Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112213676
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112213676.11

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: K..
Y. Y., W.. XX.X.XXXX, F. U. X, V., zastúpený JUDr. Martinom Polákom, advokátom, so sídlom
Štúrova 7, Košice proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.10.2010 bol žalobca vymenovaný RNDr. Nadeždou Machútovou,
ústrednou riaditeľkou Slovenskej obchodnej inšpekcie do funkcie vedúceho štátneho zamestnanca -
hlavný štátny radca, riaditeľ Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj na základe

úspešného výberového konania VK 2010/2/KI zo dňa 13.10.2010. Hlavnou činnosťou žalobcu vo funkcii
hlavného štátneho radcu - vedúceho štátneho zamestnanca, riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v
Košiciach pre Košický kraj bolo v zmysle prílohy č. 1 k dodatku k služobnej zmluve č. 236/53/1/2002,
č. 429/53/1/2010 najmä tvorba stratégie a koncepcie štátnej kontroly vnútorného trhu, koordinovanie
výkonu kontrolnej činnosti pri zabezpečovaní ochrany oprávnených záujmov spotrebiteľov s možnými
dôsledkaminarozhodnutiasceloštátnymdosahom,koordinovaniespoluprácesorgánmiverejnejsprávy

a združeniami na ochranu spotrebiteľa, vymedzené kompetenciami, určenými zákon mi, koordinovanie
spolupráce s inými kontrolnými orgánmi, aj na medzinárodnej úrovni, rozhodovanie v prvom stupni
správneho konania. Okrem týchto činností patrilo do pôsobnosti žalobcu ako riaditeľa Inšpektorátu SOI
so sídlom v Košiciach pre Košický kraj riadenie, rozhodovanie a kontrolovanie činnosti Inšpektorátu
SOI v oblasti: hlavnej činnosti, spolupráce s masmédiami, hospodárenia a správy zvereného majetku
a pridelených rozpočtových prostriedkov, CO, BOZP a PO, vydávania interných riadiacich predpisov,

zriaďovania poradných orgánov, štátnej služby. Rozhodnutím zo dňa 23.3.2012, ktoré mu bolo doručené
3.4.2012, bol žalobca v súlade s § 3 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného
trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a v súlade s § 37 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolaný z funkcie riaditeľa Inšpektorátu SOI so
sídlom v Košiciach pre Košický kraj vo funkcii hlavný štátny radca Inšpektorátu SOI so sídlom v

Košiciach pre Košický kraj vedúcou služobného úradu, ústrednou riaditeľkou Slovenskej obchodnej
inšpekcie v Bratislave, RNDr. Nadeždou Machútovou. Následne bol so žalobcom rozhodnutím zodňa 26.3.2012 pod číslom 580/51/2012, ktoré mu bolo doručené dňa 3.4.2012, podľa § 46 ods.
1 písm. c) v nadväznosti na § 47 písm. i) a § 51 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o
štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov okamžite

ukončený jeho štátnozamestnanecký pomer zo strany služobného úradu vedúcou služobného úradu,
ústrednou riaditeľkou Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave, RNDr. Nadeždou Machútovou.
Dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom zo dňa 26.3.2012 a
jeho predchádzajúce odvolanie z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca, hlavného štátneho radcu -
riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj zo dňa 23.3.2012 malo byť „závažné

porušenie služobnej disciplíny neospravedlnenou celodennou, resp. viachodinovou neprítomnosťou v
práci, v dňoch 12.3.2012, 13.3.2012, 14.3., 15.3, 16.3., 21.3., 22.3., 23.3.2012, čím došlo k nedodržaniu
určeného týždenného služobného času.“ Týmto konaním mal žalobca porušiť § 60 ods. 1 písm. j)
zákona o štátnej službe a ustanovenia Článku 20 bodu 3 písm. l) služobného predpisu č. 1/2009
Služobného poriadku SOI pre zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu č. 2023/51/2009. Žalobca
nesúhlasí s okamžitým skončením svojho štátnozamestnaneckého pomeru zo strany služobného úradu

a nie je si vedomý žiadneho závažného porušenia služobnej disciplíny „neospravedlnenou celodennou,
resp. viachodinovou neprítomnosťou v práci, v dňoch 12.3.2012, 13.3.2012, 14.3., 15.3, 16.3., 21.3.,
22.3., 23.3.2012“ čím údajne došlo k nedodržaniu určeného týždenného služobného času a porušeniu
§ 60 ods. 1 písm. j) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Žalobca si počas týchto dní riadne
plnil svoje pracovné povinnosti, tak ako mu to vyplýva z Opisu činností štátnozamestnaneckého

miesta, prílohy č. 1 k dodatku k služobnej zmluve č. 236/53/1/2002, č. 429/53/1/2010, vydaného
služobným úradom - Slovenskou obchodnou inšpekciou, Bratislava a to nasledovným spôsobom: v
uvedené dni vykonával služobné povinnosti v úrade Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre
Košický kraj, pracovné povinnosti mimo úradu Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický
kraj, kontrola práce podriadených v teréne za predchádzajúci týždeň, pracovné stretnutie. Žalobca

je presvedčený, že počas uvedených dní nedošlo z jeho strany k žiadnemu závažnému porušeniu
služobnej disciplíny a neplneniu si jeho služobných povinností, ako ani k ohrozeniu činnosti a fungovania
Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj. Počas tohto obdobia si riadne plnil svoje
služobné povinnosti vyplývajúce z jeho štátnozamestnaneckého pomeru a funkcie vedúceho štátneho
zamestnanca - hlavného štátneho radcu, riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický

kraj, ako aj Opisu činností štátnozamestnaneckého miesta. Svojím konaním nespôsobil služobnému
úradu, Ústrednému inšpektorátu SOI a ani Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj
žiadnu škodu ani inú ujmu. Jeho čiastková, niekoľkohodinová neprítomnosť v úradu Inšpektorátu SOI so
sídlom v Košiciach pre Košický kraj počas uvedených dní nebola spôsobená zanedbávaním služobných
povinností, ale výkonom kontrolnej činnosti práce podriadených, t.j. inšpektorov Inšpektorátu SOI so

sídlom v Košiciach pre Košický kraj. Výkon kontrolnej činnosti pri zabezpečovaní ochrany oprávnených
záujmov spotrebiteľov a kontrolovanie činnosti Inšpektorátu SOI v oblasti hlavnej činnosti vyplývajú
žalobcovi aj zo samotného Opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, v rámci najnáročnejších a
ostatných činností. Ústredná riaditeľka SOI RNDr. Nadežda Machútová, v rozhovore pre Hospodárske
novinyzodňa23.6.2005včlánkusnázvom„NadeždaMachútová-Obchodnáinšpekcianiejeúrad.Jeto

terén...“ uvádza, že práca inšpektora nie je úradníckym miestom, je to „šťava“. Terén.“ Kontrolná činnosť
práce podriadených zo strany žalobcu, ako vedúceho služobného zamestnanca - hlavného štátneho
radcu, riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, nemôže preto prebiehať
iným spôsobom, ako kontrolou práce priamo v teréne, teda tam, kde inšpektori SOI vykonávajú svoju
hlavnú činnosť. Žalovaný v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.3.2012 č.

580/51/2012nijakýmspôsobomnekonkretizovalanezdôvodnil,včomkonkrétnemalospočívaťzávažné
porušenie služobnej disciplíny zo strany žalobcu, obmedzil sa len na konštatovanie o neospravedlnenej
celodennej, resp. viachodinovej neprítomnosti žalobcu v práci počas označených dní, bez akejkoľvek
možnosti žalobcu vyjadriť sa k dôvodom jeho neprítomnosti v úrade Inšpektorátu SOI so sídlom v
Košiciach pre Košický kraj v uvedených dňoch. Žalobca preto považuje okamžité skončenie jeho

štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.3.2012 pod číslom 580/51/2012 zo strany služobného úradu
vedúcou služobného úradu, ústrednou riaditeľkou Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave, RNDr.
Nadeždou Machútovou za neodôvodnené, neplatné, v rozpore so zákonom č. 400/2009 Z.z. o štátnej
službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 311/2001
Z.z. Zákonník práce.

Žalovaný žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že návrh neobsahuje žiadne relevantné dôkazy
svedčiace o porušení práv žalovaného, príp. o nedôvodnosti rozhodnutia o okamžitom skončení
štátnozamestnaneckého pomeru. Jedná sa o o popis činností vedúceho zamestnanca, v podstate právetoho, čo žalobca porušil. Žalobca bol rozhodnutím vedúcej služobného úradu SOI zo dňa 23.3.2012
odvolaný z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - hlavný štátny radca, riaditeľ Inšpektorátu SOI so
sídlom v Košiciach pre Košický kraj podľa § 37 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie nadobudlo účinnosť dňom
doručenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 3.4.2012. Na objasnenie veci je potrebné poukázať na to, že dňa
26.3.2012 sa vedúca služobného úradu RNDr. Nadežda Machútová osobne dostavila na I SOI Košice,
kde chcela žalobcu Ing. Mihaľa oboznámiť s touto skutočnosťou, ale tento úkon pre jeho neprítomnosť
na pracovisku nemohla vykonať a to aj napriek tomu, že telefonicky menovaného oboznámila, že sa

na I SOI Košice nachádza a vyzvala ho, aby sa dostavil na pracovisko, čo odmietol. O priebehu bol
spísaný záznam, ktorý podpísali tam prítomné osoby. Podnet na tento postup dal neznámy pisateľ,
ktorý dňa 15.3.2012 zaslal emailovú sťažnosť na ÚI SOI, na základe ktorého bolo vykonané interné
preverenie situácie na I SOI Košice, kde bolo zistené od vedúcej odboru Mgr. Gazdovej, že žalobca,
Ing. Mihaľo sa na inšpektoráte nachádza len ojedinele. Následne tieto skutočnosti aj napísala v liste
zaslanom vedúcej služobného úradu, ktorý list podpísali aj Mária Mlejová a Katarína Šandorová a

k jeho obsahu sa vyjadrila aj JUDr. Silvia Ivančová. Dňa 26.3.2012 na základe osobného zistenia
skutkového stavu veci na mieste, t.j. na I SOI Košice a reakcií žalobcu bolo rozhodnuté o tom, že nie
je v záujme služobného úradu, aby zotrval v štátnozamestnaneckom pomere a preto bolo rozhodnuté
o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, o čom svedčí aj to, že takéto rozhodnutie
bolo vypracované až dňa 26.3.2012 pod číslom 280/51/2012 a doručené dňa 3.4.2012. Pre objasnenie

časového odstupu od vyhotovenia do odovzdania je potrebné uviesť, že žalobca sa napriek viacerým
výzvam vedúcej služobného úradu na svoje pracovisko nedostavil a odmietol sa dostaviť aj na Ústredný
inšpektorát SOI v Bratislave dňa 27.3.2012. Vzhľadom na to, že žalobca bol od 27.3.2012, čo je
druhý deň po popísanej udalosti uznaný práceneschopným, bolo rozhodnuté, že po jej skončení bude
vykonanéjehoodvolaniezfunkcieaskončenieštátnozamestnaneckéhopomeru.Nazákladeoznámenia

o skončení práceneschopnosti bola zvolaná porada vedenia SOI na deň 3.4.2012, na ktorej bol ako
jeden z bodov porady aj odvolanie Ing. Milana Mihaľa z funkcie riaditeľa I SOI Košice a oznámené,
že súčasne pre závažné porušenie služobnej disciplíny s ním ukončuje štátnozamestnanecký pomer.
Pred odovzdaním príslušných dokladov vzťahujúcich sa k týmto krokom bol Ing. Mihaľo informovaný
o všetkých skutočnostiach, ktoré viedli vedúcu služobného úradu k tomuto rozhodnutiu. Menovaný sa

nijakým spôsobom nevyjadril a teda nemal žiadne námietky, prípadne vysvetlenie k celej záležitosti.
Poukazovanie na vyjadrenia RNDr. Machútovej pre Hospodárske noviny zo dňa 23.6.2005 je pravdivé,
prácou inšpektora je práca v teréne, ale tam sa píše o práci inšpektora a nie o práci riaditeľa. Rozdiel
v týchto pojmoch a tým aj rozsahu ich činnosti je zrejmý každému, inšpektor vykonáva svoju činnosť
v teréne, nie v kancelárii, kde by asi veľmi ťažko mohol prispieť k ochrane spotrebiteľa, kde by asi

ťažko zistil poškodenie spotrebiteľa na jeho právach. Riaditeľ je ten, kto spolu s vedúcimi riadi činnosť
inšpektorátu,ten,nakohosamôžeinšpektorvteréneobrátiť,akpotrebujeporadiť,prípadneakpotrebuje
pomoc. Riaditeľ je ten, ku komu má právo sa dostaviť sťažovateľ, či už je to občan alebo podnikateľ,
ale to by sa musel na svojom pracovisku nachádzať. Navyše môžu nastať situácie, kedy aj SOI je
kontrolovaná iným štátnym orgánom, prípade sa uskutočňuje prokurátorský dozor a prítomnosť riaditeľa

je nenahraditeľná. Ku kontrolnej činnosti, ktorú mal údajne žalobca vykonávať, žalovaný považuje za
potrebné uviesť, že sa jedná o tvrdenie ničím nepodložené, nepreukázané a teda nepravdivé. Po každej
vykonanej kontrole inšpektorov v teréne sa spisuje záznam o tejto kontrole, ktorý sa následne zakladá na
príslušnominšpektoráteaslúžiakojedenzpodkladovprihodnoteníjednotlivýchinšpektorov.Zaobdobie
pôsobenia Ing. Mihaľa vo funkcii riaditeľa vykonal menovaný 5 takýchto kontrol. Kde sa nachádzajú

záznamy z týchto kontrol? I SOI Košice, tak ako aj žiadny iný inšpektorát, nemá právnu subjektivitu, preto
nieježiadendôvodviesťakésipracovnéjednaniamimopriestorovpracoviskariaditeľa,jednaniaktoréby
dokoncazabralicelýjehoslužobnýčasaoktorýchnakoniecanineinformovalsvojichnadriadených,príp.
podriadených. Výstupom z takýchto rokovaní je buď vyjasnenie kompetenčných sporov, príp. dohody o
spolupráci pri výkone konkrétnych kontrol, ale toto by sa zákonite muselo odraziť v kontrolnej činnosti.

Žalobca doteraz nepredložil o týchto jednaniach žiadne výstupy a taktiež neinformoval o výsledkoch
týchto jednaní svojho nadriadeného. Tieto údajne pracovné stretnutia nemali žiadny dopad na činnosť
ním riadeného inšpektorátu. Keďže inšpektorát nemá právnu subjektivitu, nemôže uzatvárať žiadne
dohody, zmluvy záväzné pre inšpektorát bez predchádzajúceho schválenia nadriadeným orgánom.
Žalovaný v konaní ďalej uviedol, že čo sa týka kontroly dochádzky do zamestnania štátnych

zamestnancov, práve žalobca, ako riaditeľ inšpektorátu bol zodpovedný za kontrolu dochádzky,
sledovanie knihy dochádzky a zapisovanie sa jednotlivých zamestnancov pri príchode a odchode. Na
okraj tejto časti chcem poukázať na to, že v súčasnosti je vykonávaná kontrola spôsobu evidencie
dochádzky zo strany Národného inšpektorátu práce. Mgr. Gazdová vo svojej výpovedi dostatočnevysvetlila na základe čoho sa vyjadrila k dochádzke žalobcu na pracovisko a jeho činnosti počas
pracovnej doby. Žalobca si svoje povinnosti neplnil, bez vedomia svojich nadriadených bezdôvodne
opúšťal svoje pracovisko v dôsledku čoho neplnil svoje povinnosti v prvom rade ako riaditeľ inšpektorátu

a predstavený a to hlavne v čase určenom ako služobný čas, t. j. v čase, kedy má štátny zamestnanec
plniť úlohy určené mu či už predstaveným alebo služobnou zmluvou. Hlavnou náplňou jeho činnosti
bolo riadiť inšpektorát, dávať úlohy svojim podriadeným a kontrolovať ich plnenie, čo bolo možné
ťažko plniť keď sa nachádzal mimo pracovisko. Služobný čas je čas, kedy štátny zamestnanec plní
úlohy vyplývajúce mu z jeho zaradenia a preto poukazovanie na to, že sa žalobca na pracovisko

nachádzal mimo tohto časového úseku a nie v tomto čase je bezpredmetné, nepreukazuje to, že
v tomto čase plnil služobné povinnosti, v podstate ani nemal ako, lebo nebolo komu dávať pokyny,
nebolo možné kontrolovať činnosť niekoho, kto tam nie je. Určenie služobného času bolo vykonané
Služobným predpisom č. 1/2009, Služobný poriadok Slovenskej obchodnej inšpekcie pre zamestnancov
vykonávajúcich štátnu službu a to v článku 21 bod 5. Náplň práce predstaveného nie je založená na tom,
aby skontroloval či sa všetky motorové vozidlá nachádzajú na svojom mieste. Činnosť riaditeľa v tom

