Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206169
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815206169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti X.: R. J., nar. XX.XX.XXXX, Z. N., nar. XX.XX.XXXX a K. K., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u
matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo,
deti rodičov: matka - Mgr. J. X., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., A. X. XXX a otec - Ing. Y. P., nar.
XX.XX.XXXX,bytomB.,R.XXX/XX-XX,právnezastúpenýMgr.IgoromPaliderom,advokátomsosídlom
O., Q. II č. XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, na základe odvolania
otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/127/2015-64 zo dňa 29. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 1.11.2015 platiť
výživné na mal. R. J. v sume 65 eur mesačne, na mal. Z. N. v sume 65 eur mesačne a na mal. K. K. v
sume 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

Zmeškané výživné za obdobie od 1.11.2015 do 31.3.2016 na mal. R. J. v sume 75 eur, na mal. Z. N.
v sume 75 eur a na mal. K. K. v sume 50 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať po 15 eur mesačne,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným pod hrozbou

straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 9P/56/2012-121 zo dňa 15.4.2014 v časti
určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom X..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletých R. J. a Z. N. na
sumu 80 eur (u každého z nich) a na výživu maloletej K. K. na sumu 60 eur mesačne.
Vychádzal zo zistenia, že v rámci poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vykonanej rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9P/56/2012 zo dňa 15.4.2014 bola otcovi detí uložená povinnosť
platiť na výživu mal. R. J. a Z. N.iastku (po) 50 eur mesačne a na výživu mal. K. K.iastku 40 eur mesačne.
V danom období matka pracovala ako odborný asistent na Katolíckej univerzite v Ružomberku, jej
príjem predstavoval cca 722 eur, zároveň poberala rodinné prídavky na deti vo výške 69,30 eur. Maloletí

synovia navštevovali 1. a 2. stupeň základnej školy, mal. dcéra materskú škôlku. Otec detí v čase
predchádzajúcej úpravy poberal invalidný dôchodok vo výške 367,80 eur.
Aktuálne je jediným príjmom matky invalidný dôchodok vo výške 204 eur, prídavky na tri deti a výživné
od otca detí. Od 1.4.2015 je vedená v evidencii nezamestnaných, žije s troma maloletými deťmi vprenajatom byte. Medzi jej pravidelné výdavky patrí platenie mesačného nájomného spolu s energiami
vo výške 200 eur. Najstarší syn R. J. je študentom 8. ročného gymnázia, Z. N. navštevuje 7. ročník
základnej školy a maloletá K. K. 3. ročník základnej školy. Matka platí deťom obedy v školskej jedálni

cca 25 eur na každé dieťa a poistky 15 eur (mesačne) na každé dieťa. Prostredný syn nosí strojček,
pravidelne navštevuje zubnú ambulanciu, deti absolvujú základnú umeleckú školu, za ktorú matka
uhrádza polročné poplatky na každé dieťaťa v rozsahu 32 eur - 35 eur. Nakoľko najstarší syn navštevuje
ZUŠ mimo bydliska predstavujú mesačné cestovné výdavky sumu do 20 eur. Matka tiež spláca voči
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dlh vo výške 279 eur, ktorý jej vznikol v súvislosti s vyplácaním

náhradného výživného. Otec maloletých detí sa na rozdiel od poslednej úpravy výživného zamestnal v
spoločnosti Eko Energy Slovakia, s.r.o. s čistým mesačným príjmom 391,17 eur, pričom pracovný pomer
bol ukončený dňa 31.12.2015 výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu opakovaného porušenia
pracovnej disciplíny. V súčasnej dobe preto poberá iba invalidný dôchodok vo výške 381,90 eur. Výdavky
otca predstavujú poplatok za bývanie 140 eur, výživné 120 eur, telefón 25 eur, elektrinu 20 eur a, lieky
35 eur.

V nadväznosti na tieto zistenia prvostupňový súd konštatoval, že v porovnaní s obdobím, kedy
bolo naposledy rozhodované o výške výživného, došlo k zmene pomerov na strane rodičov ako aj
maloletých detí. Preukázateľne sa zvýšili výdavky na maloleté deti, vzhľadom na ich vyšší vek sa logicky
zvýšili aj výdavky spojené so zabezpečením ich základných potrieb (výdavky na školské pomôcky,
stravu, oblečenie, hygienické potreby, kultúru). Matka detí od poslednej úpravy výživného stratila svoje

zamestnanie a to nie vlastným zavinením, ale z dôvodu organizačných zmien na strane zamestnávateľa,
z tohto dôvodu jej vznikol nárok na príspevok v nezamestnanosti. Naopak otec detí sa sám vlastným
zavinením pripravil o zamestnanie a tým aj o pravidelný mesačný príjem vo výške 391,17 eur. Opísaným
okolnostiam a zákonným kritériám preto podľa súdu I. stupňa zodpovedá výživné vo výške po 80 eur
mesačne na R. J. a Z. N. a 60 eur mesačne na mal. K. K.. Zdôraznil pritom, že tieto čiastky nepredstavujú

ani polovicu zo základných výdavkov na maloleté deti a pokiaľ sa otec detí ľahkovážne pripravil o
svoje zamestnanie, nebude pre neho až takým problémom zamestnať sa aspoň na dohodu o pracovnej
činnosti a zabezpečiť si k invalidnému dôchodku príjem tak, aby jeho deti mali pokryté aspoň základné
životné potreby, ktoré im doposiaľ prevažne zabezpečovala matka a ktoré momentálne zabezpečiť sama
zo svojich príjmov nedokáže, keďže je rovnako ako otec detí poberateľkou invalidného dôchodku, ale v

podstatne nižšej sume a jej osobné možnosti nájsť si zamestnanie sú na rozdiel od otca obmedzené aj
tou okolnosťou, že sa osobne stará o tri maloleté deti.
Napokon okresný súd vyčíslil zmeškané výživné za obdobie od 1.11.2015 do 31.3.2016 na R. J. a Z.
N. zhodne vo výške po 150 eur a na K. K. vo výške 100 eur, ktoré umožnil otcovi splácať v mesačnej
splátke vo výške 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

O trovách konania rozhodol súd I. stupňa s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, domáhal sa zrušenia napadnutého
rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeny v podobe
zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného. Namietal, že v konaní bol preukázaný jeho jediný príjem

a to invalidný dôchodok vo výške 381,50 eur, ktorý bol oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom v
apríli 2014 zvýšený nepatrne o 4 eurá, zatiaľ čo k zvýšeniu výživného došlo o 80 eur, v dôsledku čoho
mu po zaplatení zvýšeného výživného spolu s nájomným ostáva na mesačné vyžitie 20 eur. Taktiež
rozpisom nákladov preukázal, že jeho finančné možnosti mu neumožňovali platiť výživné vo výške
140 eur, po zaplatení ktorého žil za hranicou chudoby. Zdôraznil, že všetky aktuálne náklady vyvolala

matka svojou nezodpovednosťou, keď opustila spoločnú domácnosť. Svoje výdavky na nájom bytu
má matka možnosť vyriešiť presťahovaním sa do rodinného domu rodičov, pričom k tejto námietke
prvostupňový súd nezaujal žiadny záver. Uvedené by predstavovalo úspory 200 eur. Obdobne môže
ušetriť na poistnom pre detí, návštevách ZUŠ a obedoch v školskej jedálni, keďže je celodenne doma.
Matke zároveň vytýka, že s ním neprejednáva žiadne otázky výživy a starostlivosti o deti. V danej

spojitosti tiež poznamenal, že v období, keď mal prácu, poslal matke 540 eur, napriek tomu bol zaviazaný
platiť zmeškané výživné za súdom stanovené obdobie v plnej výške.
Otec mal. detí nesúhlasil s hodnotením jeho možnosti/schopnosti zabezpečiť si k invalidnému dôchodku
iný príjem. Zopakoval, že v spoločnosti Eko Energy Slovakia, s.r.o. mu neprideľovali práce podľa
pracovnej zmluvy, t.j. nenáročné administratívne práce, ale musel zabezpečovať odbyt tovaru zo skladu,

vyskladňovanie a naskladňovanie ťažkých paliet s biopalivami nad 800kg a napokon vynášať tovar
do výšok, pomáhať pri montáži kolektorov na strechu. Vzhľadom na tieto zložité fyzické činnosti a
komplikovanú štruktúru vedenia spoločnosti, keď o jeho práci rozhodovali viaceré osoby, bol pod stálym
psychickým tlakom. Práve tomuto sa však mal vždy podľa odporúčania psychológov po ťažkom úrazehlavyaneurologickýmporuchámvyhýbať,nakoľkoniejespôsobilýznášaťneúmernúpsychickúafyzickú
záťaž z dôvodu rizika návratu epileptických záchvatov. Súd teda nevzal do úvahy, že pri diagnóze
ťažká forma somatického psychosyndrómu nie je objektívne možné vykonávať práce podobného

charakteru, aké mu boli prideľované. Z tohto dôvodu navrhoval vypočuť konateľa zamestnávateľa,
aby vysvetlil, v čom vznikali výhrady zamestnávateľa voči vykonávanej práci a čo bolo príčinou
prepustenia z pracovného pomeru. Toho času je evidovaný na Úrade práce v Tvrdošíne, aj keď mu ako
úplnému invalidnému dôchodcovi táto povinnosť nevyplýva. Napriek tomu má záujem nájsť si vhodné
zamestnanieaprispieťtakdeťomnaúhraduichpotrieb.Zdôraznil,žeopríjemprišielvdôsledkuzníženej

pracovnej schopnosti v rozsahu prekračujúcom 75% oproti schopnosti zdravého pracujúceho človeka.
Odvolateľ uzavrel, že matka detí ho finančne ruinuje, kriminalizuje a spôsobuje mu psychické traumy
vedením súdnych konaní. Napriek jeho chorobe si uplatňuje voči nemu nároky ako voči zdravej osobe
a viedla proti nemu exekučné konanie pre malý nedoplatok na výživnom.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že sa

nemôže presťahovať k rodičom, nakoľko ich 80 ročný dom má len kuchyňu a 1,5 izby. Navyše, celý
dom už patrí mladšej sestre. Zároveň namietala, že otec detí si neuvedomuje, že kdekoľvek by bývala,
všade treba za bývanie platiť. Energie a bývanie nie sú v žiadnom byte zadarmo. Okrem toho výdavky v
aktuálnom byte predstavujú len skutočné náklady. Keby majitelia bytu, v ktorom býva, chceli z prenájmu
aj príjem, platila by minimálne 350 eur mesačne. Zároveň spochybnila tvrdenie o tom, že svoju situáciu

si vyvolala nezodpovednosťou, nakoľko domácnosť opustila, aby chránila seba i deti pred domácim
násilím, ktoré bolo predmetom trestného konania
Pokiaľ žiada otec maloletých detí odhlásiť deti zo školských obedov, neuvedomuje si, že pre deti je obed
v škole aj určitou spoločenskou a príjemnou súčasťou v školskom rozvrhu. Okrem toho matka nemá
možnosť získania lacných doma vypestovaných a doma dochovaných potravín. Odhlásenie z obedov

by ju vyšlo teda drahšie. Navyše, popri hľadaní práce, každodenným zabezpečovaním domácnosti
a prípravy na vyučovanie so synom, ktorý je disortografik, si to nemôže dovoliť. Poukázala tiež na
skutočnosť, že odporca nesúhlasí s poistkami detí, hoci v minulosti robil poisťovacieho poradcu, ktorý
predkladal klientom potrebu, ba priam nevyhnutnosť šetriť. Ak otec detí navrhuje odhlásiť deti zo ZUŠ,
nie si je vedomý toho, že rodič je povinný podporovať rozvíjanie talentov u detí. Pripomenula tiež

neplánovanévýdavkynarôzneudalostiakobirmovka,prvésvätéprijímanie,kúpeľnáliečbaaupozornila,
že odvolateľ by zrejme navrhoval vylúčenie detí aj z týchto spoločenských udalostí.
K tvrdeniu o riziku vrátenia epileptických záchvatov matka uviedla, že odporca nikdy nemal ani
jeden epileptický záchvat. Po úraze hlavy bral tabletky len preventívne a šoféruje napriek tvrdenému
zdravotnému znevýhodneniu. Za správne tiež označila zamietnutie opätovného dožadovania sa

prítomnosti konateľa firmy Eko Energy, nakoľko súd od konateľa vyžiadal správu a mal k dispozícii aj
iné dôkazné materiály v súvislosti s prepustením odporcu z pracovného pomeru.
Ďalej matka argumentovala, že zvýšenie mesačnej platby za bývanie sa uskutočnilo z vôle otca s cieľom
mať doklad o vysokých výdavkoch. Nepravdivým je tiež jeho tvrdenie o malom nedoplatku na exekučne
vymáhanom výživnom, predstavovalo totiž až 500 eur. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že ho ona finančne ničí,

pripomenula, že na každom pojednávaní mal právneho zástupcu, čo si ona nemôže dovoliť. Dodala, že
aktuálne otec detí je v príjme nad životným minimom, zatiaľ čo oni štyria hlboko pod ním.

Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. a/, b/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok
zmenil podľa § 220 O.s.p. tak ako je to konštatované vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd správne vymedzil právny základ posudzovaného prípadu, ktorým je § 78 Zákona o rodine
(citovaný v napadnutom rozsudku) a tomu zodpovedajúco vymedzil i okolnosti, ktoré považoval za
relevantné zmeny pomerov na strane rodičov i detí. Nadväzne sa však odvolací súd do určitej miery
odchýlil od prvostupňovým súdom ustálenej miery nevyhnutnosti zvýšenia predmetnej vyživovacej

povinnosti.
Východiskovo sa žiada zdôrazniť, že krajský súd sa v plnej miere stotožnil s argumentáciou matky
(nepochybne sa nachádzajúcej v nepriaznivej sociálnej situácii), že z pohľadu úspešného vývoja detí
je opodstatnenou požiadavkou ich účasť na podujatiach v okruhu rovesníkov, ako i vzdelávanie v rámciumeleckej školy. Za účelovú a nelogickú možno tiež považovať argumentáciu otca o úsporách na
bývaní, nakoľko bývanie bez akýchkoľvek nákladov - ako by si to zrejme odvolateľ predstavoval - je
v existujúcich spoločensko-ekonomických podmienkach nereálnou požiadavkou na matku mal. detí.

Zároveň skutkovým zisteniam zodpovedá záver, že len v dôsledku svojho konania sa otec aktuálne
dostal do situácie, kedy súd z hľadiska relevantnej právnej úpravy nemôže jeho konanie hodnotiť inak,
než ako bezdôvodné sa vzdanie príjmu a následne musí vychádzať z takého príjmu, aký by dosahoval,
keby sa zamestnania bezdôvodne nevzdal (inštitút potencionality - § 75 ods. 1 Zákona o rodine). V
tejto spojitosti je bezpredmetnou požiadavkou odvolateľa o vykonanie dokazovania (v súčasnej dobe)

ohľadne dôvodu ukončenia pracovného pomeru. Pokiaľ totiž nesúhlasil s dôvodom výpovede, ktorý
(dôvod) zamestnávateľ jednoznačne pomenoval/označil ako opakované porušenie pracovnej disciplíny
spočívajúce v konkretizovaných skutkoch, bol otec mal. detí povinný náležite postupovať v zmysle
pracovno-právnych predpisov a podať žalobu o neplatnosť výpovede s cieľom, aby mu boli poskytnuté
príslušné mzdové nároky, ako je tomu v prípade ukončenia pracovného pomeru inak než pre porušenie
pracovnej disciplíny a tým mal ochraňoval aj nároky svojich detí.

Zároveň však - aj v prípade aplikácie inštitútu potencionality - platí, že naplnenie odôvodnených potrieb
detí je možné len do tej miery, akú dovoľujú pomery výživou povinnej osoby. Takéto chápanie kritéria
určenia/zvýšenia výživného plne korešponduje (aj) so zákonom stanoveným oprávnením detí podieľať
sa na životnej úrovni rodiča (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine).
Z tohto dôvodu, prihliadnuc aj na okolnosť, že u osoby s tak vysokou mierou obmedzenia pracovnej

spôsobilosti (ako je tomu u otca maloletých detí) je nevyhnutná aj vyššia miera regenerácie pracovnej
sily a výdavky s tým súvisiace, dospel krajský súd k záveru, že z dotknutého potenciálneho príjmu nie je
prípustné - i pri rešpektovaní ustálenej výšky potrieb maloletých detí - určiť vyššie výživné ako v sume po
65 eur mesačne na mal. R. J. a mal. Z. N. a v sume 50 eur mesačne na mal. K. K.. Na základe uvedeného
v danom rozsahu zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o bežnom výživnom a vo zvyšnej časti návrh

navrhovateľkynazvýšenievýživnéhozamietol.Zároveňtýmtorozhodnutímzmenil rozsudokOkresného
súdu Námestovo, č.k. 9P/56/2012-121 zo dňa 15.4.2014 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom X.

Vzhľadom na zmenu výšky bežného výživného krajský súd zmenil napadnutý rozsudok aj vo výroku

o zameškanom výživnom. Za obdobie od 1.11.2015 do 31.3.2015 ide o sumu po 75 eur (15 eur x 5
mesiacov) u mal. R. J. a mal. Z. N. a o sumu 50 eur u mal. K. K. (15 eur x 5 mesiacov eur). Túto čiastku
odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou
straty výhody splátok.
Prvá splátka zameškaného výživného bude splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. To znamená, že

pokiaľ rozsudok krajského súdu nadobudne právoplatnosť do 20. dňa v mesiaci, bude prvá splátka
zameškaného výživného splatná už v danom mesiaci. Ak odvolacie rozhodnutie bude právoplatné
až v období od 21. dňa v mesiaci, prvá splátka nedoplatku výživného bude splatná až v mesiaci
nasledujúcom.
Právnu relevanciu v tejto spojitosti nie je možné priznať námietke odvolateľa týkajúcej sa stanoveného

zmeškaného výživného, a to jednak z dôvodu nekonkrétneho charakteru tejto námietky - otec uvádza,
že sumu 540 eur poskytol v čase keď mal príjem, t.j. nie je jasné, či uvedené spadá do rozhodného
obdobia po 1.11.2015 - a napokon ani z dôvodu samotnej nepreukázanosti tohto tvrdenia.

Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa krajský súd rozhodoval v zmysle § 224 ods. 2

O.s.p. o trovách celého konania. Súdená vec v celom jej priebehu je konaním, ktoré môže začať i bez
návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), preto v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ čiastočne v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .