Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miloš Kolek

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205162
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814205162.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: M. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Z. G. E. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362
962, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 780,15 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/309/2014-67 zo
dňa 22.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Uznesenie vo výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť,
zavinil zastavenie konania bez zavinenia žalovaného a je povinný uhradiť trovy konania protistrane.

Žalobcom uplatňovaná pohľadávka pozostávala zo sumy neuhradených služieb a zo sumy zmluvnej
pokuty. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že namieta uplatňovaný nárok z titulu zmluvných
pokút a podal k tomu rozsiahle vyjadrenie, za ktoré si uplatnil náhradu trov konania. Aj vo vzťahu žalobcu
a vedľajšieho účastníka ohľadom náhrady trov konania platí odôvodnenie, že mu patrí náhrada trov
konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Preto súd zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania
vedľajšieho účastníka.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to len proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že prvostupňový súd predmetným rozsudkom
rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania, žalobca má teda za to, že právo na náhradu
trov konania vedľajšiemu účastníkovi nevzniká, nakoľko trovy konania neboli rozsudkom priznané ani
účastníkovi konania, ktorého vedľajší účastník podporuje. Poukázal na to, že trovy právneho zastúpenia

vedľajšieho účastníka sú vynaložené neúčelne, pretože neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie
práva. Poukázal na to, že od 12.06.2014 účinné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
vyžaduje od konajúceho orgánu, prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku. Z
uvedeného je zrejmé, že nie je nutná právna pomoc zo strany advokáta. Ďalej poukázal na to, že
aktuálna právna úprava viaže prípustnosť vedľajšieho účastníctva na explicitný súhlas spotrebiteľa

s jeho vstupom do konania. Poukázal na to, že sám vedľajší účastník je združenie založené za
účelom ochrany spotrebiteľa a mal by byť teda schopný bez zastúpenia advokáta poskytnúť aktívnupomoc spotrebiteľovi. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia priznáva, že
žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv. Poukázal na to, že vedľajší účastník poukázal
v argumentácii iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd

povinný prihliadať ex offo. Poukázal na to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka
je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať a ďalej na to,
že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj
prostredníctvom dotácii. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznaním náhrady trov konania by
bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v

napadnutom výroku zmenil a nepriznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. V danom prípade podľa
výsledku konania má právo na náhradu trov konania žalovaný, ktorému trovy nevznikli, a preto mu neboli

priznané. Táto skutočnosť však neznamená, že trovy nemôžu byť priznané vedľajšiemu účastníkovi na
strane úspešného žalovaného. Vedľajší účastník má všetky práva ako účastník konania, a teda aj právo
na priznanie náhrady trov konania.

4. Vedľajší účastník v súlade s ustanoveniami OSP vstúpil do konania a podporoval odporcu.

5. Vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník konania (§ 93 ods. 4 OSP), má teda aj právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania. Účelnosťou trov je teda podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné rozumieť to, že vynaložené trovy smerujú k cieľu - úspechu v občianskom súdnom konaní
ako aj to, že zvolené prostriedky na obranu práv sú primerané cieľu. V danom prípade je podmienka

účelnosti splnená - vedľajší účastník správne namietal svojim vyjadrením neplatnosť požadovanej
zmluvnej pokuty.

6. Každý má právo, aby bol aj v jednoduchej veci zastúpený advokátom. Aby toto právo bolo reálne,
musí byť v zásade spojené aj s právom na náhradu vzniknutých nákladov. Súčasťou základného práva

na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. (II. ÚS 78/03). Výnimky by
mali byť stanovené zákonom, ako to je napr. ustanovené v § 144 OSP alebo v § 150 ods. 2 OSP. Právo
na náhradu trov konania má vedľajší účastník aj vtedy, ak namieta len skutočnosti súdu známe. Pre
priznanie trov konania je významná účelnosť postupu vedľajšieho účastníka (relevantnosť vyjadrení a
námietok), bez ohľadu na to, ako svoju povinnosť poskytnúť ochranu spotrebiteľovi, realizuje konajúci

súd.

7. Judikatúra o tom, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka nastávajú momentom oznámenia vstupu,
je konštantná. Vstup vedľajšieho účastníka teda nevyhnutne musí byť posudzovaný podľa právnej
úpravy účinnej v čase vstupu. Pri opačnom výklade by došlo k neprípustnej retroaktivite, pretože

súd by zohľadňoval ustanovenie právneho predpisu, ktorý účastník v čase, keď relevantný procesný
úkon vykonával, nemal povinnosť splniť. Vedľajší účastník teda ani po 1.1.2015 nestratil postavenie
vedľajšieho účastníka tým, že nepredložil súhlas žalovaného so vstupom do konania.

8. Dôvodom pre nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi nie je ani to, že ministerstvá dotujú

činnosť spotrebiteľských združení, pretože spotrebiteľské združenia vykonávajú aj činnosť, ktorá nie je
nijako honorovaná, a za ktorú sa im neposkytuje žiadna odplata. Dotácie štátu nie sú určené na hradenie
nákladov súdneho konania, nedochádza teda k duplicitnej odplate za účasť v konaní.

9. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil

postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania nevznikli, a

preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.