časeupravovalSlužobnýpredpisč.1/2007,Organizačnýporiadok,ktorývčastiIII,článok4bod3presne
určujepovinnostiriaditeľainšpektorátuzktorýchjezrejmé,žejehočinnosťbolazaloženánainejčinnosti,
hlavne riadiacej, čo znamená osobnú prítomnosť na inšpektoráte a nie zdržovanie sa mimo inšpektorát,
ako to robil žalobca. Námietka žalobcu, že na záznamoch o vykonaných kontrolách ostatných riaditeľov
chýbajú potvrdenia z prevádzok, že dotyčný riaditeľ alebo predstavený takúto kontrolu vykonal, je

zavádzajúca. Požiadavka na vykonanie takéhoto zápisu nebola daná, predstaveným bol daný len
pokyn spísať záznam o vykonaní kontroly, jednalo sa len o interný záznam slúžiaci predstavenému na
hodnotenie jednotlivých zamestnancov, jedná sa o kontrolu zamestnanca a nie prevádzky.
Celodenné ošetrenie žalobcu nebolo uznané preto, pretože bolo predložené až 4.4. 2012, teda po
uzávierke. Keď sa niektorý z riaditeľov nachádza mimo kraja, tak sa to nahlasuje priamo ústrednej

riaditeľke, ktorá si to zapisuje do notesu. Ak ide len na bežnú kontrolu v rámci svojho kraja, tak
vtedy to len nahlási na sekretariáte ústrednej riaditeľky. Knihy jázd ostatných riaditeľov sú irelevantné.
Predchádzajúci riaditeľ mal na starosti aj poplach, teda mal súhlas na používanie vozidla aj na cestu
domov, teda mohlo sa stať, že mal vozidlo u seba dlhšie, aj na noc. Z tohto dôvodu mal ho zapísané
stále na seba. Žalovanému vznikla správaním žalobcu škoda, pretože žalobca dostával mzdu a taktiež

po morálnej stránke, pretože aký to má vplyv na morálku podriadených, keď oni musia chodiť do
práce a riaditeľ celý deň nie je v práci. Nebolo jedinou povinnosťou žalobcu kontrolovať motorové
vozidlo. Aj riaditeľ má stanovenú pevnú pracovnú dobu od 7:30 do 15:30 hod. s tým, že by sa mal
nachádzať na pracovisku. Ak nie, mal by oznámiť svoju neprítomnosť na ústrednom inšpektoráte
a taktiež má byť k dispozícii na telefóne aj to aj po pracovnej dobe s tým, že funkcia riaditeľa si

aj vyžaduje v súvislosti s vykonávaním jeho práce, aby bol prítomný na pracovisku v čase, kedy sú
prítomní aj ostatní zamestnanci, t. j. inšpektori a vedúci oddelení tak, aby bolo možné organizovať
prácu na inšpektoráte. Žalobca bol oboznámený ako aj ostatní vedúci pracovníci, že majú oznámiť svoju
neprítomnosť ústrednému inšpektorátu, že platí taký úzus. Evidenciu neprítomnosti eviduje sekretárka
ústrednej riaditeľky, aby zbytočne nezháňala riaditeľa. Práve do júna 2009 mali riaditelia mesačný príkaz

na jazdu a jazdili podľa toho, ako potrebovali. Bolo miestnym zvykom, že ráno si napísali jazdu a
ukončili ju až keď skončila pracovná doba. To je fakt, ktorý konštatovala aj finančná kontrola, ktorá
bola u žalovaného vykonaná z Ministerstva financií SR v roku 2009 v júni a ktorá v rámci kontroly
kontrolovala, ako sa robia výkazy jázd a na základe toho došlo k zmene. Kedysi mali riaditelia na mesiac
vypísaný príkaz na jazdu a jazdili podľa toho, ako potrebovali. Čo sa týka denného výkazu, tak mali

zvyk napísať od 7:30 do 16:00 hod. bez ohľadu na to, či boli vonku alebo neboli vonku. Poukazovať
na pána Horvátha, ktorý bol trestne stíhaný práve za to, že vykazoval svoje jazdy v jeho prospech, je
nepodstatné a navyše rok 2009 sa žalobcu vôbec netýka. U žalovaného bola tiež vykonaná kontrola
inšpektorátom práce na evidenciu dochádzky zamestnancov a vedúcich a neboli zistené nedostatky.
Žalovaný spochybňoval, že žalobca skutočne vykonal kontrolu 13.3., pretože k zmene kontroly došlo

polhodinu predtým, lebo inšpektori došli na miesto a zistili, že prevádzka je zavretá, tak dostali súhlas
na vykonanie kontroly na inom objekte. Jedná sa o kontrolu v prevádzkovej jednotke Vinatex. Pôvodne
mala byť kontrolovaná prevádzka Baťa v OC Optima. Žalobca z inšpektorátu odišiel o ôsmej alebo o
pol deviatej, nevolal nikomu z inšpektorov ani vedúcemu, nevolal nikomu, nemohol teda vedieť, že o pol
desiatej došlo k zmene. Zamestnávateľ má právo svoje mobily monitorovať, takže žalovaný monitoroval

po tom anonyme, ktorý došiel, mobilný telefón žalobcu. Výsledok bol zaznamenaný a podľa výpisu
prevádzkovateľa mobilnej siete sa žalobca nachádzal na úplne opačnom konci Košíc ako mal. Celý
čas sa nachádzal na mieste svojho bydliska. Riaditelia nosili so sebou aspoň mobily, aby sa im dalo
dovolať. Keby sa žalobca nachádzal na tých prevádzkach, kde údajne robil kontrolu, tak výsledok bybol taký ako je uvedené na ďalšom výpise. Žalobca bol ešte na prvej gremiálke v roku 2010 poučený o
tom, že sa monitorujú služobné telefóny. Ak nemal so sebou služobný mobil, potom porušil ďalší pokyn
zamestnávateľa. Riaditelia dostávali nové mobily. Vo výpise je výsek v 20-stupňovom uhle, zachytáva

určitý úsek ulíc. Tie ulice, ktoré sú tam uvedené, to sú len okrajové, aby bolo zrejmé, ktorá ulica je týmto
monitorom podchytená. Ani úrad na ochranu osobných údajov, ktorý vykonal kontrolu u žalovaného,
nespochybnil právo zamestnávateľa kontrolovať mobil, nie však obsah hovorov a posielané správy.
Tvrdeniu žalobcu o tom, že stretol známeho keď došlo k zmene kontroly nemožno veriť, keď sa vyjadril,
že 2 - 4 roky toho človeka nevidel, žalobca bol dva roky riaditeľ a ten známy už vedel, kto boli jeho

inšpektori. Klasická inšpekcia prebieha v tom zmysle, že najprv sa skontroluje, či označenie prevádzky
je v súlade so zákonom č. 250/2007, potom sa anonymne urobí nákup, skontroluje sa, či ceny sú ako
majú byť, či bloček obsahuje všetky náležitosti, ktoré má mať a potom sa e spíše inšpekčný záznam.
Následne ak riaditeľ chce vykonať kontrolu, tak v prvom rade si vyžiada ten inšpekčný záznam. Tam je
bloček, čiže nie je potrebné, aby išiel na prevádzku riaditeľ. V prípade, že by sa zistili nejaké nedostatky,
môže sa vykonať opakovaná kontrola, či boli odstránené nedostatky, potom sa opäť spíše inšpekčný

záznam. Pokiaľ ide o vedúcich alebo riaditeľa, títo môžu kontrolovať, akým spôsobom inšpektori robili
inšpekciu a to tým spôsobom, že sa ide na prevádzku. Ak sú tam inšpektori, tak sa s nimi spojí. Pokiaľ
tam nie sú, tak potom sa ten vedúci alebo riaditeľ spojí so zodpovednou osobou v danej prevádzke a
overí si, či tam vôbec inšpektori boli a ako sa správali. Z toho sa potom tiež spíše záznam. Spravidla
takéto kontroly vykonáva riaditeľ s vedúcim odboru alebo dvaja vedúci odboru. Pokiaľ ide o sťažnosti na

inšpektorov, tak je možné, že niekto sa len telefonicky sťažuje, ak ide o drobnosť, tak môže to riaditeľ
prebrať s inšpektorom a v prípade, že dospeje k záveru, že je potrebné ho napomenúť, tak ho môže
aj napomenúť. Vždy by mal v prípade nedostatkov potom informovať aj riaditeľa ústrednej inšpekcie,
nakoľko sa vedú osobné spisy zamestnancov, kde sa takéto veci zakladajú. Pokiaľ by išiel riaditeľ na
prevádzku prešetrovať sťažnosť, tak sa musí minimálne dostať do kontaktu s tým, kto sa sťažoval a

preveriť si skutkový stav a taktiež by to mal prebrať s dotknutým inšpektorom. Žalovaný nemá vedomosť
o tom, že by žalobca s niektorým z inšpektorov riešil v predmetných dňoch nejakú takúto sťažnosť a
aj v tomto prípade platí, že by mal opustenie pracoviska oznámiť na sekretariáte ústrednej riaditeľky.
Na porade, kedy žalovaný prevzal skončenie pracovného pomeru riaditeľka všetko popisovala, čo je
dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, vysvetlila aj ďalšie správanie sa žalobcu. Uvádzal

sa tam aj email pani Gazdovej. Išlo o operatívnu poradu, z ktorej sa nerobil zápis.

Žalobca počas konania uviedol: 12.3.2012 som vykonával služobné povinnosti v úrade KI SOI Košice a
tiež mimo úradu plus kontrola práce inšpektorov, ktorí boli v teréne: dňa 9.3.2012 a to pani Kocúreková,
Veselovský v Dráčiku OC Optima Košice, v OC Kauflande Košice, v Kik Textil, Popradská 92; 13.3. opäť

služobné povinnosti v úrade Krajského inšpektorátu plus pracovné stretnutie mimo úradu, išlo o kontrolu
Krajčiovej, Nagyovej v objekte Bocian baby, L. Novomeského 13 Košice, ďalej Horňákovej, Grácovej v
Papiernictvo na Hlavnej 5, Košice; 14.3.2012 takisto v úrade aj mimo úradu KI plus kontrola inšpektorov
v teréne Píslová, Kocúreková v objekte Vinatex, Južná trieda 31 Košice, Veľký dizajn, Borodáčová 46,
Košice, 15.3. opäť v úrade aj mimo úradu plus kontrola inšpektorov v teréne: Rozsypal, Juris v Nay na

Trolejbusovej v Košiciach a ďalej kontrola Blážovej, Molokáčovej, Toryská 5; 16.3. opäť v úrade aj mimo
úradu plus kontrola inšpektorov: Blážová, Molokáčová v Bábätkove na Moldavskej 43, Peško, Kocúrek v
PCCKO na Štúrovej 1 v Košiciach; 21.3. opäť v úrade aj mimo úradu plus kontrola inšpektorov v teréne
bez uvedenia; 22.3. pracovné stretnutie mimo úradu plus kontrola inšpektorov v teréne a to: Tomčo,
KocúrekovávDomácichpotrebáchnaAlžbetinej1,KošiceaKancelárskepotrebyMakronaZámočnickej

12 v Košiciach; 23.3. služobné povinnosti v úrade a mimo úradu KI plus kontrola inšpektorov v teréne:
Boda, Ohrablo v Domácich potrebách na Triede L. Svobodu 2 v Košiciach, Blážová, Píslová Nábytok
Kika na Moldavskej ceste.
Žalobca v konaní ďalej uviedol, že dňa 23.3. 2012 bol z funkcie riaditeľa inšpektorátu práce SOI
v Košiciach odvolaný a tiež z funkcie hlavný štátny radca 26.3, čiže 3 dni na to. Dňa 26.3. bol

skončený štátnozamestnanecký pomer a v tomto písomnom skončení je uvedená funkcia štátneho
zamestnanca: vedúci štátny zamestnanec, hlavný štátny radca, riaditeľ inšpektorátu SOI so sídlom v
Košiciach pre Košický kraj. Čiže v podstate 3 dni po jeho odvolaní z tejto funkcie je uvedená v skončení
štátnozamestnaneckého pomeru jeho funkcia stále ako riaditeľa, čiže je podstatný formálny nedostatok.
Dokladom č. 568/51/2012 zo dňa 25.3.2012 bol odvolaný z funkcie bez udania dôvodu. Avšak už

na doklade č. 580/51/2012 skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je uvedené, že dôvodom na
okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a prihliadajúc na odvolanie z funkcie hlavného
štátneho radcu, riaditeľa so sídlom v Košiciach, je závažné porušenie pracovnej disciplíny, takže jedným
dokladom ho odvolali z funkcie bez udania dôvodu a druhým z dôvodu absencie a z porušenia pracovnejdisciplíny. K výtisku, ktorý posielala spoločnosť G1 Monitor, s. r. o., tam už je pri kóde 1 zaznamenaná
pani Buranovská, ktorá zrejme obdržala ten kód po odchode žalobcu a spätne bolo vygenerované k
tomuto kódu jej meno. Tiež niektoré dni neprešiel test, takže tam sa nedá jednoznačne určiť, kto zapínal

poplašné zariadenie, pričom vypnutie poplašného zariadenia znamená príchod do práce a zapnutie
odchod. Povinnosťou riaditeľa okrem iného bolo aj kontrolovať dochádzku služobných vozidiel. Keďže
bývamasi10minútodbudovyinšpektorátu,takchodilkontrolovať,čislužobnévozidláboliužpristavené,
či zodpovedá čas, kedy priviezli naspäť služobné vozidlo podľa knihy príchodov a odchodov, či aj
skutočne boli odparkované. Pravidelné pracovisko vrátane adresy v jeho služobnej zmluve nie je, ako

to vyplýva z § 27 zákona o štátnej službe. Jeho miesto výkonu práce je územná pôsobnosť inšpektorátu,
to znamená v celom kraji. Má existovať len evidencia prítomnosti, tú však ústredný inšpektorát práce
nevedie. Podľa tabuľky, ktorá bola predložená, Ing. Opálka a Duchovič majú vyplnené a nevyplnené
tie isté kolonky ako žalobca, avšak okamžitú výpoveď pre absenciu dostal len on. Nemohol hlásiť pani
Gazdovej, že sa šiel stretnúť s políciou, keď bolo voči nej podozrenie pre korupciu. Tiež podľa toho
záznamuoneprítomnostiachpaniŠipulovánebolazapísaná29.3.,kedymalapodľazáznamuvykonávať

kontrolu v teréne. Finančná kontrola u žalovaného sa týkala najmä použitia finančných prostriedkov a
využitie spotreby pohonných hmôt. Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť viesť evidencie
časov tak, aby bol zaevidovaný začiatok a koniec pracovného času, čo žalovaný ohľadne riaditeľov
nerobil. Žalobca sa neevidoval nikde počas roka a pol a nikdy mu to nebolo vytýkané. Žalobca dal
podnet na vykonanie kontroly, akou formou je vedená evidencia vedúcich pracovníkov na ústrednom

inšpektoráte a riaditeľov krajských inšpektorátov. Na to však inšpektorát práce odpoveď nedal. Žalobca
tiež tvrdil, že služobný mobil bol starý, často ho nechával v nabíjačke doma alebo v kancelárii, mohol
ho použiť aj niekto iný. Monitoring monitoruje len pohyb telefónu, nie jeho ako fyzickej osoby. Navyše
namietal zákonnosť tohto monitoringu, nakoľko bol monitorovaný aj mimo služobného času. O mieste
kontroly, ktoré bolo menené, žalobca uviedol, že mal plán práce, šiel som na dané miesto a náhodou

som sa dozvedel od známeho, ktorého som stretol, že videl jeho inšpektorov tam a tam, tak šiel overiť,
či sa tam nachádzajú. Ten známy sa volal Fero, ale na priezvisko si žalobca nespomína, nestretáva
často, roky ho nevidel. Ten známy poznal jeho inšpektorov, lebo ľudia žalobcu vídavali chodiť s nimi na
kontrolu. Žalobca si už presne nepamätá s kým sa v predmetné dni stretol a o čom jednal, ale bolo to
asi v tom zmysle, že sa mu niekto sťažoval na správanie inšpektorov, tak išiel za ním a to prejednali.

Nevyvodil z toho žiadne dôsledky, tak to ani nespisoval. Prevádzky kontroloval tým spôsobom, že
prišiel tam a pozrel, či sú tam inšpektori alebo nie. Niekedy išiel na inšpekcie až na druhý deň. Vtedy
kontroloval, či skutkový stav je taký, ako bolo uvedené v inšpekčnom zázname, či sú cenové informácie
vystavené, či označenie predajne je tak, ako má byť, čiže len takéto informácie, ktoré sú dostupné
spotrebiteľom kontroloval, pričom sa ani nepreukázal na prevádzkach svojim inšpekčným preukazom.

Vyjadrenie Mgr. Gazdovej nepoužiteľné, nepreskúmateľné a neoverené inými objektívnymi dôkazmi,
tendenčné a zaujaté z hľadiska nepriateľského postoja voči žalobcovi. Dôvod okamžitého skončenia
musí byť založený na jasných dôvodoch a tie zas na preukázanom porušení § 60 ods. 1 písm. c) Zákona
o štátnej službe a nie na neoverených klebetách - viď email alebo na monitorovaní mobilného telefónu,
kde je značne sporná zákonnosť takéhoto postupu žalovaného. Závery tohto monitorovania žiadnym

spôsobom nemajú dôkaznú hodnotu vo vzťahu k predmetu tohto konania.
Je pravdou, že dňa 26.3.2012 v čase okolo 10:00 hod. ústredná riaditeľka SOI telefonicky vyzvala
žalobcu, aby sa dostavil na Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj. Žalobca jej
odpovedal, že to nie je možné z dôvodu akútneho lekárskeho ošetrenia, keďže bol na celodennom
chirurgickom ošetrení, o čom aj následne predložil doklad. Na to mu ústredná riaditeľka povedala,

nech sa dostaví dňa 27.3.2012 na Ústredný inšpektorát SOI v Bratislave, na čo žalobca uviedol, že to
nebude možné, keďže je práceneschopný. Dňa 2.4.2012, kedy bol žalobca ešte stále práceneschopný,
odniesol na Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj doklad o ukončení „PN-ky“ ku dňu
3.4.2012. Vtedy mu sekretárka oznámila, aby počkal na email z Bratislavy. Po 20 min. žalobca obdržal
email osobne z rúk sekretárky, kde bola pozvánka na mimoriadnu gremiálnu poradu na ústrednom

inšpektoráte v Bratislave. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca prevzal pozvánku na gremiálnu poradu
počas svojej práceneschopnosti. Dňa 3.4.2012 sa žalobca dostavil na Ústredný inšpektorát SOI do
Bratislavy, kde sa konala mimoriadna gremiálna porada. Na začiatku porady ústredná riaditeľka SOI
rozdala testy z otázkami, na ktoré mali všetci riaditelia krajských inšpektorátov písomne odpovedať.
Následne boli oboznámení so záznamom z kontroly zameranej na archiváciu dokladov a listín s

komentárom k vykonanej kontrole. Potom Ing. Bednárová informovala o novej zmluve s telefónnym
operátorom. Nakoniec ústredná riaditeľka SOI prečítala anonymný email, v ktorom bolo poukázané
na žalobcovu údajnú neprítomnosť na pracovisku počas pracovnej doby a na požívanie alkoholických
nápojov počas pracovnej doby. Ďalej uviedla, že na základe tohto anonymného listu vykonala kontrolupriamo na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj dňa 26.3.2012, avšak žalobca nebol
prítomný z vyššie uvedených dôvodov. Ústredná riaditeľka ďalej verejne, pred všetkými prítomnými
osobami uviedla, že z telefonického rozhovoru cítila, že žalobca bol opitý. Taktiež verejne tvrdila,

