Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/632/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214477
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812214477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa A., zastúpený I. proti
odporcovi V., zastúpenému X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu G., zastúpený X., o
zaplatenie 8293,78 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 11. júna 2013, č.k. 9C/10/2013-59, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo veci samej p o t v r d z u j e .

Výrok o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov prvostupňového konania m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i
n n ý zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového
konanie vo výške 735,09 Eur, do 3 dní, k rukám X.. U. D..

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,15 Eur, do 3 dní, k rukám X.. U. D..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu
zaplatenia sumy 8.293,78 Eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
odporcovi bol poskytnutý úver celkom vo výške 180.000,- Sk (5.974,91 Eur) a
tento sa zaviazal splácať v mesačných splátkach 3.755,- Sk (124,65 Eur), počnúc 13.06.2008 v počte

splátok 72. Zmluva o úvere neobsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení, preto je potrebné ju považovať za bezúročnú
a bez poplatkov. Odporca uhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 7.831,- Sk (259,95 Eur)
do času odstúpenia od úverovej zmluvy dňa 19.02.2009. Zánik záväzku sa riadi § 5 zákona
č. 258/2001 Z. z. v platnom znení. Odporca svoju povinnosť riadne a včas splácať úver
nesplnil, čo vyplýva z citovanej platobnej histórie. V omeškaní bol so splátkami od 24.11.2008,
kedy mu bol zúčtovaný poplatok za zaslanie upomienky. Zo znenia úverovej zmluvy, z platobnej histórie

a z návrhu vyplýva, že odporca bol v zmysle obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako
troch splátok, teda došlo k zosplatneniu úveru, ako to tvrdí navrhovateľ, a to ku dňu, pri ktorom je v
prílohe v platobnej histórii uvedená položka „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, teda dňa
19.02.2009, čím bola platnosť zmluvy ukončená. Ku dňu odstúpenia predstavovala dlžná úverovú istinu
vo výške 5.714,96 Eur . Platby odporcu počas trvania zmluvného vzťahu boli uskutočnené vo výške
259,95 Eur. V predmetnej veci vzniesol odporca a vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného

nároku, preto sa okresný súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie.
Okresný súd právny vzťah medzi účastníkmi konania, založený zmluvou označenou ako „Zmluva o
splátkovom úvere“, uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne zaspotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy,
ktorý možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov

občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis. Preto
na predmetný vzťah a právo navrhovateľa aplikoval premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka,
ktorá je trojročná. Návrh v uvedenej veci bol podaný 15.08.2012, prvýkrát sa mohla uplatniť pohľadávka
na súde dňa 21.01.2009. Preto okresný súd považoval námietku premlčania za dôvodnú. Pokiaľ
navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú

odporcom, podľa názoru okresného súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami
predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Z výsluchu odporcu a obsahu dohody mal okresný
súd preukázané, že zamestnanec navrhovateľa predkladaním formulárovej listiny len predlžuje lehotu
na vymoženie tohto nároku, resp. že listina sa týka hlavne umožnenia splátok. V časti uznania záväzku
je uvedená suma 5.714,97 Eur, príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy bez bližšej špecifikácie a suma
nákladov na inkasné konanie 150 Eur, pričom v časti 3. mal dlžník zároveň prehlásiť, že má vedomosť

o premlčaní dlhu a jeho následkoch, i keď v predmetnej veci v čase tohto úkonu dlh
premlčaný nebol. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dáva podpisovať uvedenú
listinu, keď odporca si ani nebol vedomý, že by podpísal uznanie záväzku, resp. či tento bol alebo
nebol premlčaný, nedostal žiadne vyhotovenie tejto listiny a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie
vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku, ktoré uznanie je jednostranným právnym úkonom a má vždy

iniciatívne vychádzať z vôle dlžníka a nie veriteľa, hodnotí okresný súd takéto konanie ako konanie v
rozporesdobrýmimravmivzmysle§ 4ods. 8zákonač. 250/2007Z.z. oochranespotrebiteľa.
Rovnako je zrejmé, že uvedená dohoda bola uzavretá a podpísaná len a len z iniciatívy navrhovateľa
(prostredníctvom zástupcu p. P.), ktorý takýmto spôsobom oslovuje viacerých spotrebiteľov (súd má túto
skutočnosťpreukázanúzveľkéhomnožstvainýchsúdnychkonanívobdobnýchveciach)podzámienkou

uzavretia dohody o splátkach, pričom odporca ako spotrebiteľ nebol zrejme vôbec
informovaný o tom, že podpisuje aj jednostranné vyhlásenie o uznaní záväzku. Takto vopred pripravenú
formuláciu používa navrhovateľ rovnako vo všetkých prípadoch, teda premlčaných i nepremlčaných
dlhoch. Nečestnosť a nedobromyseľnosť konania navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkach
je podporené tým, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na

úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania aj v iných veciach vyplynulo,
že zamestnanec navrhovateľa nepredkladal túto dohodu vôbec s úmyslom dosiahnuť uznanie
či už práva alebo dlhu, účelom jeho návštevy bolo dojednať splátky a docieliť podpis dohody zo strany
odporcu. Osoba dlžníka pritom v tejto formulárovej dohode vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu
a jeho následkoch, čo teda odporuje tvrdeniu navrhovateľa o tom, že dlh v čase podpisu dohody nebol

premlčaný. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 4 ods. 8 citovaného
zákona a konanie navrhovateľa za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a predmetný úkon za neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika
pritompodstatnezasahujedoprávspotrebiteľa,pričom navrhovateľpostupovalvrozporespožiadavkou
odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formulácia uznania dlhu i v prípade, ak

je dlh premlčaný, je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase, keď sa dlh
„uznáva“, je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto je
dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby. Rovnako je neplatná pre neurčitosť,
čomu nasvedčuje i samotný obsah dohody, keď je v časti uznania záväzku vypísaná len suma istiny,
číslo úverovej zmluvy, ktorú predložil navrhovateľ k návrhu, príslušenstvo k istine vôbec nie je uvedené,

teda ani uznané. V tejto súvislosti okresný súd udáva, že v časti uznania záväzku je právny úkon pre
neurčitosť a nezrozumiteľnosť neplatný v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Len veľmi ťažko
preto možno uvažovať o uznaní dlhu čo do právneho dôvodu a výšky v zmysle § 558
Občianskeho zákonníka, pokiaľ bolo účelom návštevy dojednanie splátok. Za tohto stavu okresný súd
považuje uznanie za neplatné predovšetkým pre neurčitosť dlhu, ktorého sa uznanie malo

týkať. Vzhľadom na uvedené považoval okresný súd dohodu za neplatný právny úkon jednak pre rozpor
sdobrýmimravmi,atoiprerozpor s§4ods.8zákonač.257/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,ako
takúto praktiku veriteľa označuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona,
uznanie záväzku považoval za neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto
v dôsledku vznesenej námietky premlčania návrh zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté

podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný odporca, ktorý uplatnil trovy konania prostredníctvom
svojho právneho zástupcu vo výške 367,20 Eur, ktoré mu vznikli za právne zastupovanie
právnym zástupcom X.. U. D.. Trovy konania uplatnil aj vedľajší účastník na strane odporcu vo výške
612,16 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli tiež trovy za právne zastupovanie právnym zástupcom X..U. D., pričom ide o trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu 8.293,78 Eur, odmena za jeden úkon
právnej služby podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavuje 237,34 Eur. Právny zástupca
odporcu a vedľajšieho účastníka vykonal úkony - prevzatie a príprava zastúpenia 237,34 Eur, paušál vo

výške 7,63 Eur, odpor z 10.12.2012 vo výške 237,34 Eur a paušál vo výške 7,63 Eur, spolu
trovy právneho zástupcu X.. U. D. v sume 489,94 Eur. Odporca a vedľajší účastník ďalej uplatnili trovy
právnehozastúpeniaadvokáta-substitútaX..Q.J.,ktorýzastupovalvedľajšiehoúčastníkaaodporcuna
pojednávaní dňa 11.06.2013, tieto predstavujú odmenu za zastupovanie na pojednávaní v sume 237,34
Eur, režijný paušál 7,81 Eur, spolu s DPH 294,18 Eur, ďalej náhradu cestovného za cestu J. - V. 240

km, základná náhrada za 1 km 0,183 Eur, spotreba na 100 km 6,5 l, cena za liter paliva 1,36 Eur
vo výške 65,14 Eur, ďalej súd priznal náhradu za stratu času za 10 polhodín v zmysle
§ 17 citovanej vyhlášky za čas strávený účasťou na pojednávaní podľa uplatnenia vo výške 130,10 Eur.
Trovy právneho zastúpenia X.. Q. J. predstavujú potom spolu 489,42 Eur. Trovy odporcu predstavujú
367,20 Eur a vedľajšieho účastníka predstavujú spolu sumu 612,16 Eur, teda spolu 979,36 Eur. Trovy
právneho zastúpenia sú vyčíslené podľa § 10,§ 13 ods. 2, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Mal za to, že v danom prípade
došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu odporcom, pričom nastali právne účinky spojené s uznaním
práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ktorý nevyžaduje, aby dlžník mal

v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Citované zákonné ustanovenie nemožno stotožňovať
s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Právny účinok spojený s uznaním
práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia
pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v takomto prípade
nastal. Bol toho názoru, že odporca si je vedomý svojho existujúceho záväzku voči veriteľovi, chce

ho v súlade s dobrými mravmi a svojim svedomím uhradiť a potom, čo sa oboznámil s obsahom
Dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vôľu záväzok splniť. Nebola
k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútený, pričom nedochádza ani k zhoršeniu jeho postavenia
ako spotrebiteľa, práve naopak, odporcovi poskytol možnosť splniť už existujúci splatný záväzok, s
plnením ktorého sa dostal do omeškania v splátkach. Takúto formu dohody nie je možné považovať

za nekalú obchodnú praktiku a nie je zrejmé, ako súd k tomuto záveru dospel, keď jeho pohľadávka v
čase jej uznania odporcom premlčaná nebola. Vyhodnotenie listinných dôkazov považuje za bezbrehú a
ničímneodôvodnenúochranuodporcuakospotrebiteľaaporušeniezásadyrovnostiúčastníkovkonania.
Ďalej nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia odporcu a vedľajšieho
účastníka, ktoré považoval za účelové a neúčelne navyšovanie trov konania, ktoré popierajú zásadu

hospodárnosti konania. Mal za to, že je na mieste aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Nevidel dôvod
pre priznanie trov právneho zastúpenia odporcu za vyjadrenie v konaní, keďže rovnako sa v konaní
vyjadril už vedľajší účastník zastúpený rovnakým zástupcom, rovnaký názor mal aj pokiaľ ide o úkon
- účasť zástupcu odporcu na pojednávaní a úkon - prevzatie a príprava veci. Zastával názor, že
združenienaochranuspotrebiteľamusíbyťzpodstatysvojejexistencieschopnésaméposkytnúťprávnu

pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže podľa § 25 zákona č.
250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 5Co 26/2012 a sp. zn. 3Cob 259/2011, ktorý v obdobných prípadoch vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. a vyvodil,

že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel
zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal na
to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred
oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje
procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu.

K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí, sp. zn. 6Co/141/2012 a Krajský súd
v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/91/2012, atď. Zdôraznil, že na priznanie trov konania je v zmysle § 142
O.s.p. nevyhnutné zistenie, že trovy boli účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. V
zmysleuvedenéhozastávalnázor,žetrovyvedľajšiehoúčastníkaniesútrovamiúčelnevynaloženýmina
uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom na nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

Mal za to, že súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na
právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, čo
vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu vNitre, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Žiline. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa
možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní nezastupuje. Právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Vzhľadom na

uvedenénavrhol,abyodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduzmeniltak,ževyhoviejehonávrhu vplnom
rozsahu, resp. napadnutý rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 51,20 Eur.

Odporca a vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, uplatnili trovy odvolacieho konania. Uviedli, že
navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár,
vopred pripravený dodávateľom pre spotrebiteľa, obsah ktorého odporkyňa nemala možnosť žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky,
a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a
dôsledky sú pre spotrebiteľa neznámymi kategóriami a ako neprijateľné sú obe absolútne neplatné.

Uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 ZOS, pretože pri uzatváraní
dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť
v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty. Zdôraznili, že pracovníci navrhovateľa sú pri
získavaní podpisov na formulárových dohodách mimoriadne úspešní a pravdepodobne aj motivovaní
zo strany zamestnávateľa. Je známou skutočnosťou, že priemerný spotrebiteľ je nielen právne neznalý

a neinformovaný, ale je súčasne mimoriadne manipulovateľný v situácii, pokiaľ sa dostane pod
psychický tlak a sú u neho vyvolané emócie strachu a obáv, čo školená osoba, pracujúca pre inkasnú
spoločnosť, dokáže v rámci štandardizovanej procedúry bez ťažkostí dosiahnuť vhodným vystupovaním
pri použití správnych slovných formulácii v určitom poradí. Takémuto konaniu navrhovateľa nie je
namieste priznať súdnu ochranu. Vzhľadom na predformulovaný obsah dohody možno mať vážne

pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Je potrebné uvedenú
praktiku navrhovateľa považovať za nekalú obchodnú praktiku. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore
s dobrými mravmi, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti
a navrhovateľom bol využitý omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa,
resp. dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy,

definovaný v článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách teda nevyhnutne musí dopadať aj na uvedenú dohodu, rovnako právny
režim celej citovanej smernice, z ktorej je odvodený model spotrebiteľskej ochrany, zakotvený v našom
právnom poriadku. Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými
mravmi a rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva

neplatná. Uviedli, že ust. § 558 Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k ustanoveniu § 110 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym a jeho aplikácia je namieste vždy, keď sa jedná
o uznanie práva spočívajúceho v povinnosti zaplatiť peňažné plnenie, ktoré je v čase uznávacieho
prejavu dlžníka premlčané, čo logicky odôvodňuje podmienku formulovanú zákonodarcom, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Tvrdili, že preukázateľná kumulácia nekalých obchodných praktík

navrhovateľa (§ 7 ZOS, § 8 ods. 1, ods. 4 ZOS), ktoré odporujú dobrým mravom (§ 4 ods.
8 ZOS, § 3 ods. 1 OZ) súčasne s neurčitosťou dohody je dôvodom na posúdenie „uznania“
ako neplatného právneho úkonu podľa § 39, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhli potvrdiť i
výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko súd pri rozhodovaní o trovách konania
postupoval v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou

teóriou. Uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,15 Eur. Odporca a
vedľajší účastník na strane odporcu doplnili svoje vyjadrenie k odvolaniu tak, že paušálnou aplikáciou
Obchodného zákonníka pri každej formulárovej zmluve, ktorá je označená ako úverová zmluva, by súd
skĺzol do povrchnosti, ktorá opomína obsah hodnoteného právneho úkonu a zároveň by sa ignorovala
zmena spoločenskej situácie, predovšetkým kogentná úprava spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmlúv o

spotrebiteľských úveroch. Vyslovili názor, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na formu
a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách
a podporne Občianskym zákonníkom.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a

jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo veci samej potvrdiť ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a vo výroku o trovách prvostupňového konania zmeniť podľa
§ 220 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom

prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil,
z akých dôvodov a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Námietky navrhovateľa uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu

napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
dodáva nasledovné:

Odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu poukazuje na skutočnosť, že v

prejednávanej veci pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k
nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá
podstatne narušuje, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Umiestnenie textu

o vedomosti premlčaného dlhu ( dlh odporcu v čase uznania premlčaný nebol) nasvedčuje tomu,
že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá
predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa
prikonanívovzťahu kspotrebiteľovizodpovedajúcačestnejobchodnejpraxialebovšeobecnej
zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je preto aj správny záver o

tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je
neplatná, a preto bola dôvodne uplatnená námietka premlčania.

Ako vyplýva z článku 6 odsek 1 Smernice Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak

obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového
prevedenia uvádza do omylu, alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu
k jednému alebo k viacerým prvkom vymenovaným v tomto článku 6 ods. 1, pričom v obidvoch
prípadoch zapríčiňuje, alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej
transakcií, ktoré by inak neurobil. Článok 2 písm. d) smernice č. 2005/29 definuje pojem obchodné

praktiky použitím zvlášť širokej formulácie ako „akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania
alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia, vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s
podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom (rozsudky zo 14.01.2010
Plus Warenhandelsgesellschaft,C-304/08 Zb. s. I 217, bod 36, a z 09.11.2010, Mediaprint Zeitungs - unt
zeitschriftenverlak C 540/08, bod 17).

S prihliadnutím práve na okolnosti uzatvorenia dohody o uznaní záväzku a
splátkovom kalendári je potrebné skonštatovať, že uvedená dohoda je nepochybne formulár ktorý
vopred pripravil veriteľ pre dlžníka obsahujúci viacero právnych vzťahov napríklad jednostranné prejavy
uznania záväzku, prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho o následkoch a dvojstranné

právne úkony o dohode o splátkach a dohode o uzavretí rozhodcovskej doložky. Skrytým cieľom je
dosiahnutie uznanie záväzku a predĺženia premlčacej doby na uplatnenie nároku navrhovateľa. Z textu
dohody je zrejmé že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému
počtu dlžníkov (označenie osobou a údajov). Všetky tieto okolnosti len dosvedčujú fakt, že navrhovateľ
chcel dosiahnuť uznanie premlčaného dlhu v zmysle Občianskeho zákonníka a v dôsledku toho uplatniť

právo na súde. Súd teda nemôže poskytnúť ochranu uplatnenému právu, ktoré je výsledkom použitia
nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

Správne teda prvostupňový súd považoval uplatnenú pohľadávku navrhovateľa za premlčanú
z dôvodu, že pohľadávka navrhovateľa mohla byť na súde uplatnená po prvýkrát dňa 21.01.2009 a

návrh bol podaný dňa 15.08.2012, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej trojročnej doby (podľa § 101
Občianskeho zákonníka).Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Navrhovateľ sa domáhal, aby odvolací súd nepriznal odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania, keď poukazoval jednak na skutočnosť, že tieto trovy neboli účelne
vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, že pokiaľ vedľajší účastník využíva na zastupovanie
v súdnych konaniach pomoc advokáta, musí jeho trovy znášať z vlastných prostriedkov, že sa jedná
o umelé navyšovanie trov konania zneužitím zákona o ochrane spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu

náhrady trov právneho zastúpenia, a preto žiadal, aby súd aplikoval ust. § 150 O.s.p. Vytýkal
tiež priznanie trov právneho zastúpenia odporcu za úkony právnej služby - príprava a prevzatie veci,
vyjadrenie k návrhu a účasť na pojednávaní , keď išlo o totožné úkony ako u vedľajšieho účastníka a
o toho istého zástupcu.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Citované ustanovenie možno uplatniť vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie

náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad,
ktoréhovýnimočnosťmôžespočívaťvokolnostiachdanejveci,aleajvokolnostiachnastraneúčastníkov
konania.
Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada aj na osobné, majetkové a zárobkové

a iné pomery všetkých účastníkov konania, pričom je potrebné zohľadňovať aj okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Zistenie, že účastník nemal
úspech v konaní v dôsledku uplatnenia námietky premlčania, nie je dôvodom, aby súd bez ďalšieho
nepriznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania.

Pokiaľ ide o osobné, majetkové a zárobkové pomery, túto skutočnosť nemožno zohľadniť v prospech
navrhovateľa, keďže k tomu nie sú žiadne dôvody a ani v tomto smere navrhovateľ neargumentuje.

Je nepochybné, že navrhovateľ uplatnil premlčanú pohľadávku a práve v dôsledku vznesenia námietky
premlčania vedľajším účastníkom na strane odporcu, ako i odporcom došlo k zamietnutiu jeho návrhu.

Navrhovateľ žaloval premlčanú pohľadávku zrejme v domnienke, že odporca nebude
premlčanie namietať v dôsledku svojej neznalosti. Práve táto okolnosť je jednou z tých, ktorá vylučuje
aplikáciu ust. § 150 O.s.p. v danom prípade.

Základná námietka navrhovateľa smeruje k tomu, že trovy konania v prípade, ak sa vedľajší účastník

nechá zastúpiť advokátom a odporca totožným zástupcom, nemožno považovať za účelne vynaložené
na uplatnenie alebo bránenie práva.

Odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo
na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom.

Pokiaľnavrhovateľmáprávonechaťsazastúpiťprávnymzástupcom,takistokaždýinýúčastníksúdneho
konania za rovnakých podmienok môže toto právo, garantované Ústavou Slovenskej republiky, využiť
za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.s.p.

V ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Z ust. § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

V zmysle ust. § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

V zmysle § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.V zmysle § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník.

Z citovaných ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, ako i vedľajšieho účastníka nechať
sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.

Ust. § 142 O.s.p. upravuje, ako súd postupuje v prípade, keď priznáva právo na náhradu
trov konania, pričom posudzuje účelnosť takto uplatnených trov, a to vo vzťahu k trovám,
ktoré účastníkovi prizná. Takto môže trovy, ktoré sú neúčelné, znížiť. Citovaná právna úprava v § 150 v
žiadnom prípade však neodôvodňuje nepriznanie trov konania z dôvodu neúčelnosti.

