Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010162
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1416010162.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 31.októbra 2016 v Bratislave

r o z h o d o l :

G. T. U. : M.. XX.XX.XXXX F. P. A. Q. Q., V.-
F. XXXX/XX

u z n á v a s a z a v i n n ú, že

v bode 1/
obžalovaná ako konateľka obchodnej spoločnosti JOB FOR US, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
Jána Smreka 11, Bratislava, v období mesiacov december 2011, január 2012, a od marca 2012 do
mája 2014, vrátane týchto mesiacov, vykonala zrážku poistného na sociálne poistenie za zamestnancov
tejto obchodnej spoločnosti podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov, avšak zrazenú sumu v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z.z. neodviedla

Sociálnej poisťovni, čím spôsobila poškodenému Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka
31, Bratislava, škodu vo výške 5 870,94 Euro,

v bode 2/
obžalovaná ako konateľka obchodnej spoločnosti JOB FOR US, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
Jána Smreka 11, Bratislava, v období mesiacov december 2011, január 2012, a od marca 2012 do mája
2014, vrátane týchto mesiacov, nezaplatila predpísané poistné za zamestnávateľa v zmysle zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čím spôsobila poškodenému Sociálnej

poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, škodu vo výške 15 741,36 Euro.

T e d a

v bode 1/
zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktorá zrazila podľa
zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, a čin spáchala vo väčšom rozsahu,

v bode 2/
vo väčšom rozsahu nezaplatila poistné na sociálne poistenie,

č í m s p á c h a l av bode 1/
zločin nedovedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona

v bode 2/
prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 36 písm. n/, §
37 písm. h/, m/, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky
a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 6, 10 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá zákaz činnosti vykonávať funkciu člena
štatutárneho orgánu v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanej ukladá nahradiť poškodenému Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka č. 31, Bratislava, škodu vo výške 23 979,58
Euro(dvadsaťtritisícdeväťstosedemdesiatdeväť euro a päťdesiatosem centov).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, prečítal a oboznámil ostatné
listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne
zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovanej o jej právach umožnil súd obžalovanej urobiť niektoré

z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“). Obžalovaná urobila podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe - t.
j. skutku pod bodom 1/ a skutku pod bo- dom 2/.

Keďže obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutkov pod bodom 1/

a bodom 2/ uvedených v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ Tr. por.
Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala „áno“.

Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 a 8

Tr. por. tak, že vyhlásenie obžalovanej o jej vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznanej
viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

K právnej kvalifikácii:

Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaná svojím protiprávnym konaním naplnila
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu
-v bode 1/ zločinu neodvedenia dane a poistného podľa ustanovenia §
277 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a

-v bode 2/ prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa ustanovenia §
278 ods. 1 Tr.zák.

K skutku pod bodom 1/ a pod bodom 2/Z výpisu Obchodného registra bolo preukázané, že v žalovanom období -
t. j. v období mesiacov december 2011, január 2012, od mesiaca marec 2012 do mesiaca máj 2014 -
vrátane bola obžalovaná konateľkou obchodnej spoločnosti JOB FOR US, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Jána Smreka 11. Predmetná spoločnosť bola založená dňa 23.marca 2011 a od predmetného obdobia
obžalovaná bola jedinou konateľkou.
Predmetná spoločnosť JOB FOR US, s.r.o. bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 28.februára
2011 podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov. Bola
zapísaná i v obchodnom registri.

Predmetom činnosti spoločnosti bolo:
-kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),
-sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu,
-sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb,
-sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby

-vedenie účtovníctva
-ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností
-čistiace a upratovacie služby
-reklamné a marketingové služby
-vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti

-skladovanie -prípravné práce v k realizácii stavby
-uskutočňovanie stavieb a ich zmien
-dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov
Administratívne služby
-činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov

-nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného
vozidla
-baliace činnosti, manipulácia s tovarom
-počítačové služby
-služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov.

Vychádzajúce z vystavených faktúr v priebehu rokov 2011 až 2014 bolo preukázané,

že spoločnosť mala dvoch odberateľov a to spoločnosť BILLA, s.r.o. a LUTO s.r.o.
Predmetom fakturácie vo všetkých prípadoch bola „kapacitná výpomoc za mesiac ...“. išlo v danom
prípade o personálny leasing.

Z predmetného dokazovania - analýzou zostatkov prostriedkov na účtoch predmetnej spoločnosti bolo
zistené, že táto nemala v čase splatnosti poistného voči Sociálnej poisťovni za obdobie mesiacov
december 2011 a od mesiaca marec 2012 do mesiaca december 2013, od mesiaca január 2014
do mesiaca jún 2014 dostatok vlastných finančných prostriedkov na jeho úhradu. V čase splatnosti
poistného za obdobie mesiaca január 2012 vykazovala však spoločnosť na účte finančné prostriedky

postačujúce na úhradu záväzku voči Sociálnej poisťovni. Z predmetného dokazovania vyplynulo, že
spoločnosť mala v pokladnici dostatok prostriedkov na úhradu poistného voči Sociálnej poisťovni za
obdobie, ktoré bolo žalované v bode 1/, v bode 2/ rozsudku. Obžalovaná v mene predmetnej spoločnosti
sa zaoberala sprostredkovaním zamestnancov pre supermarket Billa v Senci.
Ako bolo preukázané na základe vypracovaného znaleckého posudku znalcom z odboru ekonómia

a manažment, odvetvie daňovníctvo a účtovníctvo, personalistika, kontroling - ekonomická situácia
predmetnej obchodnej spoločnosti nebola nepriaznivá. Na bankový účet spoločnosti boli prijaté platby
celkovej výške cca okolo 155 000,- Euro, výdavky predmetnej obchodnej spoločnosti boli len vo výške
cca 45 000,- Euro za celé obdobie. Peniaze však boli z účtov obchodnej spoločnosti vybraté bez
uvedenia predmetného účelu (výnimka predmetná vyššie uvedená čiastka vo výške cca 45 000,- Euro) .

V prípade, že obchodná spoločnosť prijala platby na bankový účet a následne peniaze boli vybraté v
hotovosti z bankového účtu - tieto sa mali zaúčtovať. V pokladni mali byť plusové hodnoty a to nielen
účtovne, ale i reálne - tieto by postačovali na úhradu poistného za zamestnancov aj za zamestnávateľa
v príslušný deň splatnosti.

K druhu trestu a výroku o treste:Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú vymedzené okolnosti,

na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Spôsob spáchania činu obžalovanej je vysoko závažný. Z dokazovania bolo preukázané, že obžalovaná
si predmetné finančné čiastky ponechala pre svoj účel. Ako konateľka obchodnej spoločnosti mala
za povinnosť zákonom a riadnom odvádzaní dane, poistné na sociálne alebo zdravotné poistenie,

či príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Za zamestnancov mala za povinnosť odviesť splatné
poistné na sociálne poistenie a zaplatiť poistné na sociálne poistenie. Toto bol následok, že tomu tak
nebolo.

Súd vo veci aplikoval jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. n/ Tr.zák.).

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku pod bodom
1/ a pod bodom 2/ obžaloby, ktorý sa jej kládol za vinu.
Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., t.j., že páchateľ (obžalovaná) napomáhala
príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaná na

hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.).
Obžalovaná v danom prípade urobila vyhlásenie podľa § 257 písm. b/ Tr.por. - súd na základe takéhoto
vyhlásenia na hlavnom pojednávanie dokazovanie vo veci viny nevykonal.
Práve v súvislosti s riešením predmetnej otázky nemožno prehliadnuť, že v súdnom konaní podľa §
257 ods. 5 Tr.por., po priznaní viny páchateľom (v danom prípade obžalovanou) sa postupuje primerane

podľa ustanovení § 333 ods. 3 i písm. h/ Tr.por. , t. j., že súd pred rozhodovaním o prijatí
alebo neprijatí vyhlásenia obžalovanej podľa § 257 ods. 1 Tr.por. formou otázok zisťuje, či
sa obžalovaná „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu, za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje
ako trestný čin“ čím - pri kladnej odpovedi - aj de iure napĺňa podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr.zák.
Obžalovaná svojím vyhlásením - že je vinná pred súdom urýchlila celé súdne konanie, čím výrok o jeho

vine a právnom posúdení skutku sa stali, bez zbytočných prieťahov v súdneho konania právoplatným.
Práve i z tohto dôvodu sa v praxi transformovalo predmetné ustanovenie - predmetná poľahčujúca
okolnosť - ktorá počíta práve s takouto situáciou, ktorá môže nastať pred súdom (nevykonanie
dokazovania v súvislosti s výrokom o vine - výsluchy svedkov, znalcov, oboznamovanie listinných
dôkazov ...).

