Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114229331
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114229331.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: W.. B.

Y., nar. XX.X.XXXX, bytom: J. XX, XXX XX T., občan SR, v zastúpení: JUDr. Monikou Marjanovič,
advokátkou, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 697 270, v zastúpení: Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom: Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku s návrhom na odklad vykonateľnosti

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp.zn.: RK-PC-1138/14-EK, dátum vydania 3.9.2014.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, ktorých presná výška
bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50 € na
účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.12.2014 domáhal, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha

Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp.zn. RK-PC-1138/14-EK, dátum vydania 3.9.2014, aby súd odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp.zn.: RK-PC-1138/14-EK, dátum vydania 3.9.2014 a
zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že predmetom žaloby je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu
Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21. 010 01 Žilina, sp.zn. RK-

PC-1138/14-EK, dátum vydania 3.9.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19.11.2014. Predmetom
rozhodcovského konania bola Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 22.6.2011
a Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.6.2011. Žalobca si nevyjednal osobitne rozhodcu.
Rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná. Jedná sa o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu, ktorú prijal spotrebiteľ v rovnaký deň ako zmluvu o úvere. Na rozhodcovskej zmluve sa doplnili
údaje o spotrebiteľovi, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Miesto rozhodcovského konania si jednako
jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské

konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor
pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti
a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne
transparentné pre priemerný subjekt práva. Plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnomprocese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Neprijateľná zmluvná podmienka
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým
mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, tak aj nový

kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný
s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd aj bez návrhu sám vyhlási neprijateľnosť zmluvnej
podmienky. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva najmä zo skutočnosti, že rozhodcovská zmluva
nebola dojednaná individuálne, ďalej z veľkej vzdialenosti rozhodcovského súdu a z nutnosti podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky za netransparentných
podmienok stalo. Žalovaný je pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy povinný poučiť
spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných
sporov. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany
spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Žalobca má právo výberu riešenia sporu je to však veriteľ, kto iniciuje konanie proti

dlžníkovi preto právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len zdanlivé a trvá len do
času, kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva uzatvorená
so spotrebiteľom musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Tieto podmienky splnené neboli a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy

o úvere ani rozhodcovskej zmluvy a preto nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú
podmienku dojednanú individuálne. Žalobcovi ako spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak žalovaný ako dodávateľ podá voči nemu
žalobu na rozhodcovskom súde. Z rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že žalovaný už od počiatku sleduje
jej koncipovaním riešenie prípadných sporov na rozhodcovskom súde a je pravidlom, že sporové

konanie vyvoláva dodávateľ. V danom žalobca vidí neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky a táto
robí rozhodcovskú zmluvu neplatnou. Postup podľa čl. 6 rozhodcovskej zmluvy nebol dodržaný a teda
žalobca v tomto sporovom konaní bol v rozpore s obsahom rozhodcovskej zmluvy vylúčený z kreovania
osoby rozhodcu pre rozhodovanie sporovej veci medzi sporovými stranami. A to aj napriek tomu, že si
strany postup výberu rozhodcu výslovne dojednali. Ak by žalovaný poukazoval na možnosť spotrebiteľa

odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy a to aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia
rozhodcovskej zmluvy v súlade s článkom 7 rozhodcovskej zmluvy, tak žalobca poukázal na to, že
odstúpenie od zmluvy je možné iba v prípade, že táto je neplatná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy. Žalobca si teda nevyjednal osobitne rozhodcu, tým bola porušená zásada

rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 zákona č. 244/2012 Z.z., nakoľko žalobcovi
nebola poskytnutá možnosť na uplatnenie jeho práva na kreovanie rozhodcu v súlade s dojednaním v
článku 6 rozhodcovskej zmluvy. Týmto sa v súlade s § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. naplnil
dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná a rozsudok paaktom.
Akjerozhodcovskázmluvaneprijateľná,ideorovnakýstavakokebyrozhodcovskázmluvaneexistovala.

3. Súd uznesením č.k. 35C/178/2014-14 zo dňa 8.12.2014 odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku vydaného dňa 3.9.2014 stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, pod sp.zn.: RK-PC-1138/14-EK do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2015.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 6.2.2015, kedy uviedol, že žalobca uvádza
tvrdenia zmätočné, nepravdivé, neopodstatnené a účelové. Žalovaný v súvislosti s rozhodcovskou
zmluvou zdôrazňuje, že táto je individuálne uzavretým právnym úkonom. Rozhodcovská zmluva číslo
XXXXXXXXXX nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2.

Rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym
úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy
by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej
zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie

resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol
ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným.
Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp.
jej časť) neprijateľnou podmienkou. Žalobca vychádza len z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedypredloženie predtlačenej zmluvy by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu.
Z rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia
samostatnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť

do 14 dní od jej uzavretia. Žalobca sa rozhodol zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva, že
jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. V kontexte uzavretia rozhodcovskej
zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ (ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá
a obozretná) znamená, do akej miery žalobca vedel a vedieť mohol o význame právnych dôsledkoch a
dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie

vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti ale nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne
vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne
rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Poučenie dlžníka o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez
akýchkoľvek následkov na uzavretie hlavnej zmluvy o úvere je hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy. Aj
za predpokladu, že dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrel mal možnosť od tejto zmluvy odstúpiť v lehote
14 dní aj bez uvedenia dôvodu, t.j. potom čo mu boli peňažné prostriedky poskytnuté. Dlžník mal teda

reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu jednostranným právnym úkonom ukončiť po obdržaní peňažných
prostriedkov, t.j. bez obavy z toho, že by mu nebol poskytnutý úver. Z toho tiež možno prezumovať,
že dlžníkovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade, že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú
zmluvu. Žalovanému nie je zrejmé, akým iným spôsobom by mal preukázať individuálnosť dojednania
rozhodcovskej zmluvy ako písomným poučením dlžníka o možnosti neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu

bez vplyvu na uzavretie zmluvy o úvere, ako aj zahrnutím práva dlžníka (povinného) od rozhodcovskej
zmluvy odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia aj bez uvedenia dôvodu a bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy
o úvere. Žalobca uzavrel rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne a súčasne ani nevyužil právo na odstúpenie
od nej. Je nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj
obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho

ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská zmluva by nemohla byť
neplatným úkonom ani pri jej posudzovaní podľa ust. § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 4 OZ je nesporné, že - ustanovenia, ktoré nevyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní - nie sú
neprijateľné.

5. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola dňa 21.6.2011 uzatvorená Zmluva o
revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej čiastku

úveru, úverový limit: 1.500 €, so splatnosťou úveru (počet splátok/splatnosť-deň v mesiaci): 48/26,
mesačná splátka (vrátane úrokov): 77,05 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky
za celú dobu čerpania úveru): 3.698,40 €, RPMN za úver: 70.01 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01
%, priemerná RPMN za úver: 46,56 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 628,73 €, celková čiastka pri
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1.849,20

€, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 64,19 €, ročná úroková sadzba revolvingu:
80,98% €.

7. V zmysle článku 8 Dohody o poskytnutí služby, bodu 8.1. predmetom tejto Dohody o poskytnutí
služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok

službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/
revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 € a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 € v prípade, ak bude dlžníkovi revolving

poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu
dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.

8. V zmysle bodu 8.4 odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia

tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to
pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.
8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutiaúveru dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu
splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli
na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej

výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči
dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej
výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.

9. V ten istý deň, t.j. 24.6.2011 bola uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako
dlžníkom aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, kedy v bode 1. zmluvy žalobca vyhlásil a svojim
podpisom potvrdil, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. V bode 2. zmluvy veriteľ (žalovaný)
vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy
o revolvingovom úvere s tým, že dlžník (žalobca) nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej
zmluvy zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne

a zrozumiteľne informovaný. V bode 3. zmluvy veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť
riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom
zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník
uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu

byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V bode
4. zmluvy sa veriteľ a dlžník dohodli na znení rozhodcovskej zmluvy uvedenej v bode 5. a 6. nasledovne:
Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich

stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B
. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,

so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 7. zmluvy bola uvedená možnosť dlžníka odstúpiť od tejto
zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.

10. Dňa 3.9.2014 bol Stálym rozhodcovským súdom v Žiline vo veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. proti žalovanému: W.. B. Y. vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn.: RK-PC-1138/14-EK, ktorým
bolažalovanýzaviazanýzaplatiťžalobcovido3dníodprávoplatnostirozhodcovskéhorozsudkua)sumu
1.634,61 €, b) zmluvnú pokutu tam vyčíslenú, c) poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 €

a trovy právneho zastúpenia vo výške 285,87 €.

11. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na
rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne

účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú
zachované.

12. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie
a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.

januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie
je dotknuté.

13. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

14. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Akúčastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a
rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o
oprave rozhodcovského rozsudku.

15. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, doručený
rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku
1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

16. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak bol podaný
návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za
podmienok podľa osobitného predpisu28) aj v exekúcii.

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským

sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská
rozhodcovskázmluvapodľa§3môžezaložiťprávomocstálehorozhodcovskéhosúduvspotrebiteľských
sporoch.

18. Podľa § 40 ods. 1 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba zákon o
rozhodcovskom konaní), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak:
a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods.3),
b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h/ dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j/ pri rozhodovaní bolo porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

19. Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského

konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

20. Podľa § 51 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na
konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (Občiansky
súdny poriadok ).

21. Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na
rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

22. Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v

rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.23. Podľa § 16 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa začatím rozhodcovského
konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh
na začatie rozhodcovského konania (ďalej len žaloba). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba

smeruje.

24. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

28. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti vtedy, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

30. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

31. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

32. Podľa § 3 ods.3 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami.

33. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40
ods. 1 písm. c), g) a j) zákona o rozhodcovskom konaní.
34. S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd posudzoval, či v tomto prípade sa domáha
žalobkyňa zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v tzv. spotrebiteľskom spore, ktorý má právny

základ v spotrebiteľskom práve a teda súd sa zaoberal charakterom zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania.

35. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý
okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na

podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu svojich záujmov. Do nášho právneho
poriadkubolaimplementovanásmernicaEÚč.93/13/EHSz5.apríla1993oneprimeranýchpodmienkach
spotrebiteľských zmlúv (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L095,21/4/1993).

36. Podľa článku 6 bodu 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.37. Spotrebiteľská zmluva je druhom zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne
predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak,
ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustanovenia

§ 52 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez
ohľadunaprávnuformu,ktorúuzavieradodávateľsospotrebiteľom.Zvyššieuvedenejsmerniceč.93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu
považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Charakteristickým znakom
spotrebiteľských zmlúv teda je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo
formulároch. V § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka je zakotvená absolútna neplatnosť takých dojednaní
alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky.
Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane
druhej. Dodávateľom je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzavieraní
tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ.

38. V danom prípade, v danom zmluvnom vzťahu žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobca bol v postavení spotrebiteľa.

Zmluva, vrátane všeobecných podmienok bola predložená žalobcovi na formulári vopred pripravenom
žalovaným. Zmluvu teda súd, vychádzajúc z jej charakteru, posúdil ako spotrebiteľskú.

39. S účinnosťou od 1.1.2015 sa spotrebiteľské rozhodcovské konanie spravuje zákonom č. 335/2014
Z.z., ktorý v ust. § 73 ods. 1 upravuje, že ak nie je ustanovené inak, ustanoveniami zákona sa spravujú aj

rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky
úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.1.2015 zostávajú zachované.

40. V zmysle § 73 ods. 2 zák.č. 335/14 Z.z., na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014;

ustanovenie § 46 ods. 3 zákona tým nie je dotknuté.

41. Podľa ust. § 73 ods. 3 zák.č. 335/14 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

42. Podľa ust. § 46 ods. 3 zák.č. 335/14 Z.z. ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže
spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu
aj v exekúcii. V zmysle ust. § 48 ods. 2 zák.č. 233/95 Z.z. exekútor poverený vykonaním exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa
osobitného rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu

v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na
podanienámietokprotiexekúciižalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľaosobitnéhopredpisu.
Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

43. V súlade s ust. § 73 sa teda konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzuje podľa

ustanovení zák.č. 335/15 Z.z. a rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnocuje podľa predpisov účinných v
čase jej uzavretia.

44. Podľa § 45 ods. 1 zák.č. 335/14 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak:

e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

45. Podľa ust. § 3 zák.č. 244/02 Z.z. účinného do 31.12.2004 rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebovzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v
rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

46. Podľa § 4 zák.č. 244/02 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

47. Podľa § 31 ods. 3 zák.č. 244/02 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovský súd rozhoduje
v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce
sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako

ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

48. Podľa ust. § 33 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovský súd
musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom
dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov.

Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie,
ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje
len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo

jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť
od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika,
nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

49. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 Obč. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

50. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky zákon vymedzuje v súlade s cieľom smernice na ochranu
spotrebiteľa, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice 93/13 EHS). Preukázanie individuálnosti
dojednania v sebe nevyhnutne subsumuje preukázanie nie len toho, že podmienka bola osobitne

podpísaná ale aj toho, že k podpisu došlo po osobitnom rokovaní o tejto podmienke, výsledkom
ktorej bolo rozhodnutie spotrebiteľa túto konkrétnu podmienku ako preňho výhodnú prijať. Aby zmluvná
podmienka bola osobitne dojednaná, musí byť individuálne predmetom rokovania a spotrebiteľovi musí
byť pritom vysvetlená do tej miery, aby poznal osobitosť úpravy, jej výhody alebo nevýhody. V procese
rokovania teda musí byť vytvorený reálny a transparentný priestor pre individuálne vyjednanie zmluvnej

podmienky, rozhodne v tomto zmysle nepostačuje len osobitné podpísanie listiny, pokiaľ vzhľadom
na svoj obsah a povahu v kontexte obsahu a štruktúry ostatných zmluvných dojednaní, vyvoláva
pochybnosť existencii individuálneho vyjednávania.

51. Žalobca však individuálnosť dojednania preukazuje len odkazom na obsah samotnej rozhodcovskej

zmluvy, ktorá je na samostatnom liste a obsahuje možnosť odstúpenia od tejto zmluvy a údaj, že podpis
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Len existencia
samostatnej listiny s možnosťou dlžníka od takejto zmluvy odstúpiť však nepreukazuje individuálnosť
dojednania, ak o opaku svedčí samotný postoj spotrebiteľa, jeho správanie v priebehu rozhodcovskéhokonania, ktorému sa nebráni, ako aj spôsob formulácie ustanovení rozhodcovskej zmluvy. V prípade, ak
bydlžníkoviakospotrebiteľovibolonáležitevysvetlené,akénásledkyznehovyplývajúprerozhodcovské
konanie, už pred podpisom zmluvy sa môže rozhodnúť, či do tohto zmluvného vzťahu vstúpi a nie

je dôvod potenciálne uvažovať o dodatočnom odstúpení od zmluvy. Súčasne sa ako problematické
javí, k akej zmluve vlastne rozhodcovská zmluva bola uzatvorená (rozhodcovská zmluva poukazuje
na revolvingový úver), ak žalobca jednoznačne vypovedal, že o žiadny revolvingový úver nemal
záujem, žiadal o poskytnutie pôžičky. Žalobcovi bol predložený rad listín, ktoré podpísal s cieľom
získať finančné prostriedky vo výške 1.000 €, neboli mu osobitne vysvetlené zmluvné podmienky, o

rozhodcovskom konaní sa vôbec nehovorilo, žalobca ani nevedel, čo rozhodcovské konanie je a s
niečím takým ani nerátal. Tak isto mu nebola oznámená výška úroku 70 % (!!). Žalovaný ako veriteľ
sám vypísal listinu „žiadosť/zmluva o revolvingový úver“, sám uviedol všetky údaje žalobcu, pričom tento
danú rozhodcovskú zmluvu podpísal tak, ako podpísal všetky ostatné zmluvy žalovaným predložené,
pričom nemal ani dostatok času sa s nimi oboznámiť, prečítať a obsah rozhodcovskej zmluvy mu
žalovaný nesprostredkoval a nevysvetlil. Rozhodcovská zmluva nepreukazuje, aby žalobca skutočne

získal vedomosť o povahe a podmienkach rozhodcovského konania, a táto listina nie je ani dôkazom
osobitného vyjednania. Listina obsahuje len informácie, ktoré mali nasvedčovať individuálnemu prístupu
ku spotrebiteľovi, ale v skutočnosti bol spotrebiteľ len zavádzaný tak čo do charakteru svojho záväzku,
ako i vyvolaním dojmu, že s ním bolo niečo individuálne vyjednané. Postup žalovaného predstavuje
sofistikované docielenie stavu, ktoré formálne vzbudzuje dojem o osobitnom vyjednaní rozhodcovskej

zmluvy,atakajsnahuojejvyňatiespodsúdnejkontroly.Tosavzťahujenielennasamotnúrozhodcovskú
zmluvu,aleajnacelkovýobsahzmluvyospotrebiteľskomúvere.Postupžalovanéhospadápoddefiníciu
nekalých obchodných praktík, ako klamlivé konanie a klamlivé opomenutie, ktoré sú zákonom zakázané
(§7, §8 zák.č. 250/07 Z.z.). O nekalých obchodných praktikách žalovaného pri uzatváraní zmlúv svedčí
aj množstvo súdnych sporov tohto veriteľa, v ktorých zhodne dlžníci uvádzajú, že neboli oboznámení

s predmetom rozhodcovského konania, ani so samotným obsahom úverových zmlúv, len bol zneužitý
ich záujem o získanie finančných prostriedkov. Obsah zmluvného dojednania v rozhodcovskej zmluve,
v zmysle ktorého spory budú riešené pred rozhodcovským súdom alebo v súdnom konaní na základe
výberu žalobcu, je možné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ku ktorému záveru sa už
opakovanevyjadrovalisúdyajvinýchkonaniach(napr.rozhodnutiaNSSRsp.zn.3Cdo13/2013,4Ecdo

92/2014, 6 Ecdo 184/2013). Takáto podmienka je spôsobilá vyvolať značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach, keď od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.
Na neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani to, že umožňuje alternatívnu voľbu, nakoľko
táto voľba prislúcha iba žalujúcemu, a nie je ju možné zmeniť. Ak sa spotrebiteľ ocitne v pozícii dlžníka,
niet rozumného predpokladu, že on bude tou žalujúcou stranou. Pri uspokojovaní dlhu zo zmluvy je

aktívny práve veriteľ - dodávateľ, ktorý voľbou rozhodcovského súdu zmarí akúkoľvek možnosť voľby
pre spotrebiteľa. Takáto voľba právomocí je teda len formálneho charakteru, majúca za cieľ vymaniť sa
spod súdnej kontroly neprijateľnosti podmienok.

52. Spôsob, akým žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným na základe nekalej obchodnej

praktiky žalovaného vylučuje akékoľvek individuálne zmluvné dojednanie o podstatných náležitostiach,
či už zmluvy spotrebiteľskej alebo zmluvy rozhodcovskej a jednoznačne možno konštatovať, že takáto
rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná nebola, bola spotrebiteľovi len podsunutá v rámci radu
ďalšíchlistinnýchdokumentov(7listín),ktorýmvpodstatepodľainštrukciížalovanéhoaninemalvenovať
pozornosť a žalobcovi bolo len ukázané, kde má všetky žalovaným predložené a vyhotovené listiny

podpísať. Nakoľko rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, rozsudok na
základe nej vydaný bolo potrebné zrušiť (§ 45 ods. 1 písm. e/ zák.č. 335/14 Z.z.).

53. Súčasne sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj pre jeho rozpor s ustanoveniami
všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (§ 45 ods. 1 písm. i/ zák.č. 335/14

Z.z.). Pri vzniku zmluvného vzťahu veriteľ uplatňoval nekalé obchodné praktiky (§ 8 zák.č. 250/07 Z.z.).
V zmluve sporových strán uvedená úroková sadzba na úrovni 70,01 % ročne je v rozpore s dobrými
mravmi a zákonom (§ 3, § 39, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), a preto absolútne neplatnou
dohodou, nakoľko neodráža charakter zmluvného vzťahu a neprimerane prekračuje úrokovú sadzbu
v obdobných záväzkových vzťahoch, keď zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska vyplývali

úroky pre spotrebiteľské úvery pri dohodnutej dobe splatnosti v rozsahu 6,13 - 13,15 % v čase uzavretia
zmluvy. Tiež poplatok za odklad splátok vo výške 167,04 € je neoprávneným obohacovaním sa veriteľa,
keď bez ohľadu na záujem spotrebiteľa o odklad splátok, je spotrebiteľ nútený poplatok uhradiť už
pri vzniku zmluvného vzťahu, o ktorú sumu poplatku je mu vyplatený nižší spotrebiteľský úver, aj keďúroky si veriteľ uplatňuje z celej peňažnej sumy 1.500 eur. Je zrejmé, že pri vzniku zmluvného vzťahu
veriteľ zneužil slabšie ekonomické a právne povedomie žalobcu ako spotrebiteľa a boli dané dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku aj pre jeho rozpor s predpismi na ochranu spotrebiteľa.

54. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

55. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

56. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia

57. Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

58. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 151 ods. 7 O.s.p. a
úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100%, ktorých konkrétna výška
bude vyčíslená až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

59. Výrok o povinnosti žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vyplýva z ust. § 2 ods. 2 zák.č. 71/92

Zb. o súdnych poplatkoch. Žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust.
§ 4 písm. z/ zák.č. 71/92 Zb.. Poplatková povinnosť zaťažuje procesne neúspešného žalovaného. Podľa
položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je Prílohou zák.č. 71/92 Zb., predstavuje 331,50
€, ktorú sumu je žalovaný povinný uhradiť na účet súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v
3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.