ a zák.č.
437/2004. Odkaz na § 11 a nasl. OZ v zákone chýba. Mal ďalej za to, že odôvodnenia rozhodnutia je
zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, pričom súd sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť odôvodnený, dostatočne vysvetlený.
Súd prvej inštancie neuviedol na základe akého právneho dôvodu je možné uplatniť priamy účinok

smerníc EÚ voči žalovanej 2/. Nevysporiadal sa ani s jednou námietkou žalovanej 2/ o nemožnosti
prijatia eurokonformného výkladu. Keďže súd nesplnil svoju povinnosť zdôvodniť svoje rozhodnutie s
požiadavkou vyplývajúcou z § 157 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu, kedy
jeho povinnosťou bolo uviesť v rozhodnutí dostatočné relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Tieto dôvody sa musia týkať ako skutkovej, tak aj právnej stránky rozhodnutia. Preto považuje

žalovaná 2/ nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia za postup súdu, ktorým jej odňal možnosť
konať pred súdom.

17. Proti tomuto rozhodnutiu, v časti ktorej bola žaloba zamietnutá podali včas odvolanie žalobkyne
1/, 2/, kedy uviedli, že súd prvej inštancie im priznal odškodnenie len čiastočne. Poukázali na znenie

§ 11 až 15 Občianskeho zákonníka s tým, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal
na to, že medzi žalobkyňami a jeho rodičmi existovali štandardné vzťahy. Žalobkyne neboli od rodičov
závislé, mali založené rodiny a preto považoval sumu vo výške 30.000,- eur pre každú z nich za
primeranú. Uviedli, že preukázali, že mali s rodičmi nadštandardné vzťahy a zavinená smrť rodičov
im spôsobila vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplnenie osobnosti. Dôvodom boli vzájomné

úzke a pevné sociálne, morálne, citové a kultúrne väzby medzi rodičmi a deťmi žalobkyňami. Ujma bola
dlhodobá a závažná. Dopravná nehoda a smrť rodičov im zmenila život. Obe trpeli posttraumatickým
stresom. Žalobkyňa 2/ zanechala život v Amerike, presťahovala sa na Slovensko, aby mala bližšie
k sestre. Obe nemohli nejaký čas šoférovať auto. Sestry síce žili oddelené životy od rodičov a mali
založené vlastné rodiny, ale z výpovedí svedkov vyplynulo, že s rodičmi udržiavali vrelé vzťahy, boli

v neustálom kontakte a vzájomne sa navštevovali. Nehoda sa stala vtedy, keď rodičia išli navštíviť
žalobkyňu 1/, ktorá si pozvanie doteraz veľmi vyčíta. Vzťah bol natoľko blízky, že ujmu z rodičov by
každá z dcér považovala za svoju vlastnú. O svojich rodičov prišli naraz a v jednom momente, čo bol
pre nich dvojnásobný šok. Žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej zomreli dvaja ľudia vproduktívnom veku z hrubej nedbalosti. Poukázali na tzv. druhú motorovú smernicu, ktorá stanovila, že
povinné zmluvné poistenie musí pokrývať škodu ujmu na zdraví v minimálnych sumách a to milión eur
na poškodeného a 5 miliónov eur na nehodu bez ohľadu na počet poškodených. V Slovenskej republike

v prípade poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má
pozostalí manžel nárok na jednorazovú rentu vo výške 730 násobku denného vymeriavacieho základu,
najviac 46. 485,40 eur. Výskumný ústav dopravný v Žiline v roku 2007 stanovil hodnotu ľudského života
matematickým výpočtom na 332.144,- eur. Hodnota ľudského života v ČR 340.931,- eur, v Rakúsku
805.233,- eur, vo Veľkej Británii 867.891,- eur a v Nemecku 1.186.839,- eur. Aktuálna rozhodovacia

činnosť slovenských súdov v obdobných prípadoch sa pohybuje v prípade odškodnenia nemateriálnej
ujmy od 10 do 100.000,- eur, na porovnanie rozsudok OS Bratislava II 18C 276/2008, 24C 239/2013, KS
v Trenčíne 6Co 810/2014. Úvahy súdu o výške náhrady sa môžu odvíjať aj od náhrady, ktorú poskytol
štát pozostalým po úmrtiach, napr. banského nešťastia v Handlovej alebo pozostalým po vojakoch, ktorí
zahynuli v zahraničí. Pri určení výšky náhrady môže byť základom úvaha súdu aj právna úprava náhrad
pre osoby poškodené násilnými trestnými činmi, ktorá môže predstavovať 50 násobok minimálne mzdy.