Nemožno preto súhlasiť s tým, že toto vyhlásenie samo osebe nič nevypovedá o pomoci pri objasňovaní
trestnej činnosti.
Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. - spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej
trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej
činnosti, teda orgánom činným trestnom konaní ako i súdu. To však neznamená, že páchateľ musí

postupne napomáhať všetkým týmto orgánom. Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia §
36 písm. n/ Tr.zák., t.j., že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti
možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny
(§ 257 Tr.por.).
Keďže konanie na súde je kontradiktórnym konaním - a práve i samotné ustanovenie § 257 Tr.por. -

je zásadnou zmenou týkajúcou sa priebehu hlavného pojednávania (na rozdiel od úpravy Trestného
poriadku do 31.decembra 2004) - práve vyhlásenie obžalovaného má vždy zásadný dosah na rozsah
dokazovania na hlavnom pojednávaní v otázke viny.
Práve vyhlásenie, že je obžalovaná vypovedala, že je vinná v bode 1/ ako i v bode 2/ obžaloby - ako
to bolo i v danom prípade - je už neodvolateľné - a v tom rozsahu ani nemožno obžalovanou napádať

výrok o vine urobený na podklade takého vyhlásenia ani odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolacieho
dôvodu, ak by závažným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Preto súd zastáva názor - že keďže ide o vysoký prelom (v ponímaní, že i samotná obžalovaná si
bola vedomá vážnosti - dôležitosti a následného dopadu takéhoto vyhlásenia pre ďalšie dokazovanie)- v prípade jej vyhlásenia - i keď pred súdom musí súd akceptovať túto skutočnosť ako poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. (a to i vzhľadom práve na kontradiktórnosť konania).
Predmetnú poľahčujúcu okolnosť nemožno preto podmieňovať tým, že musia byť splnené aj iné

formy napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti napr. poskytnutie relevantných a verifikovaných
informácií o trestnom čine a okolnostiach jeho spáchania, o dôkazoch a podobne.
Súd v tejto súvislosti nezdieľa názor odvolacieho súdu (v iných trestných veciach) - že vyššie uvedený
názor súdu je neakceptovateľný - pretože tak by nebol pri vyhlásení viny obžalovaného (všeobecne)
žiadny rozdiel medzi poľahčujúcou okolnosťou spočívajúcou v priznaní trestného činu a jeho oľutovaní

(§ 36 písm. l/ Tr.zák.) a poľahčujúcou okolnosťou uvedenou v ustanovení § 36 písm. n/ Tr.zák. a že by
odporovalo koncepcii tzv. racionálního zákonodarcu, ktorý by celkom zjavne nevytváral dve poľahčujúce
okolnosti, ak by mali mať rovnaký obsah.
Podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.- priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval
- na aplikáciu poľahčujúcej okolnosti nestačí len priznanie sa k spáchaniu trestného činu ale aj trestný
čin musí úprimne oľutovať.

Úprimná ľútosť nemôže vyplývať len z formálneho vyhlásenia obžalovaného - pretože úprimná
ľútosť vyjadruje skutočný vnútorný postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Pre zistenie, či
oľutovanie trestnej činnosti je skutočne úprimné, je dôležité ľudské hľadisko, a teda napr. aj
spôsob ako obžalovaný trestnú činnosť oľutoval (Jtk 20/2010, JtK 7/2011).
Vyžaduje sa vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k vlastnému trestnému činu a to na základe jeho

správania po čine (komentár Trestní zákoník I., Velké komentáře, Šámal a spol.).
Na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l/ Tr.zák. môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú
kvalifikačným momentom súdom použitej právnej kvalifikácie - k priznaniu musí navyše podľa §
36 písm. l/ Tr.zák. kumulatívne pristúpiť aj úprimné oľutovanie spáchanie skutku ( NS

SR - Tpj 68/2014)
K pojmu - k požiadavku, aby ľútosť bola úprimná - sa kladie dôraz na skutočnosť, že nestačí len púhy
formálny prejav - ale vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k vlastnímu
trestnému činu, a to na základe jeho správania po čine (Trestní zákon, komentář, JUDr. Pavel Šámal a
spol., C-H-BECK/SEVT, 2.vydanie 1995 - str. 186).

Takže vyjadrenie - spáchanie skutku ľutovania v tomto konkrétnom prípade až v štádiu odvolacieho nie
je akceptovateľné - pretože toto by právom bolo považované za neúprimné oľutovanie s cieľom len
„umelého vytvorenia si priestoru pre akceptáciu poľahčujúcej okolnosti, ktorá má vplyv na neaplikovanie
ustanovenia § 38 ods. 4 ale aplikovanie ustanovenia § 38 ods. 3 Tr.zák. Konkrétne v tejto predmetnej
veci - obžalovaná po celý čas dokazovania, ktoré bolo vykonané do vyhlásenia rozsudku - zo strany

obžalovanej nebolo vyjadrené žiadnym jej oľutovaním (a teda ani úprimným)- nebolo tomu ani v rámci
jej výsluchov v prípravnom konaní - pred orgánmi činnými v trestnom konaní - tu využila svoje právo
a vo veci nevypovedala a ani na súde - či už počas záverečnej reči obžalovanej alebo v rámci práva
posledného slova pred vyhlásením rozsudku.

Nemôže taktiež v danej veci obstáť argument obhajoby (v mene obžalovanej), že obžalovaná je osoba
so základným vzdelaním a podnikala teda bez dostatočných vedomostí a skúseností a teda, že
nemala dostatočné vedomosti o ekonomike a preto v predmetnej veci je potrebné aplikovať poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. b/ Tr.zák. (spáchanie trestného činu v dôsledku nedostatku vedomostí alebo
skúseností).

Tu súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaná bola od 23.marca 2011 jedinou konateľkou predmetnej
spoločnosti. Rozhodnutie, že bude vykonávať funkciu konateľa, spoločníka a že si predmetná osoba
založí spoločnosť v danom prípade s.r.o. - je na dobrovoľnej báze nie je ničím povinná. Každá osoba,
ktorá do podnikania vstupuje si musí uvedomiť nielen pozitíva, ale i riziká podnikania a k tomu patria i
povinnosti, ktoré ako podnikateľ má - vedomosť o povinnostiach (nemôže obstáť preto - nevedomosť

prameniaca zo základného vzdelania - čo je vzhľadom na vzdelanie pochopiteľné, ale na druhej
strane táto okolnosť nemôže byť v prospech osoby, aby sa vyvinila zo svojej protiprávnej činnosti -
práve uvádzamím nedostatku vedomostí a skúseností) - alebo povedané inak a jasne zrozumiteľne -
obžalovaná keď začala podnikať si musela uvedomiť - že práve vzhľadom na svoje základné vzdelanie a
teda schopnosti nebude v predmetnej veci dostatočne erudovaná. Predmetné konateľstvo a predmetnú

„prácu“ nemusela vykonávať pokiaľ na na „to necítila“ a hľadať si zamestnanie v oblasti, ktorej by
protiprávnu činnost nevyvíjala a ktoré by zodpovedalo jej vzdelaniu. To, že neodviedla peniaze musela
mať vedomosť a v jej osobe nešlo o nevedomosť, resp. neskúsenosť, ale cielenosť.Vo vzťahu k obžalovanej súd zistil dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/, § 37
písm. m/ Tr.zák.).

Svojím protiprávnym konaním obžalovaná spáchala viac trestných činov - dva trestné činy (§ 37 písm.
h/ Tr.zák.).
Ako bolo preukázané z odpisu registra trestov - táto do spáchania teraz žalovaného trestného činu bolo
celkove trikrát postavená pred súd a odsúdená - v dvoch prípadoch sa na jej osobu hľadí akoby nebola
odsúdená.

