Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/319/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110228900
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110228900.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava
Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu L.. Š. S., D.. XX.X.XXXX, H. N.S. S. S. Z.,
prechodne bytom v G., S. XX, proti žalovanému Slovenskému plynárenskému priemyslu a.s., so sídlom
v Košiciach, Moldavská cesta, IČO: XX XXX XXX, P. náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31. mája 2013 č.k. 38C/308/2010-146 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že účastníkom náhradu trov
konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou (v jej znení pripustenom uznesením zo dňa
8.2.2012 č.k. 38C/308/2010-113, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.4.2012) domáhal voči žalovanému
náhrady škody, a to uloženia povinnosti namontovať mu plynomer, zaplatenia mu sumy 75,46 eura za
bezdôvodné odmontovanie plynomeru, 1,20 eura za upomienku zo dňa 10.3. 2011, sumy 104 eur za
prasknutý vodomer a sumy 1.000 eur za kotol s montážou a tiež náhrady škody za nemajetkovú ujmu
vo výške 10.000 eur, s tvrdením, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, keď nepristúpil na jeho
návrh na uzavretie dohody o splátkach nedoplatku za odber plynu, ktorú navrhol podľa svojich finančných
a majetkových možností vo výške 30,85 eura mesačne. Uvedené protiprávne konanie žalovaného
poškodilo aj jeho dobré meno v obci, kde kandidoval vo voľbách za poslanca, v ktorých nakoniec neuspel.
Ďalej poukázal na obranu žalovaného, že žalobca mu neuhradil nedoplatok 246,83 eura z vyúčtovacej
faktúry Č..XXXXXXXXXX do určeného dňa splatnosti 30.9.2010, ani v dodatočnej lehote na splnenie
tejto povinnosti do 14 dní od vystavenia výzvy na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie
dodávky zemného plynu zo dňa 12.10.2010, ani do dňa prerušenia dodávky plynu do daného odberného
miesta do 18.11.2010, ani ku dňu odstúpenia od zmluvy 13.12.2010 a ani ku dňu demontáže meradla
26.1.2011.

Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah na základe zmluvy o dodávke plynu
pre odberateľov kategória pre domácnosť zo dňa 14.10.2003, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
zmluvné podmienky dodávky plynu a montážny list meradla, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal
dodávať žalobcovi zemný plyn na odberné miesto Vyšná Slaná č.109 za cenu (čl. 3.1. obchodných
podmienok) fakturovanú podľa údajov získaných od PDS, PDS, zistenú odpočtom určeného meradla
alebo podľa typového diagramu dodávky. Žalovaný podľa zmluvy dodával žalobcovi plyn na určené
odberné miesto a následne za dodávku plynu v súlade s čl. 3.8, 3.10. a 3.13. obchodných podmienok

vyfakturoval žalobcovi jej cenu. Vo vyúčtovacej faktúre č.XXXXXXXXXX zo dňa 24.8.2009 za fakturačné
obdobie od 19.8.2008 do 18.8.2009 žalovaný vyúčtoval nedoplatok v sume 5.731,17 Sk, t.j. 190,24 eura
a súčasne oznámil žalobcovi nový rozpis 11 mesačných platieb za opakované dodávky ako preddavkové
platby pre nasledujúce fakturačné obdobie vo výške 49 eura mesačne, ktoré boli stanovené na základe
spotreby v predchádzajúcom období a upozornil žalobcu na možnosť úpravy výšky preddavkov na
základe jeho žiadosti. Za ďalšie fakturačné obdobie od 19.8.2009 do 18.8.2010 vyfakturoval žalovaný
žalobcovi vyúčtovacou faktúrou č.XXXXXXXXXX zo dňa 23.8.2010 nedoplatok vo výške 246,83 eura a
podľa harmonogramu budúcich preddavkových platieb na opakované dodávky na obdobie od 30.9.2010
do 31.7.2011 pre žalobcu žalovaný predpísal preddavkové platby vo výške 64 eura mesačne. Žalobca
dňa 2.9.2010 oznámil žalovanému, že nedoplatok vo výške 246,83 eura z vyúčtovania ceny dodaného
plynu za fakturačné obdobie od 19.8.2009 do 18.8.2010 nie je schopný uhradiť jednorázovo a navrhol
žalovanému splátkový kalendár na splátky tohto nedoplatku po 30,85 eura mesačne. Žalovaný s
týmto navrhovaným splátkovým kalendárom nesúhlasil a k uzavretiu dohody o splátkach nedošlo. Dňa
12.10.2010 žalovaný písomne vyzval žalobcu na zaplatenie zostatku nedoplatku vo výške 215,98 eura
a na zaplatenie pohľadávky vo výške 1,20 eura, ktorá vyplýva z faktúry č. 61101237681, splatnej
26.10.2010, a zároveň žalobcu upozornil na možné prerušenie dodávky zemného plynu pre nezaplatenie
jeho peňažnej pohľadávky v lehote splatnosti. Dňa 18.11.2010 bolo vykonané prerušenie dodávky
zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov žalobcu zaslepením meradla, uzavretím HUP/PM,
preplombovaním OM 1ks, ev. č. C 337422. Dňa 8.12.2010 žalovaný písomne odstúpil od zmluvy o
dodávke plynu z dôvodu, že žalobca v lehote splatnosti a ani v dodatočnej lehote nezaplatil pohľadávky
po lehote splatnosti v sume 230,94 eura, čím sa podľa bodu 3.6 obchodných podmienok dostal do
omeškania, čo sa považuje za neoprávnený odber v zmysle § 59 zákona o energetike. Žalobca dňa
13.12.2010 podpisom na doručenke potvrdil prevzatie tejto listiny a dňa 16.3.2011 požiadal žalovaného
o vrátenie neoprávnene vyúčtovaných nákladov za prerušenie dodávky plynu vo výške 75,46 eura a
1,2 za upomienku, ako aj o náhradu škody, ktorá mu vznikla zamrznutím vodomeru, rozvodov kúrenia
a zamrznutím kvetov, pretože záväzky si plnil riadne a včas a nemohol predvídať, že mu vznikne dlh po
vyúčtovaní ročného odberu plynu. Z prehľadu platieb vykonaných žalobcom ďalej zistil, že žalobca za
fakturačné obdobie od 19.8.2009 do 18.8.2010 zaplatil žalovanému riadne a včas všetky preddavkové
platby, avšak na základe vykonaného vyúčtovania spotreby plynu za toto obdobie mu vznikol nedoplatok
vo výške 246,83 eura. Tento nedoplatok žalobca zaplatil v čiastke 123,40 takto: dňa 3.9.2010 sumu 30,85
eura poštovým poukazom, dňa 25.10.2010 uhradil poštovým poukazom sumu 30,85 eura, a zvyšok dlhu
zaplatil až po prerušení dodávky plynu dňa 18.11.2010, a to poštovým poukazom uhradil dňa 22.11.2010
sumu 30,85 eura a dňa 23.12.2010 sumu 30,85 eura, pričom zostatok nedoplatku vo výške 123,43
eura bol vyrovnaný dňa 9.3.2011 zápočtom z preplatku ukončujúcej vyúčtovacej faktúry č.7411866086.
Žalobca ďalej žalovanému zaplatil na fakturačné obdobie od 19.8.2010 do 26.1.2011 sumu 64 eur dňa
14.9.2010, sumu 64 eur dňa 13.10.2010, sumu 64 eur dňa 16.11.2010 a po prerušení dodávky plynu
sumu 64 eur dňa 14.1.2011.

Po právnom posúdení veci podľa § 13 ods. 1 až 3, § 43a ods. 1 a 2, § 43b ods. 1, § 420, § 422 ods. 1,
3, § 488, § 489, § 566 ods. 1 a 2, § 588 Občianskeho zákonníka, § 48 ods. 1 písm. d), § 48 ods. 2 písm.
b), § 59 ods.1 písm. g) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, v znení
účinnom do 31.12.2010 (ďalej len zákon o energetike), § 18 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 409/2007
Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom, v znení účinnom do 31.12.2010, ďalej
podľa čl. 3.6, čl. 3.7, čl. 3.8, čl. 3.10, čl. 3.13, čl. 3.17, čl. 3.19, čl. 6.2, čl. 6.3, písm. c), čl. 6.4, čl. 7.1
obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu dospel k záveru, že žaloba o náhradu škody je
nedôvodná, pretože nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaným ako predpoklad vzniku nároku
na náhradu škody. Konštatoval, že žalobca nevyužil možnosť nastaviť si výšku preddavkov tak, aby
vyhovoval jeho príjmom a objemu odobratého plynu, ktorý mal možnosť regulovať, a tak zodpovednosť
za nižšie preddavky nemožno pričítať žalovanému. Pretože žalovaný neakceptoval návrh žalobcu zo
dňa 2.9.2010 na uzavretie dohody o zaplatení dlhu v splátkach po 30,85 eura mesačne, podľa ním
navrhovaného splátkového kalendára, zmluva o dodávke plynu zostala v platnosti v jej pôvodnom
znení, podľa ktorého bol žalobca v zmysle čl. 3.17 obchodných podmienok povinný platiť nedoplatok
z vyúčtovacej faktúry najneskôr v deň jej splatnosti. Keďže žalobca si nesplnil svoju povinnosť (v
zmysle čl. 3.13 obchodných podmienok) zaplatiť žalovanému v určenej lehote splatnosti, najneskôr do
30.9.2010, nedoplatok v sume 246,83 eura, a to ani v dodatočnej lehote poskytnutej mu žalovaným
v zmysle § 18 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 409/2007 Z.z., t.j. ani do 14 dní od vystavenia výzvy na
zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky plynu zo dňa 12.10.2010, v ktorej bol
žalovaným súčasne upozornený na prerušenie dodávky plynu, a dokonca ani do dňa prerušenia dodávky

plynu do daného odberného miesta, ku ktorému došlo dňa 18.11.2010, sám porušil zmluvné povinnosti
podstatným spôsobom. V zmysle bodu 3.6 obchodných podmienok sa žalobca dostal do omeškania,
čo sa podľa § 59 zákona o energetike považuje za neoprávnený odber a žalovanému vzniklo podľa čl.
3.17 obchodných podmienok právo prerušiť alebo obmedziť dodávku distribúcie plynu pre žalobcu, čo
sa aj stalo, keď žalovaný dňa 18.11.2010 prerušil dodávku zemného plynu pre neplnenie si finančných
záväzkov žalobcu, za náklady uplatnené voči žalobcovi v súlade s cenníkom externých služieb a výkonov
SPP a.s., a dňa 8.12.2010 odstúpil od zmluvy o dodávke plynu s účinnosťou od 13.12.2010, na čo
bol žalobca vopred písomne upozornený listom zo dňa 12.10.2010. Doplnil, že žalovaný postupoval v
súlade s platnými právnymi predpismi, zmluvou uzavretou medzi účastníkmi a obchodnými podmienkami
pri zaúčtovaní peňažných úhrad žalobcu, a nepochybil, keď došlé platby od žalobcu hradené cez
SIPO automaticky zaúčtoval na preddavkové platby za dodávku plynu. Ako nedôvodný zamietol i nárok
žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur z dôvodu porušenia jeho osobnostných práv
tým, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného nebol žalobca zvolený za poslanca miestneho
zastupiteľstva vo S. Z. pre označenie neplatič. Dospel k záveru, že namietané konanie žalovaného
bolo v súlade s príslušnými právnymi predpismi a žalobcovi osobitnú ujmu nespôsobilo, keďže v konaní
neboli preukázané skutočnosti tvrdeného zásahu do osobnostných práv žalobcu tým, že v dôsledku
odstránenia plynomeru žalovaného malo dôjsť k poškodeniu jeho dobrého mena.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p., poukazom na procesný neúspech
žalobcu a neuplatnenie si náhrady trov konania v konaní úspešným žalovaným.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania v podstate namietol nesprávne právne
posúdenie jeho nároku prvostupňovým súdom, ktorý podľa žalobcu rozhodol bez toho, aby komplexne
zvážil obchodné podmienky žalovaného, najmä ich čl. 3.11, čl. 3.18, čl. 8, skutočnosť, že to bol žalovaný,
ktorý menil (zvyšoval) cenu dodávaného plynu a preto zodpovedný za určenie reálnych preddavkov
bol žalovaný a nesprávne aplikoval ust. § 520 Občianskeho zákonníka, na základe čoho dospel k
nesprávnemu záveru, že žalovaný neporušil zmluvné podmienky, čo podľa žalobcu svedčí o jeho
diskriminácii. Zopakoval, že jeho dlh voči žalovanému zanikol v zmysle čl. 3.18 obchodných podmienok
započítaním platby 64 eur dňa 14.9.2010, čiastky 64 eur dňa 13.10.2010, sumy 64 eur dňa 16.11.2010
a sumy 30,85 eur dňa 3.9.2010 a sumy 30,85 eur dňa 15.10.2010. Poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru mal za to, že napadnutým rozsudkom súd porušil právo
na spravodlivý proces.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za
dodržania podmienok ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Odvolacie námietky žalobcu zmenu, či zrušenie rozsudku nie sú spôsobilé privodiť.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na
skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli. Vykonané dokazovanie následne vyhodnotil
podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci. Na základe takto dostatočne zisteného skutkového stavu, vec správne právne
posúdil, na danú vec aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vo veci správne rozhodol.
Rozsudok je vecne správny a preto je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd považuje za potrebné dodať:

V posudzovanej veci je predmetom konania žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá mala
žalobcovi vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania žalovaného spočívajúceho v nepristúpení na
jeho návrh zo dňa 2.9.2010 na uzavretie dohody o splátkach nedoplatku vo výške 246,83 eura z
vyúčtovania za odber plynu za obdobie od 19.8.2009 do 18.8.2010, v zmysle ktorého žalobca navrhol
tento nedoplatok splácať podľa svojich finančných a majetkových možností v splátkach vo výške 30,85
eura mesačne.

V danom prípade nie je sporné, že žalovaný za obdobie od 19.8.2009 do 18.8.2010 žalobcovi vyúčtoval
nedoplatok za cenu ním dodaného plynu vo výške 246,83 eura, ktorý mal žalobca podľa vyúčtovacej
faktúry žalovanému uhradiť najneskôr do 30.9.2010, v dôsledku čoho žalovaný dňa 18.11.2010 dodávku
plynu do daného odberného miesta prerušil.

Z obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby bol
záver súdu, že žalobca voči žalovanému nárok na náhradu škody z ním uvádzaných dôvodov nemá
nárok, pretože nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaným ako predpoklad vzniku nároku na
náhradu škody.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že žalobca správnosť tohto záveru
prvostupňového súdu namieta neopodstatnene.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3
Občianskeho zákonníka).

Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je založená na súčasnom
splnení štyroch predpokladov: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, vzťah príčinnej súvislosti
medzi porušením povinnosti a vznikom škody a prezumovanom zavinení. Porušením právnej povinnosti
je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická či právnická osoba skutočne konala
(prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti uložené jej právnym
predpisom alebo porušenie tých povinností, ktoré na seba prevzala zmluvou. Ak nie je splnený prvý
predpoklad zodpovednosti (v danom prípade žalovaného) za škodu, t.j. porušenie povinnosti (v tejto veci
voči žalobcovi), nemožno dovodiť jeho zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka a
ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu sa už nie je potrebné zaoberať.

V súdenej veci správne súd prvého stupňa posudzoval naplnenie vyššie uvedených zákonných
predpokladov zodpovednosti žalovaného za vznik škody žalobcu a súhlasiť možno aj s jeho záverom,
že tieto predpoklady v danom prípade splnené neboli. V tejto súvislosti prvostupňový súd správne
konštatoval, že v konaní nebolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, ako základný
predpoklad pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v situácii, ak žalobca nezaplatil
nedoplatok z vyúčtovacej faktúry v zmysle čl. 3.13 a čl. 3.17 obchodných podmienok najneskôr v deň
jej splatnosti, t.j. nezaplatil sumu 246,83 eura z vyúčtovania za odber plynu za obdobie od 19.8.2009 do
18.8.2010 najneskôr do 30.9.2010, a to ani v dodatočnej lehote 14 dní od vystavenia výzvy na zaplatenie
pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky plynu zo dňa 12.10.2010, poskytnutej mu žalovaným
v zmysle § 18 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 409/2007 Z.z. a k uzavretiu dohody účastníkov o spôsobe
úhrady dlhu (v splátkach navrhovaných žalobcom) bezpochyby nedošlo.

Predovšetkým odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodné, ak je založené na tvrdení, že
žalovaný porušil zmluvné povinnosti tým, že nepristúpil na jeho návrh na uzavretie dohody o splatení
jeho nedoplatku z vyúčtovania ceny žalovaným dodaného plynu do odberného miesta (rodinného domu
vo S. Z. v splátkach. Uzavretie dohody (o splátkovom kalendári) je totiž vecou zmluvnej voľnosti oboch
zmluvných strán a neakceptovanie predloženého návrhu takej dohody nie je protiprávny úkon, ktorý by
bez ďalšieho zakladal nárok žalobcu na náhradu škody.

Odvolací súd nezdieľa ani ostatné argumentačné výhrady žalobcu voči právnemu názoru vyslovenému
v napadnutom rozsudku, keďže postihovať sankciou nemožno využitie práva, ktoré dáva zákon, resp.
zmluva. V danej veci žalovanému umožňoval prerušiť dodávku plynu zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike
a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.12.2010, v spojení s nariadením vlády SR

č. 409/2009 Z.z. a zmluva o dodávke plynu uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 14.3.2003 a
obchodné podmienky, tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť. Podľa čl. 3.17 obchodných podmienok ak
žalobca ako odberateľ neuhradil preddavok alebo vyúčtovaciu faktúru za dodávku plynu najneskôr
v deň splatnosti, žalovaný (ako dodávateľ) bol oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu
a požiadať PDS o prerušenie alebo obmedzenie distribúcie plynu do odberného miesta odberateľa
(žalobcu). V danom prípade takto výkon práva žalovaného vylučuje v zmysle zásady neminem laedit,
qui iure sui utitur protiprávnosť. V konaní pritom nebolo preukázané (a v priebehu konania na prvom
stupni ani účastníkmi tvrdené), že by žalovaný prostredníctvom realizácie namietaného správania, inak
právom dovoleného (neakceptovanie návrhu žalobcu na uzatvorenie dohody o splátkovom kalendári a
uplatnenie oprávnenia prerušiť dodávku plynu), sledoval poškodenie žalobcu a dosiahnutie vlastného
zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo pre neho vedľajšie a bez významu.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný pristúpiť k prerušeniu dodávky plynu nemohol, pretože ku dňu
18.11.2010 voči žalovanému nemal žiaden dlh, nakoľko tento dlh zanikol v zmysle čl. 3.18 obchodných
podmienok započítaním jeho splátok vo výške 30,85 eura dňa 3.9.2010, v čiastke 64 eur dňa 14.9.2010,
v sume 64 eur dňa 13.10.2010, v sume 30,85 eura dňa 15.10.2010 a v sume 64 eur dňa 16.11.2010
(č.l. 162 súdneho spisu), toto tvrdenie žalobcu v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu nemá
oporu a nevyplýva ani z obsahu spisu.

Vo všeobecnosti platí, že dlh zanikne, ak je splnený riadne a včas (§ 559 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka). K splneniu dlhu dochádza jednostranným právnym úkonom dlžníka (v tejto veci žalobcu),
ktorým veriteľovi (žalovanému) poskytuje predmet splnenia s úmyslom splniť svoj dlh. Úmysel splniť dlh
musí byť daný najavo jednoznačne.

V prejednávanom prípade bol žalobca, ako odberateľ s dohodnutou formou platby platobným poukazom
SIPO, bol povinný uhradiť žalovanému preddavok za dodávku plynu najneskôr posledný kalendárny
deň príslušného kalendárneho mesiaca (čl. 3.12, odsek 2 obchodných podmienok). Dátum splatnosti
nedoplatku za odber plynu určil žalovaný (ako dodávateľ) vo vyúčtovacej faktúre za dodávku plynu pri
dodržaní aspoň 10- dňovej lehoty počítanej od jej vystavenia (čl. 3.13 obchodných podmienok).

Z obsahu spisu i odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný za fakturačné obdobie od 19.8.2009 do
18.8.2010 žalobcovi vyúčtoval nedoplatok za cenu ním dodaného plynu vo výške 246,83 eura, ktorý mal
žalobca podľa vyúčtovacej faktúry č.XXXXXXXXXX R. dňa 23.8.2010 žalovanému uhradiť najneskôr do
30.9.2010.

Žalobca si bezpochyby svoju povinnosť nedoplatok v sume 246,83 eura (v zmysle čl. 3.13 obchodných
podmienok) zaplatiť žalovanému v určenej lehote splatnosti, najneskôr do 30.9.2010, nesplnil.
Žalovanému tak vzniklo už k tomuto dňu oprávnenie v zmysle čl. 3.17 obchodných podmienok prerušiť
dodávku plynu žalobcovi. Z obsahu spisu a preskúmavaného rozsudku je zároveň zrejmé, že žalobca
si svoju povinnosť uhradiť nedoplatok nesplnil ani v dodatočnej lehote 14 dní (t.j. do 26.10.2010),
poskytnutej mu žalovaným v jeho písomnej výzve zo dňa 12.10.2010, v ktorej bol súčasne upozornený
na možnosť prerušenia dodávky plynu, keďže i sám žalobca v odvolaní tvrdí, že nedoplatok zanikol
započítaním jeho čiastkových úhrad, ktoré vykonal v dňoch od 3.6.2010 do 16.11.2010.

Ani z tohto pohľadu tak nemôže obstáť odvolacia námietka žalobcu o porušení zmluvných povinností
žalovaným a prvostupňovým súdom nesprávnej aplikácii čl. 3.18 obchodných podmienok, podľa ktorého
ak odberateľ jednoznačne neurčí, na úhradu ktorého záväzku je jeho platba určená, použije sa táto
platba na úhradu najskôr platného záväzku odberateľa a vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej
veci neopodstatnená je i jeho námietka nesprávnej aplikácie ust. § 520 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme
alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Poukaz žalobcu na toto ustanovenie § 520
Občianskeho zákonníka je v podmienkach danej veci nenáležitý. Z obsahu spisu totiž nemožno vyvodiť,
že by žalovaný ako veriteľ neprijal včas a riadne žalobcom ponúknuté plnenie alebo mu neposkytol
súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Len pre úplnosť možno doplniť, že v zmysle čl. 3.17 vety prvej
obchodných podmienok, sa za nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok považuje
omeškanie odberateľa (žalobcu) s úhradou preddavku alebo nedoplatku vyúčtovacej faktúry. Žalovaný
(ako dodávateľ) bol oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu a požiadať PDS o prerušenie
alebo obmedzenie distribúcie plynu do odberného miesta odberateľa (žalobcu) jednak v prípade, že

žalobca ako odberateľ neuhradil najneskôr v deň splatnosti vyúčtovaciu faktúru za dodávku plynu,
ako i v prípade, ak by najneskôr v deň splatnosti (t.j. najneskôr posledný kalendárny deň príslušného
kalendárneho mesiaca) neuhradil preddavok za dodávku plynu.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa na posudzovanú vec použil zodpovedajúce právne normy,
ktoré vyložil a z pohľadu odvolaním vznesených námietok žalobcu, ktorých vymedzením je odvolací súd
pri svojom prieskume viazaný, tieto aj správne aplikoval na posudzovaný prípad. Je nepochybné, že pri
nachádzaní práva je určujúce nevyhnutne vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého
prípadu, ktoré sú založené na skutkových zisteniach a posudzovať ich tiež cez prizmu kogentného
ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, ktoré je odrazom požiadavky spravodlivého riešenia a
zásady spravodlivosti. Na podklade vyššie uvedeného však dôvod k záveru o porušení zásady
spravodlivosti súdom prvého stupňa nesprávnym právnym posúdením daného prípadu a vydaním
zjavne nespravodlivého rozhodnutia v posudzovanej veci zjavne nie je. Učinené zistenia súdu prvého
stupňa majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery
sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany
subjektívneho práva oboch účastníkov, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v
právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
Nakoľko odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu existenciu vád v zmysle § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. v konaní nezistil a nezistil ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), posúdil odvolací súd podané odvolanie za nedôvodné.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Pretože v odvolacom konaní procesne neúspešný žalobca na náhradu
trov odvolacieho konania nemá právo a procesne úspešný žalovaný trovy odvolacieho konania priznať
nežiadal, odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.