Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313211635
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5313211635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcovJUDr.JanyUrbanovejaMgr.ZuzanyHartelovej,vprávnejvecižalobkyne:M.T.,nar.XX.X.XXXX,
bytom Ul. M. G.. XXXX/XX, T., zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho č. 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, v konaní o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/210/2013-103 zo dňa 4. októbra
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6C/210/2013-103 zo dňa 4. októbra 2016 potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupodľa§451,§458,§517ods.2Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.486,25 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 848,93 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, s 5,50%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 637,32 Eur od 2.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
aj údaj o sume, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Jedným zo základných
cieľov zákonodarcu bolo stanoviť porovnateľné číslo, ktoré slúži spotrebiteľom pre porovnanie ponúk
rôznych finančných inštitúcií - ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento údaj patrí medzi základné
informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v zmluve o poskytnutí úveru. Zákon
absenciuniektorýchnáležitostízmluvynespájasnásledkomneplatnostizmluvyoúvere,avšakposkytuje
spotrebiteľoviochranu.AkniejeRPMNuvedenávzmluve,spotrebiteľskýúversapovažujezabezúročný

a bez poplatkov. Teda pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi sporovými stranami
neobsahovalaúdajoRPMN,žalovanýmalnárokibanavrátenieposkytnutejistinyúveruvovýške995,80
Eur. Žalobkyňa zaplatila na účet žalovaného prostredníctvom dobrovoľných splátok sumu 1.633,14
Eur a prostredníctvom zrážok z dôchodku vykonávaných v rámci exekúcie (Okresný súd Čadca,
sp. zn. 11Er/1112/2005) sumu 848,93 Eur, žalobkyňa teda spolu zaplatila žalovanému sumu 2.482,07
Eur, to znamená o 1.486,25 Eur viac, na akú sumu mal žalovaný nárok. V danom prípade súd teda
ustálil, že suma 1486,25 Eur tvoriaca predmet sporu je bezdôvodným obohatením a podľa § 451

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ide o majetkový prospech získaný „plnením bez právneho dôvodu“.
Spotrebiteľská zmluva bola bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala RPMN, a teda bola
v rozpore so zákonom 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v nadväznosti na § 39 a § 41
Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane žalovaného - veriteľa, a preto jetento povinný vydať žalobkyni ako spotrebiteľke bezdôvodné obohatenie, ktoré získal na jej úkor. V
nadväznosti na § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia musí
vydať aj úžitky, ktoré získal, pretože nekonal dobromyseľne. Ako úžitky súd vyhodnotil úrok z omeškania.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Mal za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Vyjadril presvedčenie, že zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na danú vec nedopadá,
pretože zmluvné strany sa dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, teda

iný predpis nemožno v spore aplikovať. Naviac použitie Obchodného zákonníka je nutné aj z dôvodu,
že právny vzťah medzi stranami sporu má absolútny obchodnoprávny vzťah. Odvolateľ tiež uvádzal,
že do 31.12.2017 obsahoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch chybný vzorec na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, čo povinnosť uvádzať daný údaj relativizuje. Do RPMN sa
nezahŕňali zmluvné sankcie (ani úrok z omeškania) a z poplatkov prichádzala do úvahy platba, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru (§ 2 písm. e/). Poplatok dojednaný

v predmetnej zmluve o úvere takúto povahu nemá a nárok na jeho zaplatenie je prípadným neuvedením
RPMN nedotknutý. Okrem toho, zákon č. 258/2001 Z. z. sa vzťahoval na zmluvy o úvere až na základe
jeho novelizácie účinnej od 1.1.2008 (§ 2 písm. a/). Súdna prax určila použitie Obchodného zákonníka
nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v
prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné,

že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261
ods. 3 písm. d/). Ak žalobkyňa napádala poplatok za spracovanie zmluvy, tento právna úprava pripúšťa.
Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo/95/2005, podľa ktorého
nemožno u nebankových subjektov obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úrokov požadovaných
bankami. Poplatok požadovaný v aktuálnej veci nebol neprimeraný. Napokon odvolateľ akcentoval fakt,

že v posudzovanej veci nenastala žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho
zákonníka.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že pri uzatváraní zmluvy konal žalovaný ako
dodávateľ a žalobkyňa mala status spotrebiteľky v zmysle definície podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

Vyjadrila presvedčenie, že na danú vec sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona
č. 258/2001 Z. z. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa odkázala na rozhodnutie Ústavného súdu
SR zo dňa 2.6.2013, č. k. II. ÚS 329/2013-15, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2015,
sp. zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého „ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“. K obsahu zmluvy žalobkyňa poukázala
na nevyváženosť jej jednotlivých ustanovení, ktoré spotrebiteľka nemohla ovplyvniť a predvídať ich
dosah na jej postavenie. Oprávnenie súdu posudzovať ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmluve
o spotrebiteľskom úvere vyplýva aj z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-76/2010 (Pohotovosť/

Korčkovská). Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 37Er/7273/2010 vyplýva názor
súdu o neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, ktorá mala veriteľovi zabezpečiť zmenkový úrok v
rozsahu 91,25% ročne. Žalobkyňa zdôraznila, že aj napriek chybnému vzorcu na výpočet RPMN
bolo povinnosťou žalovaného uvádzať v zmluve informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov. V
spornej zmluve je obsiahnutých viacero ustanovení, ktoré možno považovať za neprijateľné. Žalobkyňa

nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného o tom, že odplata za poskytnutý úver mala byť zložená sčasti
z úroku (1/3) a sčasti z nákladov za vypracovanie zmluvy (2/3), pretože takéto členenie zo zmluvy
nevyplýva. Aj prijatím takéhoto členenia je úrok v rozsahu 33% podstatne vyšší, ako bola odplata za úver
v rozhodujúcom období na finančnom trhu (8,12%). K otázke úrokov z úveru žalobkyňa poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/313/2010, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 3Co/3/2011 a 17Co/26/2015, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/192/2015,
z ktorých vyplýva potreba dodržania úrokových sadzieb podľa ich stavu v bankových obchodoch.
Dojednaný úver je bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu vznikol žalobkyni nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Napokon žalobkyňa poukázala na to, že rozhodnutie okresného súdu bolo
postačujúco odôvodnené.

5. Žalovaný na doručené vyjadrenie žalobkyne písomne nereagoval.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné reagovať na námietky odvolateľa prezentované v
podanom opravnom prostriedku.

9. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami je zjavné, že táto vykazuje všetky
znaky spotrebiteľského kontraktu. Žalovaný ako obchodná spoločnosť dlhodobo pôsobiaca v oblasti
poskytovania úverov poskytla žalobkyni finančné prostriedky mimo rámca jej povolania, obchodnej či
podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 16.9.2004).
Nietžiadnehodôvodunavylúčenieustanovenízákonač.258/2001Z.z.tak,akotoprezentovalodvolateľ

v opravnom prostriedku. Dotknutá zmluva je úverovou zmluvou a tiež absolútnym obchodnoprávnym
vzťahom, ktorá okolnosť však v žiadnom prípade neznamená vylúčenie iných regulácií, pokiaľ na to
sú splnené podmienky. Definícia uvedená v § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. zahŕňa akékoľvek
zmluvy (aj úverové), na základe ktorých dochádza k poskytnutiu financií spotrebiteľovi. Pojem „absolútny
obchod“znamená,žeúpravaObchodnéhozákonníkasapoužijenaprávnypomerbezohľadunapovahu

jeho účastníkov, teda aj na prípadne nepodnikateľské zmluvy. Tento princíp však nemôže vylúčiť použitie
iných špeciálnych predpisov prijatých na účely istých konkrétnych individualít daného vzťahu.
10. Vzťah žalobkyne a žalovaného spĺňa všetky kritériá spotrebiteľského úveru a v tomto duchu bol
potom okresný súd a následne pri preskúmavaní rozsudku aj krajský súd povinný hodnotiť prítomnosť
náležitostí podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. s cieľom posúdiť, či na strane žalovaného došlo

k bezdôvodnému obohateniu.
11. Okresný súd postavil svoje závery na predpoklade, že neuvedenie údaja o ročnej percentuálnej
miere nákladov má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 16.9.2004. Pokiaľ teda žalobkyňa plnila viac, ako je istina úveru,
plnila bez právneho dôvodu a žalovanému tak vznikla povinnosť finančné prostriedky vrátiť podľa § 451

Občianskeho zákonníka.
12.Námietkyodvolateľaohľadom„nesprávneho“vzorcanavýpočetročnejpercentuálnejmierynákladov
nemali opodstatnenie. Ak zákon istým spôsobom vymedzil povinnosť, jej dodržanie jednoznačne
žalovaného zaväzovalo. Bez právneho významu ostala aj argumentácia týkajúca sa výšky úrokovej
sadzby či povahy požadovaných poplatkov, keďže žalovaný nemohol od žalobkyne požadovať nič mimo

rámca poskytnutej istiny.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že vychádzal z procesného úspechu žalobkyne v konaní pred súdom druhej inštancie.

14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).