že nevedela, že má na Krajskom inšpektoráte v Košiciach „riaditeľa alkoholika“ a že: „celé Košice
vedia, že žalobca pije, že nemá rada východ a že si dá preveriť všetky žalobcove PN-ky“. Po tomto
žalobcovi nebola daná žiadna možnosť písomne alebo ústne sa vyjadriť, nebol predložený žiadny dôkaz
o jeho neprítomnosti na pracovisku a o používaní alkoholických nápojov počas pracovnej doby. Nebol
žiadnym spôsobom upozornený o možnom porušovaní pracovnej disciplíny a keď požiadal o slovo,

nebolo mu umožnené vyjadriť sa. Z uvedeného vyplýva rozpor medzi dôvodmi odvolania a skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu uvedenými v príslušných dokumentoch a dôvodmi, ktoré boli
deklarované na gremiálnej porade, na ktorej došlo k doručeniu príslušných dokumentov. V skončení
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.3.2012 č. 580/51/2012 absentuje presné vymedzenie, kedy
mal byť žalobca neprítomný v práci bez ospravedlnenia, v ktorý deň, koľko hodín a podobne, čím
toto skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nespĺňa podmienku určitosti, a teda dôvod skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru nebol určito vymedzený. Zákonník práce ustanovuje povinnosť dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedziť, pričom súčasne zakotvuje aj požiadavku
na spôsob tohto vymedzenia. Požiadavka vymedzenia dôvodu ako jeho vymedzenia nezameniteľným
spôsobom je splnená vtedy, ak sú skutkové okolnosti dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru uvedené tak, že vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami. Žalovaným

vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru nespĺňa požiadavku určitosti a to z dôvodu absencie
presného časového určenia, kedy v neprítomnosti žalobcu na pracovisku došlo, kto z nadriadených
vykonal takéto zistenie a ako ho v rozhodnom čase riešil. Navyše, vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že kontrola dochádzky žalobcu bola vykonaná spätne. Takýto dôkaz nemožno považovať
za postačujúci pre vyvodenie tak vážnych dôsledkov, aké v tomto prípade vyvodil žalovaný a to aj s

dôrazom na skutočnosť, že o správnosti evidencie vedenej Mgr. Gazdovou možno mať pochybnosti a
tieto v nijakom prípade nemôžu slúžiť ako priamy dôkaz preukazujúci tak závažné porušenie povinnosti
žalobcu, ktoré je schopné privodiť mu platne také následky, s akými zákon takéto porušenie spája.
Nie je tiež zrejmé, prečo žalovaný „odhlásil“ žalobcu zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne na dva dni,
22.3.2012 a 26.3.2012, keď v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru uvádza, že žalobca

bol neprítomný na pracovisku počas 8 dní. Dňa 22.3.2012 zaslala Mgr. Silvia Gazdová, vedúca odboru
na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj ústrednej riaditeľke SOI email, v ktorom
popísala dochádzku žalobcu v dňoch 12.3.2012 až 22.3.2012. Z jej emailu nie je jasné, akým spôsobom
evidovala príchody a odchody žalobcu z budovy Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj,
resp. ako si mohla tak detailne pamätať tieto príchody a odchody niekoľko dní spätne a či táto činnosť

predstavovala jej pracovnú náplň. Žalobca bežne prichádzal do budovy Inšpektorátu SOI so sídlom v
Košiciach pre Košický kraj skôr a odchádzal neskôr, ako to uviedla Mgr. Gazdová. Vyplýva to aj z výpisov
spoločnosti G1 Monitor, že dňa 13.2.2012 a 15.2.2012 „odblokoval“ žalobca budovu Inšpektorátu SOI so
sídlom v Košiciach pre Košický kraj v čase 6:53:26, resp. 6:31:43 a teda v tomto čase aj prišiel do práce
a nie v čase, ktorý vo svojom emaily uviedla Mgr. Gazdová (7:30 hod.). V dňoch 1.2.2012 a 28.2.2012

„blokoval“ budovu Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj v čase 17:45 hod., resp.
18:25 hod., čo preukazuje, že sa v práci zdržiaval aj po konci bežnej pracovnej doby. Žalobca považuje
za potrebné poukázať aj na fakt, že Mgr. Gazdová a Ing. Veselovský ako pracovníci Inšpektorátu SOI
so sídlom v Košiciach pre Košický kraj boli vyšetrovaní Úradom boja proti korupcii Prezídia policajného
zboru pre podozrenie z ich korupčného správania pri výkone ich pracovných činností. Napriek tomuto

závažnému podozreniu nebola voči uvedeným zamestnancom Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach
pre Košický kraj vyvodená žiadna zodpovednosť zo strany ústrednej riaditeľky SOI. Napriek tomu
žalobca bol pri jedinom nepreukázanom podozrení z porušenia pracovnej disciplíny okamžite odvolaný z
funkcie riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj a bol s ním okamžite skončený
štátnozamestnanecký pomer. Z uvedeného vyplýva, že postupom ústrednej riaditeľky SOI pri okamžitom

skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru došlo k podstatnému porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ako jednej zo základných zásad upravených v
Zákonníku práce, konkrétne v čl. I, kde u vyššie uvedených pracovníkov Inšpektorátu SOI so sídlom v
Košiciach pre Košický kraj nevyvodila pri tak závažných podozreniach žiadne dôsledky a so žalobcom
už pri podozrení z porušenia pracovnej disciplíny okamžite ukončila štátnozamestnanecký pomer.

Počas pôsobenia žalobcu ako riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj bolo
na gremiálnych poradách všetkým riaditeľom inšpektorátov SOI ústrednou riaditeľkou vyčítané, prečo
nekontrolujú svojich podriadených (inšpektorov) v teréne. Žalobca po splnení si pracovných povinností
v budove Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj počas dní, ktoré sú v okamžitomskončení štátnozamestnaneckého pomeru označené jeho neospravedlnenou neprítomnosťou v práci,
okrem iného kontroloval inšpektorov v teréne, tak ako to bolo vyžadované od všetkých riaditeľov
inšpektorátov SOI za účelom porovnávania skutkového stavu opísaného v záznamoch z kontrol so

skutkovým stavom v kontrolovaných prevádzkach. Túto činnosť vykonával aj predtým a nebolo mu to
zo strany ústrednej riaditeľky žiadnym spôsobom vytýkané. Pri výkone funkcie riaditeľa Inšpektorátu
SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj je nevyhnutné vzdiaľovať sa z budovy Inšpektorátu SOI so
sídlom v Košiciach pre Košický kraj za účelom pracovných stretnutí so zástupcami iných kontrolných
orgánov. Napokon, vzhľadom na pôsobnosť Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj,

bolo jeho pracoviskom celé územie Košického kraja. V skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo
dňa 26.3.2013 je uvedený ako dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru „závažné
porušenie služobnej disciplíny neospravedlnenou, celodennou, resp. viachodinovou neprítomnosťou v
práci“. So žalobcom bolo pritom dohodnuté iba miesto výkonu práce, čo bol Inšpektorát SOI so sídlom v
KošiciachpreKošickýkrajsúzemnoupôsobnosťounavybranéokresyvzmysleorganizačnéhoporiadku
SOI a to: Košice I, II, III, IV, Košice-okolie, Sobrance, Michalovce, Trebišov, Rožňava, Gelnica, Spišská

Nová Ves. Nie je teda pravdou, že so žalobcom bolo dohodnuté pravidelné miesto výkonu práce, a to
Vrátna 3, Košice. Na svojom pracovisku bol žalobca prítomný aj mimo svojej kancelárie a budovy na
Vrátnej ulici 3 v Košiciach. Nie je teda zrejmé čo mal žalobca porušiť tým, že bol mimo svojej kancelárie
a budovy na Vrátnej ulici 3 v Košiciach, keď si plnil povinnosti vyplývajúce zo služobnej zmluvy. Čo sa
týka záznamov z kontrol inšpektorov SOI riaditeľmi jednotlivých inšpektorátov, ktoré predložil žalovaný,

tieto sú neúplné, chýbajú na nich podpisy za kontrolovanú prevádzku, kde ten ktorý riaditeľ kontroloval
inšpektorov, ďalej na nich chýbajú časy, kedy ich kontroloval, a pod. Niektoré z týchto záznamov boli
vyhotovenéniekoľkotýždňovpokontroleinšpektorov,chýbajúnanichpečiatkyapodpisykontrolovaných
osôb, čo vážne spochybňuje ich vierohodnosť. Žalovaným neboli stanovené ani vypracované žiadne
predpisy, resp. metodické usmernenia a postupy na vykonávanie kontrol pracovníkov v teréne vedúcimi

pracovníkmi a riaditeľmi inšpektorátov. Takéto záznamy je možné jednoducho vypracovať spätne, stačí
ak si riaditeľ inšpektorátu vezme spätne týždenné záznamy inšpektorov a následne si napíše svoje
záznamy o kontrolách, hoci tam v skutočnosti nebol. Naviac žalovaný nepredložil žiadne záznamy
z kontrol riaditeľov Prešovského, Trenčianskeho a Trnavského kraja napriek tomu, že na gremiálnej
porade ani jeden riaditeľ nepovedal, že nebol na kontrole svojich inšpektorov v teréne. To znamená,

že títo riaditelia vykonali kontroly a nepísali z týchto kontrol svojich podriadených pracovníkov žiadne
záznamy.Zaceléobdobie,počasktoréhožalobcavykonávalfunkciuriaditeľaInšpektorátuSOIsosídlom
v Košiciach pre Košický kraj mu nebolo zo strany ústrednej riaditeľky ústne ani písomne vytknutý jediný
nedostatok v jeho práci, ktorého by sa mal dopustiť alebo ktorý by mal napraviť. Rovnako nebola počas
jeho pôsobenia Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj spôsobená žiadna škoda ani

iná ujma.
§ 232 ods. 3 Zákonníka práce platného v čase okamžitého skončenia jeho štátnozamestnaneckého
pomeru stanovuje, že v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch vystupuje
za zamestnanca orgán odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa, ak
zamestnanec neurčí inak. Ide o ustanovenie Zákonníka práce, ktoré sa v zmysle § 120 zákona o

štátnej službe primerane použije aj na štátnozamestnanecké vzťahy. Žalobca počas svojho pôsobenia
na Inšpektoráte Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj nebol žiadnym
spôsobom odborovo organizovaný, čo ale v zmysle vyššie uvedeného len potvrdzuje použitie tohto
zákonného ustanovenia pre jeho postavenie. Na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj
je zriadená odborová organizácia s najväčším počtom členov, ktorá zastupuje všetkých zamestnancov

SOI. V prípade žalobcu jeho zamestnávateľ - žalovaný klasifikoval ako jediný dôvod okamžitého
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru neodôvodnené absencie/zameškania v práci, platí tu teda
ustanovenie § 144 a ods. 6 Zákonníka práce platného v čase vykonania tohto právneho úkonu, ktoré
poukazuje na to, že o tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce rozhoduje zamestnávateľ po
prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, žiadnym spôsobom

nevyzval na prerokovanie, ani neprerokoval so zástupcami zamestnancov skutočnosť, či v žalobcovom
prípade išlo o neospravedlnené zameškanie práce. O tejto skutočnosti neexistuje žiadna zápisnica,
ani písomný doklad, že žalovaný požiadal o toto prerokovanie, a to ako v osobnom spise žalobcu,
tak ani v súdnom spise v tomto konaní. Žalovaný tieto doklady nepredložil pri jednostrannom právnom
úkone - okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, keďže pred tým, ako vydal rozhodnutie

o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, vôbec nepožiadal zástupcu zamestnancov,
konkrétne odborovú organizáciu zriadenú na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre Košický
kraj, Vrátna 3, Košice o prerokovanie jeho údajnej neospravedlnenej neprítomnosti v práci. Na otázku
žalobcu na žalovaného na poslednom pojednávaní, či jeho okamžité skončenie štátnozamestnaneckéhopomeru prerokovali so zástupcami zamestnancov, zástupca žalovaného uviedol, že „ Toto sa na riaditeľa
nevzťahuje.“ V intenciách § 39 OZ, vzťahujúceho sa aj na pracovnoprávne vzťahy a vyššie uvedených
skutočností možno považovať okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom za

neplatné okrem iného aj v zmysle vyššie uvedeného, keďže tento právny úkon bol urobený v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom, resp. jeho kogentným ustanovením, a napokon aj proti
dobrým mravom. Čo sa týka evidencie dochádzky žalobcu ako riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v
Košiciach pre Košický kraj, neexistuje žiadny interný ani iný služobný predpis, ktorý by bol žalobcovi
doručený a ktorý by mu prikazoval hlásiť každý odchod z budovy inšpektorátu a rovnako tak neexistuje

ani predpis, ktorý by upravoval povinnosť spísať záznam z každej kontroly svojich podriadených
pracovníkov v teréne ani to, kedy sa má spisovať a čo má v skutočnosti tento záznam obsahovať, aké
náležitosti má mať a podobne. Žalovaný na prvom pojednávaní sám prehlásil, že na základe rozhodnutia
ústrednej riaditeľky SOI RNDr. Nadeždy Machútovej sa riaditelia KI SOI nezapisujú do knihy odchodov a
príchodov. Z „poznámok“, ktoré žalovaný doložil do spisu, zrejme ako evidenciu neprítomnosti riaditeľov
inšpektorátov SOI pre jednotlivé kraje, nie je zrejmé, o čo ide, kto ich písal, na aký účel majú slúžiť.

Ide o údaje, ktoré sú popreškrtávané, nejasné a nezrozumiteľné. Predložením tejto kvázi dochádzky,
resp. evidencie neprítomnosti riaditeľov KI SOI na pracovisku si žalovaný sám odporuje, keď napríklad v
predložených „poznámkach“ je pod dátumom 20.3.2012 uvedené: „Poliak/riaditeľ I SOI Trenčín/ ide von
dnes aj zajtra“. V prehľade neprítomnosti riaditeľov inšpektorátov SOI na pracovisku ale už žalovaný
nezaevidoval jeho neprítomnosť na pracovisku. Nie je ale jasné, čo znamená formulácia „ide von“. Ide

mimo svojej kancelárie alebo mimo budovu KI SOI alebo ide mimo mesto KI SOI, resp. mimo okres
svojej pôsobnosti? Z tejto citácie možno potom jednoznačne vyvodiť, že pokiaľ toto má byť evidencia
dochádzky p. riaditeľa Poliaka na inšpektoráte SOI pre Trenčiansky kraj, tak je zrejmé, že p. Poliak sa
počas dvoch po sebe nasledujúcich pracovných dní nezdržiaval na svojom pracovisku bez toho, aby
žalovaný vedel o jeho skutočnom mieste, kde vykonával svoje služobné alebo iné povinnosti. Na tieto

dni ale žalovaný nepredložil žiadne záznamy, z ktorých by bolo zrejmé, že p. Poliak vykonal kontrolu
svojich zamestnancov v teréne. Faktom je, že neexistuje žiadny písomný dôkaz, kde sa p. Poliak v tie
dni skutočne nachádzal. Ak bol na kontrole podriadených, mal by mať z týchto kontrol záznamy, ktoré ale
žalovaný nepredložil. Ak nebol na kontrole podriadených, kde sa nachádzal? To isté vyplýva aj z ďalších
tzv. „nahlásení neprítomnosti na pracovisku, alebo v kancelárii, v budove inšpektorátu SOI. Na tento deň

žalovaný nepredložil žiadne záznamy, z ktorých by bolo zrejmé, že p. Magala vykonal kontrolu svojich
zamestnancov v teréne. Keď išli riaditelia „von“ boli na svojom pracovisku alebo neboli. Pod dátumom
29.3.2012 uvedené: „Malaga „D“ dnes súrne“, ale v prehľade neprítomnosti riaditeľov inšpektorátov SOI
na pracovisku už žalovaný nezaevidoval jeho neprítomnosť na pracovisku. Pod dátumom 22.3.2012
uvedené: „Magala ide von“, ale v prehľade neprítomnosti riaditeľov inšpektorátov SOI na pracovisku

už žalovaný zase nezaevidoval jeho neprítomnosť na pracovisku. Pod dátumom 14.3.2012 uvedené:
„ Poliak ide von“, ale v prehľade neprítomnosti riaditeľov inšpektorátov SOI na pracovisku už žalovaný
opäť nezaevidoval jeho neprítomnosť na pracovisku. Po predložení interných záznamov zo strany
žalovaného žalobca zistil nové závažné skutočnosti, ktoré považuje za potrebné uviesť: Záznamy
z kontrol inšpektorov vykonaných riaditeľom KI SOI pre Banskobystrický kraj - dňa 6.6.2012 boli

kontrolované dve prevádzky, avšak záznam z týchto kontrol bol napísaný až dňa 21.6.2012, to znamená
15 dní po vykonanej kontrole. Tento záznam neobsahuje žiadny údaj o kontrolovanej osobe, absentuje
tu podpis zástupcu kontrolovanej prevádzky alebo kontrolovanej osoby. Nie je preto bez pochybnosti
preukázateľné, že tam riaditeľ KI SOI v skutočnosti bol. Kontroly boli ukončené o 13:45 hod. Vie žalovaný
s istotou uviesť, kde sa riaditeľ KI SOI po tomto čase po vykonaní kontroly do 15:30 hod. nachádzal, a či

bol na pracovisku prítomný alebo neprítomný? Dňa 26.5.2011 boli vykonané kontroly dvoch prevádzok,
no záznam o vykonaní kontrol bol spísaný až dňa 7.6.2011, teda až 12 dní po vykonanej kontrole.
Tento záznam tiež neobsahuje žiadny údaj o kontrolovanej osobe, chýba podpis zástupcu kontrolovanej
prevádzky alebo kontrolovanej osoby, chýba pečiatka kontrolovaného. Vie v tomto prípade žalovaný s
istotouuviesť,kdesariaditeľKISOIpotomtočasepovykonaníkontrolydo15:30hod.nachádzal,ačibol

na pracovisku prítomný alebo neprítomný? Podobne to je aj pri kontrole zo dňa 29.3.2013, keď záznam
bol spísaný až o 7 dní po kontrole, atď. a tak to je aj v ostatných predložených záznamoch iných riaditeľov
KI SOI. Záznamy z kontrol inšpektorov vykonaných riaditeľom/resp. podriadeným pracovníkom/KI SOI
pre Bratislavský kraj - zo záznamu z kontroly vykonanej dňa 21.7.2011 v prevádzke Hotel President***,
Drevená ulica, Bratislava, absolútne nie je zrejmý výsledok kontroly, nakoľko chýbajú tak závažné údaje

o tom, či kontrolovaní inšpektori boli v kontrolovanej prevádzke počas kontroly ich nadriadenými alebo
nie. Ďalej nie sú uvedené údaje, v akom čase bola táto kontrola podriadených pracovníkov vykonaná,
čo dokazuje aj samotný predpis „za PJ“. To isté platí aj pre záznam z kontroly, z ktorého by malo
vyplývať, že riaditeľ KI SOI pre Bratislavský kraj vykonal/mal vykonať kontrolu v prevádzke potravínna Lermontovovej ulici v Bratislave. Tak isto z tohto záznamu nevyplýva, či inšpektori boli alebo neboli
v kontrolovanej prevádzke, kedy tam mali byť, chýba tiež čas, kedy riaditeľ vykonal kontrolu svojich
podriadených. Napriek tomu, že odporca tieto záznamy mal pred ich predložením súdu k dispozícii,

nevykázal absenciu riaditeľovi KI SOI pre Bratislavský kraj na deň 22.7.2011, 21.7.2011. Navyše, podpis
vkolónke„zaPJ“nazáznamezkontrolyjeidentickýspodpisomzprevádzkyHotelPresident***,Drevená
ulica,Bratislava.Identickýpodpisjeajnaďalšíchzáznamochzkontrolovanýchprevádzok,akojeÁzijské
bistro, Radlinského ulica, Bratislava, Pizza One, Šancová ulica, Bratislava. Na ďalších predložených
záznamoch zase chýbajú mená resp. čísla pracovníkov SOI, ktorí mali byť kontrolovaní. Záznamy z

kontrol inšpektorov vykonaných riaditeľom KI SOI pre Nitriansky kraj - dňa 21.1.2011 boli vykonané
kontroly v troch prevádzkových jednotkách. V záznamoch z kontrol vôbec nie sú uvedené časy, kedy
riaditeľ inšpektorátu tieto kontroly vykonal, sú uvedené len časy opísané z inšpekčných záznamov, ktoré
uviedli inšpektori pri kontrole. Opäť tu chýbajú pečiatky a podpisy kontrolovanej osoby, resp. zástupcu
kontrolovanej prevádzky, alebo iné dôkazy, že riaditeľ inšpektorátu bol na kontrolovaných prevádzkach.
To isté platí aj pri ostatných kontrolách, ktoré mali byť vykonané riaditeľom KI SOI pre Nitriansky kraj.

Záznamy z kontrol inšpektorov vykonaných riaditeľom KI SOI pre Žilinský kraj - záznamy z kontrol
riaditeľky KI SOI pre Žilinský kraj, ktoré vykonávala vo väčšine prípadov sama, taktiež neobsahujú
žiadny dôkaz, že skutočne bola na kontrolovaných prevádzkach. Chýba pečiatka alebo podpis a funkcia
osoby v zastúpení kontrolovaného subjektu. Všetky tieto predložené záznamy z kontrol nie sú vôbec
použiteľné ako dôkazy preukazujúce, že riaditelia spisujú záznamy z kontrol svojich podriadených.

Naopak, len poukázali na to, že nie sú jednotné, že sú nejednoznačné a nie je zrejmé kedy a kde sa majú
písať a čo majú obsahovať. Len spochybňujú to, či riaditelia vôbec boli na deklarovaných kontrolách.
Niektoré záznamy boli spísané až 15 dní po vraj vykonaných kontrolách, ďalej na nich chýbajú základné
náležitosti v kolónkach, ktoré už boli predtlačené, chýbajú pečiatky a podpisy kontrolovaných osôb.
Toto všetko vážne spochybňuje kontroly vykázané riaditeľmi KI SOI, čím u žalobcu vzniká vážne

podozrenie, že tieto záznamy boli vypracované účelovo pre toto prebiehajúce súdne konanie. Žalobca
mohol rovnako dodatočne o 15 dní neskôr vypracovať záznamy z kontrol podriadených inšpektorov
vykonaných v inkriminované dni, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, ale to už nemohol z jasných príčin a objektívnych dôvodov urobiť. Z vyššie uvedeného vyplýva,
žežalovanýmnebolistanovenéanivypracovanéžiadnepredpisy,resp.metodickéusmerneniaapostupy

na vykonávanie kontrol pracovníkov v teréne vedúcimi pracovníkmi a riaditeľmi KI SOI. Takéto záznamy
možno teda spätne vypracovať ku každej vykonanej kontrole, stačí, ak si riaditeľ inšpektorátu SOI vezme
týždenné záznamy inšpektorov a následne si napíše svoje záznamy o kontrolách, hoci tam v skutočnosti
ani nemusel byť. Žalovaný neoznámil žalobcovi žiadnym predpisom, že z každej kontroly podriadených
pracovníkov v teréne sa musí napísať záznam a čo tento záznam musí obsahovať. Žalovaný nepredložil

žiadne záznamy z kontrol riaditeľov Prešovského kraja, Trenčianskeho kraja a Trnavského kraja. To
znamená, že títo riaditelia vykonali kontroly a nevypracovali záznamy z kontrol svojich podriadených
pracovníkov v teréne, keďže na gremiálnych poradách ani jeden riaditeľ nepovedal, že nebol na kontrole
svojich inšpektorov v teréne.
Knihy jázd preukázali od začiatku deklarované tvrdenie žalobcu, že výkon funkcie riaditeľa inšpektorátu

SOI a k tomu prináležiace úlohy nepredpokladajú jeho stálu prítomnosť v budove inšpektorátu SOI,
resp. vo svojej kancelárii, a teda tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že „riaditeľ inšpektorátu SOI
je ten, kto sa má zdržiavať vo svojej kancelárii, čaká na inšpektorov, sťažovateľov alebo na kontrolu,
ku ktorej na inšpektoráte SOI môže dôjsť“ sa absolútne nezakladá na pravde. Predložené knihy jázd
naopak potvrdili, že riaditelia jednotlivých inšpektorátov SOI sa nezdržiavajú celý pracovný deň vo

svojich kanceláriách a že väčšinu služobného času trávia mimo svojej kancelárie a úradu inšpektorátu
SOI za súčasného plnenia služobných povinností, ktoré im vyplývajú zo služobnej zmluvy. Napriek
tomu, že má uvedené knihy jázd, z ktorých je zrejmý pohyb a prítomnosť, resp. neprítomnosť riaditeľov
ostatných inšpektorátov SOI v budove inšpektorátu, k dispozícii, neuplatnil voči ostatným riaditeľom
žiadne disciplinárne opatrenia alebo postihy a ani ich neodvolal z funkcie a okamžite s nimi neskončil

štátnozamestnanecký pomer, čím zase len porušil zásadu rovnakého zaobchádzania zakotvenú pre
oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Žalobca považuje za potrebné pre ilustráciu poukázať na evidenciu
jázd riaditeľov jednotlivých inšpektorátov SOI, z ktorých je zjavné, v ktoré dni aký počet hodín neboli
jednotliví riaditelia na svojom pracovisku, tak ako ho definuje žalovaný. Zo služobnej zmluvy vyplýva, že
žalovaný ako zamestnávateľ sa so žalobcom dohodol na pravidelnom mieste výkonu práce: Inšpektorát

Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj s územnou pôsobnosťou na
vybrané okresy v zmysle organizačného poriadku SOI. Na tomto určení pravidelného miesta výkonu
práce, len s uvedením príslušného krajského Inšpektorátu SOI, sa žalovaný dohodol aj s ostatnými
riaditeľmi krajských inšpektorátov SOI. Iné miesto výkonu práce ani iné pravidelné pracovisko vrátanepresnej adresy, žalovaný žalobcovi neurčil, ani sa inak na tejto podmienke nedohodol. Z uvedeného je
zrejmé, že pravidelným miestom výkonu práce a zároveň aj pracoviskom riaditeľa KI SOI je celé územie
príslušného kraja Slovenskej republiky. Tak napr. Ing. Poliak bol v mesiaci február 2009 celkovo mimo

svojej kancelárie a úradu 12 pracovných dní/91 hod a 20 min, pričom mesačný služobný čas v tomto
mesiaci bol 20 dní/150 hod (denný služobný čas je 7,5 hod.). V mesiaci marec 2009 bol mimo svojej
kancelárie a úradu takmer 10 pracovných dní /72 hod. a 40 min., pričom mesačný služobný čas bol 22
dní/165 hod. V mesiaci apríl 2009 bol mimo svojej kancelárie a úradu 10,5 pracovného dňa/79 hod.,
pričom služobný čas predstavoval 22 dní/165 hod.

Rovnako je to aj v ostatných mesiacoch a rokoch u ostatných riaditeľov jednotlivých inšpektorátov SOI.
Je teda namieste otázka, z akých dôvodov riaditelia krajských inšpektorátov SOI navštevujú tak často a
opakovane tie isté miesta, ktoré sú uvedené v knihách jázd, ak nie z dôvodu plnenia svojich služobných
povinností?
Predložené výpisy z lokalizácie mobilného telefónu predstavujú jednostrannú iniciatívu odporcu a
nemajú záväzný charakter verejnej listiny, ktorá by potvrdzovala pravdivosť toho, čo je v nej uvedené.

To platí najmä o výpisoch z lokalizácie mobilného telefónu s telefónnym číslom 0915 796 678, ktoré sú
vyhotovené značne neurčito, sú vypracované na čistom papieri bez akejkoľvek identifikácie, neuvádzajú,
kto ich vypracoval, čím boli vypracované, kedy boli vypracované, za akým účelom boli vypracované,
kto zodpovedá za ich pravdivosť a úplnosť, na koho osobu sa predmetné telefónne číslo vzťahuje,
takže nemožno vylúčiť, že mohli byť zostavené dodatočne a účelovo, najmä ak odporca predložil

tieto výpisy dva roky po podaní žaloby a prvom pojednávaní. Z týchto výpisov napokon ani žiadnym
spôsobom nevyplýva, či je to lokalizácia žalobcu ako fyzickej osoby. Žalovaný na pojednávaní dňa
8.4.2014 tvrdil, že „Pán Mihaľo sa nachádzal doma, papiere spravil dodatočne“. Žalobca býva na adrese
Vodná 6, Košice, ale táto ulica sa napríklad v predložených výpisoch vôbec nevyskytuje. Žalobca
žiadne papiere dodatočne nevyhotovil a žalovaný nedisponuje žiadnymi papiermi z kontrol podriadených

pracovníkov v inkriminované dni, tak žalobcovi nie je zrejmé, o akých papieroch to žalovaný vlastne
hovorí. Žalovaným predložené výpisy nemôžu byť považované za dôkaz skutočnej prítomnosti žalobcu
ako fyzickej osoby v skutočnom čase a v skutočnom priestore. Ďalší predložený výpis z lokalizácie iného
telefónne čísla 0907 730 753, na ktorom je ručne dopísané „originál“, je taktiež vypracovaný na čistom
papieri bez identifikácie toho, kto ho vypracoval, čím bol vypracovaný, kedy bol vypracovaný, za akým

účelom bol vypracovaný, kto zodpovedá za jeho pravdivosť a úplnosť, nie je zrejmé komu uvedené
telefónne číslo patrí, takže nemožno vylúčiť, že mohol byť taktiež vyrobený dodatočne a účelovo.
Ani tento doklad tiež nemôže byť považovaný za dôkaz skutočnej prítomnosti žalobcu ako fyzickej
osoby v skutočnom čase a v skutočnom priestore. Z výpisov predložených žalovaným jednoznačne
vyplýva iba to, že ide o údaje, ktoré sú nepreskúmateľné pri porovnaní so skutočnou prítomnosťou

žalobcu. Napokon „lokalizácia“ mobilného telefónu žalobcu predložená žalovaným nemusí preukazovať
skutočný pohyb žalobcu v mieste výkonu štátnej služby, keďže nie je vylúčené, že žalobca služobný
telefón nemal vždy pri sebe pri plnení služobných povinností, a preto sa táto „lokalizácia“ mobilného
telefónu nemusí zhodovať so skutočnou polohou, kde sa žalobca v tom čase zdržiaval. Okrem iného,
žalobca uvádza, že v zmysle dokladu o vymenovaní do funkcie vedúceho štátneho zamestnanca,

hlavného štátneho radcu a riaditeľa Inšpektorátu SOI č. 429/53/1/2010 zo dňa 14.10.2010, dodatku
k služobnej zmluve č. 236/53/1/02 zo dňa 24.5.2002 a dodatku č. 2224/53/1/04 zo dňa 9.11.2004 sú
miesta: Košice Staré mesto - centrum - Hlavná, Mlynská, Alžbetina, Južná trieda, Rastislavova a iné
ulice uvedené v týchto výpisoch dohodnutých pravidelnými miestami výkonu práce, resp. miestami
výkonu práce. Uvedené miesta a ulice sa nachádzajú v územnej pôsobnosti vybraných okresov v zmysle

organizačného poriadku SOI, ktorými sú okresy Košice I-IV, Spišská Nová Ves, Gelnica, Michalovce,
Sobrance, Trebišov a nielen žalobca, ale aj jeho služobný telefón sa nachádzal v inkriminované dni
na dohodnutom mieste výkonu práce. Žalovaný žiadnou formou, na žiadnom mieste, ani v odôvodnení
okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcovi nepreukázal, že sa v inkriminované
dni nenachádzal na dohodnutom mieste výkonu práce podľa vyššie uvedených služobných zmlúv a

dokladu o vymenovaní do funkcie vedúceho štátneho zamestnanca, hlavného štátneho radcu a riaditeľa
inšpektorátu SOI. Naopak, žalobca opätovne zdôrazňuje, že po celý inkriminovaný čas bol prítomný
na dohodnutom mieste výkonu práce podľa dokladu o vymenovaní do funkcie vedúceho štátneho
zamestnanca, hlavného štátneho radcu a riaditeľa inšpektorátu SOI a služobnej zmluvy a riadne si plnil
povinnosti vyplývajúce mu zo služobnej zmluvy. Čo sa týka kontroly vykonanej inšpektorátom práce u

žalovaného a predloženého záznamu z kontroly, v ktorom kontrolný orgán - Inšpektorát práce Bratislava
konštatoval, že zo strany žalovaného pri kontrole neboli zistené nedostatky v evidencii služobného
času a nebolo zistené porušenie ustanovenia § 99 Zákonníka práce žalobca uvádza, že vyjadril
nespokojnosť s vykonanou kontrolou nadriadenému orgánu, najmä z dôvodu, že žalovaný predložilžalobcovi na základe jeho žiadosti doklad č. 15/2014 zo dňa 22.4.2014 v ktorom žalovaný potvrdil,
že povinnosť zapisovania času začiatku a konca služobného času vedúcich pracovníkov - riaditeľov
krajských inšpektorátov SOI. Zákonník práce ani iný žiadny právny predpis nepozná výnimky, z ktorých

by bolo zrejmé, že je zrušená alebo obmedzená povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného
času „priamo riadených zamestnancov“ tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec pracovnej doby.
Žalovaný si odporuje tvrdením na pojednávaní dňa 8.4.2014, na ktorom uviedol, že dochádzka či
už radových zamestnancov alebo vedúcich zamestnancov je vedená podľa tohto zápisu v zmysle
predpisov, a pritom žalobcovi predložil písomný dôkaz, v ktorom potvrdzuje, že na priamo riadených

zamestnancov SOI sa povinnosť zapisovať do evidencie dochádzky nevzťahuje a nepredložil žiadnu
inú formu evidencie služobného času žalobcu ani ostatných riaditeľov krajských inšpektorátov SOI.
K predloženému záznamu z vykonaného auditu vykonaného Správou finančnej kontroly je potrebné
uviesť len tú skutočnosť, že tento doklad nijako nesúvisí s prejednávaným prípadom, nakoľko kontrola
bola zameraná na hospodárenie s pohonnými hmotami pri vykonávaní služobných ciest u pracovníkov,
ktorí mali pridelené referentské vozidlá. Kontrolný orgán okrem iného vyčítal žalovanému menšie

nedostatky týkajúce sa porušovania finančnej disciplíny a zapisovania konkrétnej adresy organizácie,
ktoré zamestnanec na služobnej ceste v tom ktorom meste navštívil. Je rozporuplná a nepreskúmateľná
argumentácia zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 8.4.2014: „Čo sa týka denného výkazu, tak
mali zvyk, napísali od 7:30 - 16:00 hod hod. bez ohľadu na to, či boli vonku alebo neboli vonku.“
Z uvedenej argumentácie žalovaného možno dedukovať, že ostatní riaditelia krajských inšpektorátov

SOI mohli klamať, resp. klamali žalovaného pri evidencii služobných ciest vedených v knihách jázd
v porovnaní so skutočnou prítomnosťou na mieste výkonu práce, resp. mimo miesta výkonu práce
v dni uvedené v knihách jázd. Je zaujímavé, že jeden doklad /kniha jázd za mesiac február 2009/
dokazuje, že riaditeľ Ing. Poliak bol podľa knihy jázd celý deň v Handlovej alebo v Prievidzi v meste,
ale neexistuje žiadny doklad, ktorý by preukázal, že bol vo svojej kancelárii, resp. v úrade krajského

inšpektorátu SOI. Tak je to aj u ďalších riaditeľov, ktorí sú uvedení vo vyjadrení žalobcu ku knihám
jázd. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že nevie ako mohol žalobca vykonať kontrolu 13.3., keďže
k zmene kontroly došlo polhodinu predtým, lebo inšpektori došli na miesto a zistili, že prevádzka je
zavretá, tak dostali súhlas na vykonanie kontroly na inom objekte, a žalobca nevolal nikomu. Žalobca
poukazuje na skutočnosť, že pred vykonávaním funkcie riaditeľa Inšpektorátu SOI pracoval 18 rokov vo

funkcii inšpektora SOI a má dostatočné skúsenosti so zmenami kontrolovaných prevádzok a spôsobe,
ako sa inšpektori na kontrolované prevádzky presúvajú, ako ich ako inšpektorov SOI okolie registruje,
ako ich okolie vníma a ako sa rýchlo vie rozšíriť informácia o tom, kde inšpektori SOI vykonávajú
kontrolu. Žalobca nemal povinnosť niekomu volať, najmä nie svojím podriadeným, kde sa nachádzajú,
ale práve naopak, žalobca mal dostatok vedomostí, skúseností a informácií o skutočne vykonanej

kontrole podriadených pracovníkov.

Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania dňa 7.7.1992 uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca dňa 15.7.1992

nastúpil do práce ako inšpektor III na odbore kontroly. Rozhodnutím vedúcej služobného úradu č.
236/53/1/02 z 24.5.2002 bol žalobca vymenovaný do funkcie samostatný radca - inšpektor SOI IV. od
1.6.2002 a rozhodnutím vedúcej služobného úradu č. 236/53/1/04 z 9.11.2004 bol žalobca vymenovaný
do stálej štátnej služby, pričom ako pravidelné miesto výkonu štátnej služby bol uvedený Inšpektorát
SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj s územnou pôsobnosťou pre vybrané okresy v zmysle

Organizačného poriadku SOI (Služobného predpisu č. 1/2007 teda: Košice I, II, III, IV, Košice-okolie,
Sobrance, Michalovce, Trebišov, Rožňava, Gelnica, Spišská Nová Ves).
Dňom 20.10.2010 bol žalobca rozhodnutiami žalovaného zo 14.10.2010 vymenovaný do funkcie
vedúceho štátneho zamestnanca - hlavného štátneho radcu, riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v
Košiciach pre Košický kraj s tým, že najnáročnejšími činnosťami, ktoré bude vykonávať sú: koncepčná

a koordinačná činnosť pri tvorbe štátnej politiky v oblasti štátnej kontroly vnútorného trhu, kontrolná a
dozorná činnosť s celospoločenským dosahom vo veciach ochrany spotrebiteľa.
Podľa prílohy č. 1 k dodatku k služobnej zmluve č. 236/53/1/2002, č. 429/53/1/2010 hlavnou činnosťou
žalobcu v uvedenej bola tvorba stratégie a koncepcie štátnej kontroly vnútorného trhu, koordinovanie
výkonu kontrolnej činnosti pri zabezpečovaní ochrany oprávnených záujmov spotrebiteľov s možnými

dôsledkaminarozhodnutiasceloštátnymdosahom,koordinovaniespoluprácesorgánmiverejnejsprávy
a združeniami na ochranu spotrebiteľa vymedzené kompetenciami určenými zákonmi, koordinovanie
spolupráce s inými kontrolnými orgánmi aj na medzinárodnej úrovni, rozhodovanie v prvom stupni
správneho konania. Okrem týchto činností patrili do jeho pôsobnosti aj ostatné činnosti - riadenie,rozhodovanie a kontrolovanie činnosti Inšpektorátu SOI v oblasti: hlavnej činnosti, spolupráce s
masmédiami, hospodárenia a správy zvereného majetku a pridelených rozpočtových prostriedkov, CO,
BOZP a PO, vydávania interných riadiacich predpisov, zriaďovania poradných orgánov, štátnej služby.

Činnosť riaditeľa v tom čase upravoval Služobný predpis č. 1/2007 - Organizačný poriadok, ktorý v časti
III, článok 4 bod 3 presne určuje povinnosti riaditeľa inšpektorátu podľa ktorých jeho činnosť je založená
na hlavne riadiacej činnosti.
Podľa poverenia žalobcu z 28.10.2010 č. 3532/2010 žalobca poveril Mgr. Gazdovú zastupovaním v čase
jeho neprítomnosti v služobnom úrade nepresahujúcej dva týždne.

Neznámypisateľ[email protected]ňa15.3.2012zaslal
emailovú sťažnosť ÚR SOI, v ktorom bolo uvedené, že košický riaditeľ chodí alebo skôr nechodí do
práce opitý už dosť dlho a stretol ho zas opitého v jednom zariadení.
Na základe uvedeného ÚR SOI emailom z 22.3.2012 emailom požiadala Mgr. Gazdovú, aby jej písomne
oznámila, aká bola dochádza žalobcu od 9.3.2012, či pozorovala u neho prejavy, ktoré by nasvedčovali,
že koná pod vplyvom alkoholu a kto zo zamestnancov s ním prišiel do kontaktu. Obratom Mgr. Gazdová

ústrednej riaditeľke o.i. oznámila, že dňa 12.3.2012 žalobca prišiel do práce o 7.30 hod. a okolo 8.00
hod. jej oznámil, že odchádza si vybaviť dôležité veci, ťažko gestikuloval a bolo z neho cítiť alkohol, už sa
nevrátil. Dňa 13.3.2012 žalobca prišiel do 7.30 hod. a odišiel okolo 9.00 hod. a už sa nevrátil. 15.3.2002
prišiel riadne ráno, odišiel v dopoludňajších hodinách a už sa nevrátil. 16.3.2012 prišiel riadne ráno,
odišiel o 7.45 hod. a už sa nevrátil. 19. a 20.3.2012 mal dovolenku. 21.3.2012 prišiel riadne ráno a odišiel

pred 11.00 hod. a už sa nevrátil. 22.3.2012 do 12.47 hod. neprišiel do práce. Do kontaktu s riaditeľom
prišlap.MlejováaSándorováaojehoneprítomnostinainšpektorátevedelaajJUDr.Ivančová.Následne
tieto skutočnosti Mgr. Gazdová aj napísala v liste zaslanom vedúcej služobného úradu, kde doplnila, že
riaditeľ dňa 22.3.2012 v služobnom čase od 7.30 do 15.30 neprišiel na inšpektorát. List podpísali aj Mária
Mlejová a Katarína Šandorová a k jeho obsahu sa vyjadrila aj JUDr. Silvia Ivančová, ktorá uviedla, že

v dotknutom období bola p. Mlejovou oboznámená, že p. riaditeľ nebol na úrade prítomný vôbec alebo
po rozdelení pošty, príp. vybavení inej agendy odišiel a tak tomu bolo aj 14.3.201, kedy Mgr. Gazdová
bola na celodennom ošetrení s deťmi.
Rozhodnutiami zo dňa 23.3.2012, ktoré mu boli doručené 3.4.2012, bol žalobca v súlade s § 3 ods. 3
zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a v súlade

s § 37 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe odvolaný z funkcie riaditeľa Inšpektorátu SOI so
sídlomvKošiciachpreKošickýkrajvofunkciihlavnýštátnyradcaInšpektorátuSOIsosídlomvKošiciach
pre Košický kraj vedúcou služobného úradu - ústrednou riaditeľkou Slovenskej obchodnej inšpekcie v
Bratislave.
Podľa Záznamu z odovzdávania Oznámenia o odvolaní z funkcie sa dňa 26.3.2012 dostavila na

Inšpektorát SOI pre Košický kraj ústredná riaditeľka RNDr. Machátová, štatutárny zástupca ÚR SOI Mgr.
Sivák a vedúca OÚ SOI Ing. Šutjaková za účelom odovzdania odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa I
SOI v Košiciach, ktorý sa však na pracovisko v uvedený deň nedostavil.
Od 27.3.2012 bol uznaný práceneschopným. Po skončení jeho práceneschopnosti bola zvolaná porada
vedenia SOI na deň 3.4.2012, na ktorej bol ako jeden z bodov porady aj odvolanie Ing. Milana Mihaľa z

funkcie riaditeľa I SOI Košice a pred odovzdaním príslušných dokladov vzťahujúcich sa k týmto krokom
bol Ing. Mihaľo informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré viedli vedúcu služobného úradu k tomuto
rozhodnutiu. Menovaný sa nijakým spôsobom nevyjadril.
Celodenné ošetrenie žalobcu dňa 26.3.2012 nebolo žalovaným uznané preto, pretože bolo predložené
až 4.4.2012, teda po uzávierke. Podľa oznámenia žalovaného zo 4.4.2012 žalobcovi bolo oznámené, že

na základe neospravedlnených dvoch služobných dní 22. a 26.3.2012, na ktoré včas nepredložil doklady
ospravedlňujúce jeho neprítomnosť v práci, mu bude krátená dovolenka a bude odhlásený zo sociálnej
a zdravotnej poisťovne. Podľa potvrdní Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava bol žalobca odhlásený
z poistenia pre neospravedlnenú neprítomnosť v práci.
Rozhodnutím zo dňa 26.3.2012 pod číslom 580/51/2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 3.4.2012,

bol podľa § 46 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 47 písm. i) a § 51 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 400/2009
Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov okamžite
ukončený jeho štátnozamestnanecký pomer zo strany služobného úradu. Dôvodom na okamžité
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom zo dňa 26.3.2012 bolo závažné porušenie
služobnej disciplíny neospravedlnenou celodennou, resp. viachodinovou neprítomnosťou v práci, v

dňoch 12.3.2012, 13.3.2012, 14.3.2012, 15.3.2012, 16.3.2012, 21.3.2012, 22.3. 2012, 23.3.2012, čím
došlo k nedodržaniu určeného týždenného služobného času. Týmto konaním mal žalobca porušiť § 60
ods. 1 písm. j) zákona o štátnej službe a ustanovenia článku 20 bodu 3 písm. l) služobného predpisu č.
1/2009 Služobného poriadku SOI pre zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu č. 2023/51/2009.Žalobcalistomz2.5.2012žalovanémuoznámil,žeokamžitéskončenieštátnozamestnaneckéhopomeru
z 26.3.2012 považuje za neplatné a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa
služobnej zmluvy. Podľa výplatnej pásky mal žalobca za marec 2012 mzdy 1.022,57 eur.

Žalobca v konaní tvrdil, že počas predmetných dní vykonával služobné povinnosti v úrade Inšpektorátu
SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj i mimo úradu Inšpektorátu - kontrola práce podriadených v
teréne za predchádzajúci týždeň, pracovné stretnutia, pričom nedošlo k ohrozeniu činnosti a fungovania
Inšpektorátu SOI pre Košický kraj a nespôsobil služobnému úradu - Ústrednému inšpektorátu SOI a ani
Inšpektorátu SOI pre Košický kraj žiadnu škodu ani inú ujmu. Podľa tvrdenia žalobcu dňa 12.3.2012

vykonával služobné povinnosti v úrade KI SOI Košice a tiež mimo úradu plus kontrola práce inšpektorov,
ktorí boli v teréne: dňa 9.3.2012 a to pani Kocúreková, Veselovský v Dráčiku OC Optima Košice, v
OC Kauflande Košice, v Kik Textil, Popradská 92; 13.3. opäť služobné povinnosti v úrade Krajského
inšpektorátu plus pracovné stretnutie mimo úradu, išlo o kontrolu Krajčiovej, Nagyovej v objekte Bocian
baby, L. Novomeského 13 Košice, ďalej Horňákovej, Grácovej v Papiernictvo na Hlavnej 5, Košice;
14.3.2012 takisto v úrade aj mimo úradu KI plus kontrola inšpektorov v teréne Píslová, Kocúreková v

objekte Vinatex, Južná trieda 31 Košice, Veľký dizajn, Borodáčová 46, Košice, 15.3. opäť v úrade aj
mimo úradu plus kontrola inšpektorov v teréne: Rozsypal, Juris v Nay na Trolejbusovej v Košiciach
a ďalej kontrola Blážovej, Molokáčovej, Toryská 5; 16.3. opäť v úrade aj mimo úradu plus kontrola
inšpektorov:Blážová,MolokáčovávBábätkovenaMoldavskej43,Peško,KocúrekvPCCKOnaŠtúrovej
1 v Košiciach; 21.3. opäť v úrade aj mimo úradu plus kontrola inšpektorov v teréne bez uvedenia; 22.3.

pracovné stretnutie mimo úradu plus kontrola inšpektorov v teréne a to: Tomčo, Kocúreková v Domácich
potrebách na Alžbetinej 1, Košice a Kancelárske potreby Makro na Zámočnickej 12 v Košiciach; 23.3.
služobné povinnosti v úrade a mimo úradu KI plus kontrola inšpektorov v teréne: Boda, Ohrablo v
Domácich potrebách na Triede L. Svobodu 2 v Košiciach, Blážová, Píslová Nábytok Kika na Moldavskej
ceste.

Podľa článku 20 bod 3. písm. l) služobného predpisu č. 1/2009 - Služobného poriadku Slovenskej
obchodnej inšpekcie pre zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu za závažné porušenie služobnej
disciplíny služobný úrad SOI stanovuje neospravedlnenú neprítomnosť v práci v trvaní jedného a
viac služobných dní, ktoré nemusia na seba bezprostredne nadväzovať, počas trvania 30 služobných
dní a podľa bodu 4. je také porušenie služobnej disciplíny u štátneho zamestnanca dôvodom na

okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 51 zákona o štátnej službe. Podľa článku 21 bod
1. služobný čas zamestnanca je čas, v ktorom zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii
služobnému úradu SOI. Podľa článku 21 bodu 5. o začiatku a konci služobného času rozhoduje vedúci
služobného úradu SOI. Začiatok je stanovený na 7,30 hod. a koniec na 15,30 hod. V uvedenom čase
je zahrnutá aj prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá je podľa bodu 3. 30 minútová a podľa bodu 7.

sa nezapočítava do služobného času.. Podľa článku 21 bodu 14. zamestnanec je povinný na začiatku
denného služobného času byť už na svojom pracovisku a odchádzať z neho až po skončení služobného
času. Príchod a odchod z pracoviska sa eviduje v Knihe príchodov a odchodov (Knihe dochádzky).
Podľa článku 21 bodu 15. zamestnanec sa nesmie vzdialiť z pracoviska bez vedomia svojho vedúceho
zamestnanca, pričom čas a dôvod odchodu zapíše do knihy dochádzky. Pri plnení služobných úloh mimo

svojho pracoviska napíše navštívené miesto okrem prípadov plnenia služobných úloh podľa plánu práce
kontrolnej činnosti. Podľa článku 21 bodu 16. zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť dôvod,
pre ktorý nemôže prísť do práce. Doklad o pracovnej neschopnosti je povinný doručiť na pracovisko
najneskôr do 3 dní od jeho vystavenia. Podľa článku 21 bodu 17. ak zamestnanec nebol v práci bez
vedomia svojho vedúceho zamestnanca, resp. nemá vážny osobný dôvod, ktorý písomne dokladuje,

bude sa jeho konanie považovať za neospravedlnenú neprítomnosť v práci.
Podľa tvrdenia žalovaného všetci riaditelia boli oboznámení s tým, že keď sa niektorý z riaditeľov
nachádza mimo kraja, tak sa to nahlasuje priamo ústrednej riaditeľke, ktorá si to zapisuje do
notesu. Ak ide len na bežnú kontrolu v rámci svojho kraja, tak vtedy to len nahlási na sekretariáte
ústrednej riaditeľky. Skutočnosť, že sa tak dialo, potvrdzujú výpovede svedkov aj predložený Prehľad

neprítomnosti riaditeľov inšpektorátov SOI na pracovisku z február a marec s poznámkami: dovolenka,
kontrola inšpektorov v teréne a pracovné stretnutia mimo pracoviska; u žalobcu bola poznamenaná
dovolenka dňa 19. a 20.3.2012 a poznámkový zošit.
Podľa knihy dochádzky všetkých zamestnancov Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický
kraj za mesiac marec 2012 sa žalobca do uvedenej knihy nezapisoval.

Podľa evidencie „zablokovania“ a „odblokovania“ objektu Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre
Košickýkrajzamesiacejanuár,februáramarec2012 spoločnosťouG1Monitor,s.r.o.,žalobcaskódom
1 prichádzal do práce aj pred 7:30 hod. Dňa 13.3.2012 až 16.3.2012 a 21.3.2012 vypol žalobca poplašnézariadenienabudoveInšpektorátuSOIsosídlomvKošiciachpreKošickýkrajvčasoch6:53:26,6:07:49,
6:31:43, 06:04:35 a 06:59:00.
Podľa záznamu Inšpektorátu práce Bratislava IBA-9-51-2.3/Z-E24-13 zo 4.11.2013 u žalovaného

(vrátane inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj nedošlo k porušeniu zákona o štátnej
službe v nadväznosti na § 99 ZP.
Zo záznamov o vykonaných kontrolách inšpektorov v rokoch 2011 a 2012 súd zistil, že žalobca vo funkcii
riaditeľa vyhotovil 5 takýchto záznamov v roku 2011. Na záznamoch o vykonaných kontrolách riaditeľov
nie sú potvrdenia z prevádzkových jednotiek, na niektorých nie sú riaditeľ vykonal kontrolu, či inšpektori

boli alebo neboli v kontrolovanej prevádzke, chýbajú mená resp. čísla pracovníkov SOI, ktorí mali byť
kontrolovaní. Niektoré z týchto záznamov boli vyhotovené niekoľko dní po kontrole inšpektorov.
Podľa tvrdenia žalovaného obvykle sa u žalovaného po vykonanej kontrole inšpektorov v teréne sa
spisuje záznam o tejto kontrole, ktorý sa následne zakladá na príslušnom inšpektoráte a slúži ako jeden
z podkladov pri hodnotení jednotlivých inšpektorov, jedná sa o kontrolu zamestnanca a nie prevádzky.
Na prvej gremiálnej porade v októbri 2010 bolo dojednané, že nie je podmienkou pečiatka vedúceho

kontrolovaného subjektu a podpis.
Podľa kníh jázd z rokov 2007 až 2010 súd zistil, že niektorí riaditelia, napr. pre Žilinský kraj - Ing. Polák
v roku 2009 vykazoval služobný čas mimo úradu aj celý pracovný deň.
Podľa správy z vládneho auditu III/782/2009 bol u žalovaného vykonaný audit na základe
poverenia č. 40/PZ-10/2009 na vykonanie vládneho auditu riaditeľom správy finančnej kontroly

Bratislava z 15.4.2009, na základe ktorého bol vypracovaný ústredným inšpektorátom Slovenskej
obchodnej inšpekcie dodatok k opatreniam prijatým na základe vládneho auditu vykonaného štátnymi
zamestnancami SPK Bratislava podľa poverenia č. 40/PZ-10/2009, podľa ktorého bodu 5. ÚI SOI uložil
dôsledne kontrolovať vyplňovanie predpísaných údajov v prvotnej evidencii vedenej v autodoprave
(žiadanky, záznamy o prevádzke, vozové zošity), pričom v správe bolo vytknuté, že v žiadankách a

záznamoch o prevádzke vozidla nie je v rubrike Cieľ cesty uvedený okrem názvu mesta aj názov ulice
alebo navštívenej organizácie.
Podľa odpovede Úradu boja proti korupcii Prezídia policajného zboru Bratislava ohľadom anonymného
podnetuprepodozrenieztrestnejčinnosti-korupciepracovníkovInšpektorátuSOIsosídlomvKošiciach
pre Košický kraj, Mgr. Silvie Gazdovej a Ing. Jána Veselovského boli podania preverované v zmysle

zákona o PZ a informácie v nich uvedené sa nepotvrdili.
Podľa týždenného pracovného plánu OTKVaos Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre košický
kraj pre dni 12.3.2012 až 16.3.2012 dňa 14.3.2012 pôvodne mala byť kontrolovaná prevádzka Baťa v
OC Optima, avšak inšpektori došli na miesto a zistili, že prevádzka je zavretá, tak dostali súhlas na
vykonanie kontroly na inom objekte - Vinatex. Podľa plánu boli vykonané kontroly dňa 9.3.2012 - pani

Kocúreková, Veselovský v Dráčiku OC Optima Košice, v OC Kauflande Košice, v Kik Textil, Popradská
92, Košice; 13.3.2012 - o kontrola Krajčiovej, Nagyovej v objekte Bocian baby, L. Novomeského 13,
Košice, ďalej Horňákovej, Grácovej v Papiernictvo na Hlavnej 5, Košice; 15.3.2012 - Rozsypal, Juris v
Nay na Trolejbusovej v Košiciach a ďalej kontrola Blážovej, Molokáčovej, I.SHEEP-OC Galéria, Toryská
5 v Košiciach; 16.3.2012 kontrola inšpektorov: Blážová, Molokáčová v Bábätkove na Moldavskej 43,

Košice; Peško, Kocúrek v PCCKO na Štúrovej 1 v Košiciach; 22.3.2012 kontrola inšpektorov: Tomčo,
KocúrekovávDomácichpotrebáchnaAlžbetinej1,KošiceaKancelárskepotrebyMakronaZámočnickej
12 v Košiciach; 23.3.2012 kontrola inšpektorov v teréne: Boda, Ohrablo v Domácich potrebách na Triede
L. Svobodu 2 v Košiciach, Blážová, Píslová Nábytok Kika na Moldavskej ceste v Košiciach.
Súdu boli predložené teda výpisy Orange Slovensko a.s. z monitorovania telefónneho čísla 915796678

Ing. Mihalo a tiež prehľad toho, čo by sa bolo ukázalo na monitore, ak by v skutočnosti jeho mobilný
telefón nachádzal na miestach kontroly. Vo výpise je výsek ulíc v 20-stupňovom uhle, kde sú uvedené
len okrajové ulice, aby bolo zrejmé, ktorá ulica je týmto monitorom podchytená. Porovnaním bolo zrejmé,
že podľa výpisov monitorovania telefónneho čísla 915796678 sa telefón nachádzal takmer vždy v časti
Košíc - Staré mesto a občas Juh a podľa adries subjektov, ktoré podľa tvrdení žalobcu v predmetných

dňoch kontroloval mali byť monitorované napr. aj mestské časti Terasa, Dargovských hrdinov.
Podľa tvrdenia žalovaného, žalobca bol ešte na jeho prvej gremiálnej porade v roku 2010 poučený o
tom, že sa monitorujú služobné telefóny. Ani úrad na ochranu osobných údajov, ktorý vykonal kontrolu
u žalovaného, nespochybnil právo zamestnávateľa kontrolovať mobil. Riaditelia dostávali nové mobilné
telefóny.

Z vyjadrenia žalovaného súd zistil, že klasická inšpekcia prebieha v tom zmysle, že najprv sa skontroluje,
či označenie prevádzky je v súlade so zákonom č. 250/2007, potom sa anonymne urobí nákup,
skontroluje sa, či ceny sú ako majú byť, či bloček obsahuje všetky náležitosti, ktoré má mať a potom sa
e spíše inšpekčný záznam. Následne ak riaditeľ chce vykonať kontrolu, tak v prvom rade si vyžiada teninšpekčný záznam. Tam je bloček, čiže nie je potrebné, aby išiel na prevádzku riaditeľ. V prípade, že by
sa zistili nejaké nedostatky, môže sa vykonať opakovaná kontrola, či boli odstránené nedostatky, potom
sa opäť spíše inšpekčný záznam. Pokiaľ ide o vedúcich alebo riaditeľa, títo môžu kontrolovať, akým

spôsobom inšpektori robili inšpekciu a to tým spôsobom, že sa ide na prevádzku. Ak sú tam inšpektori,
taksasnimispojí.Pokiaľtamniesú,takpotomsatenvedúcialeboriaditeľspojísozodpovednouosobou
v danej prevádzke a overí si, či tam vôbec inšpektori boli a ako sa správali. Z toho sa potom tiež spíše
záznam. Spravidla takéto kontroly vykonáva riaditeľ s vedúcim odboru alebo dvaja vedúci odboru. Pokiaľ
ide o sťažnosti na inšpektorov, tak je možné, že niekto sa len telefonicky sťažuje, ak ide o drobnosť, tak

môže to riaditeľ prebrať s inšpektorom a v prípade, že dospeje k záveru, že je potrebné ho napomenúť,
tak ho môže aj napomenúť. Vždy by mal v prípade nedostatkov potom informovať aj riaditeľa ústrednej
inšpekcie, nakoľko sa vedú osobné spisy zamestnancov, kde sa takéto veci zakladajú. Pokiaľ by išiel
riaditeľ na prevádzku prešetrovať sťažnosť, tak sa musí minimálne dostať do kontaktu s tým, kto sa
sťažoval a preveriť si skutkový stav a taktiež by to mal prebrať s dotknutým inšpektorom. Žalovaný nemá
vedomosť o tom, že by žalobca s niektorým z inšpektorov riešil v predmetných dňoch nejakú takúto

sťažnosť a aj v tomto prípade platí, že by mal opustenie pracoviska oznámiť na sekretariáte ústrednej
riaditeľky.
Žalobca v konaní vypovedal, že 26.3.2012 mal náhle krvácanie z určitej časti tela, preto podstúpil
chirurgické ošetrenie. Mal telefonát od ústrednej riaditeľky, aby sa dostavil na inšpektorát. Povedal jej,
že nemôže, že je pod silnými liekmi, že má bolesti a je unavený. Tak ho vyzvala, aby na druhý deň

došiel do Bratislavy. Uviedol, že zrejme bude práceneschopný a tak aj bolo. Aj ju o tom informoval.
Na 3.4. bola zvolaná mimoriadna gremiálna porada za účelom jeho odvolania, pretože nič dôležité sa
neprejednávalo. Na konci riaditeľka pred všetkými riaditeľmi, tiež pred ekonomickou námestníčkou, tu
prítomným právnikom a ďalšími prečítala hanebný anonymný email s dodatkom, že nevedela, že má v
Košiciach riaditeľa alkoholika a že celé mesto vie, že žalobca pije. Myslí si, že za všetkým bola Silvia

Gazdová, ktorá je teraz riaditeľkou. Keď sa žalobca chcel vyjadriť, stopla ho riaditeľka, že aj tak všetko
robila Silvika a nedala mu priestor na vyjadrenie. Nikdy mu nebol zistený alkohol ani vyčítané porušenie
pracovnej disciplíny. Ing. Šutiaková mu dala podpísať odvolanie z funkcie a bol vyzvaný na odovzdanie
preukazu. Cítil sa ponížený, diskriminovaný. Všetky doklady mu boli doručené 3.4. o 13:10 hod. Až po
ceste do Košíc si to pozorne prečítal, a nič sa tam nepísalo o alkoholizme, ktorý mu bol ústne vyčítaný.

Zmenili dôvody. Vychádzali z domnienok pani Gazdovej, kedy prišiel a odišiel. Nie je povinný hlásiť to
podriadenej, najmä ak má bližší vzťah k podriadenému inšpektorovi. Pri tom, pokiaľ ide o anonymné listy
ostatným pracovníkom, tam ústredná riaditeľka postupovala celkom inak. Keď prišiel anonym ohľadne
korupcie na pani Gazdovú a Veselovského, tento postúpil ústrednej riaditeľke a tá to odstúpila Úradu
boja proti korupcii. Doteraz sa to vyšetruje, ale to nebránilo tomu, aby pani Gazdová bola vymenovaná

za riaditeľku. Riaditeľ po väčšine je v teréne a nie je pravdou, ako tvrdí druhá strana, že riaditeľ má
sedieť a očakávať sťažovateľov alebo kontrolu zo strany iného subjektu. Podľa výplatnej pásky má
uvedené nevyplatené časy len 15 hodín, to znamená dva pracovné dni. Neuznali mu to chirurgické
ošetrenie z 26.3, aj keď nevie prečo. Celodenné ošetrenia sa posielajú jednorazovo, keď sa ich nazbiera
viac. V okamžitom skončení pracovného pomeru, je len deň 22.3. aj to nie je konkretizované, koľko

som mal chýbať. Navyše v uvedený mesiac dostal aj osobný príplatok. On nemal pridelené referenčné
vozidlo, pohyboval sa v rámci Košíc, čiže neuplatňoval si cestovný príkaz. Z ústredného riaditeľstva
mali predtým kontrolu, prišla osobne vedúca osobného útvaru Ing. Šutjaková, tiež vedúci kancelárie
ústrednej riaditeľky Ing. Šoltés, pričom kontrolovali dochádzku, evidenciu jázd, dychové skúšky všetkých
zamestnancov vrátane vedúcich zamestnancov i žalobcu a nezistili žiadne nedostatky. Na gremiálnej

porade po jeho vymenovaní sa ústredná riaditeľka pýtala, koľko kontrol vykonali jednotliví riaditelia, tí
oznámili 3 až 5 vykonaných kontrol, následne ich ústredná riaditeľka vyzvala, aby vykonávali viac kontrol
v teréne inšpektorov. Nikým mu nebolo nakázané, že sa má hlásiť ústrednej riaditeľke ak ide na kontrolu.
Nikdy mu to nebolo vytýkané aj keď sa na porade bavili o tom, že boli na kontrolách.
Svedkyňa Mária Mlejová svojej výpovedi uviedla, že pracuje pre žalovaného ako radca na sekretariáte

riaditeľa. Pokiaľ ide o vyjadrenie, ktoré som posielala pani Machútovej s Mgr. Gazdovou, trvá na tom,
čo tam uviedli. 12.3. prišla do práce asi o 7:30 hod, vtedy už bol žalobca v práci, avšak okolo 8:00
odišiel s tým, že si potrebuje niečo súrne vybaviť. Majú kancelárie tak, že žalobca okolo svedkyne
musí prechádzať. Videla ho, divne gestikuloval, košeľa mu trčala, bolo z neho cítiť alkohol. Nehlásila to
ústrednej riaditeľke. Tak isto 13.3., bola na sekretariáte aj s vedúcou odboru technickej kontroly výrobkov

a ochrany spotrebiteľov Mgr. Gazdovou a povedal tiež, že odchádza niečo vybaviť. Odišiel o 9:00 hod.
a už sa nevrátil, kým bola v práci. Nevidela ho opúšťať budovu, ale zamykal kanceláriu, čo nezvykol
robiť, keď išiel len k niekomu inému do kancelárie a aj jej povedal, že odchádza. 15.3. bol taktiež ráno v
práci, odišiel v doobedňajších hodinách a už sa nevrátil. 19. a 20.3. ju žalobca požiadal, aby ústrednejriaditeľke nahlásila dovolenku. Vo štvrtok 22.3. neprišiel do práce vôbec a ani sa jej neozval. V piatok
23.3. prišiel a tiež odišiel v dopoludňajších hodinách a nevrátil sa, kým bola v práci do 15:30 hod., resp.
pani Gazdová. V pondelok 26.3. tiež neprišiel do práce a bola v Košiciach ústredná riaditeľka a tiež jej

zástupca Mgr. Ján Sivák a Ing. Šutjaková. Snažili sa mu telefonicky dovolať, avšak nedvíhal. Keď sa
konečne okolo obeda dovolali, tak ústredná riaditeľka ho vyzvala, aby prišiel, že ho čaká v práci, no
neprišiel. Tak mu potom opäť skúšali volať poobede na súkromný a služobný mobil a dovolali sa mu
až okolo 14:30 hod. a ústredná riaditeľka bola veľmi rozčúlená. Do 16:00 hod. neprišiel do práce a
ústredná riaditeľka mu vtedy odkázala, aby došiel na druhý deň do Bratislavy. V utorok volal, že nepríde

do práce. V stredu doniesol PN-ku do konca marca. Svedkyňa nemá v pracovnej náplni zaznamenávať
čas príchodu a odchodu pána riaditeľa, len sa zvykne zapisovať plán práce a zmeny plánu práce, kde je
uvedené, ktorí inšpektori ktoré prevádzkové jednotky budú kontrolovať a tento plán práce sa predkladá
riaditeľovi,abymalprehľadoinšpektoroch.Sámpánriaditeľplánprácenemá.Svedkyňanadotazvedela
aj ako prišla aktuálna riaditeľka minulý týždeň. Hodiny má presne oproti sebe ako sedí. Svedkyňa sa
zapisuje osobne do knihy príchodov a odchodov, ale občas sa stane, keď je pri nej naraz veľa ľudí, že

povie, aby ju zapísali a beží odkódovať budovu. Vie, že kontroly inšpektorov robili pani Gazdová s JUDr.
Ivančovou, vedúcou právneho. Keď sa chodí na inšpekcie, tak sa chodí podľa toho plánu práce, či sa
inšpektori nachádzajú na tých operatívnych jednotkách. Mgr. Gazdová a JUDr. Ivančová tam nezvykli
yť celý deň, vždy sa vrátili. Nie je povinnosťou riaditeľa svedkyni nahlasovať, kedy ide na kontrolu a
nepamätám si, či bol na nejakej takej kontrole. Hlásenia sa posielali ústrednej riaditeľke. V období od

12. do 23.3.2012 keďže rozhodnutia nemohol nikto iný podpisovať okrem riaditeľa, tak tie čakali na to,
kým ich žalobca podpíše, pretože nik nebol poverený zastupovaním. Poštu mu svedkyňa dala na stôl a
na ňom bolo, aby ju roztriedil. Svedkyňa tiež uviedla, že by sa dozvedela, keby bol pán riaditeľ v práci,
pretože ak inšpektori sú v teréne, tak ich kancelárie sú zamknuté, čiže tam nemohol byť. Ak by bol u
pani Hvizdovej, s ňou je svedkyňa aspoň 5-krát za deň v kontakte. Keby bol na právnom, tak s nimi

svedkyňa tiež často cez deň komunikuje telefonicky alebo osobne, to by jej tiež povedali. Dňa 12.3. boli
všetci inšpektori v budove, pretože dvakrát do mesiaca v pondelok ostávajú celý deň a dvakrát v mesiaci
sú tak, že v pondelok doobedu sú v práci a poobede idú na kontroly. Keď sú vonku, vtedy si účtujú diéty
a svedkyňa im pomáha to vypisovať alebo tiež nahlásia, že sú v kancelárii a že si vypisujú inšpekčný
záznam v kancelárii, ak ho nebolo možné urobiť v kontrolovanej jednotke. Cez okná z pavlače vidieť

do všetkých kancelárií a na obedy chodievam s inšpektormi, vtedy vidí do kancelárií. Zvykla obvolať
inšpektorov aj právne oddelenie a zisťovať, či tam je pán riaditeľ. Tiež inšpektori videli odchádzať z
budovy pána riaditeľa a sa jej pýtali, kedy bude pán riaditeľ naspäť.
Zo svedeckej výpovede JUDr. Silvie Ivančovej súd zistil, že pracuje u žalovaného od roku 2004, je vo
funkcii vedúcej právneho odboru a túto zastávala už aj v roku 2012. Podpisovala sa pod vyjadrenie pani

Gazdovej z 23.3.2012. Čo považovala za potrebné upresniť, uviedla v dodatku. Ohľadne prítomnosti
riaditeľa sa dozvedala buď zo sekretariátu alebo keď bola na poschodí. Ona má kanceláriu na prízemí.
Skutočnosť, že 12.3.2012 žalobca ťažko gestikuloval, že bolo z neho cítiť alkohol, osobne vnímala,
pretože chystala veci na poradu a bola na sekretariáte po prezenčnú listinu a ďalšie doklady. Pán riaditeľ
pôsobil neupravene. Riaditeľ zvykol chodiť ráno okolo 7:30 hod. niekedy aj skôr. Potom už cez deň

12.3. nebol, keď sa ho pokúšala zohnať. Nevidela ho odchádzať, len od pani Mlejovej vedela, že odišiel
a keď ho hľadala, tak jej bolo povedané, že nie je v práci. S pani Gazdovou komunikuje dosť často.
Neskúmala dôvody neprítomnosti riaditeľa, nezvykol sa zdôverovať v tomto smere. Kontroly inšpektorov
v teréne vykonával riaditeľ s vedúcou kontroly alebo niekedy aj vedúca kontroly so svedkyňou, občas
aj s právničkou. Zakaždým sa navštívila tá kontrolovaná jednotka podľa plánu práce, kontaktovala sa

oprávnenáosobaaspýtalisa,čikontrolaprebehlavporiadku,legitimovalisa,pýtalisiinšpekčnýzáznam,
ak bol už spísaný, skontrolovali čas odchodu. Ak nebol inšpekčný záznam, pýtali sa potom inšpektorov,
či ho spisovali v kancelárii a následne ich informovali o vykonanej kontrole. Nebolo to zvykom vykonávať
kontrolu sám. Aj bývalý riaditeľ vykonával túto kontrolu vo dvojici.
Mária Šutjakovú vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že na ústredný inšpektorát bol doručený 15.3.

anonymný podnet, že riaditeľ v Košiciach sa často nachádza pod vplyvom alkoholu, že zavolajú Markízu
a Inšpektorát práce. Myslela si, že ide o bývalého pána riaditeľa Horvátha, ktorý občas v súkromnom
čase požíval alkoholické nápoje. Taktiež ústredná riaditeľka si myslela, že ide o omyl a že to nebudú
riešiť, kým nepríde vedúci právneho odboru, ktorý bol na dovolenke od 16. do 19.3.2012. Dňa 20.3.
svedkyni volala p. Gazdová, že pani Pistlová z inšpektorátu v Košiciach skolabovala medzi 12:00 až

