Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/187/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206279
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615206279.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: Pro Civitas, s. r. o.,
Astrová 2/A, Bratislava, IČO : 45869464, zast.: JUDr. Veronika Kubriková, advokátka, AK Bratislava,
Martinčekova13,IČO:42174716,protipovinnému:K.B.,nar.XX.XX.XXXX,Q.XXX/X,Q.,ovymoženie
1 486,97 eur s prísl., na odvolanie oprávneného zo dňa 28. 07. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec č. k. 7Er/342/2015-9 zo dňa 08. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Gaspera o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 4213/2015 zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu -

rozhodcovský rozsudok sp.zn. IA-C/0812/0110 zo dňa 30.05.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský
súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7,
Bratislava, IČO : 35862882 na základe Zmluvy o úvere č. 2661195210 zo dňa 27.10.2010, uzatvorenej
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Príslušnosť tohto rozhodcovského súdu na
rozhodovanievovecijezaloženánaustanoveníčl.3bod6zmluvnýchpodmienok,ktorýohľadneriešenia
sporov z tejto zmluvy uvádza, že všetky spory medzi zmluvnými stranami, ktoré vzniknú z právnych

vzťahov medzi účastníkmi zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
rozhodované rozhodcovským súdom v zmysle čl. 10 II. Časti všeobecných zmluvných podmienok (v
pripojených dokumentoch sú všeobecné podmienky v znení, kde je rozhodcovská doložka uvedená v
čl. 11 bod 11.2).

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V

zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou formou sa
spotrebiteľskýúverposkytuje,aledôležitájekauza,t.j.žesajednáoposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
v prospech spotrebiteľa za odplatu. Ňou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Zpovahyzmluvnýchstrán(podnikateľvs.fyzickáosobanepodnikateľ),predmetupodnikateľskejčinnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvua teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52
a nasl. OZ.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami

a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi

ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného

záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto

podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom

komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo
zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,

resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne

jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebozabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len "zákon o rozhodcovskom konaní") je tuzemský rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský rozsudok
vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z

hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke
formálnej(zpohľaduprávnehopredpisuupravujúcehokonanie,vktorombolovydané),akoajmateriálnej
(z aspektu obsahových náležitostí - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv
a povinností, presnosti vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný

súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je

neplatná. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
"rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského

konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

V predmetnej veci je preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po
podanížiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieskúmal,čibolauzavretá
rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nie je posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu " tohto rozhodnutia. Exekučný súd iba skúma,
či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, medziiným či

ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky exekučný súd nie
je viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno teda uzavrieť, že exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie
ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).

Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, Zmluvu o revolvingovom úvere,
rozhodcovskú zmluvu, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

Rozhodcovská doložka na ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na rozhodovanie vo veci je
v tomto prípade formulovaná ako neoddeliteľná integrálna súčasť všeobecných zmluvných podmienok.
Jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o zmluve a o povinnom ako číslo
zmluvy, meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vecpredložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak
príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste
svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu

na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Súd je toho názoru, že konanie pred rozhodcovským
súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude
vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto
považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej
únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C -243/08, C-168/05).

Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou
starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor
na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch

uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov
rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným
kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice
Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993).

S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b ods. 1 Zákona o bankách. Ustanovenie
vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa a to po poučení o
dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom
vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak

sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou
všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď
záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť
pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície ako aj, čo do informovanosti
v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (viď rozhodnutia ESD vo veci Mostaza Claro bod 25-28 a

vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie
exekúcie zamietol.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení
exekučného konania“.

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Uviedol, že odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo

vo veci samej dôvodí: Podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), podľa ust. § 250 ods. 2 písm. d) OSP, podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP, podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e) OSP, s poukazom na ust. § 221 ods. 1
písm. d) OSP tým, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) tým, že
účastníkovi konania - oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, podľa ust.
§ 221 ods. 1 písm. h) OSP tým,, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil.

Odvolateľ vytýka súdu prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia,
skúmaním iných listín ako to pripúšťa výslovné znenie zákona č. 44 ods. 2 EP. Ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, nie je príslušný vo
veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale

práve a len ako tzv. exekučný súd.

Exekučný prvostupňový súd prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa vylučuje riešiť spory podľa ZoRK, nesprávne aplikuje § 53 ods. 4 OZ a porušuje ust. §153 ods. 1 OSP, konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal možnosť vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom, aplikoval sekundárne právo Európskej únie v horizontálnych vzťahoch, porušil
právnu istotu a legitímne očakávanie, neprimerane zvýhodňoval povinného pred exekučným súdom na

základe jeho postavenia.

Záverom oprávnený uviedol, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané
exekučným titulom, ktorého účinky sa zásadne zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Odvolateľ poukázal aj na skutočnosť, že Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a. s., zriaďovateľ
súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská mediačná, a. s.,
zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je
držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Na základe vyššie uvedeného navrhol odvolateľ v celom rozsahu zmeniť uznesenie tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude vyhovené, alternatívne, aby
príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje

správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na doplnenie správnosti prvostupňového rozhodnutia a k podanému odvolaniu krajský súd dodáva.

Napriek obsiahlemu odvolaniu, ktoré zavádzajúco rozoberá rôzne skutočnosti, ktoré s podstatou

rozhodnutia súdu prvého stupňa nesúvisia, sa nepodarilo odvolateľovi spochybniť správne odôvodnenie
podstaty rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd jednoznačne konštatoval, že neexistuje exekučný
titul, na základe ktorého by mohlo byť vydané poverenie. Okresný súd neskúmal správnosť exekučného
titulu, ale skúmal, či exekučný titul bol vydaný hoci oprávnenou inštitúciou, ktorou je rozhodcovský súd,
ale či na vydanie takéhoto rozhodnutia bol rozhodcovský súd oprávnený, keďže nemal zmocnenie na

rozhodovanie.

Exekučný súd je vždy povinný skúmať, a to v každom štádiu konania, či existuje exekučný titul.

Súd prvého stupňa nerozhodol, že exekučný titul je neplatný, ale jednoducho skonštatoval, že exekučný

titul neexistuje, pretože ide o paakt. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola dojednaná platne, nemohla
zmocniť rozhodcovský súd na konanie.

Pokiaľ odvolateľ zdôrazňuje, že prvostupňový exekučný súd prekročil limity pre skúmanie exekučného
titulu podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, postačí dodať, že prvostupňový exekučný súd v tejto situácii

nerozhodoval o zastavení exekúcie, ale zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.