Žalobkyne svoj návrh odôvodnil od tabuľkového bodového systému odškodňovania nemajetkovej ujmy
na zdraví osôb, ktoré stratili blízkeho človeka pri dopravnej nehode, ktorý platí v Taliansku. Tento bol
vypracovaný v roku 2007 a postupne zdokonaľovaný. Taliansky systém určoval kritéria, podľa ktorých sa
vykonáva matematický výpočet s prihliadnutím na to, či poškodený žil s rodičmi v spoločnej domácnosti,
kvalitu a intenzitu vzťahov rodič dieťa, kvalitu a intenzitu vzťahu poškodeného s ostatkom rodiny, vek

obetí a vek poškodeného. Žiadali preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobe vyhovie v celom rozsahu.

18. K podanému odvolaniu žalobkýň 1/, 2/ sa písomne vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že tieto sa
domáhali nemajetkovej ujmy každá po 250.000,- eur. Žalovaná 2/ namietala v konaní pasívnu vecnú

legitimáciu z dôvodu nemožnosti náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných
nehôd za poisteného. K výške nároku uviedli, že strata členov rodiny je neodčiniteľnou ujmou, ktorá
postihuje všetkých členov a rodiny. Na strane druhej však žiadna suma nenahradí život človeka.
Porovnaním nárokov v obdobných prípadoch v okolitých štátoch možno konštatovať, že nároky žalobkýň
vzhľadom na okolnosti prípadu sú neprimerane vysoké. Žalobkyňa každá po tridsiatom roku svojho

života viedli viac rokov samostatný život nezávislý na rodičoch, pričom každá sa dlhodobo zdržiavala
v zahraničí. To však neznamená, že nemohlo byť medzi nimi citové spojenie. Vzhľadom na tieto
okolnosti možno považovať tento zásah do jej rodinného života ako zásah menšej intenzity ako pri
usmrtení osoby, na ktorej je poškodená osoba priamo závislá či už vekom odkázanosťou na výchovu,
starostlivosť, opateru. Ani vykonané dokazovanie nepreukázalo ani u jednej zo žalobkýň následky,

ktoré by intenzitou presahovalo traumu obvyklú v obdobných prípadoch. Podľa judikatúry Rakúskeho
najvyššieho súdu boli napr. priznané náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 13.000,- eur 40-ročnému
synovi, ktorý nežil v spoločnej domácnosti so svojou usmrtenou matkou. 65.000,- eur bola tiež priznaná
náhrada pozostalému manželovi, ktorý pri dopravnej nehode stratil manželku a tri maloleté deti. V
okolnostiach prípadu sú však platové pomery občanov v Rakúsku odvíjajúce sa od priemernej mzdy asi

3x vyššie ako na Slovensku. Preto je potrebné prihliadnuť aj na túto skutočnosť. V Čechách zaviedol
predtým platný občiansky zákonník paušálne náhrady od 7.500,- do 10.000,- eur. Vzhľadom na uvedenú
európsku prax a s prihliadnutím na zárobkové pomery na Slovensku vychádzajúc zo zásady slušnosti
sa javí náhrada nemajetkovej ujmy priznaná vo výške 10.000,- eur každej zo žalobkýň ako primeraná.
Rovnako je potrebné vychádzať tiež z pomerov žalovaného 1/, ktorý zásah do nemajetkovej sféry

spôsobil, u ktorého došlo zároveň k zhoršeniu finančných pomerov a vzhľadom na následky dopravnej
nehody. Preto považuje žalovaný 2/ nároky žalobkýň voči žalovanému 1/ vzhľadom na pomery na strane
žalobkýň ako aj na strane žalovaného 1/ za primerané vo výške 10.000,- eur. Preto súdom priznaná
náhrada pre každú po 30.000,- eur vzhľadom na zistený skutkový stav je vysoká.

19. Následne žalovaný 2/ doložil odvolaciemu súdu rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 30/2012 zo dňa
31.03.2016, v rámci ktorého prvou otázkou zásadného významu, ktorú odvolací súd nastolil je, či
žalovaná 2/ je v spore pasívne legitimovaná na plnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch na
zásah do osobnostných správ žalobcov spôsobenú úmrtím ich blízkej osoby pri dopravnej nehode.
Najvyšší súd tu vychádzal z názoru, že pojem škoda v zmysle zák.č. 381/2001 Z.z. nesubsumuje v

sebe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a táto náhrada
nie je predmetom poistného krytia. Obdobné závery mal najvyšší súd v rozhodnutí 4Cdo 168/99.
Súdy v prejednávanej veci vychádzali z názoru, že smernice upravujúce povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu nemajú priamy účinok vo vzťahu medzi jednotlivcami súkromnoprávnymisubjektmi,ktorýmožnopreklenúťeurokonformnýchvýkladom.Smernicanikdynemôžemaťhorizontálny
priamy účinok v sporoch súkromnoprávnymi subjektmi, ani obrátený vertikálny priamy účinok použitý
verejným subjektom voči súkromnému subjektu. Priamy účinok smernice prichádza do úvahy len

subsidiárne, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Aj
v prípade splnenia podmienok priamy účinok smernice je vylúčený, ak ide o tzv. horizontálny priamy
účinok, kedy by mal byť priamy účinok uplatnený v spore medzi jednotlivcami. Touto otázkou sa
súdny dvor zaoberal v zásadnom rozhodnutí Marshal 152/84. Preto v tomto kontexte Najvyšší súd
dospel k záveru, že priamy účinok smernice o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel, ktorá nahradila prvú a druhú a tretiu smernicu je vylúčený.

20. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:

21. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zák.č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a
v čase podania odvolania. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené
inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Vychádzajúc z týchto ustanovení s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v čl. 2 ods. 1a
v čl. 3 ods. 1 posudzoval dôvody odvolania odvolací súd podľa právneho stavu účinného ku dňu
podaniaodvolania,tedapodľapríslušnýchustanoveníO.s.p..Vprejednávanejvecinazákladezisteného
skutkového stavu veci dospel súd prvej inštancie k tomu právnemu záveru, že návrh je čiastočne

dôvodnýstým,žežalobkyne1/,2/sadomáhajúvkonanínáhradynamajetkovejujmyspôsobenejúmrtím
svojich rodičov, ktorý spôsobil nedbanlivostným konaním žalovaný 1/ v rámci prevádzky motorového
vozidla za čo bol odsúdený OS Nové Mesto nad Váhom. Následne sa potom súd prvej inštancie správne
zaoberal otázkou ako aktívnej legitimácie žalobkýň 1/, 2, tak aj otázkou pasívnej legitimácie žalovaných
1/, 2/.

22. Faktom je, že za určitých podmienok môžu právo na ochranu osobnosti uplatňovať po smrti fyzickej
osoby najbližší príbuzný (§ 15 OZ) bez ohľadu na to, či sa stali dedičmi fyzické osoby alebo nie, pričom
nástupnícke fyzické osoby majú právo na ochranu osobnosti v rovnakom rozsahu, v akom toto právo
prislúcha dotknutej fyzickej osobe, a že v súvislosti s § 15 ods. 1 OZ nie je vylúčené aby tým istým

konaním, ktoré zasiahlo do osobnosti určitej fyzickej osoby, ktorá zomrela došlo zároveň k zásahu do
osobnostných práv pozostalých. Má sa preto za to, že podľa okolností jednotlivého prípadu do úvahy
potom prichádza možnosť tzv. pozmortálnej ochrany zomrelej osoby v zmysle § 15 OZ a zároveň
možnosť ochrany osobnosti pozostalej osoby podľa § 11 až 13 OZ.

23. V tomto smere sa potom odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého
stupňa, ktorý posudzoval vecnú aktívnu legitimáciu na strane žalobkýň 1/, 2/ a dospel k záveru, že táto
je v prejednávanej veci daná a v tomto kontexte preto poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa odvolací súd v náväznosti na § 219 ods. 2 stotožňuje
a zároveň naňho odkazuje.

24. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami žalovaného 2/ ohľadom jeho vecne pasívnej legitimácie
v prejednávanej veci a dospel k záveru, že zásah do osobnostných práv žalobkýň, v dôsledku ktorého
utrpeli psychickú ujmu bol spôsobený prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahovalo povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu uzatvoreného u žalovaného 2/. V tomto smere už svoje

záväzné stanovisko odvolací súd vyslovil v rámci svojho zrušujúceho v poradí prvého rozhodnutia súdu
prvej inštancie a k tomuto záväznému stanovisku zároveň dodáva:

25. Niet pochybností, že povinnosť krytia poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám
motorovými vozidlami je zabezpečená a definovaná právnou úpravou Európskej únie (rozsudok SD

C-22/12 Haasová, bod 39) a preto i v preskumávanej veci je nutné riešiť spornú právnu otázku v
súladeskomunitárnymprávom(právnaoblasťjeharmonizovanáprávomEurópskejúnie).Tzv.motorové
smernice (smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontrolyplnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o
aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu

a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005 a smernica Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, ako i smernica Rady 209/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel) na účely účinnej realizácie
spoločného trhu smerujú na jednej strane k zabezpečeniu voľného pohybu motorových vozidiel

nachádzajúcich sa na území Európskej únie, ako aj osôb vo vozidle a na druhej strane k zabezpečeniu
porovnateľného zaobchádzania s poškodenými účastníkmi nehôd spôsobených týmito vozidlami, bez
ohľadu na miesto nehody na únijnom území. Ukladajú preto členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bola krytá poistením. Ustanovenia
vnútroštátnehopráva,ktoréupravujúnáhraduškodyprinehodáchspôsobenýchprevádzkoumotorových
vozidiel, nemôžu pritom odňať dotknutým smerniciam potrebný účinok (rozsudok SD C- 300/10 Marques

Almeida, C-22/12 Haasová, bod 42). Členské štáty majú tiež zaručiť, aby náhrada škody podľa ich
vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní
príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá povinným poistením (rozsudok SD
C-22/12 Haasová, bod 55).

26. Medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s tzv. motorovými smernicami patrí aj nemajetková
ujma (rozsudok SD C-22/12, bod 50), ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore (§ 11, § 13 O. z.). Pod pojem ujma na zdraví
je treba zahrnúť akúkoľvek ujmu, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak
fyzickú, ako aj psychickú traumu (rozsudok SD C-22/12, bod 47), vzhľadom na odlišnosti medzi rôznymi

jazykovými verziami článku 1 ods. 1 druhej smernice a článku 1 prvého odseku tretej smernice, ako
aj cieľ chránený smernicami. Podľa ustálenej judikatúry SD sa ustanovenia práva Únie majú vykladať
a uplatňovať jednotne na základe znení vypracovaných vo všetkých jazykoch a v prípade rozporu
medzi jazykovými verziami textu práva Únie sa má dotknuté ustanovenie vykladať podľa účelu právneho
predpisu. Keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej smernice používajú pojem „ujma na

zdraví", ako aj „osobná ujma", je treba sa sústrediť na účel smernice, pričom uvedené pojmy dopĺňajú
pojem „škoda na majetku" v snahe uplatnenia extenzívneho výkladu týchto pojmov, s cieľom posilnenia
ochrany obetí (rozsudok SD C-22/2012 Haasová, bod 48, 49). Ak zodpovednosť poisteného, ktorá
podľa vnútroštátneho práva vyplýva z § 11 a § 13 O. z., vznikla na základe dopravnej nehody a
má občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne

hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú smernice (rozsudok SD C-22/12 Haasová,
bod 57, 58). Uvedený záver, ako uviedol SD, nemôže spochybniť ani odlišné systematické zaradenie
ustanovení § 11, § 13 O. z. k úprave zásahov do ochrany osobnosti, ktorá je nezávislá od úpravy
zodpovednosti za škodu.

27. S poukazom na uvedené vzhľadom na skutočnosť, že vnútroštátne právo umožňuje rodinným
príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto
ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla (SD Tlačové komuniké č. 144/13 z
24. októbra 2013). Žalobcovia sa preto dôvodne domáhali náhrady nemajetkovej ujmy i priamo voči
žalovanému 2/, ktorý má povinnosť nahradiť škodu na zdraví v podobe psychickej traumy.

28. Pre účely ZoPZP bolo potrebné pojem škoda vykladať eurokonformne, teda extenzívne v tom
zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy, z titulu občianskoprávnej zodpovednosti
za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný
život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov. Účelom poistenia

zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd,
ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu
je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej
praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu
ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť

aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Gramatický (formalistický) výklad pojmu škoda,
vychádzajúci z textu ZoPZP, resp. z ustanovení O. z. o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada
nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, znamenalo by to neprípustné
značne disproporčné majetkové iziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, akoi pozostalých v tom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá (riziko, že pri
insolventnosti zodpovedného subjektu nebude náhrada vymožiteľná).

29. Neprijateľnosť týchto dôsledkov vyžaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely ZoPZP
tak, že doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých, a teda že
aj táto náhrada je predmetom poistného krytia. Predmetný zákon bol výsledkom transpozície smerníc
Európskej únie, ktoré boli nahradené platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES
zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a

o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Z textu tejto smernice je zrejmé, že používa
slovné spojenie „personal injury" (napr. úvod bod 12, článok 9 ods. 1), teda „osobná ujma". Komunitárne
právo tak chápe škodu ako majetkovú tak aj nemajetkovú ujmu, respektíve za ujmu považuje majetkovú
aj nemajetkovú škodu (rozsudok SD C-63/09 Axel Walz).

30. Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy (náhrada

nákladov spojených s liečením, náhrada pohrebných nákladov), ale aj nemajetkové ujmy, akými sú napr.
bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 O. z.), ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna
teória prisudzuje zmysel škody (inej než materiálnej) aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu
vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného, t. j. ujmám
imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie).

Podľa nálezu ÚS ČR Pl. 16/04 z legislatívneho hľadiska sa javí správnejšie opustiť poňatie škody ako
majetkovej ujmy a pokladať za škodu aj ujmu, vzniknutú pôsobením na telesnú ale i duchovnú integritu
poškodeného. Princípy európskeho deliktného práva definujú škodu ako majetkovú alebo nemajetkovú
ujmu zákonom chráneného záujmu. Legislatíva európskych štátov sa postupne uvedenej definícii
prispôsobuje. O. z. nedefinuje pojem škody, hovorí len o skutočnej škode (§442 ods. 1). Skutočná škoda

bola v zmysle právnych teórii pred rokom 1989 vykladaná ako majetková škoda a preto ustanovenia o
náhrade škody sú systematicky radené k právam majetkovým. Judikatúra prvorepublikových najvyšších
súdnych inštancií realizovala ústretovú korektúru zákonnej kazuistiky vo vzťahu k imateriálnej škode.
Náhradou škody sa v odôvodnených prípadoch, vyžarovaním princípov obsiahnutých v čl. 10 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), rozumie aj peňažná kompenzácia

citovej ujmy, utrpenej úmrtím blízkej osoby, ku ktorej došlo v dôsledku zavineného protiprávneho
konania.

31. Odvolací súd poukazuje aj na dôležitosť ústavnokonformného výkladu právnych predpisov. Súd
musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku.

Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú
mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou (nález Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.3.2008). V materiálnom právnom
štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel
správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je

spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi
spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného
usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne vždy prislúcha, aby sa zaoberal
otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak
je, aby ju takouto interpretáciou pomocou redukcie "ad absurdum" odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v

súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Výklad dotknutých právnych
predpisov učinený žalovaným 2/ uvedené požiadavky nespĺňa.

32. K argumentácii žalovaného 2/ poukazujúcej na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo 301/2012 a sp. zn. 4Cdo 168/2009 je potrebné uviesť, že v kontexte vyššie

uvedeného nebol dôvod rezignovať na aplikáciu moderných výkladových metód, ku ktorým je povolaný
každý členský štát Európskej únie, predovšetkým na eurokonformný ako i lingvistický výklad, vrátane
materiálnej, interpretačnej záväznosti judikatúry SD (ktorá nezaväzuje len strany sporu ale je prameňom
komunitárneho práva).

33. V dôsledku vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je pre vnútroštátny orgán aplikácie
právaeurokonformnývýkladvnútroštátnehoprávazáväzný,t.j.výkladvsúladeskomunitárnymprávom,
aby sa tak zabezpečil "reálny účinok" príslušnej smernice. Súd členského štátu môže prostredníctvom
eurokonformnej interpretácie vyplniť i medzery vnútroštátneho právneho predpisu. Ak by sa úpravaobsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene,
mohol by sa dotknutý subjekt domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať
oposúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej

únie (napr. rozhodnutie C-106/89 Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation SA.,
C-334/92 Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92 Paola Faccini Dori
a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia
národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok,
pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo

svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho
práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc, bolo potrebné vychádzať z rozšíreného
výkladu definície škody.
34. Aj podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci Drozdovs C-277/12, smernica Rady 72/166/EHS a
smernica Rady 84/5/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej

blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

35. Primárnym cieľom tzv. motorových smerníc Európskej únie bolo zjednodušiť voľný pohyb
motorových vozidiel a zabezpečiť na vnútornom trhu jednotné rámcové podmienky v oblasti povinného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Súčasne bolo účelom
týchto smerníc zabezpečiť zlepšenie ochrany obetí dopravných nehôd v Európskej únii v oblasti
právnej úpravy poistenia prostredníctvom zabezpečenia minimálneho štandardu a umožnenie účinného
uplatňovania nárokov na náhradu škody zo strany obetí. Vychádzajúc zo základného faktu, že primárne
a sekundárne pramene práva Európskej únie obsahujú harmonizáciu podmienok povinného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (s poukazom na základné ciele
vyjadrené v motorových smerniciach), bolo nevyhnutné prijať záver o povinnosti vnútroštátnych súdov
pri aplikácii národného práva týkajúceho sa povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel uplatniť eurokonformný výklad (najmä § 4 ods. 1,2 a § 15 ods.
1 ZoPZP) a preto sa odvolací súd nemohol stotožniť s právnym názorom, že v danom prípade

ide o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (ZoPZP je výsledkom transpozície
tzv. piatich motorových smerníc upravujúcich oblasť poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel).

36. Nebolo možné ani vychádzať zo záveru, že súkromné právo členského štátu sa neprieči právu

Európskej únie. Odvolací súd vzhliadol práve vo výklade pojmu škoda nesúlad vnútroštátneho práva a
práva Európskej únie, pričom eurokonformný výklad tohto pojmu (preložený ako osobné ujmy na tele,
psychike alebo v emočnej sfére poškodeného) je jediným možným správnym výkladom, na rozdiel od
reštriktívneho gramatického výkladu vnútroštátneho práva (ktorý je v rozpore s cieľmi vyjadrenými v tzv.
motorových smerniciach). Je potrebné súčasne zdôrazniť, že sa nejedná o priamu aplikáciu smerníc ale

o výkladovú metodológiu vzťahujúcu sa na oblasť harmonizovanú právom Európskej únie.
37. Žalovaný 2/ správne uviedol, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Vnútroštátne právo túto náhradu

upravuje, na základe zodpovednosti poisteného za škodu, v danom prípade žalovaného 1/, aplikáciou
ustanovenia § 11 a § 13 O. z., a to v dôsledku vývoja súdnej praxe (inšpirovaného rozhodovacou
činnosťou súdov Českej republiky, v ktorej si predmetný nárok našiel legislatívny priestor aj priamo
v ustanoveniach O. z. upravujúcich náhradu škody, tzv. „odškodnenie za smrť"), pretože sa nejedná
o tradičný nárok spadajúci pod ochranu osobnosti (historický výklad). Je nespochybniteľné, že súdna

prax na základe zodpovednosti poistených za škodu priznáva náhradu nemajetkovej ujmy príbuzným
obetí dopravných nehôd. Smrť člena rodiny spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku zakladá
občianskoprávnu zodpovednosť prevádzateľa, či vodiča dopravného prostriedku, domáhať sa zo strany
oprávnených osôb voči týmto osobám v zmysle vnútroštátnej úpravy nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, v dôsledku neoprávneného zásahu do ich osobnostných práv (tým, že bolo porušené

ich právo na rodinný a súkromný život). Odlišnosť inštitútov náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy
vo vnútroštátnom práve (O. z.) nemôže brániť aplikácii komunitárneho práva, v oblasti harmonizovanej
právom Európskej únie, ako ani napĺňaniu cieľov smerníc.38. Argumentáciu žalovaného 2/ poukazujúcu na oprávnenie členských štátov upraviť vnutroštátnym
právom rozsah náhrady škody nebolo možné prijať. Preskúmavaný nárok sa týkal výkladu charakteru
(druhu) škody na zdraví (zahŕňajúcej aj psychickú traumu), t. j. pojmu predmetu poistného krytia, nie

však rozsahu teda výšky náhrady škody.

39. Eurokonformný, ako i lingvistický výklad, sú v súlade s definovaním pojmov európskym deliktným
právom, ktorý chápe škodu na zdraví ako ujmu (zhoršenie) telesného alebo duševného zdravia.
Preto nárok z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zahŕňa aj

ujmu v emočnej sfére žalobcov ako poškodených. V kontexte vyššie uvedeného sa javí nadbytočné
argumentovaťšpecifikamidotknutýchhmotnoprávnychinštitútovvnútroštátnehopráva(náhradaškodya
náhrada nemajetkovej ujmy) z hľadiska pojmoslovia poškodených osôb a druhovým vymedzením škody
na zdraví podľa O. z. (§ 449 ods. 1). Dôvodom je neprípustne zužujúci výklad pojmu ujma na zdraví
(abstrahujúci duševné zdravie človeka). Eurokonformným výkladom oblasti harmonizovanej právom
Európskej únie sa preto prinavracia komplexný význam pojmu zdravie a s tým spojené odškodnenie

jeho obidvoch zložiek (telesnej a psychickej).

40. Úlohou zákonodarcu je vždy uviesť dve navzájom si konkurujúce hodnoty do rovnováhy tak,
aby boli v čo najvyššej miere zachované. Ak písaný zákon (pozitívne právo) neplní svoju funkciu
spočívajúcu v spravodlivom vyriešení právneho problému, je na súde, ktorý zákon interpretuje, zvážiť

konkurujúce práva pri interpretácii konkrétnej právnej normy. V danom prípade bol povinný uviesť do
spravodlivej rovnováhy škodu na psychickom zdraví a škodu na fyzickom zdraví, ako aj majetkové riziko
zodpovedných subjektov za nemajetkovú ujmu, ako i pozostalých v prípade nemajetnosti zodpovedného
subjektu, aby povinné poistenie zodpovednosti za škodu pokrývalo aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Riešením je potom správna

interpretácia pojmu škoda na zdraví, tak ako to učinil už súd prvého stupňa.

41. Pokiaľ žalovaný 2/ v prejednávanej veci poukazuje na rozsudok NS SR pod sp.zn. 3Cdo 301/2012
v tomto kontexte a contrário odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
474/2016-17, v rámci ktorého rozhodnutia Ústavný súd podrobil prieskumu vecnú pasívnu legitimáciu

poistiteľa, kedy poistiteľ vystupoval ako žalovaný v spore o zaplatenie sumy 800.000,- eur, v rámci
ktorého sporu sa žalobcovia ako pozostalé blízke osoby po zomretej obeti dopravnej nehody domáhali
náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do osobnostných práv voči žalovanému 1/ ako vodičovi
motorovéhovozidlaažalovanému2/akopoisťovateľovi,uktorejbolomotorovévozidlopovinnezmluvnej
poistené v zmysle zák.č. 380/2001 Z.z.. Zároveň Ústavný súd v danom rozhodnutí poukázal na rozsudok

Súdneho dvora EÚ vo veci sp.zn. C 22/12 z 24.10.2013 a v súvislosti s týmto rozsudkom Súdneho
dvora Ústavný súd poukázal na svoje predchádzajúce uznesenie sp.zn. III. ÚS 646/2015 zo 16.10.2015,
v ktorom v obdobnej veci skonštatoval, že hoci Súdny dvor viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený
vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo ČR, tak aj vnútroštátne
právo SR prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13) každého z

týchto štátov umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z plneného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. V SR povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlaupravujezák.č.381/2001Z.z.,podľaktoréhomápoisťovateľoprávnenie
vykonávaťpoisteniezodpovednostinaúzemíSR.ZároveňÚstavnýsúddodal,žektomutozáverudospel

s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkovou motorových vozidiel a zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti
fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad pojmu
náhrada škody. Zároveň poukázal tiež na svoje rozhodnutie I. ÚS 206/2015 z 29.04.2015.

42. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami zo strany žalobkýň 1/, 2/ ohľadom samotného určenia
výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch v ich prospech. V tomto smere odvolací súd odkazuje na
vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Z hľadiska
jednotlivých kritérií pre poskytnutie náhrady je potrebné skúmať okolnosti na strane poškodeného, ktoré
spočívajú a/ v intenzite vzťahu žalobcu so zomrelým, b/ vek zomretého a pozostalých, c/ otázka hmotnej

závislosti pozostalého na usmrtenej osobe, d/ prípadne poskytnutie inej satisfakcie. Pre výšku náhrady
je kvalita vzájomného vzťahu kľúčová. Psychická bolesť zo straty blízkeho človeka je vnímaná ako
neznesiteľná,fyzická,obmedzujúcaostatnéaktivitypozostalého,veľakrátprerastajúcaaždoduševného
ochorenia. Pri zohľadnení veku zomrelého sa rozlišuje nakoľko je prežívaná strata novorodenca jehorodičmi, strata rodiča jeho deťmi alebo strata osoby dôchodkového veku jeho vnúčatami. Okolnosti na
strane osoby zodpovednej sú a/ postoj žalovaného (ľútosť, náhrada škody, ospravedlnenie a iné), b/
dopad udalostí do duševnej sféry pôvodcu, c/ jeho majetkové pomery, d/ miera zavinení, resp. miera

spoluzavinenia usmrtenej osoby. Je celkom zreteľné, že postoj tejto osoby môže podstatným spôsobom
ovplyvniť vnímanie ujmy pozostalými. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
je dôležitým aspektom aj to, aby jej výška odrážala všeobecné zdieľané predstavy o spravodlivosti.
Preto je nutné použiť aj princíp proporcionality s tým, že súdy porovnajú čiastky náhrady prisúdené
v iných prípadoch a to nielen v obdobných, ale aj v ďalších, v ktorých sa jednalo o zásah do iných

osobnostných práv. Preto napr. odvolací súd príkladmo udáva, že rozsudkom OS Trnava v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Trnava, č.k. 24Co/368/2015-311 bola priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy vo výške 40.000,- eur za smrť manželky žalobcu v dôsledku protiprávneho úkonu zodpovedného
subjektu spočívajúceho v porušení pravidiel cestnej premávky. Rozsudkom OS Liptovský Mikuláš, č.k.
7C/256/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 8C/264/2013-223 bola priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy za smrť otca maloletého dieťaťa vo výške 23.000,- eur, manželke zomretého

vo výške 20.000,- eur a rodičom zomretého každému po 10.000,- eur, pričom pôvodcom zásahu bola
fyzická osoba z dôvodu porušenia pravidiel cestnej premávky. Rozsudkom OS Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 7C/276/2011 v spojení s rozsudkom KS v Žiline, sp.zn. 5Co/315/2012 bola priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy žalobcom po 10.000,- eur v dôsledku úmrtia ich matky pri dopravnej nehode z
nedbanlivostného trestného činu. Preto v kontexte týchto rozhodnutí s prihliadnutím na rozhodovaciu

činnosť súdov SR je priznaná náhrada nemajetkovej ujmy pri smrti dvoch rodičov plnoletým dcéram za
okolnostiriadnezistenýmiašpecifikovanýmisúdomprvejinštanciejepotomprimeranounáhradoustým,
že takáto náhrada nemajetkovej ujmy žalobkyniam v zmysle zásad slušnosti s naplnenia požiadavky a
morálnej správnosti, ktoré je predovšetkým požiadavkou spravodlivosti je spôsobilá naplniť inštitučnú
podstatu kompenzácie. Čo sa ďalej prizná samotnej výšky náhrady a porovnania rozhodnutí iných

súdov, v tomto smere ďalej odvolací súd poukazuje na komparáciu, ktorú použila vo svojom zrušujúcom
uznesením 5Co/780/2014, kde porovnával paušálne náhrady odškodnenia v ČR, v Rakúsku, prípadne
v Maďarsku s tým, že v zásade všetky kritéria, na ktoré odporučil odvolací súd vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí odvolací súd, súd prvej inštancie aplikoval a priznaná výška náhrady je tak primeraná, nie je
tu preto dôvod priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo väčšom rozsahu tak ako to v podanom odvolaní

požadovali žalobkyne 1/, 2/.

43. Preto v konečnom dôsledku krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

44. Odvolací súd však dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti týkajúcej sa spôsobu plnenia žalovaných 1/, 2/ zmeniť v súlade s ust. § 388 CSP tak, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. V prípade
plurality zodpovedných subjektov na náhradu nemajetkovej ujmy, ak poškodení mali nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy voči zodpovednému subjektu a na totožné plnenie súčasne nárok z iného dôvodu

proti poisťovateľovi, nebolo možné uložiť žalovaným 1/, 2/ povinnosť solidárneho plnenia (rozhodnutie
NS ČR, sp.zn. 25Cdo 499/2002, sp.zn. 25Cdo 464/2000).

45. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP, kedy ako žalobkyne, tak aj žalovaný 2/ v odvolacom konaní nemali úspech, a preto odvolací súd

vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

46. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie:Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).