13:00 hod,
že sa nedokáže spojiť s pánom riaditeľom. Tak mu volala svedkyňa. Dvihol okamžite, ale čudne
artikuloval, bol zrejme pod vplyvom omamných látok. Vyjadril sa v tom zmysle, že čo sa stalo, že veď je
dospelá, že čo on s tým má. Do 26.3. ešte dvakrát volala pánovi riaditeľovi v popoludňajších hodináchmedzi12:00až15:00hod.a podobnereagoval.Následnenatosizasadlisvedúcimprávnehoodboruas
ústrednou riaditeľkou a rozhodli sa vyzvať vedúcu kontroly - pani Gazdovú, aby sa vyjadrila k dochádzke
žalobcu a či od poslednej gremiálky javil známky požitia alkoholu. Ona následne zaslala vyjadrenie aj s

podpismi ďalších zamestnankýň a pani riaditeľka sa rozhodla, že odvolá pána žalobcu z funkcie riaditeľa.
Chcela to urobiť osobne v kolektíve dotyčného, preto prišli na pracovisko do Košíc okolo 10:00 hod.
Žalobca nebol v práci a nikto nevedel z akého dôvodu. Snažili sa mu viackrát dovolať, aj na súkromné
číslo. Keď napokon dvihol, nedalo sa s ním rozprávať. Nechápal, kto mu volá, o čo ide, ťažko artikuloval.
Poobede volal, že našiel zmeškaný hovor, zjavne si nepamätal hovor z doobedia. Pýtal sa ústrednej

riaditeľky, že čo tam robí a keď ho volala do práce, sa jej vysmial, že načo by chodil, že je doma. Pani
riaditeľka bola veľmi urazená, že sa jej to ešte nikdy nestalo, hneď im to referovala. Ani do 15:30 hod. sa
žalobca nedostavil, tak sa ústredná riaditeľka rozhodla, že s ním ukončí aj štátnozamestnanecký pomer.
Nechali sekretariáte u neho všetky doklady o odvolaní a skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
Nasledujúceho dňa bola doručená práceneschopnosť žalobcu od 27.3. Na deň 26.3. predložil doklad
o chirurgickom zákroku až začiatkom apríla, pričom v zmysle služobného predpisu 11/2009 v tom čase

platného, neprítomnosť má zamestnanec zdokladovať najneskôr do troch dní. Žalobcovi nič nebránilo,
aby pokiaľ bol informovaný o tom, že má podstúpiť nejaký zákrok, aby o tom informoval dopredu, príp.
v priebehu dňa. Ešte keď odchádzali z Košíc, tak žalobca volal ústrednej riaditeľke na mobil. Odkázala
mu, že ho očakáva v Bratislave. On ju znova vysmial, že načo by tam došiel, že ako tam má dôjsť,
že on predsa vlakom nepôjde. Ústredná riaditeľka zvolala mimoriadnu pracovnú poradu do Bratislavy

na 3.4., kde boli pozvaní všetci riaditelia, došiel aj žalobca. Porada bola krátka, mala 3 body. V treťom
bode všetkých oboznámila o všetkých veciach, ktoré sa stali aj vrátane toho, čo sa stalo 26.3. Svedkyňu
vyzvala,abypredložilažalobcovidokladykpodpisu.Svedkyňaichpredkladalaaj tonahlaskomentovala,
čo predkladá - postupne odvolanie z funkcie riaditeľa v zmysle zákona 128/2002, taktiež odvolanie
v zmysle zákona o štátnej službe, následne skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a napokon

odobratieslužobnéhopreukazu,čižežalobcavedel,čopodpisuje.Kničomusanevyjadril.PaniGazdová,
keďže bola zástupkyňa riaditeľa, mala by mať vedomosť, kedy sa riaditeľ nachádza na pracovisku a
na výzvu ústrednej riaditeľky sa k tomu vyjadrila. Riaditeľ, hlavný štátny radca má určené pracovisko
Inšpektorát práce na Vrátnej 3 v Košiciach a mal by informovať ústrednú riaditeľku tak, ako všetci ostatní
v prípade, že vykonáva kontroly mimo kraja a keď v rámci kraja, tak volať na sekretariát ústrednej

riaditeľky alebo svedkyni. Ide o ústny pokyn, ktorý bol povedaný na gremiálnej porade, je to úzus.
Žalobca neodpracoval celý deň 22.3.2012 a v ostatné dni odišiel krátko po príchode, čiže matematicky
dá sa to ľahko vyjadriť, vypočítať, keďže pracovná doba je od 7:30 hod. do 15:30 hod. 12.3. odpracoval 1
hodinu, 13.3. 1 a pol hodinu, 14.3. nevie presne, lebo pani Gazdová bola v ten deň u lekára, 15.3. odišiel
v dopoludňajších hodinách, 16.3. odpracoval 15 minút, 21.3. odišiel o 11:00 hod. a 22.3. nebol v práci.

Stačí jeden deň absencie pre odvolanie z funkcie riaditeľa. Má za to, že rozhodujúci je deň pre odvolanie
zoštátnozamestnaneckéhopomerubolo26.3.,avšakvskončeníštátnozamestnaneckéhopomerunebol
uvedený, pretože žalobca mohol do 3 dní v zmysle interného pokynu predložiť doklad ospravedlňujúci
jeho neprítomnosť. Vo výplatnej páske má žalobca nezaplatených len 15 hodín, lebo vychádzali len z
tých celých dní, kedy nebol v práci, takže 22.3. a 26.3. V ostatné dni šlo len o viachodinovú neprítomnosť

a dochádzka sa likviduje len ako odpracovaný a neodpracovaný deň. Mali vyjadrenie troch štátnych
zamestnankýň o správaní sa žalobcu a o jeho neprítomnosti v práci.
Svedkyňa Nadežda Machútová vypovedala, že pracuje u žalovaného ako ústredná riaditeľka. Žalobca
bol od októbra 2010 do apríla 2012 vo funkcii hlavný štátny radca a riaditeľ Krajskej obchodnej inšpekcie.
15.3. obdržali email, v ktorom bolo oznámenie týkajúce sa alkoholizmu riaditeľa. Myslela si, že ide o

bývalého riaditeľa. Avšak 20.3. jej vedúca osobného úradu povedala, že v Košiciach odpadla jedna
inšpektorka, Dr. Pistlová a že pani Gazdová sa nevedela dovolať riaditeľovi, že teda mu následne volala
vedúca osobného úradu pani Šutjaková a keď sa mu dovolala, bol opitý a arogantný. Je pravda, že mal
v ten deň dovolenku, ale svedkyni skrslo podozrenie, že anonym bude pravdivý, tak 22.3. požiadala
pani Gazdovú, aby od 9.3. každý deň zdokladovala, v akom stave bol riaditeľ. Do dvoch hodín obdržala

odpoveď mailom a následne aj poštou. Keď sa zástupca svedkyne vrátil z dovolenky, tak sa rozhodla,
že pocestuje do Košíc. V pondelok nebol v práci žalobca už od rána. Inšpektora Ing. Jurisa svedkyňa
požiadala, aby zistiť, či nie je riaditeľ v 1 z 3 krčiem, čo sa spomínali v emaily. Hneď obehal tie krčmy a
informoval ju, že v jednej z nich - v Krčme u Lenky na Dominikánskom námestí - mu krčmárka potvrdila,
že tam pil od rána žalobca.. Keď sa žalobcovi dovolala, tak len neartikulovane znova opakoval, že je

doma. Potom o pol tretej volal, že čo chcela, že mal zmeškané hovory. Vôbec si nepamätal, že o 11:00
spolu rozprávali. Keď ho vyzvala, aby došiel do práce, odpovedal, že v žiadnom prípade. O 15:30 volal
pani Mlejovej a pýtal sa, či tam ešte sú, tak čakali do 16:00, ale nedošiel. Toho dňa sa svedkyňa rozhodla,
že s ním ukončí aj štátnozamestnanecký pomer. Po 16:00 jej žalobca znovu volal, tak mu povedala,že ho čaká v Bratislave. On povedal, že v žiadnom prípade, že ako sa tam dostane, nemal vodičský
preukaz. Potom ešte raz volal, či to myslí vážne. Nepovedal nič, čo by preukazoval nejaký dôvod jeho
neprítomnosti. Následne sa dal žalobca vypísať. Svedkyňa zvolala mimoriadnu poradu na 3.4.. Dovtedy

jej žalobca volal ešte dvakrát, že ako ho potrestá. Na porade opísala, čo sa 26.3. stalo a ako dôvod
pre odvolanie z funkcie a ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru uviedla absenciu. Pani Šutjaková
mu odovzdala doklady. Pred svedkyňou priznal, že to pokašľal. Pani Gazdová nemala oprávnenie ho
kontrolovať, ale ústredná riaditeľka áno a mala za to, že jeho kolegovia by sa vedeli vyjadriť k jeho
neprítomnosti v práci. Pani Gazdová sedí hneď oproti jeho kancelárii, takže má prehľad o tom, ako chodí.

Miestom výkonu práce žalobcu bol Inšpektorát. Riaditeľ má byť na inšpektoráte práce, jeho úlohou je
riadiť a keď opúšťa pracovisko, mal jej to hlásiť, pokiaľ išiel mimo kraj a pokiaľ v rámci kraja, tak na
sekretariát, aby vedela, keby volal pán minister kde kto je. Je to úzus. Vždy o tom informuje riaditeľa,
keď nastupuje do funkcie. Ak ide na nejakú kontrolu, tak to trvá možno hodinu, dve, určite nie celý deň.
Z výpovede svedkyne Silvie Gazdovej súd zistil, že vo štvrtok 15.3.2012 sa s ňou Ing. Šutjaková, vedúca
osobného úradu a opýtala sa, či je riaditeľ v práci. Keď jej svedkyňa odpovedala, že momentálne nie je,

opýtala kedy odišiel a aká bola jeho dochádzka od pondelka, že dostala anonym. Svedkyňa v súčasnosti
pracuje u žalovaného vo funkcii riaditeľsky Slovenskej obchodnej inšpekcie. V tom čase bola vedúcou
oddelenia kontroly ochrany spotrebiteľa. V piatok 16.3.2012 volala ústredná riaditeľka priamo na linku
pána riaditeľa, dvihla to jeho sekretárka pani Mlejová. Keď sa ústredná riaditeľka dozvedela, že tam
riaditeľ nie je, dala si zavolať k telefónu svedkyňu a pýtala sa jej, kedy riaditeľ odišiel a informovala

ohľadne anonymu. Následne ju ústrednej riaditeľka emailom požiadala, aby svedkyňa zdokumentovala
dochádzku pána Mihaľa. Keďže svedkyňa vedela už od toho prvého týždňa, že sú tu nejaké problémy,
tak si všímala, kedy prišiel a či sa vrátil, potom to spísala a poslala ústrednej riaditeľke. Po tých
dvoch týždňoch pani ústredná riaditeľka Ing. Šutiaková a Mgr. Sivák prišli skontrolovať pána riaditeľa.
V tie dni, ktoré uviedla, tak presne uvádzala časy kedy ho videla, pretože jej kancelária je kolmo oproti

kancelárii pána riaditeľa a zároveň, keďže bola poverená zastupovaním riaditeľa, dotazovala sa na jeho
prítomnosť, pretože jej z toho vyplývali ďalšie povinnosti, na ktoré ju on sám poveril. Svedkyňa dňa
12.3.2012, keď sa konala rozšírená gremiálna porada, bola v kancelárii žalobcu a cítila alkohol, pôsobil
veľmi neupravene a len toľko jej povedal, že si musí niečo vybaviť, nech tú poradu urobí svedkyňa a
odišiel. Inak s ním svedkyňa v takom blízkom kontakte, aby cítila alkohol, nebola, iba v ten jeden deň.

Svedkyňa mala v pracovnej náplni kontrolu inšpektorov, pripravovala plán práce (ráno sa rozdeľovala
práca), kontrolovala inšpekčné záznamy, triedila podnety, zastupovala, riaditeľa napr. pri vybavovaní
sťažnosti, vedení porád. Nemala v náplni evidovať alebo kontrolovať príchody a odchody riaditeľa, ale
keďže ju sám poveril jeho zastupovaním, tak sa vyžaduje, aby vedela, či je prítomný na pracovisku.
Vo svojom vyjadrení podpísala, že sa pán riaditeľ sa dňa 13.3. a 15.3.2012 dostavil do práce do 7:30,

keďže chodila do práce vždy pred pol ôsmou a zvykla nakuknúť do kancelárie riaditeľa a pozdraviť
ho, čiže môže povedať, že tam v tom čase už bol, nie kedy predtým prišiel. Do konca jej pracovnej
doby, t.j. do 15:30 hod. sa nevrátil, nevie uviesť, či sa nevrátil do práce po 15:30 hod, ale nemali pružný
pracovný čas, to znamená ich pracovný čas vrátane riaditeľa bol od 7:30 do 15:30 hod.. Do budovy
sa však mohol dostať skôr alebo neskôr, keďže kľúče mal. Zaznamenával to monitor. Keďže telefonáty

z ústredia začali okolo 15teho, tak si spätne tie dva dni nemala problém zapamätať a keďže už bola
upozornená na to, tak si to osobitným spôsobom uvedomovala a vedela som tieto informácie podať.
Nebolo jej povinnosťou evidovať a kontrolovať dochádzku riaditeľa, ale bolo jej povinnosťou to vedieť,
keďže to vyplývalo z jej funkcie zástupcu riaditeľa a keď jej to nepovedal sám riaditeľ, tak sa na to pýtala
sekretárky. Svedkyňa bola požiadaná ústrednou riaditeľkou, aby uviedla tých, ktorí prišli do priameho

styku s riaditeľom, tak uviedla tých, o ktorých vedela. Keďže pani Y. sedí hneď oproti jej kancelárie a
zvyknú mať otvorené dvere, tak okolo nich musí vždy riaditeľ prejsť, takže uviedla ju. Tiež pani Š., ktorá
zastupuje pani Y. počas obedňajších prestávok a pani K., ktorá tiež prišla do styku s pánom riaditeľom,
pričom ona výslovne uviedla dni, kedy pána riaditeľa videla. Riaditeľ môže ísť na kontrolu inšpektorov
alebo k lekárovi, preto sa ani nedá viesť jeho evidencia. Nemusel jej oznamovať dôvod odchodu, len

mala vedieť, že odchádza, pretože potom nastupujú povinnosti zastupujúcej. Hlásiť svoj odchod má len
ústrednému inšpektorátu. Tam, kde svedkyňa uviedla presné časy, tak to znamená, že presne vedela,
kedy riaditeľ odišiel. Tam, kde neuviedla presné časy, to znamená, že mohla mať zavreté dvere, ale
potom sa dopytovaním na sekretariáte dozvedela, že tam riaditeľ nie je. V utorok zase na sekretariáte
pred deviatou hodinou písali zmeny, hodiny mali pred sebou, takže presne vedela, kedy odchádzal.

Svedkyňa často chodí po chodbách, aj na právne oddelenie a keby tam riaditeľ bol, tak by určite
dozvedela, že je v budove. Riaditeľ zvykol odchádzať okolo 15:00 alebo 15:15 hod., no v predmetné dni
v tom čase neodchádzal. Svedkyňa chodila na kontroly a to väčšinou s vedúcou právneho - pani Y., raz
bola na kontrole s riaditeľom - v Sečovciach, keďže on nemá pridelené vozidlo, raz bol riaditeľ sám nakontrolu, vtedy jej dal aj záznam. Tieto záznamy sa štvrťročne posielajú na ústredný inšpektorát. Riaditeľ
mohol chodiť na kontroly s vedúcou právneho, s nejakým právnikom alebo s ňou.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe vedúci štátny zamestnanec (ďalej len
"vedúci zamestnanec") na účely tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto
zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený a) určovať a ukladať podriadenému štátnemu
zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny, b) organizovať,
riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.

Podľa § 12 ods. 1 a 2 zák. č. 400/2009 Z.z. vedúci služobného úradu (ďalej len "vedúci úradu")
na účely tohto zákona je služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade; to neplatí vo
vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo
ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa § 6 ods.
3 písm. b) piateho bodu. Vedúci úradu je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach
štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov; vedúci úradu je oprávnený konať aj vo

veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis. Vedúci
úradu môže v služobnom predpise poveriť konaním podľa prvej vety vedúceho zamestnanca.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa na čele Slovenskej obchodnej inšpekcie je ústredný riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva
minister hospodárstva Slovenskej republiky. Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a

odvoláva ústredný riaditeľ.
Podľa § 15 ods. 1 a 3 zák. č. 400/2009 Z.z. služobné predpisy sú vnútorné normatívne akty, ktoré
v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie
upravujú podrobnosti vykonávania štátnej služby. Služobné predpisy vydáva služobný úrad; tým nie
sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec

riadne oboznámený.
Podľa § 27 ods. 1 prvá veta zák. č. 400/2009 Z.z. služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára
vedúci úradu.
Podľa § 27 ods. 2 až 4 prvá veta zák. č. 400/2009 Z.z. služobná zmluva musí obsahovať podstatné
náležitosti, ktorými sú: a) názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu, b) meno a priezvisko

štátneho zamestnanca, dátum a miesto jeho narodenia a miesto trvalého pobytu, c) funkcia štátneho
zamestnanca podľa § 29, d) funkcia vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecké miesto
vedúceho zamestnanca, e) deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, f) druh štátnej služby, g) odbor
štátnej služby, ak sa určuje, h) stručná charakteristika najnáročnejších činností vykonávaných štátnym
zamestnancom, i) označenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby vrátane jeho adresy, j)

čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu, k) dĺžka kratšieho týždenného
služobného času, ak bol dohodnutý. Služobný úrad v služobnej zmluve uvedie aj údaj o služobnom
čase, o dĺžke dovolenky, o dĺžke výpovednej doby a o tom, že ide o štátnozamestnanecké miesto
mimoriadnej významnosti. Opis činností štátnozamestnaneckého miesta sa uvedie v prílohe služobnej
zmluvy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou. Opis činností štátnozamestnaneckého miesta bližšie určuje

najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy a ďalšie činnosti
vykonávané štátnym zamestnancom.
Podľa § 75 zák. č. 400/2009 Z.z. služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom
súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. V služobnom poriadku služobný úrad najmä
špecifikuje služobné podmienky upravené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho

zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny.
Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce,
len ak to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 37 ods. 4 zák. č. 400/2009 Z.z. vedúci úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať
z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 37 ods. 6 zák. č. 400/2009 Z.z. vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom
určeným v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca.
Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. štátnozamestnanecký pomer možno skončiť a) dohodou o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v

skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 1 prvá veta zák. č. 400/2009 Z.z. služobný úrad môže okamžite skončiť
štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú
disciplínu.Podľa § 51 ods. 2zák. č. 400/2009 Z.z. služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký
pomer podľa odseku 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, a v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po

návrate štátneho zamestnanca z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol.
Podľa 60 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. štátny zamestnanec je povinný
a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, iné všeobecne záväzné právne
predpisy a právne záväzné akty Európskej únie a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a

uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť
a ľudské práva,
b) vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby
všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,
c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej
služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám,

d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami,
najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech
alebo na prospech iného,
e) plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas,
f) zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom,

g) zastupovať nadriadeného vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia podľa § 62 ods. 1 písm.
f),
h) vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta,
i) riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi,

j) dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,
k) prehlbovať si kvalifikáciu,
l) poskytnúť služobnému úradu osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru,
m) ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,

nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho iba na oprávnené účely,
n) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
Podľa § 120 zák. č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia
§ 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55
ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72,

§ 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 4, 5 a 7, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až
95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116
ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150,
§ 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až
185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230, § 231 ods. 1, 4 až 6, § 232,

§ 233, § 233a, § 234 až 236 a § 240 Zákonníka práce.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 121 ods. 1 a 2 zák. č. 400/2009 Z.z. na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia

§ 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods. 2 a § 49
Občianskeho zákonníka. Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný zo zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to
výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce.

