Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/808/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714209277
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3714209277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu S., zastúpeného B. proti žalovanému
Z., o zaplatenie 1.026,74 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 21. júla 2015, č.k. 4C/222/2015-28, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 1.026,74 Eur s
8,5 % úrokom z omeškania ročne od 26.06.2013, zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 02.02.2011 uzatvoril so žalovaným Dohodu o uznaní
dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom, ktorou žalovaný uznal dlh zo zmluvy o revolvingovej
pôžičke číslo XXXXXXXXXX vo výške 1.026,74 Eur titulom neuhradených splátok a zároveň sa zaviazal

predmetný dlh zaplatiť žalobcovi formou splátok s tým, že dátumom splatnosti poslednej splátky dlhu je
dátum 25.06.2013. Žalovaný svoje povinnosti nedodržal, neuhradil sumu 1.026,74 Eur a dostal sa do
omeškania s úhradou splátok. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 02.02.2011
uzavreli strany sporu dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom, v ktorej časti
- revolvingová úver/pôžička sa uvádza číslo zmluvy XXXXXXXXXX, nominálna hodnota úveru/pôžičky
1.400,10 Eur, ročná úroková sadza 68,88 %, výška úveru/pôžičky spolu s úrokom celkom 1.400,10

Eur. V časti - dlh je uvedená neuhradená istina pôžičky/úveru 1.026,74 Eur a neuhradené zmluvné
pokuty 46,66 Eur, takže celkovo záväzok žalovaného bol vyčíslený na sumu 1.073,40 Eur, ktorú sumu
sa zaviazal uhradiť v 27 mesačnými splátkami po 39,75 Eur so splatnosťou 25. dňa v mesiaci. Z
pripojeného splátkového kalendára vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 25.04.2011 a posledná
25.06.2013. Žalobca uplatnil svoj nárok na základe dohody o uznaní dlhu. Tento inštitút je upravený
v § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Zároveň ustanovenie hovorí, že

pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní. Uznanie dlhu je teda jednostranný prejav dlžníka, pričom v tomto prípade sa súd prvej
inštanciesústredilnaposúdenieplatnostispomínanéhoprávnehoúkonuvsúvislostisdlhomžalovaného
zo zmluvy o revolvingovom úvere. Preto bolo potrebné za tým účelom posúdiť spomínanú zmluvu v
zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy, prípadne
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov.
Žalobca, napriek výzve súdu, nepredložil súdu prvej inštancie zmluvu o revolvingovej pôžičke č.
XXXXXXXXXX, čím nepreukázal uzatvorenie pôvodného záväzkového vzťahu, nepredložil výpisz úverového účtu, čím nepreukázal výšku poskytnutých prostriedkov, ani poskytnutie finančných
prostriedkov ako takých. Zároveň ani neuviedol, či žalovaný splácal na základe pôvodnej zmluvy a koľko
zaplatil, ani, či žalovaný splácal na základe dohody o uznaní dlhu a koľko zaplatil, hoci bol

na predloženie týchto listinných dôkazov vyzvaný výzvou zo dňa 19.09.2014 a poučený o následkoch
podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a teda neuniesol dôkazné bremeno, preukazujúce jeho nárok na zaplatenie
žalovanej sumy s príslušenstvom.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust § 558, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b),

písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie,
alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zruší, vráti súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie, uplatnil si náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné vykonanie

dokazovania, a to samotným žalobným návrhom a dohodou o uznaní dlhu, preto následne nedôvodne
zakladá záver o neunesení dôkazného bremena. Zo žalobného návrhu vyplynulo, že dňa
02.02.2011 strany sporu uzavreli dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej dlžník uznal
záväzok voči veriteľovi a zaviazal sa ho splácať v mesačných splátkach stanovených v predmetnej
dohode. Uvedená dohoda bola riadne predložená ako listinný dôkaz spolu so žalobným návrhom. Súd

rozhodol v rozpore s ust. § 558 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazoval, v zmysle ktorého, ak
niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase
uznania trval. Dôvodil, že zákonodarca v žiadnom ustanovení nepožaduje deklarovať a preukazovať
dôvod vzniku pohľadávky, ako to požadoval súd prvej inštancie - uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, výpisom z účtu a iné, z čoho nesprávne súd prvej inštancie vychádzal ako premisy o neunesení

dôkazného bremena zo strany žalobcu. Právnou úpravou uznania dlhu ako samostatnou dohodou o
uznaní sa nezaoberal a kládol dôraz výslovne iba na preukazovanie dôvodu vzniku dlhu. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľné, nakoľko uplatňoval nárok z dohody o
uznaní dlhu, nie nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolaní žalobcu došlo k zmene právnej úpravy občianskeho
súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(O.s.p.). Odvolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov,
ktorénastalivkonanípredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Procesne
postupoval podľa CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.

Odvolacie námietky žalobcu boli totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie,
a s ktorými sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje
skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i

správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, ktoré uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie,
preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani
tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v

zmysle § 387 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti poukazuje.

7. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:8.Žalobcavdanejvecisvojžalobnýnávrhnazaplatenie1.026,74Eurspríslušenstvomprotižalovanému
uplatňovalzDohodyouznanídlhuč.XXXXXXXXXX,predmetomktorejbolouznanieneuhradenéhodlhu
zo zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere č. XXXXXXXXXX žalovaným a dojednanie strán o uhradení

uznaného dlhu.

9. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka
adresovaným veriteľovi, ktorý je samostatným zabezpečovaním inštitútom a zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok, z

ktoréhobymoholžalobcauplatňovaťsvojnárok,akosamylnežalobcadomnieval.Vovšeobecnostiplatí,
že procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v
prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania.
Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený,
alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t. j.
sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky. Na základe uznania dlhu dochádza

k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne
plynúť nová 10-ročná premlčacia doba.

10. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v prípade zmluvných vzťahov, v ktorých ako strana sporu
vystupuje spotrebiteľ, čo je i prípad danej veci, súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok

a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života
bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života, a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice
Rady 93/13/EHS „postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali“.
Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súdy musia
nekalosť zmluvných podmienok skúmať ex offo (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 „Océano Grupo
Editorial“).

11. Na základe ust. § 53 Občianskeho zákonníka bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny

zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je
sankcionovanéneplatnosťoudotknutýchneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok(§53ods.5Občianskeho
zákonníka). Občiansky zákonník vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok z toho,
že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty. Ust. § 53 ods. 1 OZ má povahu
kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také

zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
na ochranu spotrebiteľa. Citované ustanovenie vypočítava indikatívne, čo sa za neprijateľnú podmienku
považuje.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne požadoval od

žalobcu predloženie zmluvy o revolvingovom úvere/pôžičke č. XXXXXXXXXX za účelom
povinnej súdnej kontroly zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu,
na ktorú je Dohoda o uznaní dlhu viazaná (uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku). Pokiaľ
žalobca uvedenú zmluvu o revolvingovom úvere a ďalšie listinné dôkazy, ktoré súd prvej inštancie od
neho požadoval, nepredložil, napriek opakovaným výzvam (zo dňa 19.09.2014 a zo dňa 14.01.2015),

má odvolací súd za to, že žalobca znemožnil súdu povinnú kontrolu zmluvných podmienok v zmluve o
revolvingovom úvere, z ktorej nepochybne žalobca svoj nárok odvodzoval, neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku.

13. Záverom odvolací súd poukazuje tiež na znenie ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p., účinného do

30.06.2016, podľa ktorej mohol súd vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Rovnako z ust. § 153 ods. 3 O.s.p., účinného do 30.06.2016,
vyplýva, že súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá podmienka, používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom, je neprijateľná. Obdobná
právna úprava je obsiahnutá i v ust. § 295 CSP, účinného od 01.07.2016, z ktorého vyplýva, že súd

môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd aj bez návrhu obstará, alebo zabezpečí taký dôkaz.

14. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,

nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).