Posledné odsúdenie u obžalovanej bolo na základe trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV,
pod č. k. 2T/44/2014-152. Obžalovaná bola uznaná dňa 8.apríla 2014 vinnou podľa § 212 ods. 1
Tr.zák. a uložený jej bol trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní pätnásť mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29.apríla 2014.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 5.októbra 2015 (č.k. 2T/44/2014-232) bolo rozhodnuté, že podľa
§ 50 ods. 4 Tr.zák. sa obžalovaná neosvedčila a trest bol nariadený so zaradením pre výkon trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.októbra 2015. Predmetný výkon trestu odňatia slobody obžalovaná v tejto veci
nastúpila dňa 20.novembra 2015 a tento riadne vykonala.
Obžalovaná sa teraz žalovaných skutkov dopustila v lehote podmienečného odsúdenia - teraz žalované
skutky boli páchané v období mesiacov december 2011, január 2012, marec 2012 do mája 2014.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 49 ods. 2 Tr.zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za

úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Z citovaných ustanovení plynie, že § 49 ods. 2 Tr.zák. limituje aplikáciu § 49 ods. 1 Tr.zák. v tom smere,
že za splnenia tam uvedených kumulatívnych podmienok (obvinený spáchal úmyselný trestný čin a stalo
sa tak v dobe jeho podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z

výkonu trestu odňatia slobody), vylučuje, aby súd opätovne výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil, hoci by na to aj dôvody uvedené v § 49 ods. 1 Tr.zák. existovali. Zjednodušene povedané, zákon
zakazuje uložiť obvinenému „podmienku na podmienku“ - viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
14.júla 2016.

Základná trestná sadzba pri teraz žalovanom trestnom čine - zločine podľa § 277 ods.2 Tr.zák. - bola
tri roky - osem rokov.

Z dôvodu ustanovenia § 38 ods. 4 Tr.zák. bola takto trestná sadzba - upravená - štyri roky a osem

mesiacov - osem rokov.
Súd preto obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní štyri roky a osem mesiacov.
Mal za to, že takto uložená výmera splní účel trestu, zabezpečí izoláciu obžalovanej pred spoločnosťou,
aby sa táto do budúcna vyvarovala takéhoto, resp. iného akéhokoľvek druhu trestnej činnosti.

V danom prípade súd ako štátny orgán je povinný chrániť záujmy spoločnosti a vykonať najmä generálnu
prevenciu pre ostatných členov spoločnosti. Vysoký stupeň protiprávnosti spočíva v jeho závažnosti
škodných následkov, ktoré konaním spôsobila. Finančné prostriedky, ktoré jej nepatrili a ktoré ako
konateľka mal odviesť Sociálnej poisťovni si ponechala a použila na svoj účel a svoje potreby.

Trest v tejto výmere by mal dostatočne splniť svoju ochrannú i výchovnú funkciu ako to má na mysli
Trestný zákon.

Obžalovaná bola zaradená pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v súlade
s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

V súlade s ustanovením § 61 ods. 6,10 Tr.zák. obžalovanej bol uložený i zákaz činnosti vykonávať
funkciu člena štatutárneho orgánu v trvaní šesť rokov.Predmetné uloženie takéhoto druhu trestu vychádza priamo z aplikácie § 61 ods. 6 Tr.zák. (ak súd
odsudzuje páchateľa za trestný podľa § 277 ods. 2, 3 Tr.zák. - uloží mu trest zákazu činnosti v hornej
polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2).

Splnomocnenec poškodeného za spoločnosť Sociálna poisťovňa - Mgr. L. B. v mene poškodeného
uplatnil škodu vo výške 23 979,58 Euro. K predmetnému uplatnenému nároku predložil listinný dôkaz -
z ktorého bolo preukázané, obžalovaná ako zamestnávateľ, odvádzateľ a platiteľ spoločnosti JOB FUR
US, s.r.o. za žalované obdobie neodviedol a nezaplatil predpísané poistné v predmetnej výške. Podľa §

287 ods. 1 Tr.por. súd tak uložil obžalovanej nahradiť predmetnú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom
tunajšieho súdu.