V danej veci súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, preto správne na rozhodnutie

o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný úspech

vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Účastník,
ktorý mal plný úspech vo veci, má potom nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia 8.293,78 Eur

s prísl. Súd prvého stupňa návrh zamietol a odvolacím súdom bolo zamietnutie návrhu potvrdené.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že odporca mal vo veci plný úspech, preto v zmysle ust. § 142 ods.
1 O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
konania. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu preto súd prvého stupňa
náhradu trov konania priznal správne, avšak pochybil pri vyčíslení výšky trov právneho zastúpenia

Pre rozhodovanie v danej veci má zásadný význam posúdenie dôvodnosti a účelnosti úkonov
vykonaných právnym zástupcom odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu v tomto konaní.
Odvolací súd zdôrazňuje, že účastníkovi konania je možné priznať len náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

Vedľajší účastník vstúpil do predmetného konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu, účelne a
úspešne bránil v konaní jeho práva. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané,
že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil dňa 25.10.2012 a dňa 13.12.2012 doručil súdu prvého
stupňa písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom kvalifikovane vzniesol

námietku premlčania, ktorý úkon právnej pomoci nie je možné považovať za neúčelne vynaložený.
Prostredníctvom zástupcu (substitúta) sa zúčastnil na pojednávaní dňa 11.06.2013. Súd prvého stupňa
na argumenty vedľajšieho účastníka v jeho vyjadrení k podanému návrhu prihliadal a návrh zamietol,
preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia zástupcovi odporcu
a vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Náhradatrovkonaniaodporcuavedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu vzmysleuvedeného
pozostáva z trov právneho zastúpenia za zastúpenie spoločným zástupcom z radov advokátov X.. U.
D. z hodnoty pohľadávky 8.293,78 Eur, odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

platnom znení predstavuje 237,34 Eur a odmena za 1 úkon právnej služby pri spoločnom úkone pri
zastupovaní viacerých osôb (odporcu a vedľajšieho účastníka) podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje
237,34 Eur (237,34 Eur - 50 % x 2). V danej veci za vedľajšieho účastníka vykonal jeho zástupca úkon
právnej služby - príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd vo
veci samej, t. j. 2 úkony po 237,34 Eur, 2 x režijný paušál po 7,63 Eur podľa § 14 ods. 1 písm.

a), písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., spolu 489,94 Eur, za spoločný úkon právnej služby zástupcu
odporcu a vedľajšieho účastníka - účasť na pojednávaní dňa 11.06.2013 po 237,34 Eur
podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky a režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 Eur, spolu 735,09 Eur.Čo sa týka účelnosti trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní, odvolací súd konštatuje, že
zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka sa síce zúčastnil na pojednávaní dňa 11.06.2013 a nemožno

tento úkon považovať za neúčelný úkon právnej služby, keďže na pojednávaní sa vo
všeobecnosti vyžaduje prítomnosť účastníkov konania, resp. ich zástupcov, ide o úkon právnej služby
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a zástupca na pojednávaní hájil práva odporcu a
vedľajšieho účastníka. V zmysle uvedeného má odvolací súd za to, že úkony spoločného zástupcu v
danom prípade nemožno považovať za neúčelné navyšovanie trov konania.

Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených trov konania, a to náklady spojené s cestovným a stratou
času, odvolací súd dospel k záveru, že tieto trovy nie je možné považovať za účelne
vynaložené trovy zastúpenia vedľajšieho účastníka a odporcu, pričom práve účelnosť vynaložených trov
je základným predpokladom pre priznanie náhrady v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúčelnosť
vynaložených trov spočíva v tom, že vedľajší účastník a odporca si za zástupcu zvolili

advokáta so sídlom v J., rovnako tak si aj tento zástupca zvolil za svojho substitúta advokáta, sídliaceho
v Lučenci, teda osobu, sídliacu v značnej vzdialenosti od obvodu súdu, prejednávajúceho
vec v prvom stupni.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcom a

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania zmenil podľa § 220
O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 , § 142 ods. 1, § 151 ods. l O.s.p. tak,
že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu

priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,15 Eur za 1 úkon právnej služby pri spoločnom
úkone pri zastupovaní odporcu a vedľajšieho účastníka - za vyjadrenie k odvolaniu
vo výške 237,34 Eur a režijný paušál 7,81 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b), §
16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .