Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/281/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202360
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614202360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Československá
obchodní banka, a.s., so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, IČO: 00 001 350, Česká republika, právne
zastúpeného usadeným euroadvokátom Mgr. Petrom Olejárom, so sídlom X., T. XX, proti žalovanému
T. P., nar. XX.X.XXXX, bytom I. T., V. XXX/X, o zaplatenie 98.497,67 Kč s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/80/2014-98 zo dňa
29.februára 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti (mimo jeho

častí o zamietnutí žaloby ohľadne úroku z omeškania nad rozsah 7,75 % ročne a úroku z omeškania z
poskytnutého úveru, ktoré neboli odvolaním napadnuté) a vo výroku o náhrade trov konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi 81.862,17 Kč, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 69.987,09
Kč od 11.2.2014 do zaplatenia a v časti (o zamietnutí žaloby ohľadne úroku z omeškania nad rozsah
7,75 % ročne a úroku z omeškania z poskytnutého úveru) výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 81.862,17
Kč spoločne s ročným úrokom z omeškania 7,75% zo sumy 69.987,09 Kč od 11.2.2014 do zaplatenia a
vo zvyšnej časti návrh zamietol. Konštatoval, že strany sporu uzavreli dňa 26.3.2009 zmluvu o úvere, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 100.000 Kč pri úrokovej sadzbe 12,9% ročne,
ktorý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 pravidelných mesačných splátkach. S poukazom na povahu
sporových strán (dodávateľ a spotrebiteľ) vyhodnotil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.

2. Keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, vyhlásil žalobca ku dňu 15.6.2012 splatnosť celého
úveru a súčasne vyzval žalovaného na jeho vrátenie. Na základe predmetných (preukázaných)
skutočností okresný súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi nesplatenú časť istiny úveru vo
výške 69.567,09 Kč, úroky z poskytnutého úveru, ktoré boli splatné k danému dňu (vo výške 3.236,04
Kč), ako aj úroky z omeškania vyčíslené v žalobe ku dňu 10.2.2014 vo výške 8.639,04 Kč a poplatky za
správu účtu ku dňu zosplatnenia úveru za 4 mesiace po 50 Kč a za poistenie za 2 mesiace po 110 Kč,
ktoré poplatky boli zo žalovaným individuálne dojednané; spolu teda 81.862,17 Kč.

3. V zostávajúcej časti okresný súd žalobu zamietol. Zamietnutie sa týkalo vyčíslených úrokov vo výške
14.835,50 Kč (uplatňovaných 18.071,54 Kč - priznaných 3.236,04 Kč) a úrokov vo výške 12,9% ročne
od 11.2.2014 do zaplatenia, t.j. úrokov z poskytnutého úveru po jeho mimoriadnej splatnosti. Vychádzal
z toho, že zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len zadojednanúdobuposkytnutiaúveru,čovyplývaizustanovenia§503ods.1Obch.zák.Úrokypredstavujú
osobitnú peňažnú náhradu, ktorá súvisí s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu
so záväzkom vrátiť peňažné prostriedky. Žalobcovi teda neprislúcha právo na zaplatenie zmluvných

úrokov za obdobie po splatnosti úveru. Okresný súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených poplatkov
za upomienky a výzvy vo výške 1.800 Kč, lebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ich
individuálne dojednanie so žalovaným. Doplnil, že žalovaný sa v zmluve nezaviazal na úhradu týchto
poplatkovauvedeniepoplatkuibavsadzobníkunepredstavujeindividuálnedojednaniezmluvnýchstrán.
4. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením peňažného záväzku tohto zaťažuje i povinnosť platiť

úroky z omeškania. Okresný súd však zdôraznil, že predmetná povinnosť je daná len vo výške podľa
občianskoprávnych predpisov. To znamená vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou
pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k
omeškaniu, zvýšenej o 7% bodov, čo činí 7,75% odo dňa 11.2.2014. Zároveň ide o priznanie úroku
z omeškania len z istiny a z (akceptovaných) poplatkov, t.j. zo sumy 69.987,09 Kč. Podľa ustálenej
judikatúry totiž oneskoreným zaplatením úroku (príslušenstva) nevzniká právo na úroky z omeškania.

Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník neumožňujú požadovať od dlžníka príslušenstvo - úroky
z omeškania - pre prípad omeškania s platením (iného) príslušenstva pohľadávky, t.j. i úrokov z
poskytnutého úveru.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a v spore (v prevažnej
miere) úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej sume 315,02 eur, ktorú výšku trov konkrétne

odôvodnil, vrátane aplikovanej právnej úpravy.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie voči zamietnutiu
kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 14.835,50 Kč, zmluvného úroku vo výške 12,90% ročne
zo sumy 69.567,09 Kč od 11.2.2014 do zaplatenia, poplatkov vo výške 1.800 Kč a vo výroku o

trovách konania a domáhal sa v napadnutom rozsahu jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Poukazoval na § 502 ods. 1 Obch. zák. a tvrdil, že nárok na úroky z poskytnutého úveru („zmluvné
úroky“) má aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v ktorej súvislosti citoval z viacerých súdnych
rozhodnutí.
7. Zároveň v zmysle Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, na ktoré odkazovala aj

samotná zmluva o úvere, mal odvolateľ za to, že mu vznikol nárok (tiež) na poplatky vo výške 1.800
Kč. Dotknuté upomienky a výzvy tvorili prílohu žaloby a nie je možné pričítať náklady spojené s ich
zasielaním na ťarchu žalobcu, keďže k porušeniu zmluvných povinností došlo zo strany žalovaného.
Odvolateľ namietal, že okresný súd príliš rozšíril ochranu spotrebiteľa; táto nemôže smerovať k takému
záveru, že spotrebiteľ nemusí zmluvu čítať, prípadne sa zaujímať o jej konkrétny obsah. Doplnil, že

žalovaný o výške poplatkov bol riadne informovaný a teda nie je naplnený základný predpoklad toho,
aby mohlo byť určité dojednanie vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal z dôvodov a v rozsahu vymedzenom odvolaním žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu vo výroku
o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 81.862,17 Kč spoločne s ročným úrokom z
omeškania 7,75% zo sumy 69.987,09 Kč od 11.2.2014 do zaplatenia a v časti (o zamietnutí žaloby
ohľadne úroku z omeškania nad rozsah 7,75 % ročne a úroku z omeškania z poskytnutého úveru) výroku

o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s §
219 ods. 3 CSP) v preskúmavanom rozsahu rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Nie je opodstatnená odvolacia námietka žalobcu ohľadne (tvrdeného) nároku na úrok z poskytnutého
úveru aj za obdobie po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti/po jeho zosplatnení. V takomto prípade

totiž veriteľ svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením
získať okamžite späť celú sumu požičaných finančných prostriedkov. V dôsledku toho na strane veriteľa
odpadá časové obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime
výhody splátok. Ak spotrebiteľ už nemá právny titul mať prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov

spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol
vystavenývšetkýmsankčnýmmechanizmomvynúteniaplneniaaveriteľbynaďalej„pohodlneinkasoval“
úroky z úveru. Inými slovami, išlo o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzkunedošlo; naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred takouto zmenou.
11. K totožnému záveru je možné dospieť i prostredníctvom vyhodnotenia mimoriadnej splatnosti úveru

z hľadiska povahy právneho stavu ňou navodeného. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi
povinnosťvrátiť(celúaktuálnu)sumupožičanéhoúveru,navýšenúoúrokykudňuzosplatneniaapočnúc
prvým dňom omeškania spotrebiteľa s predmetným plnením ide svojim charakterom o protiprávny stav.
S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ sa ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú výhradne sankcie.
Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis,

t.j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvy
o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria veriteľovi len sankcie na tento účel definované
kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 19 ods. 1 nar. vlády ČR č.
351/2013 a § 1 nar. vlády ČR č. 142/1994.
12. To znamená, že okresný súd správne žalobcovi za obdobie po zosplatnení úveru priznal nárok „len“
na úrok z omeškania. Krajský súd dopĺňa, že predmetný prístup k nárokom veriteľa v čase po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru bol akceptovaný tiež Ústavným súdom SR (bližšie napr. uznesenie sp. zn.
IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012), ktorý konštatoval, že ho nemožno považovať za svojvoľný, resp. za taký,
ktorý by popieral zmysel práva na súdnu ochranu.

13. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností

účastníkov/stránzmluvy,čiširšíchsúvislostíposkytovanejslužby.Rozhodnevšaknemajúbyťpriestorom
na kreovanie ďalšieho (fakticky) neobmedzeného množstva poplatkových povinností spotrebiteľa.
Uvedené neplatí len vo vzťahu k zmluvnej pokute, ktorá vyžaduje (osobitné) písomné dojednanie
zmluvných strán, ale aj vo vzťahu k ďalším poplatkom - napríklad poplatkom za výzvu, či upozornenie.
14. Na uvedenom závere nič nemení tvrdenie odvolateľa, že žalovaný (klient) bol s poplatkami

oboznámený a priamo v zmluve o úvere bol zahrnutý (výslovný) odkaz na všeobecné
zmluvné podmienky. Navyše, ak všeobecné obchodné podmienky predstavujú pomerne rozsiahly
(niekoľkostranový) súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických, či ekonomických/
„bankových“ termínov, v ktorých je problematické zorientovať sa osobe znalej práva, nieto ešte
priemernému spotrebiteľovi. Ide pritom o dokument formulovaný výhradne bankou bez akéhokoľvek

vplyvu spotrebiteľa; či už v konkrétnom zmluvnom vzťahu alebo vo všeobecnosti. Uvedené v plnej miere
platí i o sadzobníku, t.j. v poradí ďalšom dokumente, na ktorý odkazujú (práve) všeobecné obchodné
podmienky a ktorý má byť titulom pre nárokovanie si (ďalších) poplatkov v sume 1.800 Kč.

15. Prijatie argumentácie žalobcu o možnosti banky ľubovoľne vymedziť vo vlastnom sadzobníku

akékoľvek poplatky a v akejkoľvek výške, odporuje základným princípom zmluvného vzťahu, k ochrane
ktorého v prípade spotrebiteľa je vytvorený celý systém spotrebiteľskej právnej ochrany. Definovaním
množstva poplatkov práve v spotrebiteľských vzťahoch klientov s bankami vznikajú situácie, kedy
predmetom súdnych konaní sú nielen „základné“ poplatky, ale aj ďalšie na ne v podstate v nekonečnom
slede sa nabaľujúce poplatky. Ide o neprijateľný diktát sankčných opatrení zo strany dodávateľa, ktorý

nemôže požívať súdnu ochranu.
16. Rozhodne teda neobstojí argumentácia žalobcu o neprimerane zvýšenej ochrane spotrebiteľa
poskytnutej žalovanému okresným súdom. Len na okraj krajský súd dodáva, že žalobca dotknutý
sadzobník/sadzobníky nepredložil a maximálne všeobecné definovanie dôkazu ako „sadzobník
poplatkov“ nie je ani jeho náležitým označením; t.j. v tomto smere žalobca (aj) neuniesol dôkazné

bremeno.

17. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

18. Viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania bola významná i pre potvrdenie
výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Odvolateľ síce výslovne uvádzal, že napáda rozsudok
okresného súdu i v dotknutom výroku, ale vo vzťahu k nemu neposkytol žiadnu konkrétnejšiu
argumentáciu. Nedôvodnosť odvolania v merite veci, ktoré mohlo mať vplyv na celkový pomer úspechu
sporových strán, je konštatovaná a vysvetlená už vyššie.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.