Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213222110
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213222110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: O. G., G.. XX. B. XXXX, bytom A.. M.. R.
XXXX/XX, Z. M., prechodne M. X, O., o 1.603,55 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa sa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 927,07 €, vyčísleného úroku z omeškania v
sume 3,75 € a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 927,07 € od 11. mája 2011 a konanie sa v
tejto časti zastavuje.
II. Žalobcovi sa vracia 48,80 € zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu, ktorú mu po právoplatnosti

tohto uznesenia vyplatí príslušný orgán.
III. Žaloba o zaplatenie 676,28 € istiny, vyčísleného úroku z omeškania 4,74 € a 9 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 676,28 € od 11. mája 2011 sa zamieta.
IV. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 30. októbra 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.603,35 € a
určeného úroku z omeškania. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa,
a.s., uzavrela 9. augusta 2007 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorou mu poskytla peňažné
prostriedky. Slovenská sporiteľňa, a.s., na žalobcu zmluvou z 24. marca 2011 postúpila pohľadávku,

ktorej výška k danému dňu predstavovala 2.501,78 €, z ktorých si žalobca uplatňuje časť 1.603,35 €.

2. V neskorších podaniach žalobca spresnil, že svoje nároky odvodzuje zo zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXX. Pohľadávka z tejto zmluvy ku dňu postúpenia predstavovala 2.501,78 €, z ktorých si
žalobca uplatňuje 676,28 € s vymedzeným úrokom z omeškania

3. Žalovaný sa k žalobe a jej zmenám, ktoré mu boli doručené do vlastných rúk 26. februára 2015,

nevyjadril.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil len žalovaný. Žalobca sa
nedostavil, ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti, čomu súd vyhovel podľa § 101
ods. 2 O. s. p. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX (č. l. 44 a 45), zmluva o postúpení pohľadávok z 24. marca 2011 (č. l. 27 až 34) a
oznámenie z 12. apríla 2011 (č. l. 25) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120

ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:5. a) Žalovaný ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ, ktorý je bankou podnikajúcou na
základe bankového povolenia, podpísali 24. augusta 2007 listinu označenú ako „zmluva o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX“ (č. l. 44 a 45). V jej čl. I sa veriteľ zaviazal „jednorazovo, bezhotovostne“

poskytnúť žalovanému úver vo výške 34.000 býv. Sk. Úver mal byť úročený pevnou sadzbou 18,4 %
ročne, úroky mali byť splatné mesačne, za jeho správu bol dohodnutý poplatok 60 Sk mesačne a dlžník
ho mal splácať v 59 pravidelných mesačných splátkach po 926 Sk vždy do 20. dňa príslušného mesiaca
až do 10. augusta 2012. V čl. II ods. 2 tejto zmluvy sa strany dohodli, že súčasťou zmluvy sa stanú
„VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením“, pričom za VOP sa považujú

„Všeobecné obchodné podmienky vydané... s účinnosťou od 1. 7. 2007“.

b) Nebolo dokázané, či a ako žalovaný úver vyčerpal. Taktiež nebolo dokázané, kedy a ktorou splátkou
sa žalovaný dostal do omeškania, či a ako bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných súm a kedy a či a ako
Slovenská sporiteľňa, a.s., uplatnila svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny.

c) Listom z 12. apríla 2011 (č. l. 25), podaným pre žalovaného na poštu 21. apríla 2011, Slovenská
sporiteľňa, a.s., oznámila žalovanému, že pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy (identifikovanú ako
„41704 - Spotrebné úvery na Čokoľvek od 1701, Číslo úveru/číslo účtu: XXXXXXXXX“) „vo výške
2.501,78 € s príslušenstvom“ postúpila na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s., a žalobcom z 24. marca 2011 (č. l. 27 až 34) obsahuje okrem iného toto ustanovenie:

„Článok IV.
Vyhlásenia zmluvných strán
... 4.2 Postupca výslovne potvrdzuje, že:...
d) Pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.“

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

a) Skutkové zistenie v bode 5 písm. a) je v podstate len reprodukciou listín. Skutkového zistenie pod

bodom 5 písm. b) je dôsledkom skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere.
Zo žiadneho predloženého ani navrhnutého dôkazu totiž nevyplýva, kedy a ako žalovaný účet reálne
čerpal (keďže k čerpaniu nedošlo podpisom zmluvy, ale malo k nemu dôjsť bezhotovostne), ktoré
splátky a kedy žalovaný splatil a v akej výške (v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť, či sa dostal
do omeškania a kedy). Taktiež nebolo dokázané, kedy a ako Slovenská sporiteľňa, a.s., alebo žalobca

vyzvali žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok. Za takúto výzvu nemožno považovať oznámenie
o postúpení pohľadávky, keďže ani z neho nie je zrejmý žiaden takto interpretovateľný prejav vôle
Slovenskej sporiteľne, a.s.

b) V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú

aktivitu žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. Nepredloženie
uvedených listín (výpisu z úverového účtu, listov a pod.) totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu
žaloby, ale má za následok nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje
uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom
musel byť vedomý, že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu

postupníka pohľadávky, ktorej pôvodným veriteľom bola banka.

c) Skutkové zistenie v bode 5 písm. c) je tiež zrejmé z obsahu oznámenia o postúpení pohľadávky z 12.
apríla 2011 a zmluvy o postúpení pohľadávok z 24. marca 2011.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Žalobca podaním z 5. novembra 2014 (č. l. 78), ktorým s konečnou platnosťou ustabilizoval skutkový
základ svojej žaloby, žiadal priznať sumu 676,28 € s určeným úrokom z omeškania. Takto vymedzený
nárok je nižší než nárok uplatnený v pôvodnej žalobe (1.603,35 € s určeným úrokom z omeškania).

Vzhľadom na to súd podanie žalobcu z 5. novembra 2014 podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.) posúdil
ako čiastočné späťvzatie žaloby v tých častiach, v ktorých už žalobca neuplatňovať toľko čo v žalobe.
S ohľadom na tento dispozičný úkon súd podľa § 96 ods. 1 O. s. p. konanie v tejto časti zastavil (výrokI). Keďže k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním, vyjadrenie žalovaného nebolo vôbec potrebné
(§ 96 ods. 3 O. s. p. a contrario).

8.Výrokovrátenísúdnehopoplatku(výrokII)sazakladána§11ods.3prvejveteaods.4zákonaSNRč.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa ktorých sa pri späťvzatí návrhu pred otvorením pojednávania
vrátipoplatoksplatnýpodanímnávrhukrátenýo1%,najmenejvšako6,70€.Žalobcazaplatilnasúdnom
poplatku sumu 96 €, po čiastočnom späťvzatí návrhu by však mal zaplatiť len sumu 40,50 €. Treba mu
tak vrátiť rozdiel 55,50 € krátený o 6,70 €, teda 48,80 €. Túto sumu mu po právoplatnosti tohto uznesenia

vyplatí orgán uvedený v § 11 ods. 6 cit. zákona.

9. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa (§ 121 O. s. p.). Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa
v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň

voči dlžníkovi) platné a účinné.

10. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom
treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž

neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27
a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom k 24. augustu 2007), ako aj obsiahle
bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo
zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto
požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-

postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom.
Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

11. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. (v znení
účinnom k 24. augustu 2007), resp. § 92 ods. 8 cit. zákona (v znení účinnom k 24. marcu 2011) dovoľuje
banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenie určitých podmienok. V zmysle citovaného
ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom
tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak

tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované
ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne
neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení,
ale aj navonok, voči dlžníkovi. Účel § 525 Obč. zák. je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby

jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému
pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej
identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no
voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho oznámi postupca,
v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Obč.

zák. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby
bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Tieto závery sú principiálne zhodné so
závermi judikátu R 46/2009. Treba len doplniť, že tento judikát nevyslovil opak, teda že by nenaplnenie
podmienok § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nespôsobovalo neplatnosť (to tvrdí napr. Feketeho,
I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2. diel. Bratislava : Eurokodex 2011, s. 1506, ktorým citovaná

pasáž však v uvedenom judikáte vôbec nie je obsiahnutá).

12. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho
vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr.

tie uvedené v § 92 ods. 7 resp. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto
postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, žepred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

13. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že pre absenciu výpisu z úverového účtu alebo iného
dôkazu o bezhotovostnej operácii v prospech účtu dlžníka nemožno považovať za dokázanú existenciu
pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere. V zmysle už citovaného čl. I tejto zmluvy totiž k poskytnutiu
úveru a vzniku záväzku dlžníka vrátiť ho nedochádza už okamihom uzavretia zmluvy o úvere, ale až

okamihom poskytnutia peňažných prostriedkov (pozri § 497 Obchodného zákonníka, ktorý výslovne
hovorí, že dlžník sa zaväzuje vrátiť „poskytnuté finančné prostriedky“, a to poskytnuté až na základe
zmluvy, čo vyplýva z § 500 ods. 1 Obch. zák.). Taktiež nemožno pre absenciu úverového účtu považovať
za dokázanú požiadavku 90dňového omeškania žalovaného s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol aj
písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy z 24. augusta 2007. Žalobca teda nepreukázal,
že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanej postúpená naňho

(24. marca 2011), boli tieto podmienky postúpenia splnené. Za dôkaz ich splnenia nemožno považovať
jednostranné vyhlásenie Slovenskej sporiteľne, a.s., o ich splnení obsiahnuté v ods. 4.2 písm. d) zmluvy
o postúpení pohľadávok.

14. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia na žalobcu existovala,

teda že finančné prostriedky boli skutočne žalovanému poskytnuté, a že bola spôsobilá na postúpenie v
zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto
postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom.
Vzhľadom na to musela byť jeho žalobca pre nedostatok aktívnej legitimácie (teda jej nedokázanie)
zamietnutá (výrok III).

14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,
preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.
Žalovaný žiadne trovy nežiadal, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151
ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.