Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Malinowska
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/101/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612210186
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1612210186.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: BL Telecom
debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému:
S., o zaplatenie 374,50 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 42,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 42,56 € od 12.09.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 04.09.2012 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha
zaplatenia sumy 374,50 € s príslušenstvom titulom neuhradených služieb a zmluvnej pokuty. V žalobe
uviedol, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava,
IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a on ako
postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo odplatný
prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému vedenej
pod referenčným číslom X.XXXXXXXX. Žalovaný ako záujemca uzavrel s jeho právnym predchodcom
ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby jeho právnym predchodcom žalovanému. Žalovaný sa v zmysle zmluvy o pripojení
zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom
Cenníku podľa zvoleného programu služieb, jeho právny predchodca vystavil žalovanému faktúru č.
XXXXXXXXXX splatnú dňa 11.09.2010 na sumu 331,94 €, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa
11.09.2010 na sumu 42,56 €. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala
sumu 374,50 €. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka jeho právneho predchodcu bola predmetom postúpenia.
2. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, výzvu súdu prevzal
02.12.2015. Skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 19.10.2016. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď
zistil tento skutkový a právny stav:
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny
predchodca“) a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli postúpil postupník pohľadávky z
neuhradených komunikačných služieb svojich zákazníkov na žalobcu, o.i. predmetom zmluvy bol aj
odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému
vedenej pod referenčným číslom X.XXXXXXXX. v celkovej výške, ktorá zodpovedá výške žalovanej
istiny. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011 predložil žalobca tunajšiemu súdu a bola
založená do Spr. Rôzne.
6.Zfaktúryč.XXXXXXXXXX splatnejdňa11.09.2010nasumu331,94€súdzistil,žeprávnypredchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanému účtovné položky „zmluvná pokuta“ .
7. Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 11.09.2010 na sumu 42,56 € súd zistil, že právny predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 22.07.2009 -
21.08.2009 za užívanie telefónneho čísla XXXX XXX XXX.
8. Zo Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa súd zistil, že bola uzavretá dňa 10.01.2008 medzi
spoločnosťou T-mobile Slovensko, a.s., ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako
užívateľom na druhej strane podľa § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
vzneníneskoršíchpredpisov.Žalovanýtútododatokkzmluveuzatvorilakofyzickáosoba-nepodnikateľ;
na základe zmluvy a dodatku sa poskytovateľ zaviazal pre žalovaného zriadiť a poskytovať službu v
ním zvolenom programe „55Viac“ a užívateľ sa zaväzuje platiť poskytovateľovi cenu za zriadenie a
poskytovanie Služby podľa platného cenníka služby a zvoleného programu. Zmluvné strany sa dohodli
na poskytovaní služieb v zvolenom programe a poskytnutí mobilného telefónu R.. Z predloženého
dodatku zmluvy o pripojení súd nezistil dojednanie akejkoľvek zmluvnej pokuty medzi zmluvnými
stranami pre prípad porušenia zmluvných povinností poskytovateľa. Dodatkom sa zmluvné strany sa
dohodli na poskytovaní služieb v zvolenom programe s dobou viazanosti 24 mesiacov, k službe bol
poskytnutý mobilný telefón. V Tabuľke č. 1 dodatku je uvedená v predtlači informácia „zmluvná pokuta
331,94 €“.V bode 3 dodatku je v predtlači dojednaná zmluvná podmienka, podľa ktorej v prípade
porušenia zmluvnej povinnosti zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm.
c) alebo v bode 2 alebo v článku 3 bod. 3.6 všeobecných obchodných podmienok alebo v článku 5 bod
5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľovi
je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000 Sk (331,94 €).
9. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu poskytnutia služby (ďalej len zákon č. 610/2003 Z.z.), zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
10. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.11. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.
12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len
v časti nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb. Súd mal preukázané, že právny
predchodca žalobcu so žalovaným prostredníctvom predajcu uzavrel dodatok k zmluve o pripojení, keď
na základe už prvotne uzatvorenej zmluvy poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby v
ním zvolenom programe. Súd na právny vzťah zo zmluvy o pripojení aplikoval príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinné od 01.01.2008 a zák.č. 630/2003 Z.z,
právny vzťah medzi založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný
uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalejvyplýva, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu, cenu poskytovaných služieb
splatných fakturoval právny predchodca žalobcu spolu v sume 42,56 €. Preto súd žalobe v tejto časti
uplatneného nároku vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 42,56 € ako neuhradenú cenu
za poskytnuté elektronické komunikačné služby.
23. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd
aj povinnosť zaplatiť i úrok z omeškania z priznanej časti istiny, a to s ohľadom na vznik omeškania
s úhradou jednotlivých faktúr, ktorými boli žalovanému vyúčtované poskytnuté telekomunikačné služby
(deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr, s ktorých úhradou je odporca v omeškaní) vo výške 9
% ročne. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala výšku 1% ( 1%+8%) v okamihu vzniku
omeškania, t.j. deň po splatnosti faktúr.
24. Žalobca ďalej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 331,94 € titulom zmluvnej pokuty, ktorý skutkovo
odôvodňuje tvrdením, že pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaného voči právnemu
predchodcovi žalobcu bol žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v
zmluve. Toto svoje tvrdenie o porušení konkrétnych zmluvných povinností žalovaným, ktoré by viedli k
následkupredpokladanémudodatkom(nedodržaniedobyviazanostianáslednéhovypojeniaSIMkartyz
prevádzky) všakžalobcasúdužiadnymspôsobomnepreukázal,(samotnáfaktúraovyúčtovanízmluvnej
pokutyniejetakýmtodôkazom),pričomtátoskutočnosťjesamostatnýmdôvodomnazamietnutiežaloby.
25. Žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu na skutkovom základe opísanom v žalobe na základe dodatku
k zmluve o pripojení uzatvoreného jeho právnym predchodcom. Dodatok k zmluve o pripojení
možno charakterizovať ako spotrebiteľský zmluvný vzťah a na žalovaného je potrebné hľadieť ako
na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení a dodatkom je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne
vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o
obchodnoprávny vzťah. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako
dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával a ani vo vystavenej
faktúreniejeuvedenékonkrétnezmluvnédojednanie,zaporušeniektoréhobysimalprávnypredchodca
žalobcu zmluvnú pokutu uplatniť.
26. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Uvedené súd konštatuje z dôvodu, že práve sporné zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej
pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje
význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu,
ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkony, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní
zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy,
a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené
súd dáva do pozornosti preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s
prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s
ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti
alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré
nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i
porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvnápokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.
27. V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú sankciu s
poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti
a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.
Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí
cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy
aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako
neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, že nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
toto ukončenie ani nemusí nastať. Je zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, počas trvania zmluvy.
Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje
spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v
tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.
28. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a
neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv.
moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd
uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s jej príslušenstvom z nej považoval za nedôvodnú a spôsobujúcu
značnú disproporciu v postavení účastníkov zmluvného vzťahu zmluvy v neprospech účastníka na
strane spotrebiteľa.
29. Rozsudkom Okresného súdu Komárno spis. zn. 8C/204/2012 zo dňa 01.07.2013 súd určil, že
zmluvná podmienka dojednaná medzi dodávateľom T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom v Dodatku k
zmluve o pripojení zo dňa 16.8.2007 v bode 4: "v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3
tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) - c)
Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku", je ako neprijateľná neplatná.
Právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Komárno spis. zn. 8C/204/2012 zo dňa 01.07.2013
vzniká hmotnoprávna povinnosť zdržať sa používania alebo akéhokoľvek uplatňovania neprijateľnej
zmluvnej podmienky v zmluvách a právnych vzťahoch dodávateľa, ktorý zmluvnú podmienku používal.
Nakoľko o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky bolo právoplatne rozhodnuté, súd poukazuje na
ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorého následkom je nemožnosť prisúdenia plnenia
zo zmluvnej podmienky, ktorú súd voči konkrétnemu dodávateľovi tovaru alebo služieb už v inom
konaní označil ako neprijateľnú. Na vyššie uvedené preto žalobu v časti uplatneného nároku 331,94 €
s príslušenstvom zamietol.
30. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd
vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 374,50 € s príslušenstvom,žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 42,56 € s príslušenstvom, t.j. 11,36 %, žalovaný v časti o
zaplatenie sumy 331,94 € s príslušenstvom, t.j. 88,64 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného).
Žalovanému tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 77,25 %.
Žalovaný si však náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov
nevyplýva, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.