Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/290/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415212034
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415212034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
G.: I., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky - K.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 8, XXX XX I., a otca - F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX
I., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 31.03.2016, č.k. 13P/330/2015-33, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 31.03.2016, č.k. 13P/330/2015-33, zamietol návrh otca
na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb
maloletých detí ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou
väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že
návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. Deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc k záveru, že zmeny, ktoré nastali na strane rodičov a
maloletých detí od 29.01.2015 do rozhodnutia súdu o návrhu otca, nemožno vyhodnotiť ako podstatné,
odôvodňujúce zníženie výživného v zmysle návrhu otca. Porovnaním zmeny pomerov na strane rodičov
zistil, že ich osobný stav sa nezmenil a ani jednému z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Nastranematkykonštatovalzmenupomerovtým,žeukončilarodičovskúdovolenkuajenezamestnaná,
evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je odkázaná na finančnú pomoc od svojich rodičov.

Uviedol, že výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka sama, bez pomoci zo
strany otca, ktorý o deti neprejavuje záujem. Vyslovil názor, že zníženie výživného by bolo v rozpore
so záujmami maloletých detí na výživu zo strany rodičov odkázaných. Súčasná výška výživného pre
maloleté deti zodpovedá ich odôvodneným potrebám, ktoré sa úmerne ich veku zvyšujú a tým rastú aj
ich oprávnené výdavky na ich výživu a výchovu, ktoré musia rodičia pokryť podľa svojich zárobkových
schopností a možností. Vyživovacia povinnosť je prednostná pohľadávka, ktorú sú rodičia povinní plniť
až dovtedy, kým nie sú ich deti schopné samé sa živiť, a tejto vyživovacej povinnosti musia rodičia

prispôsobiť svoje zárobkové, majetkové a osobné schopnosti a možnosti. Zdôraznil, že matka má
zvýšené výdavky na maloleté deti aj z dôvodu že ide o dvojičky, pričom len mesačné výdavky na
materskú školu predstavujú sumu vo výške XXX,XX eur. Súd prvej inštancie návrh otca na zníženie
výživného zamietol tiež z dôvodu, že porovnaním pomerov na jeho strane v čase posledného súdnehorozhodnutia o výživnom a jeho pomerov v súčasnosti nezistil, že by nastala taká podstatná ich zmena,
ktorá by zníženie výživného odôvodňovala. Uviedol, že otec hodnoverným spôsobom nepreukázal svoje
tvrdenia o znížení jeho príjmov, keď tvrdené skutočnosti preukazoval len (ním vyhotoveným) prehľadom

tržieb a výdavkov jeho spoločnosti za rok XXXX, a to napriek tomu, že ho súd zaviazal preukázať
svoje majetkové a príjmové pomery relevantnými listinami a to potvrdením o príjme od zamestnávateľa,
daňovým priznaním spoločnosti a pod.. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, §
78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ( platného
do 30.06.2016 ).

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na nové konanie. Súdu prvej inštancie vytkol nedostatočné
vykonanie porovnania všetkých okolností pre určenie výšky výživného. Namietal, že súd prvej inštancie
sa nedostatočne zaoberal ním tvrdenými skutočnosťami o príjme matky, ktorá hoc aj bez pracovnej
zmluvy vykonávala prácu dispečerky v spol. J. J. I. s.r.o., o tom, že matka s maloletými deťmi býva v

S. u svojho druha P. G., ktorý sa tiež podieľa na nákladoch na domácnosť a na výžive maloletých detí.
Namietal, že na ním tvrdené skutočnosti súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie výsluchom
svedkyne Y. C. ani P. G. partnera matky. Namietal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, že nepreukázal svoje príjmy z podnikateľskej činnosti relevantnými listinami a tvrdil, že zo
strany súdu nebol k predloženiu takýchto listín zaviazaný. Poukázal na to, že k termínu pojednávania

nemala spoločnosť K. M., s.r.o. spracovanú účtovnú závierku za zdaňovacie obdobie roka 2015 a ani
daňové priznanie právnickej osoby. Preto súdu predložil prehľad tržieb a výdavkov spoločnosti K. M.
s.r.o., z ktorých súd mohol dospieť k údajom o jeho príjme z podnikania. Podľa jeho názoru odôvodnenie
súdu, postavené na tom, že neakceptuje ako dôkaz listiny ktoré pochádzajú z účtovníctva právnickej
osoby K. M. s.r.o. je svojvoľný a v rozpore so zákonom. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k

nesprávnym záverom na základe absolútne vadného a nezákonného postupu, bez vykonania náležitého
dokazovania zameraného na zistenie a objasnenie skutkového stavu.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca, žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne
potvrdiť. Namietala tvrdenia otca uvedené v jeho odvolaní s tým, že ku všetkým skutočnostiam sa už

vyjadrila na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Potvrdila, že odpracovala niekoľko zmien ako
výpomoc v taxislužbe, jej zárobok však nepresiahol sumu XXX eur mesačne, ktorú mohla zarobiť bez
vykazovania aj popri poberaní rodičovského príspevku, ktorý skončil k 15.01.2016. Rovnako potvrdila,
že s maloletými deťmi býva na adrese K. XX, S., avšak až od 27.04.2016, čo súdu po doručení rozsudku
oznámila. Jej priateľ, ktorý je vlastníkom bytu, sa podieľa na chode spoločnej domácnosti, avšak nevidí

dôvod, aby sa podieľal na výžive a potrebách maloletých detí namiesto ich otca. Zdôraznila, že otec má
na výživnom dlh, z čoho dôsledku je vedené voči jeho osobe trestné stíhanie. Poukázala na skutočnosť,
o ktorú oprel svoje rozhodnutie aj súd prvej inštancie, že otec v konaní nepreukázal tvrdené skutočnosti
o jeho zníženom príjme.

5. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky žiadal doplniť dokazovanie na zistenie skutočností
týkajúcich sa príjmu matky ako dispečerky vypočutím štatutárneho orgánu spol. J. J. s.r.o.,
prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistiť zamestnancov uvedenej spoločnosti za rozhodné obdobie
a vypočuť zamestnancov spol. J. J., s.r.o.. Pokiaľ matka tvrdí že zarobila iba XXX eur, je podľa neho
potrebné vziať pri rozhodovaní do úvahy jej skutočný príjmový potenciál. K otázke pobytu maloletých

detí a matky žiadal preskúmať k akému dátumu maloleté deti prehlásila do materskej školy v S., vypočuť
partnera matky P. G., aké sú jeho majetkové a príjmové pomery, aké majú maloleté deti v skutočnosti
potreby. Tvrdil, že podieľaním sa partnera matky na nákladoch spoločnej domácnosti, sa tento podieľa
aj na nákladoch na maloleté deti, a preto výška výživného na maloleté deti by sa mala odvíjať až od
skutočných nákladov na maloleté deti. K otázke, či matka nemá nárok na príspevok v hmotnej núdzi,

žiadal vypočuť zodpovedného pracovníka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici.

6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej

„ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.7. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, súd prvej
inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí
ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené

potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,
pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska

súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov,
na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny
pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného
na maloleté deti, t.j. v čase uzavretia rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 29.01.2015 č.k. 51P/277/2014-85. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním

súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného
rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné
premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloleté deti.

9. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca o nesprávnom postupe a nesprávnych skutkových záveroch

súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia
dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako

sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie o návrhu otca svojim dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval

naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané otcom vo
vzťahu k vyhodnoteniu dokazovania zameraného na preukázanie odôvodnenosti jeho návrhu na
zníženie výživného nemajú za následok akúkoľvek úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s
v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

10. Podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery.

11. Podľa ust. § 63 ods.1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenia aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

12. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie v

danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvod uvedený
v návrhu otca na zníženie výživného, jeho podnikateľský neúspech, respektíve zníženie príjmu spol.
K. M., s.r.o., na základe ktorej podniká, a v ktorej je jediným spoločníkom je tou skutočnosťou, ktorú
Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia
o výživnom. Tým, že maloleté dieťa je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov treba uviesť,

že k zníženiu výživného a teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych
dôvodov, t.j. z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov
nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Pokiaľ má rodič príjem z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu je povinný v zmysle ust. 63 ods.1 Zákona o rodine tento príjem súdupreukázať a predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Odvolací súd v danom
prejednávanom prípade uzatvára zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že otec svoje tvrdenia o
ktoré oprel svoj návrh na zníženie výživného súdu nepreukázal. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením

otca o tom, že nebol súdom prvej inštancie k predloženiu potrebných listín zaviazaný, keď z obsahu
spisu vyplýva, že si dňa 11.02.2016 spolu s predvolaním na termín pojednávania a poučením, prevzal
aj výzvu súdu na predloženie potrebných presne špecifikovaných listín na preukázanie jeho príjmu.
Rovnako otec súdu nepreukázal objektívnu skutočnosť, ktorá by preukazovala zmenu jeho možností
a schopností dosahovať príjem, z ktorého súd vychádzal pri schválení rodičovskej dohody o zvýšení

výživného na maloleté deti dňa 29.01.2015. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie neakceptoval
listiny pochádzajúce z účtovníctva jeho spoločnosti K. M. s.r.o. o prehľade tržieb a výdavkov, ktoré
súdu na pojednávaní dňa 31.03.2016 predložil, odvolací súd potvrdzuje správnosť postupu súdu
prvej inštancie, keď z predložených listín nevyplýva ich vierohodnosť a už vôbec nie, že by boli
súčasťou účtovníctva firmy K. M. s.r.o.. Rovnako pokiaľ otec namieta, že obchodná spoločnosť nemala
k termínu pojednávania spracovanú účtovnú závierku za zdaňovacie obdobie roku 2015, odvolací súd

poznamenáva,žepojednávaniesúdubolovytýčenénadeň31.03.2016,tedakukonculehotynapodanie
daňovéhopriznania,aotecnepreukázal,žebyspoločnosťK.M.s.r.o.,malapovolenýodkladprepodanie
daňového priznania za rok 2015. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď vychádzal pri príjme
matky z jej vtedy aktuálneho potvrdenia o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie ku dňu
25.01.2016, po ukončení rodičovskej dovolenky dňa 15.01.2016. Pokiaľ aj matka získavala minimálny

príjem ako výpomoc v taxislužbe, táto skutočnosť nemá nijaký vplyv na posúdenie návrhu otca o znížení
výživného a to aj s ohľadom na skutočnosť, že otec výživné podľa posledného rozhodnutia súdu neplnil a
matka bola nútená za každých okolností potreby dvoch maloletých detí zabezpečiť aspoň v nevyhnutnej
miere. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo na životnú úroveň, nevyhnutnú pre
jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie

životných podmienok, nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných
možností rodičia. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti otca, že plnenie si vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom je jeho zákonná povinnosť a nie je možné, aby túto svojvoľne prenechával
na matku, a už vôbec nie na jej partnera, ktorý vyživovaciu povinnosť k jeho maloletým deťom nemá. Je
len na jeho dobrej vôli, pokiaľ s matkou bude žiť v spoločnej domácnosti, pomáhať jej so starostlivosťou

o deti, avšak jeho prítomnosť v spoločnej domácnosti nenahrádza vyživovaciu povinnosť otca, ako sa
mylne otec doposiaľ domnieva. Otec namieta nepreskúmanie majetkových a zárobkových pomerov
súčasného partnera matky, ale svoje majetkové a zárobkové pomery a podklady na zhodnotenie svojich
príjmov z inej než závislej činnosti súdu nepredložil. Otázka zmeny pobytu matky a maloletých detí a
jeho dokazovania súdom, s ohľadom na návrh otca o zníženie výživného a posúdenie napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie je v danom prípade právne irelevantná. Otcove návrhy na doplnenie
dokazovania v tomto smere iba preukazujú jeho dlhodobý nezáujem o maloleté deti, keď ako rodič
nemá prehľad o tom, kedy boli maloleté deti odhlásené z predškolského zariadenia v Bratislave, nemá
predstavu o základných potrebách svojich detí ( strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, predškolské
zariadenie). Je poľutovania hodné, že otec presťahovanie maloletých detí do S. vôbec nenamieta v

súvislosti s obavou, ako bude realizovať výkon svojich rodičovských práv, ale iba v súvislosti s tým, akou
mierou sa nový partner matky bude podieľať na nákladoch maloletých detí. V danom prípade je preto
potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že otec sa na starostlivosti a potrebách maloletých detí podieľa
iba finančne, preto sa vzhľadom na výlučnú osobnú starostlivosť matky, bude musieť podieľať na týchto
v prevažnej miere, svoje finančné pomery usporiadať tak, aby výživné, k plateniu ktorého sa zaviazal (a

ktoré zabezpečuje potreby maloletých detí len v základnej miere ) riadne plnil.

13. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od
posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by
odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloleté deti, z ktorého

dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C.m.p..

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Cs.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).