Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204481
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515204481.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: J. J., nar.
XX.XX.XXXX a mal. L. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. XXX/XX, XXX XX J. Q., pochádzajúcich
z matky
E.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.XXX/XX,J.Q.,občiankaSR,právnezastúpenáAdvokátskakancelária

Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves a otca: O.. E. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX, J. Q., právne zastúpený JUDr. Janou Fabišíkovou, advokátkou, Mlynárska
19, Košice, o návrhu otca na obnovu konania, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa zo dňa 28. 06. 2016, č. k. 3C/256/2015-79 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Priznáva odporkyni voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh na
obnovu konania zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 501,91 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že navrhovateľ návrhom zo dňa 14. 09. 2015 žiadal obnovu
konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 4P/56/2013, predmetom ktorého bola úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
13. 04. 2015, č. k. 4P/56/2013-506 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.
06. 2015, č. k. 9CoP/12/2015-563 boli mal. deti J. a L. zverené do osobnej starostlivosti matky s

povinnosťou otca platiť výživné, bol upravený styk otca s mal. deťmi, návrh otca na nariadenie striedavej
starostlivosti bol zamietnutý a rodičom súd uložil povinnosť informovať sa vzájomne o zdravotnom
stave mal. detí, o ich výchovno-vzdelávacích výsledkoch a o podstatných udalostiach v živote mal. detí.
Hlavnou okolnosťou, ktorou navrhovateľ odôvodňoval návrh na povolenie obnovy konania bolo podanie
obžaloby voči odporkyni pre marenie výkonu úradného rozhodnutia, o čom sa navrhovateľ dozvedel
dňa 16. 06. 2015; následne bola odporkyňa uznaná aj vinnou zo spáchania prečinu marenia výkonu

predbežného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti podľa § 349 Trestného zákona. Už v
čase rozhodovania úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom (4P/56/2013) súdu boli známe
nezhody medzi otcom a matkou mal. detí, ako aj problémy pri styku otca s mal. deťmi na základe
predbežného opatrenia upravujúceho styk deti s otcom do rozhodnutia vo veci samej. Uvedené vyplýva
aj z konania vedeného na súde pod sp. zn. 4Em/1/2014. Pre uvedené konflikty medzi rodičmi a ich
neschopnosti racionálne a efektívne komunikovať vo veciach týkajúcich sa mal. detí, boli v pôvodnom

konaní nariadené znalecké dokazovania, ktoré sa týkali predovšetkým posúdenia vzťahov mal. detí ku
každému z rodičov a vyriešenie otázky, komu z rodičov je vhodnejšie zveriť mal. deti do starostlivosti.Obaja znalci zhodne skonštatovali, že vychádzajúc a zohľadňujúc stav vzťahu rodičov medzi sebou je
vhodnejšie zveriť mal. deti do starostlivosti matky.

3. Na základe uvedených zistení s poukazom na ust. § 228 ods. 1 O. s. p. súd uzavrel, že povolenie
obnovy konania nie je dôvodné. Skutočnosť, že voči odporkyni bola podaná obžaloba súd nepovažuje
za takú, ktorá by bola spôsobilá privodiť pre účastníka priaznivejšie meritórne rozhodnutie, najmä s
prihliadnutím na závery znaleckých posudkov a na čas, ktorý uplynul od právoplatného ukončenia
pôvodnéhokonania.Naviacobžalobabolanasúddoručenádňa22.12.2014,tedaeštepredvyhlásením

rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhovateľ podal pred a aj počas pôvodného konania na odporkyňu
množstvo trestných oznámení (cca 12), bol v trestnej veci vypočutý ako poškodený a svojho práva
na preštudovanie výsledkov vyšetrovania sa vzdal. Aj keď obžaloba bola navrhovateľovi doručená až
16. 06. 2015, navrhovateľ mal možnosť zabezpečiť si aj tento dôkaz pred vyhlásením rozhodnutia
súdu prvej inštancie v pôvodnom konaní. Skutočnosť, že svoje právo nevyužil, resp. že si nezistil stav
trestného konania, neodôvodňuje povolenie obnovy konania. Tiež prípadné klamlivé tvrdenie odporkyne

ohľadom spolužitia s navrhovateľom v spoločnej domácnosti podľa názoru súdu nie je dôvodom na
povolenie obnovy konania. Podstatné pre zverenie mal. detí bola otázka ich vzťahu k obom rodičom,
ich najlepšieho záujmu, ktorý bol najmä vzhľadom na podané znalecké posudky posúdený tak, že súd
ich zveril do starostlivosti matke. Stav minimálne od začiatku roka 2013 je pritom taký, že navrhovateľ
nebýval s odporkyňou v spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že rodičia mal. detí nežili v spoločnej

domácnosti súd prvej inštancie skonštatoval v dôvodoch pôvodného rozsudku, ktorú skutočnosť mal
navrhovateľ možnosť namietať, ak ju považoval za tak závažnú. Uvedenú skutočnosť však navrhovateľ
v podanom odvolaní v pôvodnom konaní ani nenamietal. Na záver súdu poznamenal, že nielen z tohto
konania, ale aj z ďalších konaní vyplýva nevraživosť medzi rodičmi mal. detí, ktorá naďalej pokračuje a
deti sú neustále nástrojom vzájomného boja oboch rodičov. Rodičia zrejme ešte stále nepochopili, že

napätie v ich vzťahu maloleté deti veľmi citlivo vnímajú a hľadanie subjektívnych riešení, ktoré vyhovujú
iba jednej strane určite neprospieva mal. deťom, ich vývinu, psychickej pohode, pocitu bezpečia a istoty,
ktoré v tomto veku potrebujú. Rodičia sú povinní uspokojovať potreby svojich detí a uvedené sa nemôže
riešiť bez vzájomných ústupkov a ústretovosti, ktoré sa môžu javiť tej ktorej strane ako prehra, ale ktoré
pomôžu deťom vrátiť radosť zo života a upevniť ich duševnú pohodu.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 232 ods. 2 O. s. p. tak, že
zaviazal navrhovateľa ako neúspešného účastníka nahradiť trovy konania odporkyni, ktorá v konaní bola
úspešná. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 501,91 Eur. Pri výpočte trov
konania súd vychádzal z neoceniteľého predmetu sporu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov
jeodmenazajedenúkonprávnejslužbyvykonanývroku2015vsume64,53Eurazarok2016vsume66
Eur. Odmena v sume 64,53 Eur patrí za 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastúpenia
a písomné podanie zo dňa 19.11.2015. Odmena v sume 66 Eur patrí za 2 úkony právnych služieb, a to
vyjadrenie zo dňa 24.06.2016 a účasť na pojednávaní dňa 28.6.2016. Celkovo patrí odporkyni odmena

jej právneho zástupcu v sume 261,06 Eur. K tejto odmene súd pripočítal paušálnu náhradu dvakrát za
úkony v roku 2015 á 8,39 Eur a dvakrát za úkony v roku 2016 á 8,58 Eur, spolu 33,94 Eur. Ďalej súd
priznal aj náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 28.06.2016 v sume 37,46 Eur (zo J. F. R. do
J. Q. tam a späť 124 km, základná sadzba 0,183 Eur/km, náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri
cene 1,254 Eur /l, priemernej spotrebe 0,095 l). Náhrada za stratu času na pojednávaní dňa 28.06.2016

predstavuje 85,80 Eur (6 polhodín á 14,30 Eur). Keďže právny zástupca odporkyne je platcom DPH,
priznaná odmena sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o 20 % DPH, čo pri základe 418,26 Eur
predstavuje 83,65 Eur.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že v
konaní boli kumulatívne splnené obidve podmienky pre povolenie obnovy konania. Navrhovateľ bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní dôkaz, ktorým je ukončenie prípravného trestného
konania a obžaloba podaná Okresnou prokuratúrou v J. Q. na obvinenú matku mal. detí. Nakoľko

predmetná obžaloba bola žalobcovi doručená až dňa 16. 06. 2015 spolu s predvolaním na hlavné
pojednávanie v trestnej veci, až z konania 1T/191/2014 sa žalobca dozvedel o existencii obžaloby.
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1T/191/2014-195 zo dňa 28. 09. 2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. 09. 2015 bola odporkyňa uznaná vinnou zo spáchaniaprečinu marenia výkonu rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona. Navrhovateľ má za to, že
uvedené skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť preňho priaznivejšie meritórne
rozhodnutie, nakoľko odporkyňa porušila zákon a nerešpektovala súdne rozhodnutia. Navrhovateľ

vyjadrujepresvedčenie,žematke,ktorábolauznanávinnouzospáchaniaprečinubynemalibyťmal.deti
zverené do výlučnej starostlivosti. Naviac odporkyňa od začiatku súdnych konaní, vrátane predbežných
opatrení nerešpektovala rozhodnutia súdu a navrhovateľ už vo svojom návrhu na obnovu konania
poukázal na dôvodnú obavu, že odporkyňa aj naďalej nebude súdne rozhodnutie rešpektovať. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by odporkyňa nebola uznaná vinnou, do dnešného dňa by bránila

navrhovateľovi v pravidelnom a riadnom styku s mal. deťmi. Samotné nariadenie výkonu rozhodnutia,
ako aj opakované uloženie pokút nebolo pre matku postačujúce, aby si svoje povinnosti plnila. Odvolateľ
namieta aj výrok o trovách konania s tým, že úkon právneho zástupcu odporkyne, t. j. vyjadrenie zo dňa
24. 06. 2016 nikdy nebolo navrhovateľovi doručené (ani nemohlo byť, nakoľko tento úkon bol realizovaný
4 dni pred pojednávaním). Považuje tento úkon za účelový, nehospodárny, nakoľko sa minul účinku,
lebo navrhovateľ sa nemal možnosť s ním oboznámiť vopred s dostatočným časovým predstihom pred

nariadeným pojednávaním. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a povolil obnovu
konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/56/2013.

6. Odporkyňa k podanému odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať jej náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

7. Odvolací súd v zmysle zásad ust. §379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku, proti právoplatnému rozsudku je prípustná
žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu
pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

9. Podľa § 397 písm. b) Civilného sporového poriadku, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba
na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

10. Podľa § 399 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti

rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

11. Žaloba na obnovu konania je koncipovaná ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k
tomu, aby mohla byť znovu prejednaná vec už právoplatne skončená, a to za zákonom stanovených
podmienok. Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona

vylúčená.

12. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich súd skúma, či je obnova konania procesne
prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ju zamietne. Druhá fáza
predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti

žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zamierava súd v prvej z uvedených fáz, je medzi iným existencia
sktuočnosti, rozhodnutí alebo dôkazov týkajúcich sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten,
kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. a) CSP) a ďalej vykonať dôkazy, ktoré
sa nemoholi vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo

veci (§ 397 písm. b) CSP). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného
prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa
v pôvodnom konaní nemoholi použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli
vykonaťdôkazy.Tátopodmienkaniejesplnená,akurčitáskutočnosť,rozhodnutiealebodôkazexistovali
už v pôvodnom konaní a ten kto navrhuje obnovu konania o ich existencii vedel a mal aj dostatok

podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom
konaní nimi nenavrhoval vykonať dokazovanie.13. O možnosť vykoannia dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ide vtedy, keď
účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté
dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť

skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojoej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť
vykonať dokazovania súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu (viď R 19/1975).

14. V zmysle vyššie uvedeného je z pohľadu odvolacieho súdu plne opodstatnená argumentácia

súdu prvej inštancie akcentujúca to, že navrhovateľ už v pôvodnom konaní mal vedomosť o ukončení
prípravného trestného konania a o tom, že na obvinenú - matku mal. detí bola podaná Okresnou
prokuratúrou v J. Q. obžaloba dňa 22. 12. 2014, pod sp. zn. H. (č.l. 46 spisu). Záver súdu prvej
inštancie o neprípustnosti obnovy konania je preto opodstatnený, lebo navrhovateľ už v pôvodnom
konaní mohol tento spis označiť za dôkazný materiál; už v pôvodnom konaní mal procesnú možnosť
navrhnúť vykonanie dokazovania premdetným spisom, prípadne inými dôkazmi viažujúcimi sa na jeho

obsah. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu je v tomto zmysle rozhodujúca sama existencia
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v J. Q. sp. zn. Pv/XXX/XX/XXXX a
procesnú možnosť označiť tento spis za dôkaz, nie konkrétne rozhodntuie tvoriace jeho súčasť a
otázka či navrhovateľ o tomto rozhodnutí a jeho dôvodoch vedel. Subjektívny, ničím nepodložený
predpoklad navrhovateľa o tom, ako a s akými výsledkami by asi prebiehalo dokazovanie súdom, pokiaľ

by predmetný spis navrhovateľ označil za dôkaz, nie je z uvedeného hľadiska právne významný. Na
podstate tohto právneho záveru odvolacieho súdu (aj so zreteľom na to, čo navrhovateľ sám označil:
„v pôvodnom konaní nemohol označiť dôkaz, ktorým je ukončenie prípravného trestného konania a
obžaloba podaná na matku dňa 22. 12. 2014), nemôže nič zmeniť skutočnsť, že navrhovateľ sa o
existencii obžaloby dozvedel až dňa 16. 06. 2015, kedy mu bola obžaloba doručená spolu s predvolaním

nahlavnépojednávanienadeň19.08.2015vtrestnejvecivedenejpredsúdompodsp.zn.1T/191/2014.

15. Preto bol správny postup súdu prvej inštancie, ak zamietol návrh na obnovu konania. Odvolací súd
považuje napadnuté uznesenie v celom rozsahu za správne, a preto ho postupom podľa ust. § 387 CSP
ako vecne správne potvrdil.

16. K odvolacej námietke týkajúcej sa priznanej náhrady trov právneho zastúpenia za úkon právneho
zástupcu odporkyne - vyjadrenie zo dňa 24. 06. 2016 (č. l. 66 spisu), ktoré nebolo navrhovateľovi
doručené, a z tohto dôvodu odvolateľ považuje tento úkon za účelový a nehospodárny, nakoľko sa
minul účinku, lebo navrhovateľ sa nemal možnosť s ním oboznámiť pred nariadeným pojednávaním,

odvolací súd poznamenáva, že úkon právneho zástupcu odporkyne zo dňa 24. 06. 2016 bol realizovaný,
súdu doručený, a teda nie je možné tento úkon negovať len preto, že sa s týmto podaním navrhovateľ
oboznámil až na pojednávaní dňa 28. 06. 2016 (č. l. 71 spisu).

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods.1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP s tým, že priznal úspešnej odporkyni voči neúspešnému navrhovateľovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).