Žalobca v tomto konaní napadol neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením
pracovného pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. c) a § 51 ods. 1 a 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe,
preto súd pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia vychádzal z ustanovení špecializovaného
zákona o štátnej službe a subsidiárne z ustanovení Zákonníka práce.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru

adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod
uvedený v zákone, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť siným dôvodom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu
pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon
urobený. Dôvod okamžitého skončenie pracovného pomeru musí byť písomne uvedený tak, aby bolo

zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že
rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru výpovede z pracovného pomeru uplatňuje, a tiež aby
bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením a zrozumiteľných skutočností, v ktorých účastník vidí
naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný

pomer má skončiť. Zmyslom toho je, aby bol druhý účastník pracovného pomeru náležite chránený,
hlavne aby sa mohol brániť, že uplatnený dôvod nie je daný.
Žalovaný žalobcovi dňa 3.4.2012 doručil okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného
porušenia služobnej disciplíny neospravedlnenou celodennou, resp. viachodinovou neprítomnosťou
v práci, v dňoch 12.3.2012, 13.3.2012, 14.3.2012, 15.3. 2012, 16.3. 2012, 21.3.2012, 22.3.2012,
23.3.2012, čím došlo k nedodržaniu určeného týždenného služobného času a porušeniu § 60 ods. 1

písm. j) zákona o štátnej službe a ustanovenia Článku 20 bodu 3 písm. l) služobného predpisu č. 1/2009
Služobného poriadku SOI pre zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu č. 2023/51/2009.
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim
z pracovného pomeru [§ 47 ods. l písm. b) ZP] a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi
predpismi (§ 81 ZP), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného

vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod
na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných
povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň
intenzity. Zákon o štátnej službe práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej
závažným porušením pracovnej disciplíny (§ 47 písm. h) a závažným porušením pracovnej disciplíny.

Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru. Tieto pojmy, napriek tomu, že
od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, zákon ani Zákonník práce nedefinuje
a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných
hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej

disciplíny. Okamžité zrušenie pracovného pomeru je v porovnaní s rozviazaním pracovného pomeru
výpoveďou výnimočným opatrením, preto k nemu môže zamestnávateľ pristúpiť len vtedy, ak okolnosti
prípadu odôvodňujú záver, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
zamestnával až do uplynutia výpovednej doby.
Pretože vymedzenie hypotézy právnej normy nie je určené priamo právnym predpisom, ponecháva

súdu možnosť, aby podľa svojej úvahy v konkrétnom prípade vymedzil hypotézu tejto právnej normy zo
širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností a dospel k záveru, či konanie žalobcu uvedené v
okamžitomzrušenípracovnéhopomerumožnohodnotiťakozvlášťhrubéporušeniepracovnejdisciplíny.
Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 51 ods. 1 zák. o štátnej službe je
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ musí závažné porušenie pracovnej disciplíny

zamestnancovi preukázať. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom súd
prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, k doterajšiemu postoju k plneniu pracovných
povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k
spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na
zamestnávateľa, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu, v akej výške a pod.

O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom
čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti
na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou
neschopnosťou,čerpanímdovolenkyvsúladesoZákonníkompráce,udelenímneplatenéhopracovného
voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť

pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu, nenastávajú obvykle
v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej
dobe. Podľa článku 20 bod 3. písm. l) služobného predpisu č. 1/2009 - Služobného poriadku žalovaného
v súlade s ust. § 75 zák. č. 400/2009 Z.z. za závažné porušenie služobnej disciplíny služobný úrad SOI

stanovuje neospravedlnenú neprítomnosť v práci v trvaní jedného a viac služobných dní, ktoré nemusia
na seba bezprostredne nadväzovať, počas trvania 30 služobných dní.
V danom prípade išlo o osobu vo vedúcej funkcii, riaditeľa inšpektorátu, ktorý reprezentuje úrad, riadi
činnosť celého úradu a má byť príkladom pre svojich podriadených. Išlo o opakované niekoľkohodinovéabsencie(vpriebehu30dní8xpomin.4hod.,tedaviacakopolovicuslužobnéhočasu)vpriebehukrátkej
doby, pričom daným správaním okrem morálnej ujmy vo vzťahu vplyvu na pracovnú disciplínu ostatných
zamestnancov vznikla zamestnávateľovi škoda tým, že žalobcovi bola za čas niekoľkohodinových

absencií (počas 7 dní) vyplatená mzda (za celý mesiac 3/2012 vo výške 1.022,57 eur). Súd pri svojich
právnych záveroch zohľadnil tiež úlohu pracovného práva v súčasnom ekonomicko-sociálnom prostredí,
kedy je dopyt aj po kvalitnej pracovnej sile väčší než jeho ponuka, ktorý pomer by sa potom mal
prejaviť i v prirodzenej úrovni dodržiavania pracovnej disciplíny a v aplikácii sankcií, pri jej evidentnom
a najmä úmyselnom porušení za situácie, kedy zamestnávateľom je štátny kontrolný orgán, od ktorého

sa objektívne vyžaduje plnenie si všetkých povinností, ktoré pre neho vyplývajú z právnych predpisov
(najmä zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa).
Miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy priamo determinuje šírku dispozičného
oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi. Pri vymedzení miesta výkonu práce sa uplatňuje
princíp zmluvnej voľnosti. Miesto výkonu práce možno vymedziť uvedením presnej adresy, kde sídli
zamestnávateľ alebo jeho organizačná časť, alebo uvedením mesta, obce, v ktorej bude zamestnanec

vykonávať prácu alebo iným spôsobom (vymedzenie okresu, kraja, regiónu a pod.). Miesto výkonu práce
treba odlišovať od pojmu pracovisko. Miesto výkonu práce je v prevažnej miere širším pojmom. Za
pracovisko treba považovať určitý priestor, v ktorom má zamestnanec vykonávať prácu.
Služobný čas je čas, kedy štátny zamestnanec plní úlohy vyplývajúce mu z jeho zaradenia; podľa článku
21 bod 1. služobného predpisu č. 1/2009 služobný čas zamestnanca je čas, v ktorom zamestnanec

vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu SOI, preto poukazovanie na to, že sa žalobca
na pracovisku nachádzal mimo tohto časového úseku, je bezpredmetné. Podľa článku 21 bodu 5. bol
služobný čas u žalovaného pre všetkých zamestnancov stanovený na 7,30 hod. až 15,30 hod. vrátane
obedňajšej prestávky.
Súd má za to, že riaditeľ je ten, kto spolu s vedúcimi riadi činnosť inšpektorátu - dáva úlohy

svojim podriadeným a kontroluje ich plnenie, on je ten, ku komu má právo sa dostaviť sťažovateľ,
ku komu môže prísť kontrola iného štátneho orgánu alebo prokurátorský dozor, preto by sa mal
predovšetkým nachádzať na svojom pracovisku - inšpektoráte. A pokiaľ vykonáva služobné povinnosti
mimo inšpektorát mal by rovnako ako iní zamestnanci (článok 21 bod 15 služobného predpisu č. 1/2009)
informovať svojho nadriadeného, v danom prípade ústrednú riaditeľku. Z výpovede svedkov vyplynulo,

že žalobca bol oboznámený ako aj ostatní vedúci pracovníci, že majú oznámiť svoju neprítomnosť
ústrednémuinšpektorátu,žeplatítakýúzusažeichneprítomnosťevidujesekretárkaústrednejriaditeľky.
K skutočnosti, že neexistovala evidencia prítomnosti riaditeľov neznamená, že riaditelia nemuseli v
pracovnomčasebyťprítomnínapracoviskuariadnesiplniťpovinnostivyplývajúcezichfunkcie.Žalobca
na preukázanie svojich tvrdení o plnení si svojich služobných povinností nepredložil ani neoznačil žiaden

dôkaz. Nepredložil žiaden inšpekčný záznam, záznam o kontrole, nik nepotvrdil jeho prítomnosť na
prevádzkovej jednotke alebo pracovných stretnutiach, nie je dôkaz, že by si bol vyžiadal inšpekčné
záznamy,hovorilsinšpektormiokontroláchčisťažnostiach,alebosnadriadenouovýstupochzrokovaní.
Ajkeďžalobcatvrdil,žeaniiníriaditeliasanenachádzalivúradecelédnianevypĺňalizáznamyokontrole
resp. ich vypĺňali nedostatočne a niektorí sa nenahlásili na sekretariáte ústrednej riaditeľky a služobný

úrad to akceptoval, k uvedenej skutočnosti sa žalovaný vyjadril a vysvetlil, že do vykonania kontroly sa
nesprávne viedli denníky jázd a že záznamy sa viedli pre kontrolu zamestnancov. Žalovaný v konaní
vysvetlil, že predchádzajúci riaditeľ mal na starosti aj poplach, teda mal súhlas na používanie vozidla aj
na cestu domov a mohlo sa stať, že mal vozidlo u seba dlhšie, aj na noc, že do júna 2009 mali riaditelia
mesačný príkaz na jazdu a jazdili podľa toho, ako potrebovali a že bolo zvykom, že ráno si napísali jazdu

aukončilijuažkeďskončilapracovnádoba.Totokonštatovalaajfinančnákontrola zMinisterstvafinancií
SR v júni 2009 v júni, ktorá kontrolovala aj výkazy jázd a na základe toho došlo potom u žalovaného
k zmene. Ohľadne žalobcu však k žalovanému došiel anonym a v dôsledku toho ako aj iných reakcií
žalobcu u žalovaného vznikli pochybnosti o riadnom plnení si povinností zo strany žalobcu. Následne
4 pracovníčky potvrdili, že žalobca sa v dňoch uvedených v skončení pracovného pomeru na úrade

nezdržiaval niekoľko hodín počas celý služobného času, pričom doposiaľ nepreukázal, že si v tom čase
skutočne plnil povinnosti mimo úrad a navyše to ani včas nenahlásil na sekretariáte ústrednej riaditeľky.
Súd musí dať za pravdu žalobcovi v tom zmysle, že samotné včasné nevyplnenie záznamov o kontrole
(keď tak mohol urobiť aj neskôr rovnako ako niektorí riaditelia), nenahlásenie sa na sekretariáte ÚR (keď
mu to predtým nikto nevytýkal a robili to aj niektorí iní riaditelia) a skutočnosť, že nemal pri sebe služobný

telefón, samé o sebe nie sú závažným porušením pracovnej disciplíny. Súd podotýka, že toto ani nebolo
pri skončení pracovného pomeru žalobcovi vytýkané. Avšak v súvislosti s jeho neprítomnosťou na
inšpektoráte, keď ani nevedel žiadnou svedeckou výpoveďou alebo listinným dôkazom preukázať svoje
tvrdenia o pracovných stretnutiach, či kontrolách (ani ich dĺžku a účel), v súvislosti s anonymom toskutočne žalovaný mohol vyhodnotiť ako opakovanú neospravedlnenú niekoľkohodinovú absenciu v
práci, čo je závažným porušením pracovnej disciplíny.
Aj ďalší nepriamy dôkaz - monitorovanie služobného mobilu žalobcu a porovnanie lokalít, kde sa

v skutočnosti nachádzal a kde sa mal nachádzať, ak by bol u žalobcu a žalobca na udávaných
kontrolách a z toho vyplývajúci rozdiel nasvedčuje tomu, že žalobca uvedené kontroly nevykonal. Avšak
ak by ich aj vykonal, nezabrali by vyše 4 hodiny. Spôsob, akým žalobca opísal kontroly inšpektorov,
nekorešponduje so spôsobom, aký popísal žalovaný, ktorý vyznieva logicky, dôveryhodne a pri dodržaní
ktorého by žalobca nemal problém s preukázaním vykonanej kontroly napr. svedeckými výpoveďami.

K spochybňovaniu všetkých žalovaným predložených dôkazov žalobcom súd poznamenáva, že podľa
Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno náležite
zistiť skutkový stav veci. Uvedené dôkazy aj keď nemajú záväzný charakter verejnej listiny, majú istú
výpovednú hodnotu, pričom súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Žalobca bol
ešte na prvej gremiálnej porade v roku 2010 poučený o tom, že sa monitorujú služobné telefóny.
Zamestnávateľ má právo svoje mobily monitorovať. Je logické, že pokiaľ sa riaditeľ nenachádza v

služobnom čase na pracovisku, mal by mať aspoň so sebou služobný mobil. Podľa tvrdenia žalovaného
riaditelia dostávali nové mobilné telefóny. Súd nemal dôvod uvedenej skutočnosti neveriť, keďže
je všeobecne známe, že mobilní operátori pri pravidelnom užívaní určitého programu a viazanosti
poskytujú telefóny za symbolickú cenu.
Súd má za to, že ústredná riaditeľka je oprávnená kontrolovať dochádzku podriadených riaditeľov a že

zamestnankyne Y.. J. aj ďalšie boli povinné plniť pokyny nadriadeného, teda aj pokyn ústrednej riaditeľky
vyjadriť sa k prítomnosti riaditeľa na úrade, pričom nejde o nezákonný postup. Nič na to nemení to,
že sa menovaná vyjadrovala aj k neprítomnosti riaditeľa spätne, pokiaľ to mala v čerstvej pamäti. Y..
J. aj ďalšie svedkyne vo svojej výpovedi dostatočne vysvetlila, akým spôsobom evidovala príchody a
odchody žalobcu z budovy Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach.

Smerodajné pre rozhodnutie súdu bolo, že žalobca v pracovnom čase od 7.30 do 15.30 hod. sa v
predmetné dni na úrade nenachádzal a nepreukázal plnenie svojich povinností mimo úradu. Skutočnosť,
že sa nachádzal v územnom obvode svojho úradu, kde bol oprávnený vykonávať kontroly, ale kde mal
taktiež svoje bydlisko, sama o sebe nepreukazuje, že si plnil pracovné povinnosti. Súd neuveril tvrdeniu
žalobcu o tom, ako sa náhodou dozvedel od známeho o zmene miesta kontroly z prevádzky Baťa v

OC Optima na Vinatex (dňa 14.3.2012) a považuje ho za účelové a to napriek jeho tvrdeniu o dostatku
vedomostí, skúseností a informácií o kontrole podriadených pracovníkov.
Žalobca poukazoval aj na rozpor medzi dôvodmi odvolania a skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru žalobcu uvedenými v príslušných dokumentoch a dôvodmi, ktoré boli deklarované na gremiálnej
porade, na ktorej došlo k doručeniu príslušných dokumentov. V zmysle § 37 ods. 4 zák. č. 400/2009 Z.z.

bola ústredná riaditeľka oprávnená riaditeľa inšpektorátu z funkcie odvolať bez udania dôvodu, preto
je irelevantné v danej veci skúmať dôvody odvolania žalobcu z funkcie. Pokiaľ ide o dôvody skončenia
pracovného pomeru so žalobcom, tie boli vymedzené niekoľko hodinovou neprítomnosťou žalobcu.
Z výpovedí svedkov vyplynulo, že na gremiálnej porade ústredná riaditeľka všetko popisovala, čo je
dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, vysvetlila aj ďalšie správanie sa žalobcu a taktiež

čítalaanonymnýemailaemailMgr.Gazdovej,takžežalobcovimuselobyťzrejmé,žedôvodomvýpovede
je jeho niekoľko hodinová neprítomnosť na pracovisku. Nie je teda formálnym nedostatkom skončenia
pracovného pomeru neurčitosti, ak tam neboli presne uvedené časy, v ktorých sa na pracovisku
nenachádzal. Žalobcovi z okolností muselo mu byť jasné, že dôvodom je, že v uvedených dňoch
nebol počas služobného času (od 7.30 do 15.30 hod.) niekoľko hodín v práci. Navyše je to zrejmé

aj z písomného obsahu skončenia pracovného pomeru. Skutočnosť, že žalobca bežne prichádzal
do budovy Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj skôr a odchádzal neskôr, je v
danom prípade irelevantná, pokiaľ nemal schválené nadčasy alebo zmenu pracovnej doby. Taktiež
skutočnosť, že v okamžitom skončení pracovného pomeru je uvedená funkcia štátneho zamestnanca:
vedúci štátny zamestnanec, hlavný štátny radca, riaditeľ inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre

Košický kraj, hoci Dokladom č. 568/51/2012 zo dňa 25.3.2012 bol odvolaný z funkcie riaditeľa nie je pre
posúdenie platnosti uvedeného právneho úkonu významný formálny nedostatok. Výpoveďami svedkov
sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcu, že sa nemohol k veci vyjadriť.
Súd dáva do pozornosti, že povinnosť skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov podľa § 74 ZP bola v čase od 1.9.2011 do 31.12.2012 zrušená. Ust. § 144 a ods.

6 ZP aj v uvedenom čase stanovovalo, že o tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce,
rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Podľa § 11a ZP je ním príslušný
odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Žalobca v konaní poukazoval
na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že si túto povinnosť splnil. Súd však uvádza, že nedodržanieuvedenej povinnosti zamestnávateľa prerokovať (nevyžadoval sa súhlas) nespôsobuje neplatnosť
rozhodnutia zamestnávateľa, keďže právna úprava v tomto prípade neobsahuje doložku neplatnosti.
Podľa § 121 ods. 2 zák. o štátnej službe právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia

zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný zo zástupcami zamestnancov, je
neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce.
Pokiaľ ide o Y.. J. E. K.. U.Q. - pracovníkov Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj,
v súvislosti s ktorými žalobca poukazoval na odlišný postup zamestnávateľa, k tomu súd uvádza, že v
konaní bolo preukázané, že ÚR postúpila podnet Úradu boja proti korupcii Prezídia policajného zboru

pre podozrenie z ich korupčného správania pri výkone ich pracovných činností a výsledkom vyšetrovania
bolo, že nebolo voči nim vznesené obvinenie. Z uvedeného nevyplýva, že bola porušená zásada
rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Rovnako zo skutočnosti, že niektorí
riaditelianevyplniliresp.nedostatočnevyplnilizáznamyzkontrolalebožebolipodľaknihyjázdcelýdeňv
teréne alebo nenahlásili svoju neprítomnosť na sekretariáte ÚR, pričom s nimi nebol skončený pracovný
pomer, neznamená porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych vzťahov,

nakoľko uvedené samo o sebe nepreukazuje, že žalovaný zistil ich neprítomnosť na inšpektoráte a
neplneniesislužobných povinnostímimoneho,najmäpokiaľniktonespochybňoval,žeuvedeníriaditelia
si skutočne plnili svoje služobné povinnosti.
Po uvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného

pomeru, ktoré bolo žalobcovi dané 26.3.2012 a doručené 3.4.2012, teda je platné, preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, rozhodol tak, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu
trov konania a je povinný úspešnému žalovanému nahradiť účelne vynaložené trovy konania. Tie
pozostávajú z cestovných výdavkov. Nakoľko ich však žalovaný nevyčíslil v lehote 3 pracovných od

vyhlásenia tohto rozhodnutia (vyčíslenie bolo podané na pošte až 22.9.2014) a zo spisu ich výška
nevyplýva, súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a teda žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon
rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti.