Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Csp/209/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216218577
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216218577.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomMichalomNovotnýmvsporovejvecižalobcu:Všeobecnáúverová

banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou:
Havel, Holásek & Partners, s. r. o., advokátska kancelária v Bratislave (zn. 1090899), proti žalovaným:
1. T. X., O.. XX. L. XXXX, 2. E. X., O.. XX. O. XXXX, obaja trvale bytom Y. XXXX/XX, T., o 2.028,17
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.346,66 € s 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.218,42 € od 23. februára 2017, a to v mesačných splátkach po 50 € zročných vždy
do 25. dňa kalendárneho mesiaca počnúc po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s jednou

splátkou má za následok zročnosť celého plnenia.
II. V časti o zaplatenie 809,75 €, 12,9 % ročného úroku od 16. mája 2015 a tiež prevyšujúceho úroku z
omeškania od 16. mája 2015 sa žaloba voči obom žalovaným zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva voči obom žalovaným ako spoločne a nerozdielne zaviazaným nárok na
náhradu 20,2 % trov konania prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 7. decembra 2016 domáhal voči žalovaným zaplatenia
súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že zmluvou z 24. júna 2008 žalovanému poskytol
bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 130.000 býv. Sk za prvnú úrokovú sadzbu vo výške 10,9 % ročne

ku dňu podpisu zmluvy, ktorý mali žalovaní splácať v splátkach. Keďže ich nesplácali, žalobca k 15.
máju 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a jeho nárok k tomuto dňu pozostával z istiny 2.168,83
€, úroku 113,77 € a poplatkov 4 €. Okrem toho sa žalobca domáha ďalšieho úroku a úroku z omeškania.

2. Žalovaní vo vyjadrení namietli, že zmluva nespĺňa všetky náležitosti podľa § 4 zákona č. 258/2001
Z. z. Okrem toho v žalobe neboli zohľadnené všetky úhrady. Záverom žalovaní žiadali povoliť splátky
23,90 € vzhľadom na ich zlú sociálnu a finančnú situáciu.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 prvá veta C. s. p.), na ktorom vykonal
dokazovanie listinami, a to: žiadosť o flexipôžičku (č. l. 9 a 10), zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru (č. l. 11 a 12), prehľad splácania (č. l. 13 a 14), všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. (č.
l. 15 a 16), výzva na predčasné splatenie (č. l. 17 a 18), výpis z účtu (č. l. 37) a v spojení všeobecne
známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je bankou podnikajúcou na základe bankového povolenia. Žalovaní nie sú podnikateľmi a
v prerokúvanej veci nekonali na účely svojej podnikateľskej činnosti.b) Žalovaní ako dlžníci podpísali 20. júna 2008 žiadosť o poskytnutie flexpôžičky v sume 150.000
Sk (č. l. 9 a 10). Následne 24. júna 2008 žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci podpísali listinu

„Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru“ č. XXXXXXXXXXXXXXX (č. l. 11 a 12). V nej sa veriteľ
zaviazal »za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a vo „Všeobecných obchodných podmienkach
VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám-občanom“« poskytnúť žalovaným
úver vo výške 130.000 býv. Sk úročený pevnou sadzbou 10,9 % p. a. Úver mal byť poskytnutý na
investície do nehnuteľnosti a mal byť splatený v 120 pravidelných mesačných splátkach po 1.783,40

Sk počnúc 24. júla 2008 až do 20. júna 2018. V základných podmienkach bola okrem iného uvedená
ročná percentuálna miera nákladov 12,84 %, priemerná RPMN, ako aj náklady spotrebiteľa. Zmluva
obsahovala okrem iného ustanovenie, podľa ktorého „dlžník je povinný do 6 mesiacov odo dňa čerpania
úveru predložiť banke faktúry, resp. iný doklad preukazujúce účelové použitie finančných prostriedkov...
Vprípadenesplneniatejtopovinnosti...bankazvýšiúrokovúsadzbuzúveruo2%p.a.,atosúčinnosťou
odo dňa najbližšej mesačnej splátky... V prípade nesplácania úveru je banka oprávnená: ... - postupovať

podľa príslušných ustanovení čl. V a VI Obchodných podmienok...“. Ďalej v nej boli zhrnuté poplatky
„platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy“: za poskytnutie úveru 2.600 Sk, za prvú upomienku 200 Sk a
každú ďalšiu upomienku 1.000 Sk, ako aj poplatok za vedenie účtu 55 Sk. Nad podpisom zmluvných
strán bolo uvedené vyhlásenie: „6. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky...“

c) Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám
- občanom v znení účinnom od 1. októbra 2009 (č. l. 15 a 16) obsahovali okrem iného tieto ustanovenia:
„I. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Splátka spotrebného úveru
pravidelná anuitná splátky úveru dohodnutá v úverovej zmluve, ktorej časť tvorí splátka úveru a zvyšnú

časť splátka úrokov...
III. ÚROKY, POPLATKY A ROČNÁ PERCENTUÁLNA MIERA NÁKLADOV
1. Spotrebné úvery sú úročené spravidla na základe pevnej úrokovej sadzby...
2. V prípade omeškania so splátkami... sa dlžník zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5 % p.
a. nad rámec úrokovej sadzby uvedenej v úverovej zmluve... a poplatok za odoslanie upomienky podľa

platného Cenníka VÚB, a.s., v deň účtovania príslušného poplatku...
3. V úverovej zmluve môže byť dohodnuté automatické zvýšenie úrokovej sadzby o určitú výšku v
prípade nesplnenia príslušnej podmienky, resp. podmienok...
4. Dlžník sa zaväzuje platiť počas trvania úverového vzťahu poplatok za vedenie úverového účtu v
zmysle platného Cenníka VÚB, a.s...

IV. SPLÁCANIE ÚVERU...
4... Dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky uvedenej
v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru...
VI. PODMIENKY POŽADOVANEJ PREDČASNEJ SPLATNOSTI ÚVERU...
1. Veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom

splatnosti... z týchto dôvodov:
a) ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho
než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný...“

d) Úver bol žalovaným poskynutý 24. júna 2008 a žalovaní ho splácali v dohodnutých splátkach s

občasnými oneskoreniami až do decembra 2014, dalšie splátky už neuhradili. (prehľad č. l. 13 a 14). Ich
splátky boli zaúčtované na úrok, istinu; ďalej z nich boli uhradené tieto poplatky:
- poplatok za vedenie úverového účtu k 24. júlu, 22. augustu, 24. septembru, 24. októbru, 24. novembru
a 23. decembru 2008 po 55 Sk, ďalej k 23. januáru, 24. februáru, 24. marcu, 24-. aprílu, 22. máju, 24.
júnu, 24. júlu, 24. augustu, 13. októbru, 23. októbru, 24. novembru 2009, 7. januáru, 21. februáru, 5.

marcu 2010 po 1,83 €, ďalej k 24. marcu, 5. máju, 24. máju, 24. júnu, 23. júlu, 24. augustu 2010 po 1,80
€, ďalej k 24. septembru, 22. októbru, 24. novembru, 23. decembru 2010, 24. januáru, 24. februáru, 24.
marcu, 21. aprílu, 13. júnu, 24. júnu 2011 po 2 €, ďalej k 13. septembru, 23. septembru, 24. októbru, 24.
novembru, 23. decembru 2011, 24. januáru a 5. aprílu 2012 po 2,50 €, a konečne k 5. aprílu, 24. aprílu,
24. máju, 22. júnu, 24. júlu, 24. augustu, 12. októbru, 24. októbru, 23. novembru, 21. decembru 2012,

13. februáru, 22. februáru, 22. marcu, 24. aprílu a 13. júnu 2013 po 2,99 €, teda celkovo 131,75 €,
- poplatky za upomienky k 13. júlu, 11. septembru, 13. októbru, 12. novembru 2009, 7. januáru, 4.
februáru 2010 po 6,64 €, ďalej k 13. aprílu, 12. novembru 2010, 4. januáru, 11. marcu, 13. aprílu, 13.
júnu, 13. septembru 2011, 13. januáru, 13. februáru, 13. marcu, 4. aprílu, 13. júla, 13. augustu, 13.septembru, 12. októbru, 13. novembru, 13. decembru 2012, 11. januáru, 13. februáru, 7. marcu, 12.
aprílu, 13. máju, 13. júnu, 12. júlu, 13. augustu, 13. septembru, 11. októbru, 13. novembru, 13. decembru
2013, 13. januáru, 13. februáru, 13. marcu, 11. aprílu, 13. máju, 13. júnu, 11. júlu, 13. augustu 2014

vždy po 10 € a k 13. septembru, 11. novembru, 13. decembru 2011 a 9. marcu 2015 vždy po 40 €, teda
celkovo 609,84 €.

e) Vzhľadom na omeškanie žalovaných so splácaním ich žalobca upozornil, že sú v omeškaní so
splácaním. Pretože ani potom nesplnili svoju povinnosť, listom z 15. mája 2015 (č. l. 17 a 18) žalobca

oznámil žalovaným, že „dnešným dňom“ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva. List
bol pre oboch žalovaných uložený na adrese ich trvalého pobytu. Po podaní žaloby žalovaní poukázali
žalobcovi na úhradu svojich záväzkov 21. decembra 2016 sumu 16,34 €, dňa 18. januára 2017 sumu
23,91 € (výpis z účtu č. l. 37), ďalej boli na tento účet pripísané ešte sumy 50 € dňa 16. marca 2016,
50 € dňa 17. mája 2016, 50 € dňa 15. júna 2016, 50 € dňa 16. augusta 2016, 50 € dňa 14. septembra
2016, 8,43 € dňa 24. novembra 2016 a 22. februára 2017 ešte suma 23,91 € (nesporná skutočnosť).

f)Žalovanáv1.rademalanehoduaboladoteraznezamestnaná,vsúčasnostizačalapracovať,žalovaný
v 2. rade má len príležitostný príjem 50 € mesačne. Žijú v byte, na ktorý vynakladajú približne 370
€ mesačne. Okrem tu prejednávaného dlhu majú žalovaní dlh voči Slovak Telekom, a.s., Sociálnej
poisťovni, Provident Financial, s.r.o., a vedú sa voči nej viaceré exekúcie. Okrem toho má zvýšené

výdavky na lieky a zdravotnícke pomôcky. (výpoveď žalovanej, č. l. 42/rub, prehľad č. l. 36)

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až e) sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov,
resp. vychádzajú z nesporných tvrdení žalobcu. Skutkové závery v bode 4 písm. f) vyplývajú z výpovede
žalovanej v 1. rade, o ktorej pravdivosti súd nemal dôvod pochybovať.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy, ktorou poskytol žalovaným peňažné prostriedky
a tí sa zaviazali splácať ich v dohodnutých splátkach spolu s úrokmi a poplatkami. Takáto zmluva
svojou povahou môže byť zmluvou o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa
v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. spravovala treťou časťou Obchodného zákonníka. Túto

zmluvu však nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.
z., aj keď by na to inak boli splnené podmienky (žalobca úver poskytoval v rámci výkonu podnikania
a žalovaní ho neprijímali na takýto účel). Podľa § 1 ods. 2 písm. a) cit. zákona sa totiž tento zákon
nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z obsahu

zmluvy z 24. júna 2008 medzi stranami je zrejmé, že žalovaní brali úver práve na takéto účely, takže sa
na ňu citovaný zákon nevzťahuje. Preto je aj nepodstatná ich námietka o tom, že zmluva nevyhovuje
ustanoveniu § 4 tohto zákona, keďže podľa uvedeného sa na ňu požiadavky citovaného ustanovenia
vôbec nevzťahovali. Rovnako neopodstatnená je námietka žalovaných proti výške úrokovej sadzby. Z
ustanovení čl. I zmluvy je zrejmé, že v prípade nepreukázania účelu použitia úveru v určenej lehote sa

úroková sadzba zvyšovala o 2 %, teda z dohodnutých 10,9 % na 12,9 % ročne.

7. Na druhej strane však žalobca spĺňa definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka
a žalovaní definíciu spotrebiteľov podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., preto je zmluva o spotrebnom úvere z
24. júna 2008 je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný
zákonníka spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Podľa ust. § 53 ods. 1
Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Zo
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že časť uhradených súm (celkovo 131,75 €) bola započítaná na

tzv. poplatok za správu úverového účtu v zmysle čl. I zmluvy o spotrebnom úvere vo výške 55 Sk (t. j.
1,83 €, neskôr zrejme zvýšený na 2 €, 2,50 € a 2,99 €). Súd s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-143/13, Matei proti SC Volksbank Romania SA, považuje ustanovenie zmluvy o tomto poplatku
za neprijateľnú zmluvnú podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o podmienku,ktorou sa dlžníkovi ukladá poplatok, za ktorý zo strany veriteľa nedostáva žiadne relevantné protiplnenie.
Vedenie „úverového účtu“ totiž nemá pre dlžníka žiaden praktický význam. Veriteľ vedie úverový účet
pre svoje potreby, nie pre potreby dlžníka. Z ustanovení zmluvy ani všeobecných podmienok pritom

nie je ani zrejmé, v čom má takéto „vedenie účtu“ spočívať, teda aké úkony veriteľa majú byť týmto
poplatkom odmeňované. Podľa názoru súdu tak v prípade tohto poplatku ide o skrytý a pre dlžníka
(spotrebiteľa) neprehľadný spôsob zvýšenia úrokového výnosu inak než priamym vyjadrením vo výške
úrokovej sadzbe. Takéto ustanovenie tak celkom jednoznačne zakladá pre veriteľa nárok na ďalšiu
peňažnú výhodu voči dlžníkovi, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5
Obč. zák. neplatná. Žalobca preto nemá nárok na tento poplatok.

8. Ďalšou neprijateľnou podmienkou je napríklad ustanovenie, podľa ktorého má spotrebiteľ platiť
neprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsomeškaním[§53ods.4písm.k)Obč.zák.].Podľa§53
ods. 10 sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na

ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy. Žalobca si v prerokúvanej veci uplatňuje nárok na sumu 4 € ako tzv. poplatky. Podobne počas
trvania zmluvy bola na tzv. poplatky za upomienky započítaná suma 609,84 €, pričom tieto poplatky boli
taktiež uvedené v čl. I zmluvy o spotrebnom úvere rozdelené na poplatok za tzv. prvú upomienku 200 Sk
(6,64 €, neskôr 10 €) a druhú upomienku 1.000 Sk (t. j. 33,19 €, neskôr 40 €). Zo žiadneho ustanovenia

zmluvy ani všeobecných obchodných podmienok však nemožno zistiť kritériá, podľa ktorých sa má určiť,
ktorá upomienka je prvá a ktorá je ďalšia. Okrem toho má zvolená výška tohto poplatku 200 Sk, resp.
1.000Sk(neskôr10€a40€)jednoznačnesankčnýcharakter,pretožetietosumypresahujúinaknejasné
náklady, ktoré veriteľ „so správou rizikovej pohľadávky“ má. Svojou podstatou tak u tohto poplatku ide
skôr o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za omeškanie dlžníka. Navyše,

rozhodnutie o výslednej výške účtovaného poplatku je v konečnom dôsledku celkom na vôli žalobcu ako
banky, keďže tá sa môže voľne rozhodnúť, koľko a ako často bude upomienky zasielať. To napokon aj v
prerokúvanej veci znamená, že na týchto poplatkoch bola vyúčtovaná suma približne 15 % istiny úveru.
Zo všetkých týchto dôvodov tak súd dospel k záveru, že zmluvné ustanovenie o poplatku za upomienku
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho je neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Žalobca

tak nemôže z tohto ustanovenia uplatňovať žiadne práva.

9. Žalobca v súlade s čl. I druhou zarážkou zmluvy a čl. VI ods. 1 písm. a) obchodných podmienok a
§ 53 ods. 8 Obč. zák. zosplatil úver k 15. máju 2015. Jeho nároky vyčíslené v oznámení o vyhlásení
mimoriadnejsplatnostipodľanázorusúduvovýsledkuzodpovedajúustanoveniamzmluvyaobchodných

podmienokasúvýsledkomriadnehoasprávnehozapočítaniasplátokvykonanýchžalovanýminaistinua
úrokyzatrvaniazmluvy.Nazákladetohotakžalobcamalk15.máju2015nároknazvyšokistiny2.168,83
€ a úroky 113,77 €. Naopak, nemá nárok na žalované poplatky za upomienky a správu účtu. Okrem
toho však aj sumy uhradené žalovanými počas trvania zmluvy na poplatkoch za vedenie úverového
účtu a na poplatkoch za upomienku mali byť správne použité na úhradu takto vyčíslenej istiny a úroku.

V dôsledku toho mal žalobca ku dňu mimoriadnej splatnosti nárok na zaplatenie (2.168,83 + 113,77 -
131,75 - 609,84 =) 1.541,01 €. Omeškaním so zaplatením tejto sumy mu vznikol aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 a 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. januára 2013, ktorý si
však žalobca uplatňuje len vo výške 5 % ročne.

Vzhľadom na to, že žalovaní po mimoriadnej splatnosti zaplatili 322,59 € (pričom nimi platené sumy
sa podľa § 567 ods. 2 Obč. zák. považujú za zaplatené až pripísaním na účet žalobcu, teda spravidla
najskôr na druhý deň po ich poukázaní), má žalobca k dnešnému dňu len nárok na zaplatenie 1.541,01
- 322,59 = 1.218,42 €. Okrem toho má za zaplatené sumy nárok na úrok z omeškania takto:
- od 16. mája 2015 do 16. marca 2016 zo sumy 1.541,01 € vo výške 64,60 €,

- od 17. marca do 17. mája 2016 zo sumy 1.491,01 € vo výške 12,66 €,
- od 18. mája do 15. júna 2016 zo sumy 1.441,01 € vo výške 5,72 €,
- od 16. júna do 16. augusta 2016 zo sumy 1.391,01 € vo výške 11,81 €,
- od 17. augusta do 14. septembra 2016 zo sumy 1.341,01 € vo výške 5,33 €,
- od 15. septembra do 24. novembra 2016 zo sumy 1.291,01 € vo výške 12,56 €,

- od 25. novembra do 22. decembra 2016 zo sumy 1.282,58 € vo výške 4,92 €,
- od 23. decembra 2016 do 19. januára 2017 zo sumy 1.266,24 € vo výške 4,86 €,
- od 20. januára do 22. februára 2017 zo sumy 1.243,33 € vo výške 5,79 €,
teda celkovo vo výške 128,24 €.10. Žalobca sa ďalej domáha zaplatenia dohodnutého úroku 12,9 % ročne aj po zosplatnení, a to až do
úplného splatenia. Podľa názoru súdu mu však takýto úrok nepatrí. Tento záver vyplýva predovšetkým

z ustanovenie § 503 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajú zo zásady, že
veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné
prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka

je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku
predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné
(zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon
pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu
veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo
zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných

prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna
sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom,
porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov.
judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania
aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná

len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných
prostriedkov. Žalobcovi tak patrí úrok len za obdobie do konečnej splatnosti, teda do 15. mája 2015 v
ním vyčíslenej sume 113,77 €.

11. Solidárna zaviazanosť žalovaných v 1. a 2. rade vyplýva z § 293 Obchodného zákonníka

použíteľného v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len v
časti o zaplatenie zvyšku istiny a úroku 1.218,42 a vyčísleného úroku z omeškania 128,24, teda 1.346,66
€ ako aj pokračujúceho úroku z omeškania od 23. februára 2017 (výrok I), vo zvyšnej časti ju zamietol
(výrok II).

12. Podľa § 232 ods. 4 C. s. p. súd povolil žalovaným splácať dlžnú sumu v splátkach. Príjem žalovaných
možno odhadnúť na 500 až 600 €, z ktorých viac ako polovicu vynakladajú na bývanie, ďalšiu časť na
lieky a zdravotnícke pomôcky a ďalšie dlhy voči veľkému množstvu veriteľov. Vzhľadom na to považoval
súd za primeranú na splátky záväzku voči žalobcovi sumu 50 € mesačne, ktorú aj sama žalovaná v 1.
rade navrhla ako maximum, ktoré môžu na tento účel vynakladať. Táto suma by mala viesť k splateniu

nároku žalobcu približne do dvoch rokov. Strata výhody splátok by mala pôsobiť ako motivácia pre
žalovaných dodržiavať určené splátky.

13. Prevažne úspešnému žalobcovi súdu podľa § 255 ods. 2 C. s. p. priznal nárok na náhradu (1.218,42 :
809,75, t. j. 60,1 : 39,9=) 20,2 % jeho účelne vynaložených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľný rozsudok, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie.