Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/354/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314220108
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314220108.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154,
zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému:
U. Š., rod. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX S., o zaplatenie 1133,04 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 15. 8. 2014 domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 1133,04 eura s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne
z dlžnej sumy od 13. 9. 2011 až do zaplatenia).

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 20. 12. 2010 uzatvorili právny predchodca žalovaného
spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom 060 01 Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35
923 130 a žalovaný Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v
sume 1533,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku 42 mesačnými splátkami po 37,56 eura. Žalovaný

uhradil celkovo 199,08 eura, dostal sa do omeškania so splácaním pôžičky a napriek opakovaným
upomienkam dlžné splátky nedoplatil, teda nedošlo k jej riadnemu a včasnému splácaniu. Žalobca
pristúpil k zosplatneniu celej pôžičky a vyzval žalovaného, listom zo dňa 7. 9. 2011, aby splatil celú dlžnú
čiastku. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 1133,04 eura.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky
listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na

dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

7. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Súd vykonal dokazovanie - Zmluva o pôžičke číslo XXXXXXX, podmienky k zmluve, predžalobná
upomienka z 7. 9. 2011 s doručenkou, prehľad splátok a úhrad - a takto vykonaným dokazovaním zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

10. Na základe písomných podaní žalobcu, pred začatím konania, tunajší súd Uznesením zo dňa 23. 6.
2015 pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XX, právoplatným dňa 26. 8. 2015, zastavil konanie v časti istiny 101,08

eura s príslušenstvom a Uznesením zo dňa 29. 3. 2016 pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XX, právoplatným
dňa 10. 5. 2016, zastavil konanie v časti istiny 231,04 eura s príslušenstvom.

11. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy istiny vo výške 800,92 eura s príslušenstvom (úrok
z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 13. 9. 2011 až do zaplatenia).

12. Dňa 20. 12. 2010 uzatvorili strany Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie pôžičky vo výške 1000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku 42 mesačnými splátkami
po 37,56 eura, ročná úroková sadzba 29,32 %, RPMN 29,32 %, priemerná RPMN 44,57%, celková
čiastka splatná spotrebiteľom 1533,- eur, konečná splatnosť úveru 06/2014.

13. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZoSÚ), oba predpisy účinné k 20. 12. 2012.

14. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko právny predchodca žalobcu plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

15. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.

slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričomdôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

16. Právny predchodca žalobcu žalovanému reálne vyplatil pravdepodobne sumu 1000,- eur. O
uvedenom však súdu nepredložil žiaden relevantný listinný dôkaz.

17. Z podmienok k Zmluve uvedených na rube zmluvy súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti,

nakoľko tieto sú absolútne nečitateľné, uvedené miniatúrnym písmom, preto s istotou možno
skonštatovať, že tieto nemohol čítať ani žalovaný pred uzatvorením zmluvy.

18. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), (1) Tento zákon upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), k) cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 píms. a) ZoSÚ, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

19. Vzhľadom na citovaný § 11 ods. 1 ZoSÚ predloženú zmluvu by súd považoval za bezúročnú a bez
poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmeno f), k).

20. V zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy (možno ho len odvodiť z jednotlivých údajov, zákon
však jasne prikazuje uviesť takýto údaj jednoznačne, konkrétne). Pod končenou splatnosťou nie je
možné považovať za správny údaj 42 mesiacov či 06/2014, termín splatnosti je potrebné chápať ako
konkrétny dátum, teda je nutné uviesť presným dátum splatnosti pôžičky (v zmluve je uvedená lehotasplatnosti, nie však termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) a splátka je uvedená len jednou
sumoubezrozlíšeniaistiny,úrokovainýchpoplatkovaabsentujeajúdajosplatnostijednotlivýchsplátok.
Nie je možné zákon vykladať tak, že sa v zmluve uvedie jedna splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky a

úroky, nakoľko z nej nie je možné učiť, ktorá časť splátky sa započítava na istinu, ktorá na úroky a ktorá
na iné poplatky. Takto uvedená splátka je nepreskúmateľná a nič na tom nemení ani splátkový kalendár.
Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného

vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

21. Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku
urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými
produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom.

22. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie pôžičky,

ktorú sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach
vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a
zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b/ ZoSÚ v spojení s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a
žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca
opaktohtopostaveniažalovanéhonepreukázalžiadnymidôkazmi,resp.aninetvrdil).Tentoprávnyvzťah
sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z.).

23. Zprehľadusplátokaúhradpredloženýchprávnympredchodcomžalobcuvplýva,žežalovanýuhradil
spolu 199,08 eura.

24. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 7. 9. 2011 na zaplatenie dlžných
splátok do 3 dní od doručenia upomienky a to v celkovej výške 1385,96 eura. Žalovaný si túto výzvu

prevzal dňa 9. 9. 2011, teda mal plniť do 12. 9. 2011, a keďže neplnil, dostal sa do omeškania dňom
13. 9. 2011.

25. Súd poznamenáva, že priložené zmluvné podmienky žalobcu súd nemohol preskúmať, nakoľko
boli predložené v kópii s minimálnou výškou písma. Dôkazné prostriedky majú byť súdu predkladané

tak, aby dokazovanie súd mohol aj reálne vykonať (v danom prípade oboznámením sa ich prečítaním),
predloženie listinných dôkazov nemôže byť len formálne (všeobecné podmienky sú absolútne
nečitateľné z dôvodu veľkosti zvoleného písma). Uvedené je potom na ťarchu žalobcu, ktorý si sám
zvolil predloženie takto vytlačeného dôkazu.

26. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vystupoval
ako podnikateľ, zmluva ani neuvádza údaje svedčiace takémuto záveru (napr. žalovaný je na nej
identifikovaný rodným číslom). Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade
spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka

(NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť
1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že
od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom). K uvedenému smeruje aj
doterajšia súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12.

6. 2014 (ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením
zámeru zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení
§-u 1 ods. 2 jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, nie úveru podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

27. Súdu však nie je zrejmé, z čoho žalobca vychádzal, keď vypočítal celkovú čiastku, ktorú má žalovaný
uhradiť žalobcovi a to pôvodne vo výške 1133,04 eura, ani nie je zrejmé, z čoho žalobca vychádzal,
keď uviedol v žalobe a skutkovo tvrdil, že žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške
1533,- eur. Len pri jednoduchom výpočte 42 mesiacov x 37,56 eura je výsledná suma 1577,52 eura
(čo tvorí rozdiel nie je zrejmé). V upomienke požaduje žalobca, aby mu žalovaný splatil celkovú istinu

vo výške 1385,96 eura (potom spolu so zaplatenou sumou 199,08 eura celkovo by žalovaný zaplatil
1585,04 eura!!!). Tvrdenia žalobcu v žalobe sú v rozpore s doloženými listinnými dôkazmi, sú neúplné
a nepreskúmateľné.

28. Všetky podstatné údaje, ktoré by mali byť obsiahnuté priamo v ÚZ, sú obsiahnuté (pravdepodobne)
len vo zmluvných podmienkach (napr. termíny splatnosti splátok a celej pôžičky a pod.). Zmluva je

pre spotrebiteľa značne mätúca, neprehľadná a neurčitá, obchádza zákon a pre súd je preto dôkazom
o pochybných praktikách žalobcu. Spotrebiteľské zmluvy musia byť zo zákona pre spotrebiteľa jasné,
určité, zrozumiteľné, a to tak, aby spotrebiteľ (pri akomkoľvek vzdelaní) pri ich študovaní mal jasné svoje
povinnosti voči veriteľovi, čo však nie je daný prípad. Je potrebné skonštatovať, že predložená úverová
zmluva neobsahuje zákonné náležitosti tak, ako je to uvedené vyššie. Navyše, z praxe je súdu zrejmé,

že časť VII. Zmluvy sa nevypĺňa, žalovaný zmluvu podpisu len po vyplnení časti V. Zmluvy, následne
na to poskytovateľ pôžičky vyplní časť VII. Zmluvy, túto však opätovne nepredkladá žiadateľovi pôžičky
- spotrebiteľovi na opätovný podpis. Túto nejasnosť žalobca nevysvetlil ani na základe výzvy súdu a
ponechal túto skutočnosť bez povšimnutia! Takýmto postupom potom nebola dodržaná písomná forma
spotrebiteľskej zmluvy.

29. Podľa § 35 ods. 2 OZ, Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43 OZ, Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo
by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 20. 12. 2010, Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

30. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon absolútne neplatný. Právny úkon je

určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť
výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona
namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické,
že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto
má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným

rozhodnutím orgánu právnej ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní
predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť,
sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom
napraviť(konvalidáciaaleboratihabícia),čovyplývaztoho,ženemožnonaprávaťúkon,ktorýneexistuje,
a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť,

nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady,
inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis, zakladá
nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.). Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebodohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu
právneho úkonu predpísanú zákonom.

31. Vzhľadom na doteraz uvedené súd konštatuje, že ÚZ je absolútne neplatným právnym úkonom pre
jej neurčitosť (§ 37 OZ),ako aj pre nedodržanie písomnej formy (§ 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010
Z.z.),

32. Na základe uvedeného potom vyplýva, že žalobca svojou žalobou nijako neozrejmil úplne a pradivo

skutočnosti ohľadne poskytnutia a prípadného splácania pôžičky a zároveň ani nepreukázal, koľko,
kedy a ako plnil žalovanému. Súd z tvrdení žalobcu a z predložených listinných dôkazov ani nevedel
dospieť k výške žalovanej sumy (ani po dvojnásobnom čiastočnom späťvzatí žaloby), z čoho táto
pozostáva, pretože žalobca neposkytol dostatočné skutkové tvrdenia; preto je potrebné zamerať sa len
na konštatovanie, že žalovaná suma je nepreskúmateľná a na základe skutkových tvrdení žalobcu a
čiastočne doložených listinných dôkazov súd nemohol dospieť k záveru o dôvodnosti uplatnenej sumy.

33. Súd však vychádzal prioritne z absolútnej neplatnosti ÚZ pre jej neurčitosť (§ 37 OZ) a nedostatok
písomnej formy, potom k plneniu pravdepodobne vo výške 1000,- eur zo strany žalobcu v prospech
žalovaného došlo z titulu bezdôvodného obohatenia.

34. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

35. Žalobca bezdôvodne plnil pravdepodobne dňa 20. 12. 2010.

36. Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

37. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa

ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže
premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá (v prípade spotrebiteľa nie je nutné dovolávať sa premlčania -
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.), nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích

dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať,
že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Subjektívna
premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniubezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné
obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného

obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno
usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne
vyčíslenejvpeniazoch),žeprávonajehovydaniemožnodôvodneuplatniťnasúde.Akideobezdôvodné
obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (§ 452), treba rozlišovať prípady relatívnej
a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. Bezdôvodné obohatenie získané z

absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu (t. j. v danom prípade
dňom 20. 12. 2010). Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho
úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané
bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku
absolútne neplatného právneho úkonu (t. j. v danom prípade 20. 12. 2010).

38. V danom prípade sa jedná o premlčaciu dobu, nie lehotu a preto sa na počítanie doby premlčania
neuplatní § 122 ods. 3 OZ. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný deň doby bez ohľadu na to,
či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný
deň doby bez ohľadu na to, či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa. Ustanovenie § 122
OZ obsahuje výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých najmä v Občianskom

zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch patriacich do systému súkromného
práva. Tieto pravidlá sa použijú napr. na počítanie lehôt na plnenie záväzkov vzniknutých na základe
občianskoprávnych skutočností, ako aj na počítanie lehôt, ktoré sú ustanovené v zmluvách. Soboty,
nedele a sviatky nemožno považovať za posledné dni lehôt predovšetkým z praktických dôvodov, ktoré
súvisia s hmotnoprávnou povahou lehôt. Preto sa posledný deň lehoty, ktorý by mal pripadnúť na sobotu,

nedeľu alebo sviatok posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň.

39. SamotnýObčianskyzákonník(OZ)rozlišujepojmydobaalehotaatietoniejemožnézamieňať,resp.
stotožňovať,napríkladajprávevdôsledkuuplynutiapremlčacejdoby.Pokiaľzákonodarcajenedôsledný
v legislatívnej činnosti a nezjednotí používanie právnickej terminológie tak, aby boli tieto odlišnosti

odstránené, a pokiaľ zákon stále používa pojmy doba a lehota, je nutné, aby súd toto rešpektoval a
v praxi dôsledne aplikoval, nakoľko nemôže svojou rozhodovacou činnosťou meniť znenie ustanovení
zákona a tak nahrádzať činnosť zákonodarcu (súd zákony aplikuje, neprijíma ich v legislatívnom
procese). Pridržiavajúc sa citátu Cicera „Argumentum est ratio quae rei dubiae faciat fidem.“ (argument
je vysvetlenie, ktoré činí pochybnú vec vierohodnou), pokiaľ OZ upravuje premlčaciu dobu a nie lehotu a

jej počítanie nie je upravené priamo v OZ, súd si musí cez analogiu iuris (použitie inej normy, podľa ktorej
sa prípad posudzuje, aj keď dispozícia normy naň priamo nedopadá, upravuje však vzťah podobný)
pomôcť pri počítaní doby ustanoveniami ZP, ktorý to upravuje v § 37. V teoretickoprávnej rovine sa
dobou, na rozdiel od lehoty ako časového priestoru na uplatnenie práva alebo nároku vymedzeného
začiatkom a koncom možnosti jeho uplatnenia na súde alebo u právnickej alebo fyzickej osoby, rozumie

časové obdobie, v rámci ktorého zákonom ustanovené práva a povinnosti vznikajú a trvajú, alebo na
uplynutie ktorého zákon viaže ich zánik.

40. V prejedávanom prípade subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 20. 12. 2010 a uplynula
dňa 20. 12. 2012, najneskôr sa právo premlčalo v objektívnej premlčacej dobe dňa 20. 12. 2013,

pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 15. 8. 2014, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k
tomu súd nemôže (aj s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.) priznať žalobcovi právo na plnenie z
bezdôvodného obohatenia.

41. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozsudku.

42. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. V
sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Podľa § 256 ods.
1, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Úspech
vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

43. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak však žalobca žalobu zobralspäť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno
pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Vnútorná pohnútka žalobcu
vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania.

44. V danom prípade žalobca vzal čiastočne späť žalobu z vlastného rozhodnutia, bez zavinenia
žalovaného, a teda uvedené sa berie ako úspech žalovaného.

45. Žalovaný mal teda plný úspech a mal by nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy konania

mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.