Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214207026
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214207026.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: O. Y., I.. XX. XX. XXXX, Z.:
S. XX, Z., proti žalovanému: Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s., (BTS), IČO: 35 884 916,
so sídlom: Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k.:
51Cpr/3/2014-183 zo dňa 15. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 68 ods. 1 písm. b/§ 70, § 74, § 77, §
79ods.1,§81zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkapráce,§32ods.5,§34ods.2,§35ods.1,2,3zákona
č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a vecne tým, že žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 19.
03. 2014, podaným na súd dňa 19. 03. 2014, domáhal proti odporcovi určenia, že okamžité skončenie

pracovného pomeru, založeného pracovnou zmluvou zo dňa 01. 04. 1992, dané navrhovateľovi podľa §
68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné. Navrhovateľ sa ďalej proti odporcovi domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy odo dňa
13. 02. 2014 až do času, kým odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci. Navrhovateľ zároveň
podal návrh na náhradu trov konania.

3. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za

to, že návrh nie je dôvodný, nakoľko pokiaľ ide o samotné okamžité skončenie pracovného pomeru,
súd po starostlivom zvážení všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, dospel
k záveru, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru je platné. Zákonník práce viaže možnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru na splnenie v zákone uvedených predpokladov. Okamžité
skončenie pracovného pomeru musí byť v súlade s § 70 Zákonníka práce urobené písomne a dôvody,
pre ktoré došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru musia byť skutkovo vymedzené tak,
aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nie je možné dodatočne ich meniť. Okamžité

skončenie pracovného pomeru, ktoré neobsahuje uvedené náležitosti je neplatné. Súd dospel k záveru,
že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dňa 23. 01. 2014 odporca doručil navrhovateľovi
listom č. PLZ/37/2014 zo dňa 21. 01. 2014, spĺňa všetky zákonom požadované tak formálne ako
aj obsahové náležitosti stanovené § 70 Zákonníka práce, ktoré Zákonník práce pre platnosť tohtoprávneho úkonu predpisuje. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné
a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom
musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka

práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (viď § 74 ods. 1 Zákonníka
práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru

uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.
Súd má za to, že odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 21. 01. 2014, ktoré bolo
písomné a doručené navrhovateľovi a bolo vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom,
vymedzil aj dôvody tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo tak, že tieto nie sú
zameniteľné s inými dôvodmi.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa podľa názoru
súdu z formálneho a obsahového hľadiska všetky podmienky stanovené Zákonníkom práce, musel
sa súd zaoberať dôvodmi, ktoré viedli k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Zákonník práce
výslovne nevymedzuje, čo je možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny, a preto je naplnenie
tejto skutkovej podstaty potrebné posudzovať vždy individuálne. Súd pri skúmaní miery závažnosti

porušenia pracovnej disciplíny musí prihliadať aj na samotnú osobu zamestnanca, pričom skúma aj
doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, za ktorej došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, ako aj
k tomu, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu. Povinnosť dodržiavať
pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru

(§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi
(najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo
pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne
postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto
porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí

dosahovať určitý stupeň intenzity.

5. Povinnosť preukazovať závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, a teda zákonnosť
uplatnenia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ, pričom sa
vyžaduje, že zamestnancom musí byť takéto porušenie pracovnej disciplíny zavinené aspoň z

nedbanlivosti. Znamená to teda, že hmotnoprávna podmienka existencie zavinenia musí byť zo strany
zamestnávateľa preukázaná.

6. Konanie, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia pracovnej disciplíny bolo v okamžitom skončení
pracovného pomeru vymedzené nasledovne, citujem:

"Závažné porušenie pracovnej disciplíny spočíva v tom, že W.. B. N., riaditeľom odboru bezpečnosť
a W.. B. M., vedúcim oddelenia Ochrany letísk, bolo zistené, že ste dňa 03. 01. 2014 svojím konaním
porušili pravidlá v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a pravidlá vstupu do vyhradeného
bezpečnostného priestoru, nakoľko ste opustili strážené stanovište č. 8 bez vystriedania a tým:
- ste sa pri výkone pracovnej činnosti neriadili smernicami na výkon pracovnej činnosti a súčasne

pokynmi vedúceho zmeny, čím ste porušili bod 9.3 SM-LETO/09;
- riadne ste nechránili a nebránili strážené stanovište a tým mohla nepovolená osoba vniknúť do
vyhradeného bezpečnostného priestoru, čím ste porušili bod 9.11 SM-LETO/09;
- nevenoval ste pozornosť výkonu služby, čím ste porušili bod 9.12 SM-LETO/09;
- porušili ste zákaz výkonu iných činností nesúvisiacich s plnením pracovných úloh, čím ste porušili bod

9.13 SM-LETO/09;
- opustili ste bez riadneho vystriedania a súčasne bez povolenia priameho nadriadeného zamestnanca
strážené stanovište do vyhradeného bezpečnostného priestoru, čím ste porušili bod 9.14 SM-LETO/09;
- porušili ste svoju povinnosť vykonávať nepretržitú kontrolu dodržiavania vstupného a výstupného
režimu osôb, čím ste porušili bod 6.8.1 SM-LETO/018;

- porušili ste základné povinnosti zamestnanca vyplývajúce z § 81 Zákonníka práce, nakoľko ste
nepracovali riadne, neriadili ste sa pokynmi nadriadeného (vedúceho zmeny) a pracovný čas ste
nevyužívali na prácu.Okrem vyššie uvedených skutočností ste porušili bod 9.21 SM-LETO/09, nakoľko pri styku s vedúcimi
zamestnancami pánom W.. N. F. W.. M. ste jednali neslušne.

7. Vzhľadom na skutkové vymedzenie porušenia pracovných povinností navrhovateľom a na charakter
týchto porušených povinností, má súd za to, že v danom prípade ide jednoznačne o zavinené porušenie
povinností navrhovateľom.
Súd pri svojom rozhodovaní ďalej musí brať do úvahy špecifiká prejednávanej veci. Z uvedeného
vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako

zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie
svojho zamestnanca.

8. Z uvedeného vymedzenia dôvodov jednoznačne vyplýva, že zo strany navrhovateľa došlo k vyššie
uvedenému porušeniu pracovných povinností, nakoľko v konaní bolo preukázané (a medzi účastníkmi
nebolo sporné), že navrhovateľ počas pracovnej zmeny opustil stanovište č. 8. Sporné ostalo, či

opustil stanovište bez súhlasu nadriadeného - vedúceho zmeny p. N. a či takéto opustenie stanovišťa
mohlo mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru. Je nesporné, že pracovisko, na ktoré
bol navrhovateľ pridelený, bolo pracoviskom mimoriadneho významu, nakoľko podliehalo osobitnému
režimu bezpečnosti v zmysle medzinárodných noriem platných pre oblasť civilného letectva; pre
jeho stráženie boli definované podmienky tak v interných predpisoch odporcu ako aj zákonom o

civilnomletectveasmernicamianariadeniamiEÚ.Bolozákonnoupovinnosťounavrhovateľazabezpečiť
stráženie vyhradeného bezpečnostného priestoru a opustenie tohto priestoru, vzhľadom na charakter
tohto pracoviska, je porušením bezpečnostných predpisov a je preto dôvodom na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Obsah programu bezpečnostnej ochrany prevádzkovateľa letiska vychádza
z požiadaviek príslušných nariadení a rozhodnutí Európskej únie, medzinárodných štandardov a

odporúčaní ICAO a ECAC a národných predpisov v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva.
Regulačný rámec EÚ v oblasti bezpečnosti letectva je založený na záväzných spoločných normách a
týchto základných zásadách:
" Každý členský štát je zodpovedný za bezpečnosť letov odlietajúcich z jeho územia ("zodpovednosť
hostiteľského štátu", ako ju stanovuje ICAO).

" Všetci cestujúci, zamestnanci a batožina musia pred vstupom na palubu prejsť kontrolou. Náklad,
poštové zásielky a palubné zásoby musia pred naložením do lietadla tiež prejsť kontrolou, ak ešte neboli
podrobené zodpovedajúcim bezpečnostným kontrolám.
" Členské štáty si ponechávajú právo uplatňovať prísnejšie bezpečnostné opatrenia, ak to považujú za
potrebné.

9. Regulačný rámec EÚ pokrýva všetky súčasti dodávateľského reťazca leteckej dopravy, ktoré môžu
mať vplyv na bezpečnostnú ochranu lietadla a/alebo infraštruktúry a zahŕňa: letisko, lietadlo, cestujúcich,
batožinu, náklad, letiskové a palubné zásoby, zamestnancov služby bezpečnostnej ochrany a zariadenia
bezpečnostnej ochrany. Pravidlá EÚ sa vzťahujú na všetky letiská v Únii, ktoré sú otvorené pre civilné

letectvo, na všetkých prevádzkovateľov poskytujúcich služby na týchto letiskách vrátane leteckých
dopravcov a na všetkých ostatných prevádzkovateľov, "ktorí uplatňujú normy bezpečnostnej ochrany
letectva" pri poskytovaní tovaru alebo služieb týmto letiskám alebo prostredníctvom týchto letísk.
Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že konanie navrhovateľa ako zamestnanca možno s
prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné porušenie bezpečnostných

predpisov týkajúcich sa leteckej prepravy, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať,
aby ho naďalej zamestnával. Súd pritom vzal do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľ už bol
predtým upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a najmä vzal do úvahy, že navrhovateľ v
minulosti vykonával funkciu veliteľa zmeny a bol jednoznačne oboznámený s pravidlami a pokynmi
(smernicami) zamestnávateľa ako aj vnútroštátnymi a medzinárodnými predpismi, a teda presne vedel,

ako postupovať v prípade, ak jeden zo zamestnancov chce opustiť stanovisko. Navrhovateľ mal
vedomosť o tom, že v prípade, ak jeden z dvoch zamestnancov pridelených na stanovisko, chce toto
stanovisko opustiť, musí počkať na vystriedanie iným zamestnancom. Neobstojí preto tvrdenie, že
uvedené bolo bežnou praxou, pričom navyše toto tvrdenie ani nebolo v konaní preukázané. Jediný
svedok, ktorý túto skutočnosť tvrdil, bol svedok M. T., ktorý sám vo svojej svedeckej výpovedi uviedol,

že je v podobnom postavení ako navrhovateľ, nakoľko aj s ním odporca okamžite ukončil pracovný
pomer výpoveďou a to tiež z toho dôvodu, že som porušil pracovnú disciplínu, pretože "akože" opustil
pracovisko. Z uvedeného dôvodu súd posúdil svedeckú výpoveď tohto svedka ako zaujatú.10. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že podľa interného oznámenia generálneho riaditeľa p. G., ktoré
bolo platné a účinné od 01. 01. 2014 zn.. GR č. 6/BTS/2013, sa opustenie pracoviska považuje za
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže v zmysle tohto oznámenia sa za menej závažné

porušenie pracovnej disciplíny považuje cit.: "nedovolené vzdialenie sa z pracoviska v rámci prac. času,
prekračovaniestanovenej30min.prestávkynaodpočinokajedenie",súdmázato,žetotosanevzťahuje
na prípad navrhovateľa, ktorý vzhľadom na jeho zaradenie - zabezpečenie civilnej ochrany letiska - sa
musí podriadiť osobitnému režimu vyplývajúcemu zo záväzkov odporcu z medzinárodných dohovorov
a nariadení EÚ a je povinný riadiť prednostne internými smernicami, ktoré osobitne upravujú režim

striedania zamestnancov na stanovištiach kontroly. Súd má z uvedeného dôvodu za to, že zo strany
navrhovateľa došlo k porušeniu predpisov na výkon pracovnej činnosti a súčasne pokynov vedúceho
zmeny, čím porušil bod 9.3 SM-LETO/09 a zároveň nechránil strážené stanovište, čím ste porušil bod
9.11 SM-LETO/ 09 a bod 9.12 SM-LETO/09. Tým, že navrhovateľ opustil bez riadneho vystriedania
a súčasne bez povolenia priameho nadriadeného zamestnanca strážené stanovište do vyhradeného
bezpečnostného priestoru, porušil bod 9.14 SM-LETO/09 a zároveň aj bod 6.8.1 SM-LETO/018.

Navyše súd pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým, ako
zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie
svojho zamestnanca.

11. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie návrh

navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 1 O.s.p. napriek tomu, že mal
žalovaný vo veci plný úspech, súd mu proti neúspešnému žalobcovi nepriznal právo náhradu trov
konania, pretože odporca nepodal návrh na náhradu trov konania a ani mu v konaní žiadne trovy

nevznikli.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie poddal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby zmenil
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovnéhopomeruaonáhradumzdyvyhovievcelomrozsahuapriznážalobcovináhradutrovkonania.

14. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p. Žalobca sa
nestotožňuje so záverom vysloveným súdom prvej inštancie, že konaním žalobcu prišlo k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny, oprávňujúcej žalovaného ako zamestnávateľa okamžite skončiť
pracovný pomer so žalobcom. Žalobca postupoval spôsobom štandardným, ktorý bol u žalovaného

ako jeho zamestnávateľa zaužívaný a dlhodobo tolerovaný, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok p.
T.. Konanie žalobcu nevykazuje známky porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce a za také ho nekvalifikuje ani samotný žalovaný ako zamestnávateľ vo svojom internom
predpise zn. GR č. 6/BTS/2013. K svedkovi p. N. k jeho záznamu o udalosti spísanej dňa 03. 01. 2014,
žalobca namieta, že jeho vyjadrenia postrádajú logiku, keď na jednej strane uvádza, že žalobcu uvoľnil

a na druhej strane tvrdí, že bol v tom, že žalobca počká na vystriedanie jeho osobou. Žalobca taktiež
namieta, že súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy v neprospech žalobcu, keď výpoveď p. T. vyhodnotil
ako zaujatú, avšak výpovede svedkov, ktorí v tom čase boli v pracovnoprávnom pomere k žalovanému
posúdil, ako vierohodné. Následne žalobca namieta, že u žalovaného pracoval 22 rokov a prihliadnutie
na osobu zamestnanca pri tom považuje za právne významné.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že konanie žalobcu bolo možné vyhodnotiť
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania,
a preto žalovaný žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v plnom rozsahu.

Žalovaný namieta, že žalobca sa nedopustil iba porušenia pracovnej disciplíny v zmysle nedovoleného
vzdialenia sa z pracoviska v rámci pracovného času, ale porušil i ďalšie svoje povinnosti definované
podľa interných predpisov žalovaného a navyše sa pri styku s vedúcimi zamestnancami zachoval
hrubo a neslušne a taktiež porušil pravidlá v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva, je u
žalovaného definované, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný ďalej poukazuje na

ust. § 32 ods. 5 zákona č. 143/1998 Zb. v zmysle žalovaného, ako subjektu prevádzkujúceho
letisko. V zmysle uvedeného jednoznačne vyplýva aj s prihliadnutím na charakter žalovaného, ako
prevádzkovateľa letiska, že je možné konanie žalobcu ktoré predchádzalo tomuto súdnemu konaniu
vyhodnotiť,akozávažnéporušeniepracovnejdisciplínyvpracovnoprávnomvzťahuajvzmysleinternýchpredpisov žalovaného aj v zmysle legislatívnych požiadaviek a nárokov kladených na vysokú úroveň
bezpečnosti ochrany civilného letectva. Žalobca taktiež porušil bod 9.21 SM-LETO/09, nakoľko pri styku
s vedúcim zamestnancom jednal neslušne. Žalovaný podotýka, že žalobca je členom ozbrojených

zložiekžalovanéhoaniejetedabežnýmzamestnancom.Vrámcikonaniasataktiežnepotvrdiližalobcom
tvrdená zaužívaná prax (chodievanie na obed do Galanu, možnosť aby slúžili na stanovisku iba ženy
atď...). Žalovaný taktiež poukazuje na to, že žalobca bol už raz upozornený listom zo dňa 06.06. 2012
na porušenie pracovnej disciplíny.

16. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich

základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho

rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C. s. p.

20. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie má odvolací súd za preukázané, že žalobca (zamestnanec)
pracoval u žalovaného (zamestnávateľ) na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 04. 1992. Žalobca

pracoval u žalovaného, ako zamestnanec letiskovej ochrany oddelenia ochrany letiska, ktorého náplňou
práce bola kontrola zamestnancov ako aj iných osôb, ktoré vstupovali do vnútorných priestorov. Dňa
03. 01. 2014 sa žalobca bez toho, aby ho vystriedal niektorí z iných zamestnancov oddelenia ochrany
letiska vzdialil zo svojho pracoviska.

21. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností
stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným
poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť
porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo

strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené
(aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia
pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným
porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie),
je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68

ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek
tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje
a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk
pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.
Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak

osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia
pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. (porovnaj s
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Cdo/17/2011 zo dňa 14. 06. 2011).

22. Podľa Zákonníka práce § 68 ods. 1 písm. b/, je možné okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa so zamestnancom skončiť len pre také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
je charakterizované, ako „závažné porušenie pracovnej disciplíny“. Predmetné ustanovenie Zákonníka
práce týkajúce sa okamžitého skončenia pracovného pomeru je ustanovením s abstraktnou hypotézou.V tomto prípade je súd oprávnený vymedziť danú hypotézu podľa vlastného uváženia. Voľná úvaha súdu
je pri takomto vymedzení však limitovaná iba osobitnou špecifikáciou prejednávanej veci a ustálenou
judikatúrou. Súd nie je teda viazaný tým, ako zamestnávateľ sám klasifikuje závažnosť určitého konania

svojho zamestnanca.

23. Pracovné zaradenie žalobcu u žalovaného na pracovisku mimoriadneho významu, ako správne
uvádza súd prvej inštancie podlieha osobitnému režimu bezpečnosti v zmysle medzinárodných noriem
platných pre oblasť civilného letectva. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že nie je bežnou

praxou (ako tvrdí žalobca), že by na stanovišti č. 8 mohol ostať niekedy niekto sám (v súlade s
medzinárodnými predpismi musia byť vždy na mieste prítomní minimálne dvaja zamestnanci oddelenia
bezpečnosti rozdielneho pohlavia). Žalobca túto skutočnosť vzhľadom na svoje predošlé pôsobenie ako
vedúceho zmeny musel poznať. V tejto súvislosti taktiež odvolací súd upozorňuje na to, že žalobca
počas pracovného vzťahu so žalovaným, ako zamestnávateľom bol listom zo dňa 06. 06. 2012 už raz
upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na uvedené, je potrebné posudzovať konanie

žalobcu (opustenie pracoviska), ako závažné porušenie bezpečnostných predpisov týkajúcich sa
zabezpečenia letiska. Nedovolené vzdialenie sa nie je možné ospravedlniť ani tým, že by zamestnávateľ
svojím interným predpisom označil nedovolené vzdialenie sa z pracoviska v rámci pracovného času iba
ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Možno konštatovať, že porušenie tej istej povinnosti
u toho istého zamestnávateľa môže mať rôznu závažnosť, a to z dôvodu, že okolnosti porušenia

sú zriedkakedy rovnaké, (inak bude posudzované vzdialenie sa z miesta pracoviska zamestnancom
zabezpečujúcim bezpečnosť objektu a inak bude posudzované vzdialenie sa z pracoviska pracovníka
vykonávajúcehonapr.administratívnučinnosť).Porušeniekonkrétnejpovinnostiprizohľadnenívšetkých
okolností bude možno u jedného zamestnanca považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
u druhého zamestnanca by naopak išlo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

24. Námietku žalobcu ohľadom nelogického vyjadrenia p. M.. N. považuje odvolací súd za účelovú.

25. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so súdom prvej inštancie, keď posúdil výpoveď p. M.. T. ako
zaujatú, keďže sa nachádza v prakticky identickom postavení k žalovanému ako žalobca.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1

C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému
žalovanémunáhradutrovkonaniapriznávavrozsahu100%. Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 C. s. p.).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).