Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010589
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314010589.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného U. J., pre

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 66/14/7702 zo dňa 03.10.2014, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. decembra 2016 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súd obžalovaného U. J. U. D. S. U. , nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom
W., B. XXXX, spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom pre skutok kvalifikovaný ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
že

v doposiaľ presne nezistenom čase od 18.00 hod. dňa 20.12.2013 do presne nezistenej doby dňa
23.12.2013 došiel k bytu majiteľa B. J. na ul. V. Č.. XXXX/XX v W., pravým kľúčom odomkol vchodové
dvere, následne vošiel do bytu, kde v miestnosti obývačky zobral zo šálky z police voľne položený kľúč,
týmto kľúčom otvoril sekretár a z tohto odcudzil uzamknutú kovovú pokladníčku s hotovosťou najmenej
10.000,- eur, sekretár uzamkol a kovovú pokladníčku s kľúčom od sekretára zobral so sebou a s takto
odcudzenou kovovou pokladníčkou odišiel preč na neznáme miesto, čím poškodenému B. J. spôsobil

krádežou finančnej hotovosti škodu najmenej 10.000,- eur,

o s l o b o d z u j e , lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodených B. J. W.. a B. J., s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje
na civilný proces

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného U. J. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu 17.10.2014, ale aj vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výpoveďou obžalovaného, poškodených,
svedkov, ako aj prečítaním výpovedí ďalších svedkov z prípravného konania a na základe výsledkov
takto vykonaného dokazovania zistila ustálil tento skutkový stav:

Obžalovaný U. J. uviedol, že sa necíti byť vinným. O otca sa staral asi štyri mesiace, ale o jeho finančnej
situácii sa s ním nikdy nerozprával. O tom, že má pre synov ušetrených po 1000 eur, vedeli všetci.
O žiadnej skrinke nevie, žiadna skrinka u otca nebola. Brat sa ho pri návrate z Talianska pri bežnom
rozhovore spýtal, či nevidel nejakú krabičku, potom už nikto z nich túto otázku celý týždeň neotváral,až po pohrebe utekali na políciu, bez toho, aby sa na to spýtali. Uviedol, že 12 rokov trávil v Prahe,
kde pracoval. Jeho zárobky vedúceho oddelenia centrály Kauflandu boli dosť vysoké, jeho deti sú
zabezpečené, majú domy a byty, po svokre predali byt, dostal 7 000 eur zo životnej poistky. Bratovi

chcel pomôcť, pretože po štyroch rokov sa vrátil domov a údajne nemá peniaze a nemá kde bývať. On
však považoval za lepšiu metódu obviniť brata - teda jeho, vylúčiť ho z dedičského konania a zhrabnúť
všetko. On o žiadnej krabičke nevedel, ale ani ostatní hneď nereagovali, a nespomenuli ani slovo o tom,
že tu boli nejaké peniaze. Matka zomrela 10 rokov pred otcom, a otec nemal dostatok financií ani na
pohreb, preto mu pomáhali, ako mohli. O tri roky nato vyšla z jeho strany požiadavka, aby sa urobil

pomník na mamkin hrob; otec mal ušetrených 25 000 Sk a on doplatil 10 000 Sk, to bolo 7 rokov pre
otcovou smrťou. Otcov byt navštívil dvakrát iba 21.12.2013 v sobotu, keď zabezpečoval otcovi veci do
nemocnice, a druhýkrát, keď prišiel pre manželku, keď tam boli s dcérou upratovať. Deň pred pohrebom
26.12.2013 sa boli v byte modliť, ale ani vtedy sa nebavili o žiadnej krabičke. On len požiadal o kľúče od
bytu, ale brat B. mu ich odmietol dať. Potvrdil, že kľúče od bytu mal u seba od 20.12.2013 do 23.12.2013.
V čase, keď tam bola jeho manželka s dcérou poupratovať, boli dvere do jedálne a spálne ešte otvorené,

uzamkli sa až po príchode brata z Talianska.

Brat obžalovaného B. J. ako svedok - poškodený uviedol, že je smutné, čo sa stalo. Otec mu za života
stále hovoril, že ak bude v nemocnici alebo zomrie, nikdy nemajú dávať kľúče od bytu U., pretože ich
vzťah nebol veľmi dobrý. Otec si sem-tam vypil, ale keď brat U. prišiel z Prahy, stále zašiel k otcovi, opil

ho a otec bol potom minimálne týždeň chorý. Otec mu údajne povedal, že brat U. od neho dvakrát žiadal
svoj podiel z jeho majetku, pričom jednu tretinu chcel ihneď. Otec ho vtedy vyhodil z bytu. Keď bol otec
nemocnici, brat U. tam bol spolu s jeho synom B. a žiadal od neho kľúče od bytu,
lebo on je len vnuk. Prehovoril ho a syn mu kľúče dal. V nedeľu 22.12.2013 prišiel s rodinou z Talianska,
kde odišiel za prácou v roku 2006, stihli ešte navštíviť otca v nemocnici a na druhý deň otec zomrel.

Brat U. mu túto správu oznámil pred vchodom ich bytovky a hneď na to mu povedal, aby išli do otca
pre peniaze. Do bytu išiel aj jeho syn B., lebo iba on vedel, kde je ukrytá obálka s peniazmi. Tri obálky
po tisíc eur boli určené pre synov a jedna obálka bola na pohreb s tromi tisícami eur. Peniaze pre
synov si podelili, syn B. si ponechal aj obálku s peniazmi pre brata B.. Pohreb mal organizovať B. J.
ako vnuk, pretože za posledné tri-štyri roky sa staral o dedka on. Keď však v byte neskôr hľadali otcov

občiansky preukaz, nenašli ho a nenašli ani skrinku. Na synov dotaz obžalovaný odpovedal, že vie, že
tam skrinka bola, ale nevie, kto ju zobral. Ani v deň, keď sa v otcovom byte modlili, brat U. na balkóne
sa s ním nechcel o tom baviť a odišiel preč z bytu. O deň alebo dva preto syn B. na strýka podal trestné
oznámenie. Skrinka mala byť v sekretári na pravej strane na spodku, bola čierna z plechu a so zámkom.
Od svojho otca asi dva roky vedel, že je tam 9 a pol tisíc eura. Tieto peniaze sporil s tým, že keď umrie,

mali sa rozdeliť na tri časti pre troch synov. Matkin pomník stál asi 25 tisíc, otec požadoval od nich po
jednej štvrtine, pretože jednu štvrtinu zaplatil on. Nakoniec všetko zaplatil sám, pretože brat B. peniaze
nemal, a potom nepýtal ani od neho ani od brata U.. Nevie, či otec mal nasporených dostatok peňazí
na pomník pre matku. Nevedel odpovedať ani na to, ako je možné, že 6 tisíc eur otec uložil pedantne
do troch malých obálok a jednej väčšej, všetky štyri do najväčšej a odložil ich za fóliu za radiátorom, a

11 tisíc nechal v sekretári, kde sú kľúče a každý má tam prístup. Svedok uviedol, že syn B. nemal kľúče
od sekretára, ten vzal U. J., ktorý mal kľúče od bytu otca iba posledné tri dni s kľúčikom od sekretára.
Po príchode záchranky v piatok, keď potrebovali zdravotnú kartu, brat U. hneď vedel, kde sú kľúčiky od
sekretára, boli pod šálkou od kávy, otec často menil túto skrýšu, no brat U. to našiel hneď na prvýkrát.
Je nepochopiteľné, ako to vedel, keď tie tri dni mal kľúče od sekretára doma. O existencii obálok vedel

od otca asi rok pred jeho smrťou, od augusta 2012.
O existencii čiernej krabičky alebo skrinky rozmerov 20 x 25 cm vedel posledných 20 rokov brat U.,
brat B., on, syn s manželkou, jeho manželka a pravdepodobne aj p. B., ktorému požičiaval peniaze z
tej skrinky.

Obžalovaný poukázal na to, že otec v roku 2007 vyčerpal všetky peniaze - 26 tisíc korún na pomník
s tým, že on mu doplatil 10 tisíc korún. Spochybnil, že by synovec B. už v roku 2010 videl obálky s
peniazmi pre synov a v roku 2013 zrazu otec už mal okrem 6 tisíc eur v obálkach aj ďalších 11 tisíc eur
v nejakej krabičke či pokladničke. Vyjadril pochybnosť, či jeden dôchodca s dôchodkom mohol ušetriť
toľko peňazí. Uviedol, že od 29. augusta otec komunikoval už iba s ním. V novembri ho zavolal s tým, že

sa cíti dosť zle a povedal mu o strednom bratovi, ktorý bol za ním a žiadal, aby byt prepísal na neho, lebo
celý život bol preč. Povedal mu, kde sú peniaze, tých 6 tisíc eur, a všetci boli prekvapení, že dôchodca
dokáže za 7 rokov ušetriť toľko peňazí. Čo sa týka kľúčov od sekretára, tu sa prejavila pravda, že on robil
otcovi nákupy a otec mu zo sekretára dával peniaze na nákup, a to zo šálky, čím je všetko vysvetlené.Svedkyňa J. J., neter obžalovaného, uviedla, že jej sesternica a dcéra obžalovaného - I. B. jej potvrdila,
že strýko sa s tetou doma rozprávali o skrinke. Strýko spomínal skrinku, v ktorej sú peniaze a bolo by

lepšie pre ňu ísť, aby sa niekto nedostal do bytu a skrinka nezmizla. I. hovorila, že teta na neho kričala,
aby nikde nešiel, aby ho náhodou niekto nestretol a aby nebola hanba, že bol v byte sám, ale aby počkal
na ostatných bratov, že si to potom poriešia. Viac o tej krabičke nevie. Obsah tohto rozhovoru môže
potvrdiť jedine sesternica. Ona nikdy nevidela nejaké peniaze v dedkovej krabičke, ani sa s dedkom o
financiách nikdy nebavili.

B. B. najmladší ako svedok ohľadom krabičky - pokladnice uloženej v sekretári a zamknutej kľúčom
uviedol, že v inkriminovaný deň v piatok večer po vojdení so strýkom do bytu určite tam pokladnička
bola a videl to určite aj strýko, keďže stál hneď vedľa neho. Z tej pokladničky vzal peňaženku s dokladmi
a finančnou hotovosťou, boli to bankovky v hodnote 100 a 50 eur, ale neprepočítaval ich. Bolo mu
divné, že strýko U. vopred vedel, kde má dedko uschovaný kľúč, pretože ukázal presne na tú šálku,

po ktorou kľúč bol. Následne byt zamkol dedkovými kľúčmi, keďže strýko v tú dobu ešte kľúče od jeho
bytu nemal. Na druhý deň v sobotu 21.12.2013 boli spolu v nemocnici pri dedkovi. V nedeľu prišli zo
zahraničia jeho rodičia, opäť išli sme za dedkom do nemocnice, pretože mal veľké bolesti. Potom odišli
do jeho bytu pozrieť, ako tam v sobotu poupratovali. Vtedy zistil, že v kuchyni, kde bol v piatok kľúč,
ktorý tam odložil a videl to aj strýko, už tam v nedeľu nie je. Oznámil to rodičom a išli na návštevu k

strýkovi, pričom zamkol byt, aj obývačku a spálňu. Strýko im povedal, že kľúč vzal v sobotu, lebo sa
bál, aby tam niekto nešiel kradnúť. Viac sa o tejto situácii nebavili a nebavili sa ani o žiadnej krabičke,
lebo v ten deň ešte nevedeli, že v sekretári nie je. V pondelok ráno volal strýko U., že dedko zomrel.
Za krátky čas už strýko čakal pred vchodom a naliehal, aby išli pre peniaze určené po dedkovej smrti
pre všetkých troch synov. Iba on vedel, kde sú uschované obálky určené po smrti. Obálky sa rozdelili a

strýko iba s nevôľou napokon súhlasil, aby on ako vnuk organizoval pohreb. Z bytu odišli a vrátili sa do
neho pre občiansky preukaz. Následne zistili, že v sekretári v pravom dolnom rohu chýbala pokladníčka,
čiže skrinka, ktorá tam v piatok ešte bola. Sekretá uzavreli, občiansky preukaz nenašli. Otcovi povedal,
že tú pokladníčku musel vziať len strýko, keďže len on mal od soboty kľúč od sekretára. Rozhodli sa,
že je potrebné teraz riešiť pohreb, keďže to bolo deň pred Vianocami, preto sa o danej krabičke už

nebavili. Uviedol, že dedko bol veľmi inteligentný a šporovlivý, vedel si ušetriť mesačne aj do 200 eur.
Mal vyšší dôchodok, desať rokov poberal aj vdovský dôchodok po babke. Po babkinej smrti v roku 2003
dedko začal intenzívne šporiť a obálky boli zabalené a zapečatené za radiátorom, pričom už do nich od
roku 2010-2011 neprikladal. V krabičke musel mať určite vyššiu hotovosť, ktorú určiť bližšie nevedel, ale
týždeň pred smrťou mu vravel, že by svoje nasporené peniaze uschované v krabičke chcel odniesť do

banky. Dedko mu nepovedal presnú sumu, povedal len, že mal tam našetrených toľko peňazí, za ktoré
by si mohol kúpiť nový byt alebo nové auto. Podľa jeho názoru celú hotovosť, ktorú mal dedko doma v
krabičke, sa obával prerozdeliť do obálok, aby ich niekto neodcudzil, keďže neboli chránené zámkom.
Uviedol aj to, že B. si požičiavali od dedka peniaze, a to častejšie a vo vyššej sume, ako to uviedli vo
svojej výpovedi. Nemá to priamy súvis s trestným činom, ktorý sa kladie obžalovanému U. J. za vinu.

Bolo mu však čudné, keď išli v sobotu upratať do dedkovho bytu, keďže tam Q. s U. neboli dlhý čas, Q.
tam nebola aj roky, a keď dedko bol v nemocnici, tak išli ako prví byt upratať. On sa cíti byť poškodený
hlavne morálne z dôvodu, za akých podmienok k danému trestnému činu došlo.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že v roku 2006 dedo na pomník minul všetky peniaze. Od roku

2006 do 2013 šetril, ale nie je možné, aby ušetril z cca 400 eur dôchodku 16 000 - 17 000 eur.

Svedkyňa U. B.Y. vypovedala od momentu odvozu dedka do nemocnice, ako jej otec telefonoval strýkovi
do Talianska, že jeho stav je vážny, či by nebolo dobré prísť domov, no oni tvrdili, že nejdú domov,
že nemôžu prísť. Ona s mamou v sobotu poobede išli upratať do bytu, lebo dedko mal v tom byte

neporiadok. Otec išiel s B. Q.. do nemocnice pozrieť dedka, lebo ho chceli oholiť. Keď sa vrátili, zamkli
byt a odišli domov. V nedeľu už prišiel strýko s manželkou, začali plakať, že nemajú peniaze a keď
odchádzali, spomenuli, že v byte hľadali nejakú krabičku a s tým odišli preč. V pondelok na posedení -
modlení u deda neboli s tým, že budú mať návštevu a stretli sa až vo štvrtok, deň pred pohrebom. Pri
upratovaní v byte sekretár bol zavretý, oni iba povysávali, mama vyprala vo vani namočené košele a v

kuchyni poumývali riad. V nedeľu k nim prišiel strýko s tým, že boli v byte a že im chýba nejaká krabička.
Keď k nej dedko chodil na návštevu, nijakú krabičku či skrinku nespomínal. Kľúč od jeho bytu mala,
pretože v auguste jej v noci o 00,30 hod. zvonil dedko, že má ísť dole, lebo mu je veľmi zle; doniesol jej aj
kľúče, aby si po jeho zavolaní otvorila, keď mu bude zle. Po dvoch dňoch mu však kľúče vrátila, pretožemanžel na ňu kričal, aby mu ich vrátila, lebo dedko si niekedy niečo vymýšľal a ona chcela mať pokoj.
Uviedla, že pri výsluchu na polícii na ňu traja policajti tlačili, že určite o nejakej krabičke vie, že klame
a že súd sa s ňou ani baviť nebude a rovno ju odsúdia a na záver pri odchode jej povedali, aby bola

rada, že je žena. So sesternicou J. J. sa po pohrebe bavila, povedala jej, že žiadnu krabičku nevidela
a ona jej tvrdila, že videla a radšej odišla z domu, pretože otec robil doma vojnu a ona si kvôli nejakým
somarinám nerozháda celú rodinu. Rozprávali sa aj o tom, že mohli byť radi, že dedko ušetril toľko,
koľko ušetril, a že sa nemusia skladať na pohreb, ale ešte hľadajú nejaké peniaze.

Manželka obžalovaného Q. J. ako svedkyňa uviedla, že ona navštívila deda pred smrťou 19.12.2013 vo
štvrtok večer, kedy manžel prišiel pre ňu do práce, že s otcom je zle a že mu má doniesť ananásový
kompót. Svokor odmietol ísť do nemocnice, tak ho ukľudnili a išli domov, svokor sa v byte zamkol. Na
druhý deňmanželoviotecneotváral.PoobedeišielzaotcomspolusB.avečerhozaviezlidonemocnice.
Keďže svokor bol v zlom stave, išli do bytu popratať, potom zamkli byt a odišli preč. V nedeľu išli znova do
nemocnice, ale dedov stav už bol kritický. V pondelok zavolali manželovi z nemocnice, že otec zomrel,

manžel volal bratovi B., že treba sa zísť. Stretli sa v byte a tam si svoje veci povedali. Mladší B. jej
povedal, že pohreb urobia oni. Po pohrebe vo štvrtok sa
stretli v dedovom byte a tam to začalo tým, že hľadajú nejakú krabičku a nejaké peniaze. Uviedla, že
ona je tam 40 rokov nevesta a v živote nevidela nejakú krabičku, ani nevedela, že by boli nejaké peniaze
a nie to ešte taká suma, ako sa uvádza. Ona pri rozhovoroch so svokrom nikdy mu nedala otázku, či

má alebo nemá nejaké financie, ona nepotrebovala od neho nijaké peniaze a keď potreboval on, tak mu
požičala. Ani s manželom sa o žiadnej krabičke nerozprávala, lebo o nijakej krabičke nevedeli.

Svedok Ľ. B. uviedol, že o žiadnej pokladníčke, v ktorej by boli nejaké peniaze, nevie. Počul o nej len z
rečí, keď prišli k nim do bytu B. W. s manželkou a naháňali nejakú krabičku, či pokladničku s peniazmi.

Ani keď bol u nich niekedy na návšteve, nikdy nespomínal krabičku či skrinku.

Svedkyňa U. S. z OO PZ Snina prijímala od B. J. najmladšieho trestné oznámenie, pretože vykonávala
v uvedený deň realizačnú službu. Nevie, či boli robené nejaké zaisťovacie úkony, pretože po prijatí
išlo trestné oznámenie stálej službe, potom zástupcovi pre trestné konanie a až potom tento spis mala

pridelený ona. Keďže skutok sa stal dávnejšie, nepamätá si, či pred vznesením obvinenia dôkaz o
existencii nejakej skrinky alebo krabičky, v ktorej vraj mali byť uložené nejaké peniaze B. J. najstaršieho.
Pokiaľ vzniesla obvinenie, tak ho vzniesla na základe skutočností, ktoré sú obsahom trestného spisu.
Vznesenie obvinenia nie je ešte dôkaz. Nespomínala si ani na výsluch svedkyne U. B..

Svedok H.. Q. S. ako policajt prevzal vyšetrovací spis od kolegyne U. S., ale nepamätal si, či sa
zúčastnil pri nejakom vyšetrovacom úkone p. U.K. B. pred vznesením obvinenia. Na priebeh výsluchu
si nespomínal, ale kategoricky odmietol, že by robil nejaký nátlak na svedkyňu a najmä za prítomnosti
obhajcu.

V rámci dokazovania boli prečítané zápisnica o výsluchu svedkyne J. J. v rámci prípravného konania
zo dňa 22.02.2014 a 15.08.2014, ako aj zápisnice o konfrontácii medzi svedkyňou J. J. a Ľ. B. a o
konfrontácii medzi J. J. a U. B.. Bola prečítaná aj zápisnica o výsluchu svedkyne Q. O. z čl. 160-164
a svedka B. J. z čl. 165-170, z ktorých však neboli zistené nejaké podstatné skutočnosti, ktoré by bolo
potrebné podrobnejšie zdôvodniť.

Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniasúdzistil,ževtomtoprípadeprotisebestojedveskupinydôkazov.
Na jednej strane sú to dôkazy, ktoré svedčia v prospech obžalovaného a na druhej strane dôkazy ktoré
svedčia proti nemu.

V tejto súvislosti je však potrebné uviesť aj to, že aj keď poškodení a svedkovia, ktorí svedčia proti
obžalovanému vypovedali, že mali vedomosť o nejakej skrinke či pokladničke v ktorej sa mali údajne
nachádzať peniaze, tieto nikto a nikdy nevidel, lebo nebohý B.
J. im ich nikdy neukázal a nikto z nich nevedel povedať, aká presná suma tam mala byť uložená. Iba
niektorí svedkovia - poškodení uviedli, asi aká suma sa tam mohla nachádzať.

Súd pritom poukazuje na to, že v prípravnom konaní neboli vykonané dôkazy ako zisťovanie, či nebohý
B. J. vôbec mohol takúto sumu aká je uvedená v obžalobe našetriť, nebola vykonaná ohliadka miesta
činu, ani zhotovená fotodokumentácia ani skúmané, či nebohý ešte za svojho života peniaze niekomunepožičiaval resp. nedaroval alebo inak neinvestoval ani nebolo zrejmé, či náhodou v spomínanej
pokladničke nebohý nezanechal nejaký list alebo odkaz, z ktorého by bolo zrejmé ako z peniazmi sa
malo po jeho smrti naložiť. K tejto úvahe súd dospel, vzhľadom k tomu, že nebohý zanechal aj štyri

obálky z peniazmi, pre svojich synov a na pohreb, ktoré odložil už dávnejšie a vedeli o nich všetci. Je
pritom divné, že ak by mal našetrené aj ďalšie peniaze a to dokonca v takej výške, ako je uvedená v
obžalobe, že tieto peniaze by mal len tak odložené v pokladničke, ktorá sa mala nachádzať v sekretári
v miestnosti obývačky a od ktorej kľúč sa mal nachádzať voľne položený v šálke na poličke, ku ktorej
sa mohol dostať hocikto. Za danej situácie súd skutočne nemal jednoznačne za preukázané, či a akú

sumu mohol mať nebohý B. J. našetrenú a rovnako nebolo jednoznačne preukázané ani to, že ak by aj
mal peniaze našetrené, aby tieto jednoznačne a bez pochybnosti odcudzil práve obžalovaný U. J., keď
po jeho smrti sa v byte pohybovali aj iné osoby. Je pritom zrejmé, že vzťahy medzi príslušníkmi rodiny
nebohého B. J. neboli dobré a preto aj výpovede či už obžalovaného ale aj poškodených a svedkov
mohli v tomto smere byť navzájom protirečivé, zaujaté a tendenčné v snahe poškodiť obžalovanému,
ktorý ako jediný zo synov nebohého B. J. býval v Snine a v poslednom čase sa mal o neho starať.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti možné ustáliť, že obžalovaný U. J. naplnil znaky skutkovej
podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, a to ani po stránke
subjektívnej, ani po stránke objektívnej. K takémuto rozhodnutiu súd dospel po zrelej úvahe, v rámci

ktorej zohľadnil výsledky svedeckých výpovedí a výsledky vyšetrovania v prípravnom konaní. Súd
nemohol len na základe výpovede svedka B. J. najmladšieho, ako jediného svedka uznať obžalovaného
za vinného, keď ostatné zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, ak by sa aj stal, tak ho
mohol spáchať aj niekto iný z rodinných príslušníkov. Porušil by tak zásadu „in dubio pro reo“, teda v
pochybnostiach v prospech obžalovaného, pretože rozsudok musí byť učinený so 100 % - nou istotou,

čo je ústavou zaručené právo.

Súd nedospel k presvedčeniu, aby konanie obžalovaného U. J. za existujúcej dôkaznej situácie naplnilo
pojmové znaky žalovaného trestného činu, a preto ho spod obžaloby oslobodil.

Pretože obžalovaný U. J. bol spod obžaloby okresného prokurátora oslobodený súd poškodených B. J.
W. a Vladimíra Lacka s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces / § 288 ods. 3 Tr. por./.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.