Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204654
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, ul. Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. Q., ul. V. č. XXXX/X, o zaplatenie sumy 223,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/64/2016-116 zo dňa 05. októbra
2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš č. k. 20C/64/2016-116 zo dňa 05.10.2016 žalobu zamietol (výrok I.).
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovanú zaplatiť mu istinu vo
výške 223,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 28 % ročne z nezaplatenej istiny 223,16 eur
od 06.02.2014 do zaplatenia. Z listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli
dňa 12.11.2010 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 8144678001,
predmetom ktorej bolo zriadenie rastového osobného účtu so spôsobom poplatkovania Balík Výhoda a

vydanieapoužívaniemedzinárodnejplatobnejkartyMaestro.Podľačl.VI.bod4zmluvyzaposkytovanie
produktov a služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a všetky
takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu
alebo služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Z výpisov
z účtu žalovanej súd zistil, že žalovaná sa dostala do záporného zostatku na účte v mesiaci január
2011. Od uvedeného dátumu boli žalovanej na ťarchu účtu zaúčtované výbery v hotovosti, úhrady
platieb a platby kartou v celkovej výške 8.945,90 eur, poplatky za nezrealizovanú platbu, poplatky balík

služiebvýhoda,poplatkyzatransakciu,poplatkyzazisťovaniezostatku,poplatkyzaupozornenie-debet,
poplatky za osobný účet, poplatky za upomienku, poplatky za zrušenie a zmenu trvalého príkazu, úroky
a v prospech účtu vklady v celkovej výške 9.212,28 eur. Celkový záporný zostatok na účte ku dňu
05.02.2014 predstavoval podľa tvrdení žalobcu sumu 223,16 eur.
V súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami (§ 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §
497, § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka, § 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, § 1 ods. 5, § 18 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012)

súd žalobu zamietol, nakoľko mal preukázanú jej nedôvodnosť.
Keďže zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej
bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie s tým súvisiacich služieb, bola uzavretá
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca poskytol žalovanejspotrebiteľský úver vo forme prekročenia, nakoľko jej bez dojednania povoleného prečerpania na
účte (ktoré žalobca netvrdil ani nepreukázal) umožnil disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku na účte. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti

žalovanej platiť poplatky, ktoré jej boli zaúčtované na ťarchu bežného účtu a ich výške. Sadzobník
poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Od
spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Taktiež
nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úrok. Úrok ako odmena veriteľovi
prislúcha za poskytnutie úveru, žalobca však nepreukázal, že si povinnosť na jeho úhradu so žalovanou

dojednal. Navyše nepreukázal ani splnenie povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa pravidelne v
listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru a ďalších náležitostiach poskytnutého úveru v zmysle § 18 ods. 1, 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Predložené výpisy z účtu žalovanej obsahujú len údaje o výške limitu
povoleného prečerpania a úrokovej sadzby pre povolené prečerpanie, ktorého dojednanie so žalovanou
však žalobca nepreukázal. Len poplatky a úroky, ktoré boli zaúčtované na ťarchu účtu žalovanej bez

právneho dôvodu predstavujú sumu celkovo 471,10 eur, teda výška týchto poplatkov presahuje celkovú
žalobcom uplatnenú pohľadávku o 247,94 eur (471,10 eur - 223,16 eur). Súd preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Žalovaná mala plný úspech vo veci, preto má nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Keďže však zo spisu žiadne trovy žalovanej nevyplývajú, súd rozhodol,
že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca majúc za to, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
K názoru súdu, že nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky

a ich výške, sadzobník poplatkov nepredstavuje zmluvné dojednanie, poukázal na ust. § 31 ods. 2
písm. a/, b/, ods. 4 a ods. 5 písm. d/ zákona o platobných službách, ktoré nestanovujú, že poplatky za
poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Okrem toho v zmysle bodu VII. ods.
3 zmluvy práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v zmluve/príslušnej zmluve, sa
riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. V uvedenom poukázal aj

na rozsudok súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES-VE C-42/15 z 09.11.2016,
v zmysle ktorého sa článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.04.2008 o zmluvách a spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s
článkom 3 písm. m/ tejto smernice má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v

zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy,
avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá
aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. VOP/OP/
Sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Nebol preto
dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovanej.

Žalobca k názoru súdu, že nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku v spotrebiteľskej zmluve,
poukázal na bod 23 časť III. VOP platných ku dňu uzatvorenia zmluvy. Dojednanie úroku za nepovolené
prečerpanie je teda upravené vo VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy a v zmysle vyššie uvedeného toto
dojednanie nemusí byť v samotnom texte zmluvy. Nie je preto daný dôvod na nepriznanie úroku.
V prípade, že súd nepovažoval podanú žalobu v časti týkajúcej sa úroku za úplnú (chýbajúce tvrdenia,

resp. dôkazy), mal žalobca za to, že ho mal vyzvať na jej doplnenie tak, ako to spravil výzvou 25.08.2016,
ktorá sa ale týka inej časti žalovaného nároku.
Žalobca preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a vyhovieť jeho žalobe v plnom rozsahu a
zároveň mu priznať aj náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,
379 C. s. p.) a rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. z nasledovných
dôvodov:5. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

6. Odvolacie námietky žalobcu smerujúce k záverom okresného súdu o zamietnutí žaloby vyhodnotil

ako nedôvodné, a to s poukazom na nižšie uvedené zistenia a právne úvahy:

7. Odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 380 ods. 1 C. s. p. považuje za potrebné v úvode poznamenať,
že v rámci tohto odvolacieho konania bol viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa (žalobcu). Preto
správnosť záverov okresného súdu vyslovených v napadnutom rozsudku posudzoval len z hľadiska tých
dôvodov, ktoré žalobca vo svojom odvolaní uviedol.

8. Námietka žalobcu, že záver okresného súdu o zamietnutí žaloby je nesprávny, nakoľko zák. č.
492/2009 Z. z. o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytnutie platobných
služieb musia byť individuálne dojednané, neobstojí. Ust. § 31 ods. 2 označeného zákona stanovuje,
že poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na

základe a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. Odvolací
súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že žalobca nepreukázal existenciu rámcovej zmluvy,
ktorou neoddeliteľnou súčasťou mali byť obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. Pokiaľ
žalobca poukazuje na to, že, že práva a povinnosti sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný
produkt/službu v platnom znení tak odvolací súd uvádza, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb bola uzavretá dňa 12.11.2010 a k uzatvoreniu účtu malo dôjsť
05.02.2014, pričom žalobcom predložené Všeobecné obchodné podmienky ako i Sadzobník sú účinné
až od 01.04.2016 (č.l. 10, 15 spisu). Ak žalobca v predmetnom spore nepreukázal existenciu rámcovej
zmluvy o poskytovaní platobných služieb a Všeobecných obchodných podmienok, závery okresného
súdu o nepreukázaní zmluvného dojednania účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky ani

zmluvné dojednania o výške poplatkov, sú správne.

9. Neobstojí ani námietka žalobcu proti záverom okresného súdu o nepriznaní požadovaného úroku 28
% ročne, keď žalobca v odvolaní argumentoval tým, že dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie
je upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, pričom dojednanie

nemusí byť v samotnom texte zmluvy. Odvolací súd v tomto smere opäť poukazuje na to, že žalobcom
predložené Všeobecné obchodné podmienky sú účinné až od 01.04.2016. Takže ani podľa odvolacieho
súdu nebolo preukázané zmluvné ani iné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úrok.

10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná a to v celom rozsahu,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).