Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112213676
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112213676.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnom spore žalobcu K.. Y.

Y., W.. XX.X.XXXX, F. U. X, V., zastúpeným JUDr. Marcelom Dolobáčom, advokátom, so sídlom
Žižkova 39, Košice proti žalovanému Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.3.2012 č. 580/51/2012
dané žalobcom zo strany žalovaného, je neplatné.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania v pomere 100%, ktorých výška bude
vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.10.2010 bol žalobca vymenovaný
RNDr. W. Y., ústrednou riaditeľkou Slovenskej obchodnej inšpekcie do funkcie vedúceho štátneho
zamestnanca - hlavný štátny radca, riaditeľ Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický
kraj na základe úspešného výberového konania VK 2010/2/KI zo dňa 13.10.2010. Hlavnou činnosťou
žalobcu vo funkcii hlavného štátneho radcu - vedúceho štátneho zamestnanca, riaditeľa Inšpektorátu

SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj bolo v zmysle prílohy č. 1 k dodatku k služobnej zmluve
č. 236/53/1/2002, č. 429/53/1/2010 najmä tvorba stratégie a koncepcie štátnej kontroly vnútorného
trhu, koordinovanie výkonu kontrolnej činnosti pri zabezpečovaní ochrany oprávnených záujmov
spotrebiteľov s možnými dôsledkami na rozhodnutia s celoštátnym dosahom, koordinovanie spolupráce
s orgánmi verejnej správy a združeniami na ochranu spotrebiteľa, vymedzené kompetenciami,
určenými zákon mi, koordinovanie spolupráce s inými kontrolnými orgánmi, aj na medzinárodnej
úrovni, rozhodovanie v prvom stupni správneho konania. Okrem týchto činností patrilo do pôsobnosti

žalobcu ako riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj riadenie, rozhodovanie
a kontrolovanie činnosti Inšpektorátu SOI v oblasti: hlavnej činnosti, spolupráce s masmédiami,
hospodárenia a správy zvereného majetku a pridelených rozpočtových prostriedkov, CO, BOZP a PO,
vydávania interných riadiacich predpisov, zriaďovania poradných orgánov, štátnej služby. Rozhodnutím
zo dňa 23.3.2012, ktoré mu bolo doručené 3.4.2012, bol žalobca v súlade s § 3 ods. 3 zákona
č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 37 ods. 4 zákona č.

400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
odvolaný z funkcie riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj vo funkcii
hlavný štátny radca Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj vedúcou služobného
úradu, ústrednou riaditeľkou Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave, RNDr. W. Y.. Následnebol so žalobcom rozhodnutím zo dňa 26.3.2012 pod číslom 580/51/2012, ktoré mu bolo doručené
dňa 3.4.2012, podľa § 46 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 47 písm. i) a § 51 ods. 1 a ods. 2
zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov okamžite ukončený jeho štátnozamestnanecký pomer zo strany služobného úradu vedúcou
služobného úradu, ústrednou riaditeľkou Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave, RNDr. W. Y.Ú..
Dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom zo dňa 26.3.2012 a
jeho predchádzajúce odvolanie z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca, hlavného štátneho radcu -
riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj zo dňa 23.3.2012 malo byť „závažné

porušenie služobnej disciplíny neospravedlnenou celodennou, resp. viachodinovou neprítomnosťou v
práci, v dňoch 12.3.2012, 13.3.2012, 14.3., 15.3, 16.3., 21.3., 22.3., 23.3.2012, čím došlo k nedodržaniu
určeného týždenného služobného času.“ Týmto konaním mal žalobca porušiť § 60 ods. 1 písm. j) zákona
o štátnej službe a ustanovenia Článku 20 bodu 3 písm. l) služobného predpisu č. 1/2009 Služobného
poriadku SOI pre zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu č. 2023/51/2009. Žalobca nesúhlasí s
okamžitým skončením svojho štátnozamestnaneckého pomeru zo strany služobného úradu a nie je

si vedomý žiadneho závažného porušenia služobnej disciplíny „neospravedlnenou celodennou, resp.
viachodinovou neprítomnosťou v práci, v dňoch 12.3.2012, 13.3.2012, 14.3., 15.3, 16.3., 21.3., 22.3.,
23.3.2012“ čím údajne došlo k nedodržaniu určeného týždenného služobného času a porušeniu §
60 ods. 1 písm. j) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Žalobca si počas týchto dní riadne plnil
svoje pracovné povinnosti, tak ako mu to vyplýva z Opisu činností štátnozamestnaneckého miesta,

prílohy č. 1 k dodatku k služobnej zmluve č. 236/53/1/2002, č. 429/53/1/2010, vydaného služobným
úradom - Slovenskou obchodnou inšpekciou, Bratislava a to nasledovným spôsobom: v uvedené dni
vykonával služobné povinnosti v úrade Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj,
pracovné povinnosti mimo úradu Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, kontrola
práce podriadených v teréne za predchádzajúci týždeň, pracovné stretnutie. Žalobca je presvedčený,

že počas uvedených dní nedošlo z jeho strany k žiadnemu závažnému porušeniu služobnej disciplíny
a neplneniu si jeho služobných povinností, ako ani k ohrozeniu činnosti a fungovania Inšpektorátu SOI
so sídlom v Košiciach pre Košický kraj. Počas tohto obdobia si riadne plnil svoje služobné povinnosti
vyplývajúce z jeho štátnozamestnaneckého pomeru a funkcie vedúceho štátneho zamestnanca -
hlavného štátneho radcu, riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, ako aj Opisu

činností štátnozamestnaneckého miesta. Svojím konaním nespôsobil služobnému úradu, Ústrednému
inšpektorátu SOI a ani Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj žiadnu škodu ani inú
ujmu. Jeho čiastková, niekoľkohodinová neprítomnosť v úradu Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach
pre Košický kraj počas uvedených dní nebola spôsobená zanedbávaním služobných povinností,
ale výkonom kontrolnej činnosti práce podriadených, t.j. inšpektorov Inšpektorátu SOI so sídlom v

Košiciach pre Košický kraj. Výkon kontrolnej činnosti pri zabezpečovaní ochrany oprávnených záujmov
spotrebiteľov a kontrolovanie činnosti Inšpektorátu SOI v oblasti hlavnej činnosti vyplývajú žalobcovi
aj zo samotného Opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, v rámci najnáročnejších a ostatných
činností. Ústredná riaditeľka SOI RNDr. W. Y., v rozhovore pre Hospodárske noviny zo dňa 23.6.2005 v
článku s názvom „W. Y. - Obchodná inšpekcia nie je úrad. Je to terén...“ uvádza, že práca inšpektora nie

je úradníckym miestom, je to „šťava“. Terén.“ Kontrolná činnosť práce podriadených zo strany žalobcu,
ako vedúceho služobného zamestnanca - hlavného štátneho radcu, riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom
v Košiciach pre Košický kraj, nemôže preto prebiehať iným spôsobom, ako kontrolou práce priamo v
teréne, teda tam, kde inšpektori SOI vykonávajú svoju hlavnú činnosť. Žalovaný v okamžitom skončení
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.3.2012 č. 580/51/2012 nijakým spôsobom nekonkretizoval a

nezdôvodnil, v čom konkrétne malo spočívať závažné porušenie služobnej disciplíny zo strany žalobcu,
obmedzil sa len na konštatovanie o neospravedlnenej celodennej, resp. viachodinovej neprítomnosti
žalobcu v práci počas označených dní, bez akejkoľvek možnosti žalobcu vyjadriť sa k dôvodom jeho
neprítomnosti v úrade Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj v uvedených dňoch.
Žalobca preto považuje okamžité skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.3.2012

pod číslom 580/51/2012 zo strany služobného úradu vedúcou služobného úradu, ústrednou riaditeľkou
Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave, RNDr. W. Y. za neodôvodnené, neplatné, v rozpore so
zákonom č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.

2. Žalovaný žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že návrh neobsahuje žiadne relevantné dôkazy
svedčiace o porušení práv žalovaného, príp. o nedôvodnosti rozhodnutia o okamžitom skončení
štátnozamestnaneckého pomeru. Jedná sa o o popis činností vedúceho zamestnanca, v podstate práve
toho, čo žalobca porušil. Žalobca bol rozhodnutím vedúcej služobného úradu SOI zo dňa 23.3.2012odvolaný z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - hlavný štátny radca, riaditeľ Inšpektorátu SOI
so sídlom v Košiciach pre Košický kraj podľa § 37 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie nadobudlo účinnosť

dňom doručenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 3.4.2012. Na objasnenie veci je potrebné poukázať na to, že
dňa 26.3.2012 sa vedúca služobného úradu RNDr. W. Y. osobne dostavila na I SOI Košice, kde chcela
žalobcu K.. Y. oboznámiť s touto skutočnosťou, ale tento úkon pre jeho neprítomnosť na pracovisku
nemohla vykonať a to aj napriek tomu, že telefonicky menovaného oboznámila, že sa na I SOI Košice
nachádza a vyzvala ho, aby sa dostavil na pracovisko, čo odmietol. O priebehu bol spísaný záznam,

ktorý podpísali tam prítomné osoby. Podnet na tento postup dal neznámy pisateľ, ktorý dňa 15.3.2012
zaslal emailovú sťažnosť na ÚI SOI, na základe ktorého bolo vykonané interné preverenie situácie na I
SOI Košice, kde bolo zistené od vedúcej odboru Mgr. J., že žalobca, K.. Y. sa na inšpektoráte nachádza
len ojedinele. Následne tieto skutočnosti aj napísala v liste zaslanom vedúcej služobného úradu, ktorý
list podpísali aj Y. Y. E. V. Š. a k jeho obsahu sa vyjadrila aj JUDr. L. K.. Dňa 26.3.2012 na základe
osobnéhozisteniaskutkovéhostavuvecinamieste,t.j.naISOIKošiceareakciížalobcubolorozhodnuté

o tom, že nie je v záujme služobného úradu, aby zotrval v štátnozamestnaneckom pomere a preto
bolo rozhodnuté o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, o čom svedčí aj to, že takéto
rozhodnutie bolo vypracované až dňa 26.3.2012 pod číslom 280/51/2012 a doručené dňa 3.4.2012. Pre
objasnenie časového odstupu od vyhotovenia do odovzdania je potrebné uviesť, že žalobca sa napriek
viacerým výzvam vedúcej služobného úradu na svoje pracovisko nedostavil a odmietol sa dostaviť aj na

Ústredný inšpektorát SOI v Bratislave dňa 27.3.2012. Vzhľadom na to, že žalobca bol od 27.3.2012, čo
je druhý deň po popísanej udalosti uznaný práceneschopným, bolo rozhodnuté, že po jej skončení bude
vykonanéjehoodvolaniezfunkcieaskončenieštátnozamestnaneckéhopomeru.Nazákladeoznámenia
o skončení práceneschopnosti bola zvolaná porada vedenia SOI na deň 3.4.2012, na ktorej bol ako
jeden z bodov porady aj odvolanie Ing. Y. Y. z funkcie riaditeľa I SOI Košice a oznámené, že súčasne pre

závažné porušenie služobnej disciplíny s ním ukončuje štátnozamestnanecký pomer. Pred odovzdaním
príslušných dokladov vzťahujúcich sa k týmto krokom bol Ing. Y. informovaný o všetkých skutočnostiach,
ktoré viedli vedúcu služobného úradu k tomuto rozhodnutiu. Menovaný sa nijakým spôsobom nevyjadril
a teda nemal žiadne námietky, prípadne vysvetlenie k celej záležitosti. Poukazovanie na vyjadrenia
RNDr. Y. pre Hospodárske noviny zo dňa 23.6.2005 je pravdivé, prácou inšpektora je práca v teréne,

ale tam sa píše o práci inšpektora a nie o práci riaditeľa. Rozdiel v týchto pojmoch a tým aj rozsahu
ich činnosti je zrejmý každému, inšpektor vykonáva svoju činnosť v teréne, nie v kancelárii, kde by asi
veľmi ťažko mohol prispieť k ochrane spotrebiteľa, kde by asi ťažko zistil poškodenie spotrebiteľa na jeho
právach. Riaditeľ je ten, kto spolu s vedúcimi riadi činnosť inšpektorátu, ten, na koho sa môže inšpektor
v teréne obrátiť, ak potrebuje poradiť, prípadne ak potrebuje pomoc. Riaditeľ je ten, ku komu má právo

sa dostaviť sťažovateľ, či už je to občan alebo podnikateľ, ale to by sa musel na svojom pracovisku
nachádzať.Navyšemôžunastaťsituácie,kedyajSOIjekontrolovanáinýmštátnymorgánom,prípadesa
uskutočňuje prokurátorský dozor a prítomnosť riaditeľa je nenahraditeľná. Ku kontrolnej činnosti, ktorú
mal údajne žalobca vykonávať, žalovaný považuje za potrebné uviesť, že sa jedná o tvrdenie ničím
nepodložené, nepreukázané a teda nepravdivé. Po každej vykonanej kontrole inšpektorov v teréne sa

spisuje záznam o tejto kontrole, ktorý sa následne zakladá na príslušnom inšpektoráte a slúži ako jeden
z podkladov pri hodnotení jednotlivých inšpektorov. Za obdobie pôsobenia Ing. Y. vo funkcii riaditeľa
vykonal menovaný 5 takýchto kontrol. Kde sa nachádzajú záznamy z týchto kontrol? I SOI Košice, tak
ako aj žiadny iný inšpektorát, nemá právnu subjektivitu, preto nie je žiaden dôvod viesť akési pracovné
jednania mimo priestorov pracoviska riaditeľa, jednania ktoré by dokonca zabrali celý jeho služobný čas

a o ktorých nakoniec ani neinformoval svojich nadriadených, príp. podriadených. Výstupom z takýchto
rokovaní je buď vyjasnenie kompetenčných sporov, príp. dohody o spolupráci pri výkone konkrétnych
kontrol, ale toto by sa zákonite muselo odraziť v kontrolnej činnosti. Žalobca doteraz nepredložil o týchto
jednaniach žiadne výstupy a taktiež neinformoval o výsledkoch týchto jednaní svojho nadriadeného.
Tieto údajne pracovné stretnutia nemali žiadny dopad na činnosť ním riadeného inšpektorátu. Keďže

inšpektorát nemá právnu subjektivitu, nemôže uzatvárať žiadne dohody, zmluvy záväzné pre inšpektorát
bez predchádzajúceho schválenia nadriadeným orgánom.

3. Žalovaný v konaní ďalej uviedol, že čo sa týka kontroly dochádzky do zamestnania štátnych
zamestnancov, práve žalobca, ako riaditeľ inšpektorátu bol zodpovedný za kontrolu dochádzky,

sledovanie knihy dochádzky a zapisovanie sa jednotlivých zamestnancov pri príchode a odchode.
Mgr. J. vo svojej výpovedi dostatočne vysvetlila na základe čoho sa vyjadrila k dochádzke žalobcu na
pracovisku a jeho činnosti počas pracovnej doby. Žalobca si svoje povinnosti neplnil, bez vedomia
svojich nadriadených bezdôvodne opúšťal svoje pracovisko v dôsledku čoho neplnil svoje povinnosti vprvom rade ako riaditeľ inšpektorátu a predstavený a to hlavne v čase určenom ako služobný čas, t. j. v
čase, kedy má štátny zamestnanec plniť úlohy určené mu či už predstaveným alebo služobnou zmluvou.
Hlavnou náplňou jeho činnosti bolo riadiť inšpektorát, dávať úlohy svojim podriadeným a kontrolovať ich

plnenie, čo bolo možné ťažko plniť keď sa nachádzal mimo pracovisko. Služobný čas je čas, kedy štátny
zamestnanec plní úlohy vyplývajúce mu z jeho zaradenia a preto poukazovanie na to, že sa žalobca na
pracovisko nachádzal mimo tohto časového úseku a nie v tomto čase je bezpredmetné, nepreukazuje
to, že v tomto čase plnil služobné povinnosti, v podstate ani nemal ako, lebo nebolo komu dávať pokyny,
nebolo možné kontrolovať činnosť niekoho, kto tam nie je. Určenie služobného času bolo vykonané

Služobným predpisom č. 1/2009, Služobný poriadok Slovenskej obchodnej inšpekcie pre zamestnancov
vykonávajúcich štátnu službu a to v článku 21 bod 5. Náplň práce predstaveného nie je založená na tom,
aby skontroloval či sa všetky motorové vozidlá nachádzajú na svojom mieste. Činnosť riaditeľa v tom
časeupravovalSlužobnýpredpisč.1/2007,Organizačnýporiadok,ktorývčastiIII,článok4bod3presne
určujepovinnostiriaditeľainšpektorátuzktorýchjezrejmé,žejehočinnosťbolazaloženánainejčinnosti,
hlavne riadiacej, čo znamená osobnú prítomnosť na inšpektoráte a nie zdržovanie sa mimo inšpektorát,

ako to robil žalobca. Námietka žalobcu, že na záznamoch o vykonaných kontrolách ostatných riaditeľov
chýbajú potvrdenia z prevádzok, že dotyčný riaditeľ alebo predstavený takúto kontrolu vykonal, je
zavádzajúca. Požiadavka na vykonanie takéhoto zápisu nebola daná, predstaveným bol daný len
pokyn spísať záznam o vykonaní kontroly, jednalo sa len o interný záznam slúžiaci predstavenému na
hodnotenie jednotlivých zamestnancov, jedná sa o kontrolu zamestnanca a nie prevádzky. Celodenné

ošetrenie žalobcu nebolo uznané preto, pretože bolo predložené až 4.4. 2012, teda po uzávierke. Keď
sa niektorý z riaditeľov nachádza mimo kraja, tak sa to nahlasuje priamo ústrednej riaditeľke, ktorá si
to zapisuje do notesu. Ak ide len na bežnú kontrolu v rámci svojho kraja, tak vtedy to len nahlási na
sekretariáte ústrednej riaditeľky. Knihy jázd ostatných riaditeľov sú irelevantné. Predchádzajúci riaditeľ
mal na starosti aj poplach, teda mal súhlas na používanie vozidla aj na cestu domov, teda mohlo sa stať,

že mal vozidlo u seba dlhšie, aj na noc. Z tohto dôvodu mal ho zapísané stále na seba. Žalovanému
vznikla správaním žalobcu škoda, pretože žalobca dostával mzdu a taktiež po morálnej stránke, pretože
aký to má vplyv na morálku podriadených, keď oni musia chodiť do práce a riaditeľ celý deň nie je
v práci. Nebolo jedinou povinnosťou žalobcu kontrolovať motorové vozidlo. Aj riaditeľ má stanovenú
pevnú pracovnú dobu od 7:30 do 15:30 hod. s tým, že by sa mal nachádzať na pracovisku. Ak nie, mal

by oznámiť svoju neprítomnosť na ústrednom inšpektoráte a taktiež má byť k dispozícii na telefóne
aj to aj po pracovnej dobe s tým, že funkcia riaditeľa si aj vyžaduje v súvislosti s vykonávaním jeho
práce, aby bol prítomný na pracovisku v čase, kedy sú prítomní aj ostatní zamestnanci, t. j. inšpektori a
vedúci oddelení tak, aby bolo možné organizovať prácu na inšpektoráte. Žalobca bol oboznámený ako
aj ostatní vedúci pracovníci, že majú oznámiť svoju neprítomnosť ústrednému inšpektorátu, že platí taký

úzus. Evidenciu neprítomnosti eviduje sekretárka ústrednej riaditeľky, aby zbytočne nezháňala riaditeľa.
Práve do júna 2009 mali riaditelia mesačný príkaz na jazdu a jazdili podľa toho, ako potrebovali. Bolo
miestnym zvykom, že ráno si napísali jazdu a ukončili ju až keď skončila pracovná doba. To je fakt, ktorý
konštatovala aj finančná kontrola, ktorá bola u žalovaného vykonaná z Ministerstva financií SR v roku
2009 v júni a ktorá v rámci kontroly kontrolovala, ako sa robia výkazy jázd a na základe toho došlo k

zmene. Kedysi mali riaditelia na mesiac vypísaný príkaz na jazdu a jazdili podľa toho, ako potrebovali. Čo
satýkadennéhovýkazu,takmalizvyknapísaťod7:30do16:00hod.bezohľadunato,čibolivonkualebo
neboli vonku. Poukazovať na pána Horvátha, ktorý bol trestne stíhaný práve za to, že vykazoval svoje
jazdy v jeho prospech, je nepodstatné a navyše rok 2009 sa žalobcu vôbec netýka. U žalovaného bola
tiež vykonaná kontrola inšpektorátom práce na evidenciu dochádzky zamestnancov a vedúcich a neboli

zistené nedostatky. Žalovaný spochybňoval, že žalobca skutočne vykonal kontrolu 13.3., pretože k
zmenekontrolydošlopolhodinupredtým,leboinšpektoridošlinamiestoazistili,žeprevádzkajezavretá,
tak dostali súhlas na vykonanie kontroly na inom objekte. Jedná sa o kontrolu v prevádzkovej jednotke
Vinatex. Pôvodne mala byť kontrolovaná prevádzka Baťa v OC Optima. Žalobca z inšpektorátu odišiel
o ôsmej alebo o pol deviatej, nevolal nikomu z inšpektorov ani vedúcemu, nevolal nikomu, nemohol

teda vedieť, že o pol desiatej došlo k zmene. Zamestnávateľ má právo svoje mobily monitorovať, takže
žalovanýmonitorovalpotomanonyme,ktorýdošiel,mobilnýtelefónžalobcu.Výsledokbolzaznamenaný
a podľa výpisu prevádzkovateľa mobilnej siete sa žalobca nachádzal na úplne opačnom konci Košíc
ako mal. Celý čas sa nachádzal na mieste svojho bydliska. Riaditelia nosili so sebou aspoň mobily, aby
sa im dalo dovolať. Keby sa žalobca nachádzal na tých prevádzkach, kde údajne robil kontrolu, tak

výsledok by bol taký, ako je uvedené na ďalšom výpise. Žalobca bol ešte na prvej gremiálke v roku 2010
poučený o tom, že sa monitorujú služobné telefóny. Ak nemal so sebou služobný mobil, potom porušil
ďalší pokyn zamestnávateľa. Riaditelia dostávali nové mobily. Vo výpise je výsek v 20-stupňovom uhle,
zachytáva určitý úsek ulíc. Tie ulice, ktoré sú tam uvedené, to sú len okrajové, aby bolo zrejmé, ktoráulica je týmto monitorom podchytená. Ani úrad na ochranu osobných údajov, ktorý vykonal kontrolu u
žalovaného, nespochybnil právo zamestnávateľa kontrolovať mobil, nie však obsah hovorov a posielané
správy. Tvrdeniu žalobcu o tom, že stretol známeho keď došlo k zmene kontroly nemožno veriť, keď sa

vyjadril,že2-4rokytohočlovekanevidel,žalobcaboldvarokyriaditeľatenznámyužvedel,ktobolijeho
inšpektori. Klasická inšpekcia prebieha v tom zmysle, že najprv sa skontroluje, či označenie prevádzky
je v súlade so zákonom č. 250/2007, potom sa anonymne urobí nákup, skontroluje sa, či ceny sú ako
majú byť, či bloček obsahuje všetky náležitosti, ktoré má mať a potom sa e spíše inšpekčný záznam.
Následne ak riaditeľ chce vykonať kontrolu, tak v prvom rade si vyžiada ten inšpekčný záznam. Tam je

bloček, čiže nie je potrebné, aby išiel na prevádzku riaditeľ. V prípade, že by sa zistili nejaké nedostatky,
môže sa vykonať opakovaná kontrola, či boli odstránené nedostatky, potom sa opäť spíše inšpekčný
záznam. Pokiaľ ide o vedúcich alebo riaditeľa, títo môžu kontrolovať, akým spôsobom inšpektori robili
inšpekciu a to tým spôsobom, že sa ide na prevádzku. Ak sú tam inšpektori, tak sa s nimi spojí. Pokiaľ
tam nie sú, tak potom sa ten vedúci alebo riaditeľ spojí so zodpovednou osobou v danej prevádzke a
overí si, či tam vôbec inšpektori boli a ako sa správali. Z toho sa potom tiež spíše záznam. Spravidla

takéto kontroly vykonáva riaditeľ s vedúcim odboru alebo dvaja vedúci odboru. Pokiaľ ide o sťažnosti na
inšpektorov, tak je možné, že niekto sa len telefonicky sťažuje, ak ide o drobnosť, tak môže to riaditeľ
prebrať s inšpektorom a v prípade, že dospeje k záveru, že je potrebné ho napomenúť, tak ho môže
aj napomenúť. Vždy by mal v prípade nedostatkov potom informovať aj riaditeľa ústrednej inšpekcie,
nakoľko sa vedú osobné spisy zamestnancov, kde sa takéto veci zakladajú. Pokiaľ by išiel riaditeľ na

prevádzku prešetrovať sťažnosť, tak sa musí minimálne dostať do kontaktu s tým, kto sa sťažoval a
preveriť si skutkový stav a taktiež by to mal prebrať s dotknutým inšpektorom. Žalovaný nemá vedomosť
o tom, že by žalobca s niektorým z inšpektorov riešil v predmetných dňoch nejakú takúto sťažnosť a
aj v tomto prípade platí, že by mal opustenie pracoviska oznámiť na sekretariáte ústrednej riaditeľky.
Na porade, kedy žalovaný prevzal skončenie pracovného pomeru riaditeľka všetko popisovala, čo je

dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, vysvetlila aj ďalšie správanie sa žalobcu. Uvádzal
sa tam aj email pani Gazdovej. Išlo o operatívnu poradu, z ktorej sa nerobil zápis.

4. Žalobca počas konania uviedol, že 12.3.2012 vykonával služobné povinnosti v úrade KI SOI Košice
a tiež mimo úradu plus kontrola práce inšpektorov, ktorí boli v teréne: dňa 9.3.2012 a to pani V.C., U.

v Dráčiku OC Optima Košice, v OC Kauflande Košice, v Kik Textil, Popradská 92; 13.3. opäť služobné
povinnosti v úrade Krajského inšpektorátu plus pracovné stretnutie mimo úradu, išlo o kontrolu V., W.
v objekte Bocian baby, L. Novomeského 13 Košice, ďalej Q., J. v Papiernictvo na Hlavnej 5, Košice;
14.3.2012 takisto v úrade aj mimo úradu KI plus kontrola inšpektorov v teréne T., V. v objekte Vinatex,
Južná trieda 31 Košice, Veľký dizajn, Borodáčová 46, Košice, 15.3. opäť v úrade aj mimo úradu plus

kontrola inšpektorov v teréne: C., R. v Nay na Trolejbusovej v Košiciach a ďalej kontrola F., Y., Toryská
5; 16.3. opäť v úrade aj mimo úradu plus kontrola inšpektorov: F., Y. v Bábätkove na Moldavskej 43,
Peško, Kocúrek v PCCKO na Štúrovej 1 v Košiciach; 21.3. opäť v úrade aj mimo úradu plus kontrola
inšpektorov v teréne bez uvedenia; 22.3. pracovné stretnutie mimo úradu plus kontrola inšpektorov
v teréne a to: M., V. v Domácich potrebách na Alžbetinej 1, Košice a Kancelárske potreby Makro

na Zámočnickej 12 v Košiciach; 23.3. služobné povinnosti v úrade a mimo úradu KI plus kontrola
inšpektorov v teréne: F., I. v Domácich potrebách na Triede L. Svobodu 2 v Košiciach, F., T. Nábytok
Kika na Moldavskej ceste. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že dňa 23.3. 2012 bol z funkcie riaditeľa
inšpektorátu práce SOI v Košiciach odvolaný a tiež z funkcie hlavný štátny radca 26.3, čiže 3 dni na
to. Dňa 26.3. bol skončený štátnozamestnanecký pomer a v tomto písomnom skončení je uvedená

funkcia štátneho zamestnanca: vedúci štátny zamestnanec, hlavný štátny radca, riaditeľ inšpektorátu
SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj. Čiže v podstate 3 dni po jeho odvolaní z tejto funkcie je
uvedená v skončení štátnozamestnaneckého pomeru jeho funkcia stále ako riaditeľa, čiže je podstatný
formálny nedostatok. Dokladom č. 568/51/2012 zo dňa 25.3.2012 bol odvolaný z funkcie bez udania
dôvodu. Avšak už na doklade č. 580/51/2012 skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je uvedené, že

dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a prihliadajúc na odvolanie z funkcie
hlavného štátneho radcu, riaditeľa so sídlom v Košiciach, je závažné porušenie pracovnej disciplíny,
takže jedným dokladom ho odvolali z funkcie bez udania dôvodu a druhým z dôvodu absencie a z
porušenia pracovnej disciplíny. K výtisku, ktorý posielala spoločnosť G1 Monitor, s. r. o., tam už je
pri kóde 1 zaznamenaná pani F., ktorá zrejme obdržala ten kód po odchode žalobcu a spätne bolo

vygenerované k tomuto kódu jej meno. Tiež niektoré dni neprešiel test, takže tam sa nedá jednoznačne
určiť, kto zapínal poplašné zariadenie, pričom vypnutie poplašného zariadenia znamená príchod do
práce a zapnutie odchod. Povinnosťou riaditeľa okrem iného bolo aj kontrolovať dochádzku služobných
vozidiel. Keďže bývam asi 10 minút od budovy inšpektorátu, tak chodil kontrolovať, či služobné vozidláboli už pristavené, či zodpovedá čas, kedy priviezli naspäť služobné vozidlo podľa knihy príchodov a
odchodov, či aj skutočne boli odparkované. Pravidelné pracovisko vrátane adresy v jeho služobnej
zmluve nie je, ako to vyplýva z § 27 zákona o štátnej službe. Jeho miesto výkonu práce je územná

pôsobnosť inšpektorátu, to znamená v celom kraji. Má existovať len evidencia prítomnosti, tú však
ústredný inšpektorát práce nevedie. Podľa tabuľky, ktorá bola predložená, K.. I. E. H. majú vyplnené a
nevyplnené tie isté kolónky ako žalobca, avšak okamžitú výpoveď pre absenciu dostal len on. Nemohol
hlásiť pani J., že sa šiel stretnúť s políciou, keď bolo voči nej podozrenie pre korupciu. Tiež podľa
toho záznamu o neprítomnostiach pani Š. nebola zapísaná 29.3., kedy mala podľa záznamu vykonávať

kontrolu v teréne. Finančná kontrola u žalovaného sa týkala najmä použitia finančných prostriedkov a
využitie spotreby pohonných hmôt. Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť viesť evidencie
časov tak, aby bol zaevidovaný začiatok a koniec pracovného času, čo žalovaný ohľadne riaditeľov
nerobil. Žalobca sa neevidoval nikde počas roka a pol a nikdy mu to nebolo vytýkané. Žalobca dal
podnet na vykonanie kontroly, akou formou je vedená evidencia vedúcich pracovníkov na ústrednom
inšpektoráte a riaditeľov krajských inšpektorátov. Na to však inšpektorát práce odpoveď nedal. Žalobca

tiež tvrdil, že služobný mobil bol starý, často ho nechával v nabíjačke doma alebo v kancelárii, mohol
ho použiť aj niekto iný. Monitoring monitoruje len pohyb telefónu, nie jeho ako fyzickej osoby. Navyše
namietal zákonnosť tohto monitoringu, nakoľko bol monitorovaný aj mimo služobného času. O mieste
kontroly, ktoré bolo menené, žalobca uviedol, že mal plán práce, šiel som na dané miesto a náhodou
som sa dozvedel od známeho, ktorého som stretol, že videl jeho inšpektorov tam a tam, tak šiel overiť, či

sa tam nachádzajú. Ten známy sa volal Fero, ale na priezvisko si žalobca nespomína, nestretáva často,
roky ho nevidel. Ten známy poznal jeho inšpektorov, lebo ľudia žalobcu vídavali chodiť s nimi na kontrolu.
Žalobca si už presne nepamätá s kým sa v predmetné dni stretol a o čom jednal, ale bolo to asi v tom
zmysle, že sa mu niekto sťažoval na správanie inšpektorov, tak išiel za ním a to prejednali. Nevyvodil
z toho žiadne dôsledky, tak to ani nespisoval. Prevádzky kontroloval tým spôsobom, že prišiel tam a

pozrel, či sú tam inšpektori alebo nie. Niekedy išiel na inšpekcie až na druhý deň. Vtedy kontroloval, či
skutkový stav je taký, ako bolo uvedené v inšpekčnom zázname, či sú cenové informácie vystavené,
či označenie predajne je tak, ako má byť, čiže len takéto informácie, ktoré sú dostupné spotrebiteľom
kontroloval, pričom sa ani nepreukázal na prevádzkach svojim inšpekčným preukazom. Vyjadrenie Mgr.
J. nepoužiteľné, nepreskúmateľné a neoverené inými objektívnymi dôkazmi, tendenčné a zaujaté z

hľadiska nepriateľského postoja voči žalobcovi. Dôvod okamžitého skončenia musí byť založený na
jasných dôvodoch a tie zas na preukázanom porušení § 60 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe a nie
na neoverených klebetách - viď email alebo na monitorovaní mobilného telefónu, kde je značne sporná
zákonnosť takéhoto postupu žalovaného. Závery tohto monitorovania žiadnym spôsobom nemajú
dôkaznú hodnotu vo vzťahu k predmetu tohto konania. Je pravdou, že dňa 26.3.2012 v čase okolo 10:00

hod. ústredná riaditeľka SOI telefonicky vyzvala žalobcu, aby sa dostavil na Inšpektorát SOI so sídlom
v Košiciach pre Košický kraj. Žalobca jej odpovedal, že to nie je možné z dôvodu akútneho lekárskeho
ošetrenia, keďže bol na celodennom chirurgickom ošetrení, o čom aj následne predložil doklad. Na
to mu ústredná riaditeľka povedala, nech sa dostaví dňa 27.3.2012 na Ústredný inšpektorát SOI v
Bratislave, na čo žalobca uviedol, že to nebude možné, keďže je práceneschopný. Dňa 2.4.2012, kedy

bol žalobca ešte stále práceneschopný, odniesol na Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický
kraj doklad o ukončení „PN-ky“ ku dňu 3.4.2012. Vtedy mu sekretárka oznámila, aby počkal na email z
Bratislavy. Po 20 min. žalobca obdržal email osobne z rúk sekretárky, kde bola pozvánka na mimoriadnu
gremiálnu poradu na ústrednom inšpektoráte v Bratislave. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca prevzal
pozvánku na gremiálnu poradu počas svojej práceneschopnosti. Dňa 3.4.2012 sa žalobca dostavil na

ÚstrednýinšpektorátSOIdoBratislavy,kdesakonalamimoriadnagremiálnaporada.Nazačiatkuporady
ústredná riaditeľka SOI rozdala testy z otázkami, na ktoré mali všetci riaditelia krajských inšpektorátov
písomne odpovedať. Následne boli oboznámení so záznamom z kontroly zameranej na archiváciu
dokladov a listín s komentárom k vykonanej kontrole. Potom Ing. Bednárová informovala o novej zmluve
s telefónnym operátorom. Nakoniec ústredná riaditeľka SOI prečítala anonymný email, v ktorom bolo

poukázané na žalobcovu údajnú neprítomnosť na pracovisku počas pracovnej doby a na požívanie
alkoholických nápojov počas pracovnej doby. Ďalej uviedla, že na základe tohto anonymného listu
vykonala kontrolu priamo na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj dňa 26.3.2012,
avšak žalobca nebol prítomný z vyššie uvedených dôvodov. Ústredná riaditeľka ďalej verejne, pred
všetkými prítomnými osobami uviedla, že z telefonického rozhovoru cítila, že žalobca bol opitý. Taktiež

verejne tvrdila, že nevedela, že má na Krajskom inšpektoráte v Košiciach „riaditeľa alkoholika“ a že: „celé
Košicevedia,žežalobcapije,ženemáradavýchodažesidápreveriťvšetkyžalobcovePN-ky“.Potomto
žalobcovi nebola daná žiadna možnosť písomne alebo ústne sa vyjadriť, nebol predložený žiadny dôkaz
o jeho neprítomnosti na pracovisku a o používaní alkoholických nápojov počas pracovnej doby. Nebolžiadnym spôsobom upozornený o možnom porušovaní pracovnej disciplíny a keď požiadal o slovo,
nebolo mu umožnené vyjadriť sa. Z uvedeného vyplýva rozpor medzi dôvodmi odvolania a skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu uvedenými v príslušných dokumentoch a dôvodmi, ktoré boli

deklarované na gremiálnej porade, na ktorej došlo k doručeniu príslušných dokumentov. V skončení
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.3.2012 č. 580/51/2012 absentuje presné vymedzenie, kedy
mal byť žalobca neprítomný v práci bez ospravedlnenia, v ktorý deň, koľko hodín a podobne, čím
toto skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nespĺňa podmienku určitosti, a teda dôvod skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru nebol určito vymedzený. Zákonník práce ustanovuje povinnosť dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedziť, pričom súčasne zakotvuje aj požiadavku
na spôsob tohto vymedzenia. Požiadavka vymedzenia dôvodu ako jeho vymedzenia nezameniteľným
spôsobom je splnená vtedy, ak sú skutkové okolnosti dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru uvedené tak, že vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami. Žalovaným
vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru nespĺňa požiadavku určitosti a to z dôvodu absencie
presného časového určenia, kedy v neprítomnosti žalobcu na pracovisku došlo, kto z nadriadených

vykonal takéto zistenie a ako ho v rozhodnom čase riešil. Navyše, vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že kontrola dochádzky žalobcu bola vykonaná spätne. Takýto dôkaz nemožno považovať
za postačujúci pre vyvodenie tak vážnych dôsledkov, aké v tomto prípade vyvodil žalovaný a to aj s
dôrazom na skutočnosť, že o správnosti evidencie vedenej Mgr. Gazdovou možno mať pochybnosti a
tieto v nijakom prípade nemôžu slúžiť ako priamy dôkaz preukazujúci tak závažné porušenie povinnosti

žalobcu, ktoré je schopné privodiť mu platne také následky, s akými zákon takéto porušenie spája.
Nie je tiež zrejmé, prečo žalovaný „odhlásil“ žalobcu zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne na dva
dni, 22.3.2012 a 26.3.2012, keď v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru uvádza,
že žalobca bol neprítomný na pracovisku počas 8 dní. Dňa 22.3.2012 zaslala Mgr. L. J., vedúca
odboru na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj ústrednej riaditeľke SOI email, v

ktorom popísala dochádzku žalobcu v dňoch 12.3.2012 až 22.3.2012. Z jej emailu nie je jasné, akým
spôsobom evidovala príchody a odchody žalobcu z budovy Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach
pre Košický kraj, resp. ako si mohla tak detailne pamätať tieto príchody a odchody niekoľko dní
spätne a či táto činnosť predstavovala jej pracovnú náplň. Žalobca bežne prichádzal do budovy
Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj skôr a odchádzal neskôr, ako to uviedla

Mgr. J.. Vyplýva to aj z výpisov spoločnosti G1 Monitor, že dňa 13.2.2012 a 15.2.2012 „odblokoval“
žalobca budovu Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj v čase 6:53:26, resp. 6:31:43
a teda v tomto čase aj prišiel do práce a nie v čase, ktorý vo svojom emaily uviedla Mgr. J. (7:30
hod.). V dňoch 1.2.2012 a 28.2.2012 „blokoval“ budovu Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre
Košický kraj v čase 17:45 hod., resp. 18:25 hod., čo preukazuje, že sa v práci zdržiaval aj po konci

bežnej pracovnej doby. Žalobca považuje za potrebné poukázať aj na fakt, že Mgr. J. E. K.. U. ako
pracovníci Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj boli vyšetrovaní Úradom boja
proti korupcii Prezídia policajného zboru pre podozrenie z ich korupčného správania pri výkone ich
pracovných činností. Napriek tomuto závažnému podozreniu nebola voči uvedeným zamestnancom
Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj vyvodená žiadna zodpovednosť zo strany

ústrednej riaditeľky SOI. Napriek tomu žalobca bol pri jedinom nepreukázanom podozrení z porušenia
pracovnej disciplíny okamžite odvolaný z funkcie riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre
Košický kraj a bol s ním okamžite skončený štátnozamestnanecký pomer. Z uvedeného vyplýva, že
postupom ústrednej riaditeľky SOI pri okamžitom skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru došlo
k podstatnému porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ako

jednej zo základných zásad upravených v Zákonníku práce, konkrétne v čl. I, kde u vyššie uvedených
pracovníkov Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj nevyvodila pri tak závažných
podozreniach žiadne dôsledky a so žalobcom už pri podozrení z porušenia pracovnej disciplíny okamžite
ukončila štátnozamestnanecký pomer. Počas pôsobenia žalobcu ako riaditeľa Inšpektorátu SOI so
sídlom v Košiciach pre Košický kraj bolo na gremiálnych poradách všetkým riaditeľom inšpektorátov

SOI ústrednou riaditeľkou vyčítané, prečo nekontrolujú svojich podriadených (inšpektorov) v teréne.
Žalobca po splnení si pracovných povinností v budove Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre
Košický kraj počas dní, ktoré sú v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru označené
jeho neospravedlnenou neprítomnosťou v práci, okrem iného kontroloval inšpektorov v teréne, tak
ako to bolo vyžadované od všetkých riaditeľov inšpektorátov SOI za účelom porovnávania skutkového

stavu opísaného v záznamoch z kontrol so skutkovým stavom v kontrolovaných prevádzkach. Túto
činnosť vykonával aj predtým a nebolo mu to zo strany ústrednej riaditeľky žiadnym spôsobom vytýkané.
Pri výkone funkcie riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj je nevyhnutné
vzdiaľovať sa z budovy Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj za účelom pracovnýchstretnutí so zástupcami iných kontrolných orgánov. Napokon, vzhľadom na pôsobnosť Inšpektorátu
SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, bolo jeho pracoviskom celé územie Košického kraja.
V skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.3.2013 je uvedený ako dôvod na okamžité

skončenieštátnozamestnaneckéhopomeru„závažnéporušenieslužobnejdisciplínyneospravedlnenou,
celodennou, resp. viachodinovou neprítomnosťou v práci“. So žalobcom bolo pritom dohodnuté iba
miesto výkonu práce, čo bol Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj s územnou
pôsobnosťou na vybrané okresy v zmysle organizačného poriadku SOI a to: Košice I, II, III, IV, Košice-
okolie, Sobrance, Michalovce, Trebišov, Rožňava, Gelnica, Spišská Nová Ves. Nie je teda pravdou,

že so žalobcom bolo dohodnuté pravidelné miesto výkonu práce, a to Vrátna 3, Košice. Na svojom
pracovisku bol žalobca prítomný aj mimo svojej kancelárie a budovy na Vrátnej ulici 3 v Košiciach.
Nie je teda zrejmé čo mal žalobca porušiť tým, že bol mimo svojej kancelárie a budovy na Vrátnej
ulici 3 v Košiciach, keď si plnil povinnosti vyplývajúce zo služobnej zmluvy. Čo sa týka záznamov z
kontrol inšpektorov SOI riaditeľmi jednotlivých inšpektorátov, ktoré predložil žalovaný, tieto sú neúplné,
chýbajú na nich podpisy za kontrolovanú prevádzku, kde ten ktorý riaditeľ kontroloval inšpektorov, ďalej

na nich chýbajú časy, kedy ich kontroloval, a pod. Niektoré z týchto záznamov boli vyhotovené niekoľko
týždňov po kontrole inšpektorov, chýbajú na nich pečiatky a podpisy kontrolovaných osôb, čo vážne
spochybňuje ich vierohodnosť. Žalovaným neboli stanovené ani vypracované žiadne predpisy, resp.
metodické usmernenia a postupy na vykonávanie kontrol pracovníkov v teréne vedúcimi pracovníkmi a
riaditeľmi inšpektorátov. Takéto záznamy je možné jednoducho vypracovať spätne, stačí ak si riaditeľ

inšpektorátu vezme spätne týždenné záznamy inšpektorov a následne si napíše svoje záznamy o
kontrolách, hoci tam v skutočnosti nebol. Naviac žalovaný nepredložil žiadne záznamy z kontrol
riaditeľov Prešovského, Trenčianskeho a Trnavského kraja napriek tomu, že na gremiálnej porade ani
jeden riaditeľ nepovedal, že nebol na kontrole svojich inšpektorov v teréne. To znamená, že títo riaditelia
vykonali kontroly a nepísali z týchto kontrol svojich podriadených pracovníkov žiadne záznamy. Za celé

obdobie, počas ktorého žalobca vykonával funkciu riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre
Košický kraj mu nebolo zo strany ústrednej riaditeľky ústne ani písomne vytknutý jediný nedostatok v
jehopráci,ktoréhobysamaldopustiťaleboktorýbymalnapraviť.Rovnakonebolapočasjehopôsobenia
Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj spôsobená žiadna škoda ani iná ujma. §
232 ods. 3 Zákonníka práce platného v čase okamžitého skončenia jeho štátnozamestnaneckého

pomeru stanovuje, že v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch vystupuje
za zamestnanca orgán odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa, ak
zamestnanec neurčí inak. Ide o ustanovenie Zákonníka práce, ktoré sa v zmysle § 120 zákona o
štátnej službe primerane použije aj na štátnozamestnanecké vzťahy. Žalobca počas svojho pôsobenia
na Inšpektoráte Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj nebol žiadnym

spôsobom odborovo organizovaný, čo ale v zmysle vyššie uvedeného len potvrdzuje použitie tohto
zákonného ustanovenia pre jeho postavenie. Na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj
je zriadená odborová organizácia s najväčším počtom členov, ktorá zastupuje všetkých zamestnancov
SOI. V prípade žalobcu jeho zamestnávateľ - žalovaný klasifikoval ako jediný dôvod okamžitého
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru neodôvodnené absencie/zameškania v práci, platí tu teda

ustanovenie § 144 a ods. 6 Zákonníka práce platného v čase vykonania tohto právneho úkonu, ktoré
poukazuje na to, že o tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce rozhoduje zamestnávateľ po
prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, žiadnym spôsobom
nevyzval na prerokovanie, ani neprerokoval so zástupcami zamestnancov skutočnosť, či v žalobcovom
prípade išlo o neospravedlnené zameškanie práce. O tejto skutočnosti neexistuje žiadna zápisnica,

ani písomný doklad, že žalovaný požiadal o toto prerokovanie, a to ako v osobnom spise žalobcu,
tak ani v súdnom spise v tomto konaní. Žalovaný tieto doklady nepredložil pri jednostrannom právnom
úkone - okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, keďže pred tým, ako vydal rozhodnutie
o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, vôbec nepožiadal zástupcu zamestnancov,
konkrétne odborovú organizáciu zriadenú na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre Košický

kraj, Vrátna 3, Košice o prerokovanie jeho údajnej neospravedlnenej neprítomnosti v práci. Na otázku
žalobcu na žalovaného na poslednom pojednávaní, či jeho okamžité skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru prerokovali so zástupcami zamestnancov, zástupca žalovaného uviedol, že „ Toto sa na riaditeľa
nevzťahuje.“ V intenciách § 39 OZ, vzťahujúceho sa aj na pracovnoprávne vzťahy a vyššie uvedených
skutočností možno považovať okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom za

neplatné okrem iného aj v zmysle vyššie uvedeného, keďže tento právny úkon bol urobený v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom, resp. jeho kogentným ustanovením, a napokon aj proti
dobrým mravom. Čo sa týka evidencie dochádzky žalobcu ako riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v
Košiciach pre Košický kraj, neexistuje žiadny interný ani iný služobný predpis, ktorý by bol žalobcovidoručený a ktorý by mu prikazoval hlásiť každý odchod z budovy inšpektorátu a rovnako tak neexistuje
ani predpis, ktorý by upravoval povinnosť spísať záznam z každej kontroly svojich podriadených
pracovníkov v teréne ani to, kedy sa má spisovať a čo má v skutočnosti tento záznam obsahovať,

aké náležitosti má mať a podobne. Žalovaný na prvom pojednávaní sám prehlásil, že na základe
rozhodnutia ústrednej riaditeľky SOI RNDr. W. Y. sa riaditelia KI SOI nezapisujú do knihy odchodov a
príchodov. Z „poznámok“, ktoré žalovaný doložil do spisu, zrejme ako evidenciu neprítomnosti riaditeľov
inšpektorátov SOI pre jednotlivé kraje, nie je zrejmé, o čo ide, kto ich písal, na aký účel majú slúžiť.
Ide o údaje, ktoré sú popreškrtávané, nejasné a nezrozumiteľné. Predložením tejto kvázi dochádzky,

resp. evidencie neprítomnosti riaditeľov KI SOI na pracovisku si žalovaný sám odporuje, keď napríklad
v predložených „poznámkach“ je pod dátumom 20.3.2012 uvedené: „T./riaditeľ I SOI Trenčín/ ide von
dnes aj zajtra“. V prehľade neprítomnosti riaditeľov inšpektorátov SOI na pracovisku ale už žalovaný
nezaevidoval jeho neprítomnosť na pracovisku. Nie je ale jasné, čo znamená formulácia „ide von“. Ide
mimo svojej kancelárie alebo mimo budovu KI SOI alebo ide mimo mesto KI SOI, resp. mimo okres
svojej pôsobnosti? Z tejto citácie možno potom jednoznačne vyvodiť, že pokiaľ toto má byť evidencia

dochádzky p. riaditeľa T. na inšpektoráte SOI pre Trenčiansky kraj, tak je zrejmé, že p. T. sa počas dvoch
po sebe nasledujúcich pracovných dní nezdržiaval na svojom pracovisku bez toho, aby žalovaný vedel
o jeho skutočnom mieste, kde vykonával svoje služobné alebo iné povinnosti. Na tieto dni ale žalovaný
nepredložil žiadne záznamy, z ktorých by bolo zrejmé, že p. T. vykonal kontrolu svojich zamestnancov
v teréne. Faktom je, že neexistuje žiadny písomný dôkaz, kde sa p. T. v tie dni skutočne nachádzal.

Ak bol na kontrole podriadených, mal by mať z týchto kontrol záznamy, ktoré ale žalovaný nepredložil.
Ak nebol na kontrole podriadených, kde sa nachádzal? To isté vyplýva aj z ďalších tzv. „nahlásení
neprítomnosti na pracovisku, alebo v kancelárii, v budove inšpektorátu SOI. Na tento deň žalovaný
nepredložil žiadne záznamy, z ktorých by bolo zrejmé, že p. Y. vykonal kontrolu svojich zamestnancov v
teréne.Keďišliriaditelia„von“bolinasvojompracoviskualeboneboli.Poddátumom29.3.2012uvedené:

„Malaga „D“ dnes súrne“, ale v prehľade neprítomnosti riaditeľov inšpektorátov SOI na pracovisku
už žalovaný nezaevidoval jeho neprítomnosť na pracovisku. Pod dátumom 22.3.2012 uvedené: „Y.
ide von“, ale v prehľade neprítomnosti riaditeľov inšpektorátov SOI na pracovisku už žalovaný zase
nezaevidoval jeho neprítomnosť na pracovisku. Pod dátumom 14.3.2012 uvedené: „ Poliak ide von“, ale
v prehľade neprítomnosti riaditeľov inšpektorátov SOI na pracovisku už žalovaný opäť nezaevidoval jeho

neprítomnosťnapracovisku.Popredloženíinternýchzáznamovzostranyžalovanéhožalobcazistilnové
závažné skutočnosti, ktoré považuje za potrebné uviesť: Záznamy z kontrol inšpektorov vykonaných
riaditeľom KI SOI pre Banskobystrický kraj - dňa 6.6.2012 boli kontrolované dve prevádzky, avšak
záznam z týchto kontrol bol napísaný až dňa 21.6.2012, to znamená 15 dní po vykonanej kontrole. Tento
záznam neobsahuje žiadny údaj o kontrolovanej osobe, absentuje tu podpis zástupcu kontrolovanej

prevádzky alebo kontrolovanej osoby. Nie je preto bez pochybnosti preukázateľné, že tam riaditeľ KI
SOI v skutočnosti bol. Kontroly boli ukončené o 13:45 hod. Vie žalovaný s istotou uviesť, kde sa riaditeľ
KI SOI po tomto čase po vykonaní kontroly do 15:30 hod. nachádzal, a či bol na pracovisku prítomný
alebo neprítomný? Dňa 26.5.2011 boli vykonané kontroly dvoch prevádzok, no záznam o vykonaní
kontrolbolspísanýaždňa7.6.2011,tedaaž12dnípovykonanejkontrole.Tentozáznamtiežneobsahuje

žiadny údaj o kontrolovanej osobe, chýba podpis zástupcu kontrolovanej prevádzky alebo kontrolovanej
osoby, chýba pečiatka kontrolovaného. Vie v tomto prípade žalovaný s istotou uviesť, kde sa riaditeľ
KI SOI po tomto čase po vykonaní kontroly do 15:30 hod. nachádzal, a či bol na pracovisku prítomný
alebo neprítomný? Podobne to je aj pri kontrole zo dňa 29.3.2013, keď záznam bol spísaný až o 7 dní
po kontrole, atď. a tak to je aj v ostatných predložených záznamoch iných riaditeľov KI SOI. Záznamy

z kontrol inšpektorov vykonaných riaditeľom/resp. podriadeným pracovníkom/KI SOI pre Bratislavský
kraj - zo záznamu z kontroly vykonanej dňa 21.7.2011 v prevádzke Hotel President***, Drevená ulica,
Bratislava, absolútne nie je zrejmý výsledok kontroly, nakoľko chýbajú tak závažné údaje o tom, či
kontrolovaní inšpektori boli v kontrolovanej prevádzke počas kontroly ich nadriadenými alebo nie. Ďalej
nie sú uvedené údaje, v akom čase bola táto kontrola podriadených pracovníkov vykonaná, čo dokazuje

aj samotný predpis „za PJ“. To isté platí aj pre záznam z kontroly, z ktorého by malo vyplývať, že
riaditeľKISOIpreBratislavskýkrajvykonal/malvykonaťkontroluvprevádzkepotravínnaLermontovovej
ulici v Bratislave. Tak isto z tohto záznamu nevyplýva, či inšpektori boli alebo neboli v kontrolovanej
prevádzke, kedy tam mali byť, chýba tiež čas, kedy riaditeľ vykonal kontrolu svojich podriadených.
Napriek tomu, že odporca tieto záznamy mal pred ich predložením súdu k dispozícii, nevykázal absenciu

riaditeľovi KI SOI pre Bratislavský kraj na deň 22.7.2011, 21.7.2011. Navyše, podpis v kolónke „za
PJ“ na zázname z kontroly je identický s podpisom z prevádzky Hotel President***, Drevená ulica,
Bratislava. Identický podpis je aj na ďalších záznamoch z kontrolovaných prevádzok, ako je Ázijské
bistro, Radlinského ulica, Bratislava, Pizza One, Šancová ulica, Bratislava. Na ďalších predloženýchzáznamoch zase chýbajú mená resp. čísla pracovníkov SOI, ktorí mali byť kontrolovaní. Záznamy z
kontrol inšpektorov vykonaných riaditeľom KI SOI pre Nitriansky kraj - dňa 21.1.2011 boli vykonané
kontroly v troch prevádzkových jednotkách. V záznamoch z kontrol vôbec nie sú uvedené časy, kedy

riaditeľ inšpektorátu tieto kontroly vykonal, sú uvedené len časy opísané z inšpekčných záznamov, ktoré
uviedli inšpektori pri kontrole. Opäť tu chýbajú pečiatky a podpisy kontrolovanej osoby, resp. zástupcu
kontrolovanej prevádzky, alebo iné dôkazy, že riaditeľ inšpektorátu bol na kontrolovaných prevádzkach.
To isté platí aj pri ostatných kontrolách, ktoré mali byť vykonané riaditeľom KI SOI pre Nitriansky kraj.
Záznamy z kontrol inšpektorov vykonaných riaditeľom KI SOI pre Žilinský kraj - záznamy z kontrol

riaditeľky KI SOI pre Žilinský kraj, ktoré vykonávala vo väčšine prípadov sama, taktiež neobsahujú
žiadny dôkaz, že skutočne bola na kontrolovaných prevádzkach. Chýba pečiatka alebo podpis a funkcia
osoby v zastúpení kontrolovaného subjektu. Všetky tieto predložené záznamy z kontrol nie sú vôbec
použiteľné ako dôkazy preukazujúce, že riaditelia spisujú záznamy z kontrol svojich podriadených.
Naopak, len poukázali na to, že nie sú jednotné, že sú nejednoznačné a nie je zrejmé kedy a kde sa majú
písať a čo majú obsahovať. Len spochybňujú to, či riaditelia vôbec boli na deklarovaných kontrolách.

Niektoré záznamy boli spísané až 15 dní po vraj vykonaných kontrolách, ďalej na nich chýbajú základné
náležitosti v kolónkach, ktoré už boli predtlačené, chýbajú pečiatky a podpisy kontrolovaných osôb.
Toto všetko vážne spochybňuje kontroly vykázané riaditeľmi KI SOI, čím u žalobcu vzniká vážne
podozrenie, že tieto záznamy boli vypracované účelovo pre toto prebiehajúce súdne konanie. Žalobca
mohol rovnako dodatočne o 15 dní neskôr vypracovať záznamy z kontrol podriadených inšpektorov

vykonaných v inkriminované dni, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, ale to už nemohol z jasných príčin a objektívnych dôvodov urobiť. Z vyššie uvedeného vyplýva,
žežalovanýmnebolistanovenéanivypracovanéžiadnepredpisy,resp.metodickéusmerneniaapostupy
na vykonávanie kontrol pracovníkov v teréne vedúcimi pracovníkmi a riaditeľmi KI SOI. Takéto záznamy
možno teda spätne vypracovať ku každej vykonanej kontrole, stačí, ak si riaditeľ inšpektorátu SOI vezme

týždenné záznamy inšpektorov a následne si napíše svoje záznamy o kontrolách, hoci tam v skutočnosti
ani nemusel byť. Žalovaný neoznámil žalobcovi žiadnym predpisom, že z každej kontroly podriadených
pracovníkov v teréne sa musí napísať záznam a čo tento záznam musí obsahovať. Žalovaný nepredložil
žiadne záznamy z kontrol riaditeľov Prešovského kraja, Trenčianskeho kraja a Trnavského kraja. To
znamená, že títo riaditelia vykonali kontroly a nevypracovali záznamy z kontrol svojich podriadených

pracovníkov v teréne, keďže na gremiálnych poradách ani jeden riaditeľ nepovedal, že nebol na kontrole
svojich inšpektorov v teréne. Knihy jázd preukázali od začiatku deklarované tvrdenie žalobcu, že výkon
funkcie riaditeľa inšpektorátu SOI a k tomu prináležiace úlohy nepredpokladajú jeho stálu prítomnosť v
budove inšpektorátu SOI, resp. vo svojej kancelárii, a teda tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe,
že „riaditeľ inšpektorátu SOI je ten, kto sa má zdržiavať vo svojej kancelárii, čaká na inšpektorov,

sťažovateľov alebo na kontrolu, ku ktorej na inšpektoráte SOI môže dôjsť“ sa absolútne nezakladá
na pravde. Predložené knihy jázd naopak potvrdili, že riaditelia jednotlivých inšpektorátov SOI sa
nezdržiavajú celý pracovný deň vo svojich kanceláriách a že väčšinu služobného času trávia mimo svojej
kancelárie a úradu inšpektorátu SOI za súčasného plnenia služobných povinností, ktoré im vyplývajú
zo služobnej zmluvy. Napriek tomu, že má uvedené knihy jázd, z ktorých je zrejmý pohyb a prítomnosť,

resp. neprítomnosť riaditeľov ostatných inšpektorátov SOI v budove inšpektorátu, k dispozícii, neuplatnil
voči ostatným riaditeľom žiadne disciplinárne opatrenia alebo postihy a ani ich neodvolal z funkcie
a okamžite s nimi neskončil štátnozamestnanecký pomer, čím zase len porušil zásadu rovnakého
zaobchádzania zakotvenú pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Žalobca považuje za potrebné pre
ilustráciu poukázať na evidenciu jázd riaditeľov jednotlivých inšpektorátov SOI, z ktorých je zjavné, v

ktoré dni aký počet hodín neboli jednotliví riaditelia na svojom pracovisku, tak ako ho definuje žalovaný.
Zo služobnej zmluvy vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ sa so žalobcom dohodol na pravidelnom
mieste výkonu práce: Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický
kraj s územnou pôsobnosťou na vybrané okresy v zmysle organizačného poriadku SOI. Na tomto
určení pravidelného miesta výkonu práce, len s uvedením príslušného krajského Inšpektorátu SOI,

sa žalovaný dohodol aj s ostatnými riaditeľmi krajských inšpektorátov SOI. Iné miesto výkonu práce
ani iné pravidelné pracovisko vrátane presnej adresy, žalovaný žalobcovi neurčil, ani sa inak na tejto
podmienke nedohodol. Z uvedeného je zrejmé, že pravidelným miestom výkonu práce a zároveň aj
pracoviskom riaditeľa KI SOI je celé územie príslušného kraja Slovenskej republiky. Tak napr. Ing. Poliak
bol v mesiaci február 2009 celkovo mimo svojej kancelárie a úradu 12 pracovných dní/91 hod a 20

min, pričom mesačný služobný čas v tomto mesiaci bol 20 dní/150 hod (denný služobný čas je 7,5
hod.). V mesiaci marec 2009 bol mimo svojej kancelárie a úradu takmer 10 pracovných dní /72 hod.
a 40 min., pričom mesačný služobný čas bol 22 dní/165 hod. V mesiaci apríl 2009 bol mimo svojej
kancelárie a úradu 10,5 pracovného dňa/79 hod., pričom služobný čas predstavoval 22 dní/165 hod.Rovnako je to aj v ostatných mesiacoch a rokoch u ostatných riaditeľov jednotlivých inšpektorátov SOI.
Je teda namieste otázka, z akých dôvodov riaditelia krajských inšpektorátov SOI navštevujú tak často a
opakovane tie isté miesta, ktoré sú uvedené v knihách jázd, ak nie z dôvodu plnenia svojich služobných

povinností? Predložené výpisy z lokalizácie mobilného telefónu predstavujú jednostrannú iniciatívu
odporcu a nemajú záväzný charakter verejnej listiny, ktorá by potvrdzovala pravdivosť toho, čo je v nej
uvedené. To platí najmä o výpisoch z lokalizácie mobilného telefónu s telefónnym číslom 0915 796 678,
ktoré sú vyhotovené značne neurčito, sú vypracované na čistom papieri bez akejkoľvek identifikácie,
neuvádzajú, kto ich vypracoval, čím boli vypracované, kedy boli vypracované, za akým účelom boli

vypracované, kto zodpovedá za ich pravdivosť a úplnosť, na koho osobu sa predmetné telefónne číslo
vzťahuje, takže nemožno vylúčiť, že mohli byť zostavené dodatočne a účelovo, najmä ak odporca
predložil tieto výpisy dva roky po podaní žaloby a prvom pojednávaní. Z týchto výpisov napokon ani
žiadnym spôsobom nevyplýva, či je to lokalizácia žalobcu ako fyzickej osoby. Žalovaný na pojednávaní
dňa 8.4.2014 tvrdil, že „Pán Y. sa nachádzal doma, papiere spravil dodatočne“. Žalobca býva na adrese
Vodná 6, Košice, ale táto ulica sa napríklad v predložených výpisoch vôbec nevyskytuje. Žalobca

žiadne papiere dodatočne nevyhotovil a žalovaný nedisponuje žiadnymi papiermi z kontrol podriadených
pracovníkov v inkriminované dni, tak žalobcovi nie je zrejmé, o akých papieroch to žalovaný vlastne
hovorí. Žalovaným predložené výpisy nemôžu byť považované za dôkaz skutočnej prítomnosti žalobcu
ako fyzickej osoby v skutočnom čase a v skutočnom priestore. Ďalší predložený výpis z lokalizácie iného
telefónne čísla XXXX XXX XXX, na ktorom je ručne dopísané „originál“, je taktiež vypracovaný na čistom

papieri bez identifikácie toho, kto ho vypracoval, čím bol vypracovaný, kedy bol vypracovaný, za akým
účelom bol vypracovaný, kto zodpovedá za jeho pravdivosť a úplnosť, nie je zrejmé komu uvedené
telefónne číslo patrí, takže nemožno vylúčiť, že mohol byť taktiež vyrobený dodatočne a účelovo.
Ani tento doklad tiež nemôže byť považovaný za dôkaz skutočnej prítomnosti žalobcu ako fyzickej
osoby v skutočnom čase a v skutočnom priestore. Z výpisov predložených žalovaným jednoznačne

vyplýva iba to, že ide o údaje, ktoré sú nepreskúmateľné pri porovnaní so skutočnou prítomnosťou
žalobcu. Napokon „lokalizácia“ mobilného telefónu žalobcu predložená žalovaným nemusí preukazovať
skutočný pohyb žalobcu v mieste výkonu štátnej služby, keďže nie je vylúčené, že žalobca služobný
telefón nemal vždy pri sebe pri plnení služobných povinností, a preto sa táto „lokalizácia“ mobilného
telefónu nemusí zhodovať so skutočnou polohou, kde sa žalobca v tom čase zdržiaval. Okrem iného,

žalobca uvádza, že v zmysle dokladu o vymenovaní do funkcie vedúceho štátneho zamestnanca,
hlavného štátneho radcu a riaditeľa Inšpektorátu SOI č. 429/53/1/2010 zo dňa 14.10.2010, dodatku
k služobnej zmluve č. 236/53/1/02 zo dňa 24.5.2002 a dodatku č. 2224/53/1/04 zo dňa 9.11.2004 sú
miesta: Košice Staré mesto - centrum - Hlavná, Mlynská, Alžbetina, Južná trieda, Rastislavova a iné
ulice uvedené v týchto výpisoch dohodnutých pravidelnými miestami výkonu práce, resp. miestami

výkonu práce. Uvedené miesta a ulice sa nachádzajú v územnej pôsobnosti vybraných okresov v zmysle
organizačného poriadku SOI, ktorými sú okresy Košice I-IV, Spišská Nová Ves, Gelnica, Michalovce,
Sobrance, Trebišov a nielen žalobca, ale aj jeho služobný telefón sa nachádzal v inkriminované dni
na dohodnutom mieste výkonu práce. Žalovaný žiadnou formou, na žiadnom mieste, ani v odôvodnení
okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcovi nepreukázal, že sa v inkriminované

dni nenachádzal na dohodnutom mieste výkonu práce podľa vyššie uvedených služobných zmlúv a
dokladu o vymenovaní do funkcie vedúceho štátneho zamestnanca, hlavného štátneho radcu a riaditeľa
inšpektorátu SOI. Naopak, žalobca opätovne zdôrazňuje, že po celý inkriminovaný čas bol prítomný
na dohodnutom mieste výkonu práce podľa dokladu o vymenovaní do funkcie vedúceho štátneho
zamestnanca, hlavného štátneho radcu a riaditeľa inšpektorátu SOI a služobnej zmluvy a riadne si plnil

povinnosti vyplývajúce mu zo služobnej zmluvy. Čo sa týka kontroly vykonanej inšpektorátom práce u
žalovaného a predloženého záznamu z kontroly, v ktorom kontrolný orgán - Inšpektorát práce Bratislava
konštatoval, že zo strany žalovaného pri kontrole neboli zistené nedostatky v evidencii služobného
času a nebolo zistené porušenie ustanovenia § 99 Zákonníka práce žalobca uvádza, že vyjadril
nespokojnosť s vykonanou kontrolou nadriadenému orgánu, najmä z dôvodu, že žalovaný predložil

žalobcovi na základe jeho žiadosti doklad č. 15/2014 zo dňa 22.4.2014 v ktorom žalovaný potvrdil,
že povinnosť zapisovania času začiatku a konca služobného času vedúcich pracovníkov - riaditeľov
krajských inšpektorátov SOI. Zákonník práce ani iný žiadny právny predpis nepozná výnimky, z ktorých
by bolo zrejmé, že je zrušená alebo obmedzená povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného
času „priamo riadených zamestnancov“ tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec pracovnej doby.

Žalovaný si odporuje tvrdením na pojednávaní dňa 8.4.2014, na ktorom uviedol, že dochádzka či
už radových zamestnancov alebo vedúcich zamestnancov je vedená podľa tohto zápisu v zmysle
predpisov, a pritom žalobcovi predložil písomný dôkaz, v ktorom potvrdzuje, že na priamo riadených
zamestnancov SOI sa povinnosť zapisovať do evidencie dochádzky nevzťahuje a nepredložil žiadnuinú formu evidencie služobného času žalobcu ani ostatných riaditeľov krajských inšpektorátov SOI.
K predloženému záznamu z vykonaného auditu vykonaného Správou finančnej kontroly je potrebné
uviesť len tú skutočnosť, že tento doklad nijako nesúvisí s prejednávaným prípadom, nakoľko kontrola

bola zameraná na hospodárenie s pohonnými hmotami pri vykonávaní služobných ciest u pracovníkov,
ktorí mali pridelené referentské vozidlá. Kontrolný orgán okrem iného vyčítal žalovanému menšie
nedostatky týkajúce sa porušovania finančnej disciplíny a zapisovania konkrétnej adresy organizácie,
ktoré zamestnanec na služobnej ceste v tom ktorom meste navštívil. Je rozporuplná a nepreskúmateľná
argumentácia zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 8.4.2014: „Čo sa týka denného výkazu, tak mali

zvyk, napísali od 7:30 - 16:00 hod hod. bez ohľadu na to, či boli vonku alebo neboli vonku.“ Z uvedenej
argumentácie žalovaného možno dedukovať, že ostatní riaditelia krajských inšpektorátov SOI mohli
klamať, resp. klamali žalovaného pri evidencii služobných ciest vedených v knihách jázd v porovnaní
so skutočnou prítomnosťou na mieste výkonu práce, resp. mimo miesta výkonu práce v dni uvedené v
kniháchjázd.Jezaujímavé,žejedendoklad/knihajázdzamesiacfebruár2009/dokazuje,žeriaditeľIng.
T. bol podľa knihy jázd celý deň v Handlovej alebo v Prievidzi v meste, ale neexistuje žiadny doklad, ktorý

by preukázal, že bol vo svojej kancelárii, resp. v úrade krajského inšpektorátu SOI. Tak je to aj u ďalších
riaditeľov, ktorí sú uvedení vo vyjadrení žalobcu ku knihám jázd. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že
nevie ako mohol žalobca vykonať kontrolu 13.3., keďže k zmene kontroly došlo polhodinu predtým, lebo
inšpektori došli na miesto a zistili, že prevádzka je zavretá, tak dostali súhlas na vykonanie kontroly na
inomobjekte,ažalobcanevolalnikomu.Žalobcapoukazujenaskutočnosť,žepredvykonávanímfunkcie

riaditeľa Inšpektorátu SOI pracoval 18 rokov vo funkcii inšpektora SOI a má dostatočné skúsenosti so
zmenami kontrolovaných prevádzok a spôsobe, ako sa inšpektori na kontrolované prevádzky presúvajú,
ako ich ako inšpektorov SOI okolie registruje, ako ich okolie vníma a ako sa rýchlo vie rozšíriť informácia
o tom, kde inšpektori SOI vykonávajú kontrolu. Žalobca nemal povinnosť niekomu volať, najmä nie
svojím podriadeným, kde sa nachádzajú, ale práve naopak, žalobca mal dostatok vedomostí, skúseností

a informácií o skutočne vykonanej kontrole podriadených pracovníkov.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.9.2014 sp.zn. 17Cpr/2/2012-477 tak, že žalobu zamietol
a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na ich náhradu a žalovanému náhradu
trov nepriznal. Žalobca včas napadol uvedený rozsudok a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa

19.5.2016 sp.zn. 9CoPr/1/2015-634 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, pričom
poukázal na skutočnosť, že v danom spore nesie dôkazné bremeno zamestnávateľ a tiež na formálny
nedostatok - neurčitosť dôvodov z časového hľadiska - predmetného okamžitého skončenia pracovného
pomeru.

6. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Účastníci konania dňa 7.7.1992 uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca dňa 15.7.1992
nastúpil do práce ako inšpektor III na odbore kontroly. Rozhodnutím vedúcej služobného úradu č.

236/53/1/02 z 24.5.2002 bol žalobca vymenovaný do funkcie samostatný radca - inšpektor SOI IV. od
1.6.2002 a rozhodnutím vedúcej služobného úradu č. 236/53/1/04 z 9.11.2004 bol žalobca vymenovaný
do stálej štátnej služby, pričom ako pravidelné miesto výkonu štátnej služby bol uvedený Inšpektorát
SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj s územnou pôsobnosťou pre vybrané okresy v zmysle
Organizačného poriadku SOI (Služobného predpisu č. 1/2007 teda: Košice I, II, III, IV, Košice-okolie,

Sobrance, Michalovce, Trebišov, Rožňava, Gelnica, Spišská Nová Ves). Dňom 20.10.2010 bol žalobca
rozhodnutiami žalovaného zo 14.10.2010 vymenovaný do funkcie vedúceho štátneho zamestnanca
- hlavného štátneho radcu, riaditeľa Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj s
tým, že najnáročnejšími činnosťami, ktoré bude vykonávať sú: koncepčná a koordinačná činnosť
pri tvorbe štátnej politiky v oblasti štátnej kontroly vnútorného trhu, kontrolná a dozorná činnosť s

celospoločenským dosahom vo veciach ochrany spotrebiteľa. Podľa prílohy č. 1 k dodatku k služobnej
zmluve č. 236/53/1/2002, č. 429/53/1/2010 hlavnou činnosťou žalobcu v uvedenej bola tvorba stratégie a
koncepcie štátnej kontroly vnútorného trhu, koordinovanie výkonu kontrolnej činnosti pri zabezpečovaní
ochrany oprávnených záujmov spotrebiteľov s možnými dôsledkami na rozhodnutia s celoštátnym
dosahom, koordinovanie spolupráce s orgánmi verejnej správy a združeniami na ochranu spotrebiteľa

vymedzené kompetenciami určenými zákonmi, koordinovanie spolupráce s inými kontrolnými orgánmi aj
na medzinárodnej úrovni, rozhodovanie v prvom stupni správneho konania. Okrem týchto činností patrili
do jeho pôsobnosti aj ostatné činnosti - riadenie, rozhodovanie a kontrolovanie činnosti Inšpektorátu
SOI v oblasti: hlavnej činnosti, spolupráce s masmédiami, hospodárenia a správy zvereného majetkua pridelených rozpočtových prostriedkov, CO, BOZP a PO, vydávania interných riadiacich predpisov,
zriaďovania poradných orgánov, štátnej služby. Činnosť riaditeľa v tom čase upravoval Služobný predpis
č. 1/2007 - Organizačný poriadok, ktorý v časti III, článok 4 bod 3 presne určuje povinnosti riaditeľa

inšpektorátu podľa ktorých jeho činnosť je založená na hlavne riadiacej činnosti.

8. Podľa poverenia žalobcu z 28.10.2010 č. 3532/2010 žalobca poveril Y.. J. zastupovaním v čase
jeho neprítomnosti v služobnom úrade nepresahujúcej dva týždne. Neznámy pisateľ z mailovej adresy
[email protected] dňa 15.3.2012 zaslal emailovú sťažnosť ÚR SOI, v

ktorombolouvedené,žekošickýriaditeľchodíaleboskôrnechodídopráceopitýuždosťdlhoastretolho
zasopitéhovjednomzariadení.NazákladeuvedenéhoÚRSOIemailomz22.3.2012emailompožiadala
Y.. J., aby jej písomne oznámila, aká bola dochádza žalobcu od 9.3.2012, či pozorovala u neho prejavy,
ktoré by nasvedčovali, že koná pod vplyvom alkoholu a kto zo zamestnancov s ním prišiel do kontaktu.
Obratom Y.. J. ústrednej riaditeľke o.i. oznámila, že dňa 12.3.2012 žalobca prišiel do práce o 7.30 hod.
a okolo 8.00 hod. jej oznámil, že odchádza si vybaviť dôležité veci, ťažko gestikuloval a bolo z neho

cítiť alkohol, už sa nevrátil. Dňa 13.3.2012 žalobca prišiel do 7.30 hod. a odišiel okolo 9.00 hod. a už
sa nevrátil. 15.3.2002 prišiel riadne ráno, odišiel v dopoludňajších hodinách a už sa nevrátil. 16.3.2012
prišiel riadne ráno, odišiel o 7.45 hod. a už sa nevrátil. 19. a 20.3.2012 mal dovolenku. 21.3.2012 prišiel
riadne ráno a odišiel pred 11.00 hod. a už sa nevrátil. 22.3.2012 do 12.47 hod. neprišiel do práce. Do
kontaktu s riaditeľom prišla p. Y. a L. a o jeho neprítomnosti na inšpektoráte vedela aj JUDr. K.. Následne

tieto skutočnosti Y.. J. aj napísala v liste zaslanom vedúcej služobného úradu, kde doplnila, že riaditeľ
dňa 22.3.2012 v služobnom čase od 7.30 do 15.30 neprišiel na inšpektorát. List podpísali aj Y. Y. E. V.
Š. a k jeho obsahu sa vyjadrila aj R.. L. K., ktorá uviedla, že v dotknutom období bola p. Y. oboznámená,
že p. riaditeľ nebol na úrade prítomný vôbec alebo po rozdelení pošty, príp. vybavení inej agendy odišiel
a tak tomu bolo aj 14.3.201, kedy Y.. J. bola na celodennom ošetrení s deťmi.

9. Rozhodnutiami zo dňa 23.3.2012, ktoré boli žalobcovi doručené 3.4.2012, bol žalobca v súlade s §
3 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
a v súlade s § 37 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe odvolaný z funkcie riaditeľa
Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj vo funkcii hlavný štátny radca Inšpektorátu SOI

so sídlom v Košiciach pre Košický kraj vedúcou služobného úradu - ústrednou riaditeľkou Slovenskej
obchodnej inšpekcie v Bratislave. Podľa Záznamu z odovzdávania Oznámenia o odvolaní z funkcie sa
dňa 26.3.2012 dostavila na Inšpektorát SOI pre Košický kraj ústredná riaditeľka RNDr. Y., štatutárny
zástupca ÚR SOI Mgr. L. a vedúca OÚ SOI Ing. Š. za účelom odovzdania odvolania žalobcu z funkcie
riaditeľa I SOI v Košiciach, ktorý sa však na pracovisko v uvedený deň nedostavil.

10. Od 27.3.2012 bol uznaný práceneschopným. Po skončení jeho práceneschopnosti bola zvolaná
porada vedenia SOI na deň 3.4.2012, na ktorej bol ako jeden z bodov porady aj odvolanie Ing. Y.
Y. z funkcie riaditeľa I SOI Košice a pred odovzdaním príslušných dokladov vzťahujúcich sa k týmto
krokom bol Ing. Y. informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré viedli vedúcu služobného úradu k

tomuto rozhodnutiu. Menovaný sa nijakým spôsobom nevyjadril. Celodenné ošetrenie žalobcu dňa
26.3.2012 nebolo žalovaným uznané preto, pretože bolo predložené až 4.4.2012, teda po uzávierke.
Podľa oznámenia žalovaného zo 4.4.2012 žalobcovi bolo oznámené, že na základe neospravedlnených
dvoch služobných dní 22. a 26.3.2012, na ktoré včas nepredložil doklady ospravedlňujúce jeho
neprítomnosť v práci, mu bude krátená dovolenka a bude odhlásený zo sociálnej a zdravotnej

poisťovne. Podľa potvrdení Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava bol žalobca odhlásený z poistenia
pre neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

11. Rozhodnutím zo dňa 26.3.2012 pod číslom 580/51/2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
3.4.2012, bol podľa § 46 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 47 písm. i) a § 51 ods. 1 a ods. 2

zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov okamžite ukončený jeho štátnozamestnanecký pomer zo strany služobného úradu. Dôvodom
na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom zo dňa 26.3.2012 bolo závažné
porušenie služobnej disciplíny neospravedlnenou celodennou, resp. viachodinovou neprítomnosťou
v práci, v dňoch 12.3.2012, 13.3.2012, 14.3.2012, 15.3.2012, 16.3.2012, 21.3.2012, 22.3. 2012,

23.3.2012, čím došlo k nedodržaniu určeného týždenného služobného času. Týmto konaním mal
žalobca porušiť § 60 ods. 1 písm. j) zákona o štátnej službe a ustanovenia článku 20 bodu 3
písm. l) služobného predpisu č. 1/2009 Služobného poriadku SOI pre zamestnancov vykonávajúcich
štátnu službu č. 2023/51/2009. Žalobca listom z 2.5.2012 žalovanému oznámil, že okamžité skončenieštátnozamestnaneckého pomeru z 26.3.2012 považuje za neplatné a trvá na svojom ďalšom
zamestnávaní a prideľovaní práce podľa služobnej zmluvy. Podľa výplatnej pásky mal žalobca za marec
2012 mzdy 1.022,57 eur.

12. Žalobca v konaní tvrdil, že počas predmetných dní vykonával služobné povinnosti v úrade
Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj i mimo úradu Inšpektorátu - kontrola práce
podriadených v teréne za predchádzajúci týždeň, pracovné stretnutia, pričom nedošlo k ohrozeniu
činnosti a fungovania Inšpektorátu SOI pre Košický kraj a nespôsobil služobnému úradu - Ústrednému

inšpektorátu SOI a ani Inšpektorátu SOI pre Košický kraj žiadnu škodu ani inú ujmu. Podľa tvrdenia
žalobcu dňa 12.3.2012 vykonával služobné povinnosti v úrade KI SOI Košice a tiež mimo úradu plus
kontrola práce inšpektorov, ktorí boli v teréne: dňa 9.3.2012 a to pani V., U. v Dráčiku OC Optima Košice,
v OC Kauflande Košice, v Kik Textil, Popradská 92; 13.3. opäť služobné povinnosti v úrade Krajského
inšpektorátu plus pracovné stretnutie mimo úradu, išlo o kontrolu V., W. v objekte Bocian baby, L.
Novomeského 13 Košice, ďalej Q., J. v Papiernictvo na Hlavnej 5, Košice; 14.3.2012 takisto v úrade aj

mimo úradu KI plus kontrola inšpektorov v teréne T., V. v objekte Vinatex, Južná trieda 31 Košice, Veľký
dizajn, Borodáčová 46, Košice, 15.3. opäť v úrade aj mimo úradu plus kontrola inšpektorov v teréne:
Rozsypal, Juris v Nay na Trolejbusovej v Košiciach a ďalej kontrola F., Y., Toryská 5; 16.3. opäť v úrade aj
mimo úradu plus kontrola inšpektorov: F., Y. v Bábätkove na Moldavskej 43, T., V. v PCCKO na Štúrovej
1 v Košiciach; 21.3. opäť v úrade aj mimo úradu plus kontrola inšpektorov v teréne bez uvedenia; 22.3.

pracovné stretnutie mimo úradu plus kontrola inšpektorov v teréne a to: M., V. v Domácich potrebách
na Alžbetinej 1, Košice a Kancelárske potreby Makro na Zámočnickej 12 v Košiciach; 23.3. služobné
povinnosti v úrade a mimo úradu KI plus kontrola inšpektorov v teréne: F., I. v Domácich potrebách na
Triede L. Svobodu 2 v Košiciach, F., T. Nábytok Kika na Moldavskej ceste.

13. Podľa článku 20 bod 3. písm. l) služobného predpisu č. 1/2009 - Služobného poriadku Slovenskej
obchodnej inšpekcie pre zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu za závažné porušenie služobnej
disciplíny služobný úrad SOI stanovuje neospravedlnenú neprítomnosť v práci v trvaní jedného a
viac služobných dní, ktoré nemusia na seba bezprostredne nadväzovať, počas trvania 30 služobných
dní a podľa bodu 4. je také porušenie služobnej disciplíny u štátneho zamestnanca dôvodom na

okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 51 zákona o štátnej službe. Podľa článku 21 bod
1. služobný čas zamestnanca je čas, v ktorom zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii
služobnému úradu SOI. Podľa článku 21 bodu 5. o začiatku a konci služobného času rozhoduje vedúci
služobného úradu SOI. Začiatok je stanovený na 7,30 hod. a koniec na 15,30 hod. V uvedenom čase
je zahrnutá aj prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá je podľa bodu 3. 30 minútová a podľa bodu 7.

sa nezapočítava do služobného času.. Podľa článku 21 bodu 14. zamestnanec je povinný na začiatku
denného služobného času byť už na svojom pracovisku a odchádzať z neho až po skončení služobného
času. Príchod a odchod z pracoviska sa eviduje v Knihe príchodov a odchodov (Knihe dochádzky).
Podľa článku 21 bodu 15. zamestnanec sa nesmie vzdialiť z pracoviska bez vedomia svojho vedúceho
zamestnanca, pričom čas a dôvod odchodu zapíše do knihy dochádzky. Pri plnení služobných úloh mimo

svojho pracoviska napíše navštívené miesto okrem prípadov plnenia služobných úloh podľa plánu práce
kontrolnej činnosti. Podľa článku 21 bodu 16. zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť dôvod,
pre ktorý nemôže prísť do práce. Doklad o pracovnej neschopnosti je povinný doručiť na pracovisko
najneskôr do 3 dní od jeho vystavenia. Podľa článku 21 bodu 17. ak zamestnanec nebol v práci bez
vedomia svojho vedúceho zamestnanca, resp. nemá vážny osobný dôvod, ktorý písomne dokladuje,

bude sa jeho konanie považovať za neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

14. Podľa tvrdenia žalovaného všetci riaditelia boli oboznámení s tým, že keď sa niektorý z riaditeľov
nachádza mimo kraja, tak sa to nahlasuje priamo ústrednej riaditeľke, ktorá si to zapisuje do
notesu. Ak ide len na bežnú kontrolu v rámci svojho kraja, tak vtedy to len nahlási na sekretariáte

ústrednej riaditeľky. Skutočnosť, že sa tak dialo, potvrdzujú výpovede svedkov aj predložený Prehľad
neprítomnosti riaditeľov inšpektorátov SOI na pracovisku z február a marec s poznámkami: dovolenka,
kontrola inšpektorov v teréne a pracovné stretnutia mimo pracoviska; u žalobcu bola poznamenaná
dovolenka dňa 19. a 20.3.2012 a poznámkový zošit. Podľa knihy dochádzky všetkých zamestnancov
Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj za mesiac marec 2012 sa žalobca do uvedenej

knihy nezapisoval. Podľa evidencie „zablokovania“ a „odblokovania“ objektu Inšpektorátu SOI so sídlom
v Košiciach pre Košický kraj za mesiace január, február a marec 2012 spoločnosťou G1 Monitor, s. r.
o., žalobca s kódom 1 prichádzal do práce aj pred 7:30 hod. Dňa 13.3.2012 až 16.3.2012 a 21.3.2012
vypol žalobca poplašné zariadenie na budove Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj včasoch 6:53:26, 6:07:49, 6:31:43, 06:04:35 a 06:59:00. Podľa záznamu Inšpektorátu práce Bratislava
IBA-9-51-2.3/Z-E24-13 zo 4.11.2013 u žalovaného (vrátane inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach
pre Košický kraj nedošlo k porušeniu zákona o štátnej službe v nadväznosti na § 99 ZP. Zo záznamov

o vykonaných kontrolách inšpektorov v rokoch 2011 a 2012 súd zistil, že žalobca vo funkcii riaditeľa
vyhotovil 5 takýchto záznamov v roku 2011. Na záznamoch o vykonaných kontrolách riaditeľov nie
sú potvrdenia z prevádzkových jednotiek, na niektorých nie sú riaditeľ vykonal kontrolu, či inšpektori
boli alebo neboli v kontrolovanej prevádzke, chýbajú mená resp. čísla pracovníkov SOI, ktorí mali byť
kontrolovaní. Niektoré z týchto záznamov boli vyhotovené niekoľko dní po kontrole inšpektorov. Podľa

tvrdenia žalovaného obvykle sa u žalovaného po vykonanej kontrole inšpektorov v teréne sa spisuje
záznam o tejto kontrole, ktorý sa následne zakladá na príslušnom inšpektoráte a slúži ako jeden z
podkladov pri hodnotení jednotlivých inšpektorov, jedná sa o kontrolu zamestnanca a nie prevádzky.
Na prvej gremiálnej porade v októbri 2010 bolo dojednané, že nie je podmienkou pečiatka vedúceho
kontrolovaného subjektu a podpis.

15. Z kníh jázd z rokov 2007 až 2010 súd zistil, že niektorí riaditelia, napr. pre Žilinský kraj - Ing. T. v
roku 2009, vykazovali služobný čas mimo úradu aj celý pracovný deň. Podľa správy z vládneho auditu
III/782/2009 bol u žalovaného vykonaný audit na základe poverenia č. 40/PZ-10/2009 na vykonanie
vládneho auditu riaditeľom správy finančnej kontroly Bratislava z 15.4.2009, na základe ktorého bol
vypracovaný ústredným inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie dodatok k opatreniam prijatým

na základe vládneho auditu vykonaného štátnymi zamestnancami SPK Bratislava podľa poverenia č. 40/
PZ-10/2009, podľa ktorého bodu 5. ÚI SOI uložil dôsledne kontrolovať vyplňovanie predpísaných údajov
v prvotnej evidencii vedenej v autodoprave (žiadanky, záznamy o prevádzke, vozové zošity), pričom v
správe bolo vytknuté, že v žiadankach a záznamoch o prevádzke vozidla nie je v rubrike Cieľ cesty
uvedený okrem názvu mesta aj názov ulice alebo navštívenej organizácie. Podľa odpovede Úradu boja

proti korupcii Prezídia policajného zboru Bratislava ohľadom anonymného podnetu pre podozrenie z
trestnej činnosti - korupcie pracovníkov Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, Mgr. L.
J. E. K.. R. U. boli podania preverované v zmysle zákona o PZ a informácie v nich uvedené sa nepotvrdili.

16. Podľa týždenného pracovného plánu OTKVaos Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre košický

krajpredni12.3.2012až16.3.2012dňa14.3.2012pôvodnemalabyťkontrolovanáprevádzkaBaťavOC
Optima,avšakinšpektoridošlinamiestoazistili,žeprevádzkajezavretá,takdostalisúhlasnavykonanie
kontroly na inom objekte - Vinatex. Podľa plánu boli vykonané kontroly dňa 9.3.2012 - pani V.Ú., U.
v Dráčiku OC Optima Košice, v OC Kauflande Košice, v Kik Textil, Popradská 92, Košice; 13.3.2012
- o kontrola V., W. v objekte Bocian baby, L. Novomeského 13, Košice, ďalej Q., J. v Papiernictvo na

Hlavnej 5, Košice; 15.3.2012 - Rozsypal, Juris v Nay na Trolejbusovej v Košiciach a ďalej kontrola F.,
Y., I.SHEEP-OC Galéria, Toryská 5 v Košiciach; 16.3.2012 kontrola inšpektorov: F., Y. v Bábätkove na
Moldavskej 43, Košice; T., V. v PCCKO na Štúrovej 1 v Košiciach; 22.3.2012 kontrola inšpektorov: M.,
V. v Domácich potrebách na Alžbetinej 1, Košice a Kancelárske potreby Makro na Zámočnickej 12 v
Košiciach; 23.3.2012 kontrola inšpektorov v teréne: F., I. v Domácich potrebách na Triede L. Svobodu

2 v Košiciach, F., T. Nábytok Kika na Moldavskej ceste v Košiciach.

17. Súdu boli v konaní predložené výpisy Orange Slovensko a.s. z monitorovania telefónneho čísla
XXXXXXXXX K.. Y. a tiež prehľad toho, čo by sa bolo ukázalo na monitore, ak by v skutočnosti jeho
mobilný telefón nachádzal na miestach kontroly. Vo výpise je výsek ulíc v 20-stupňovom uhle, kde sú

uvedené len okrajové ulice, aby bolo zrejmé, ktorá ulica je týmto monitorom podchytená. Porovnaním
bolo zrejmé, že podľa výpisov monitorovania telefónneho čísla XXXXXXXXX sa telefón nachádzal
takmervždyvčastiKošíc-StarémestoaobčasJuhapodľaadriessubjektov,ktorépodľatvrdenížalobcu
v predmetných dňoch kontroloval, mali byť monitorované napr. aj mestské časti Terasa, Dargovských
hrdinov. Podľa tvrdenia žalovaného, žalobca bol ešte na jeho prvej gremiálnej porade v roku 2010

poučený o tom, že sa monitorujú služobné telefóny. Ani úrad na ochranu osobných údajov, ktorý vykonal
kontrolu u žalovaného, nespochybnil právo zamestnávateľa kontrolovať mobil. Riaditelia dostávali nové
mobilné telefóny. Klasická inšpekcia prebieha v tom zmysle, že najprv sa skontroluje, či označenie
prevádzky je v súlade so zákonom č. 250/2007, potom sa anonymne urobí nákup, skontroluje sa,
či ceny sú ako majú byť, či bloček obsahuje všetky náležitosti, ktoré má mať a potom sa e spíše

inšpekčnýzáznam.Následneakriaditeľchcevykonaťkontrolu,takvprvomradesivyžiadateninšpekčný
záznam. Tam je bloček, čiže nie je potrebné, aby išiel na prevádzku riaditeľ. V prípade, že by sa zistili
nejaké nedostatky, môže sa vykonať opakovaná kontrola, či boli odstránené nedostatky, potom sa opäť
spíše inšpekčný záznam. Pokiaľ ide o vedúcich alebo riaditeľa, títo môžu kontrolovať, akým spôsobominšpektori robili inšpekciu a to tým spôsobom, že sa ide na prevádzku. Ak sú tam inšpektori, tak sa s
nimi spojí. Pokiaľ tam nie sú, tak potom sa ten vedúci alebo riaditeľ spojí so zodpovednou osobou v
danej prevádzke a overí si, či tam vôbec inšpektori boli a ako sa správali. Z toho sa potom tiež spíše

záznam. Spravidla takéto kontroly vykonáva riaditeľ s vedúcim odboru alebo dvaja vedúci odboru. Pokiaľ
ide o sťažnosti na inšpektorov, tak je možné, že niekto sa len telefonicky sťažuje, ak ide o drobnosť, tak
môže to riaditeľ prebrať s inšpektorom a v prípade, že dospeje k záveru, že je potrebné ho napomenúť,
tak ho môže aj napomenúť. Vždy by mal v prípade nedostatkov potom informovať aj riaditeľa ústrednej
inšpekcie, nakoľko sa vedú osobné spisy zamestnancov, kde sa takéto veci zakladajú. Pokiaľ by išiel

riaditeľ na prevádzku prešetrovať sťažnosť, tak sa musí minimálne dostať do kontaktu s tým, kto sa
sťažoval a preveriť si skutkový stav a taktiež by to mal prebrať s dotknutým inšpektorom. Žalovaný nemá
vedomosť o tom, že by žalobca s niektorým z inšpektorov riešil v predmetných dňoch nejakú takúto
sťažnosť a aj v tomto prípade platí, že by mal opustenie pracoviska oznámiť na sekretariáte ústrednej
riaditeľky.

18. Žalobca v konaní vypovedal, že 26.3.2012 mal náhle krvácanie z určitej časti tela, preto podstúpil
chirurgické ošetrenie. Mal telefonát od ústrednej riaditeľky, aby sa dostavil na inšpektorát. Povedal jej,
že nemôže, že je pod silnými liekmi, že má bolesti a je unavený. Tak ho vyzvala, aby na druhý deň
došiel do Bratislavy. Uviedol, že zrejme bude práceneschopný a tak aj bolo. Aj ju o tom informoval.
Na 3.4. bola zvolaná mimoriadna gremiálna porada za účelom jeho odvolania, pretože nič dôležité sa

neprejednávalo. Na konci riaditeľka pred všetkými riaditeľmi, tiež pred ekonomickou námestníčkou, tu
prítomným právnikom a ďalšími prečítala hanebný anonymný email s dodatkom, že nevedela, že má v
Košiciachriaditeľaalkoholikaažecelémestovie,žežalobcapije.Myslísi,žezavšetkýmbola L.J.,ktorá
je teraz riaditeľkou. Keď sa žalobca chcel vyjadriť, stopla ho riaditeľka, že aj tak všetko robila L. a nedala
mu priestor na vyjadrenie. Nikdy mu nebol zistený alkohol ani vyčítané porušenie pracovnej disciplíny.

K.. Š. mu dala podpísať odvolanie z funkcie a bol vyzvaný na odovzdanie preukazu. Cítil sa ponížený,
diskriminovaný. Všetky doklady mu boli doručené 3.4. o 13:10 hod. Až po ceste do Košíc si to pozorne
prečítal, a nič sa tam nepísalo o alkoholizme, ktorý mu bol ústne vyčítaný. Zmenili dôvody. Vychádzali z
domnienok pani J., kedy prišiel a odišiel. Nie je povinný hlásiť to podriadenej, najmä ak má bližší vzťah
k podriadenému inšpektorovi. Pri tom, pokiaľ ide o anonymné listy ostatným pracovníkom, tam ústredná

riaditeľka postupovala celkom inak. Keď prišiel anonym ohľadne korupcie na pani J. E. U., tento postúpil
ústrednej riaditeľke a tá to odstúpila Úradu boja proti korupcii. Doteraz sa to vyšetruje, ale to nebránilo
tomu, aby pani J. bola vymenovaná za riaditeľku. Riaditeľ po väčšine je v teréne a nie je pravdou,
ako tvrdí druhá strana, že riaditeľ má sedieť a očakávať sťažovateľov alebo kontrolu zo strany iného
subjektu. Podľa výplatnej pásky má uvedené nevyplatené časy len 15 hodín, to znamená dva pracovné

dni. Neuznali mu to chirurgické ošetrenie z 26.3, aj keď nevie prečo. Celodenné ošetrenia sa posielajú
jednorazovo, keď sa ich nazbiera viac. V okamžitom skončení pracovného pomeru, je len deň 22.3. aj to
nie je konkretizované, koľko som mal chýbať. Navyše v uvedený mesiac dostal aj osobný príplatok. On
nemal pridelené referenčné vozidlo, pohyboval sa v rámci Košíc, čiže neuplatňoval si cestovný príkaz.
Z ústredného riaditeľstva mali predtým kontrolu, prišla osobne vedúca osobného útvaru Ing. Š., tiež

vedúci kancelárie ústrednej riaditeľky Ing. Š., pričom kontrolovali dochádzku, evidenciu jázd, dychové
skúšky všetkých zamestnancov vrátane vedúcich zamestnancov i žalobcu a nezistili žiadne nedostatky.
Na gremiálnej porade po jeho vymenovaní sa ústredná riaditeľka pýtala, koľko kontrol vykonali jednotliví
riaditelia, tí oznámili 3 až 5 vykonaných kontrol, následne ich ústredná riaditeľka vyzvala, aby vykonávali
viac kontrol v teréne inšpektorov. Nikým mu nebolo nakázané, že sa má hlásiť ústrednej riaditeľke ak

ide na kontrolu. Nikdy mu to nebolo vytýkané aj keď sa na porade bavili o tom, že boli na kontrolách.

19.SvedkyňaY.Y.svojejvýpovediuviedla,žepracujeprežalovanéhoakoradcanasekretariáteriaditeľa.
Pokiaľ ide o vyjadrenie, ktoré som posielala pani Y. s Mgr. J., trvá na tom, čo tam uviedli. 12.3. prišla
do práce asi o 7:30 hod, vtedy už bol žalobca v práci, avšak okolo 8:00 odišiel s tým, že si potrebuje

niečo súrne vybaviť. Majú kancelárie tak, že žalobca okolo svedkyne musí prechádzať. Videla ho, divne
gestikuloval, košeľa mu trčala, bolo z neho cítiť alkohol. Nehlásila to ústrednej riaditeľke. Tak isto 13.3.,
bola na sekretariáte aj s vedúcou odboru technickej kontroly výrobkov a ochrany spotrebiteľov Mgr.
J. a povedal tiež, že odchádza niečo vybaviť. Odišiel o 9:00 hod. a už sa nevrátil, kým bola v práci.
Nevidela ho opúšťať budovu, ale zamykal kanceláriu, čo nezvykol robiť, keď išiel len k niekomu inému

do kancelárie a aj jej povedal, že odchádza. 15.3. bol taktiež ráno v práci, odišiel v doobedňajších
hodinách a už sa nevrátil. 19. a 20.3. ju žalobca požiadal, aby ústrednej riaditeľke nahlásila dovolenku.
Vo štvrtok 22.3. neprišiel do práce vôbec a ani sa jej neozval. V piatok 23.3. prišiel a tiež odišiel v
dopoludňajších hodinách a nevrátil sa, kým bola v práci do 15:30 hod., resp. pani J.. V pondelok 26.3.tiež neprišiel do práce a bola v Košiciach ústredná riaditeľka a tiež jej zástupca Mgr. R. L.Á. a Ing. Š..
Snažili sa mu telefonicky dovolať, avšak nedvíhal. Keď sa konečne okolo obeda dovolali, tak ústredná
riaditeľka ho vyzvala, aby prišiel, že ho čaká v práci, no neprišiel. Tak mu potom opäť skúšali volať

poobede na súkromný a služobný mobil a dovolali sa mu až okolo 14:30 hod. a ústredná riaditeľka
bola veľmi rozčúlená. Do 16:00 hod. neprišiel do práce a ústredná riaditeľka mu vtedy odkázala, aby
došiel na druhý deň do Bratislavy. V utorok volal, že nepríde do práce. V stredu doniesol PN-ku
do konca marca. Svedkyňa nemá v pracovnej náplni zaznamenávať čas príchodu a odchodu pána
riaditeľa, len sa zvykne zapisovať plán práce a zmeny plánu práce, kde je uvedené, ktorí inšpektori ktoré

prevádzkové jednotky budú kontrolovať a tento plán práce sa predkladá riaditeľovi, aby mal prehľad
o inšpektoroch. Sám pán riaditeľ plán práce nemá. Svedkyňa na dotaz vedela aj ako prišla aktuálna
riaditeľka minulý týždeň. Hodiny má presne oproti sebe ako sedí. Svedkyňa sa zapisuje osobne do knihy
príchodov a odchodov, ale občas sa stane, keď je pri nej naraz veľa ľudí, že povie, aby ju zapísali a beží
odkódovaťbudovu.Vie,žekontrolyinšpektorovrobilipaniJ.sJUDr.K.,vedúcouprávneho.Keďsachodí
na inšpekcie, tak sa chodí podľa toho plánu práce, či sa inšpektori nachádzajú na tých operatívnych

jednotkách. Mgr. J. a JUDr. K.Á. tam nezvykli byť celý deň, vždy sa vrátili. Nie je povinnosťou riaditeľa
svedkyni nahlasovať, kedy ide na kontrolu a nepamätám si, či bol na nejakej takej kontrole. Hlásenia
sa posielali ústrednej riaditeľke. V období od 12. do 23.3.2012 keďže rozhodnutia nemohol nikto iný
podpisovať okrem riaditeľa, tak tie čakali na to, kým ich žalobca podpíše, pretože nik nebol poverený
zastupovaním. Poštu mu svedkyňa dala na stôl a na ňom bolo, aby ju roztriedil. Svedkyňa tiež uviedla,

že by sa dozvedela, keby bol pán riaditeľ v práci, pretože ak inšpektori sú v teréne, tak ich kancelárie sú
zamknuté, čiže tam nemohol byť. Ak by bol u pani Q., s ňou je svedkyňa aspoň 5-krát za deň v kontakte.
Keby bol na právnom, tak s nimi svedkyňa tiež často cez deň komunikuje telefonicky alebo osobne, to
by jej tiež povedali. Dňa 12.3. boli všetci inšpektori v budove, pretože dvakrát do mesiaca v pondelok
ostávajúcelýdeňadvakrátvmesiacisútak,ževpondelokdoobedasúvpráciapoobedeidúnakontroly.

Keď sú vonku, vtedy si účtujú diéty a svedkyňa im pomáha to vypisovať alebo tiež nahlásia, že sú v
kancelárii a že si vypisujú inšpekčný záznam v kancelárii, ak ho nebolo možné urobiť v kontrolovanej
jednotke. Cez okná z pavlače vidieť do všetkých kancelárií a na obedy chodievam s inšpektormi, vtedy
vidí do kancelárií. Zvykla obvolať inšpektorov aj právne oddelenie a zisťovať, či tam je pán riaditeľ. Tiež
inšpektori videli odchádzať z budovy pána riaditeľa a sa jej pýtali, kedy bude pán riaditeľ naspäť.

20.ZosvedeckejvýpovedeR..L.K.súdzistil,žepracujeužalovanéhoodroku2004,jevofunkciivedúcej
právneho odboru a túto zastávala už aj v roku 2012. Podpisovala sa pod vyjadrenie pani J. z 23.3.2012.
Čo považovala za potrebné upresniť, uviedla v dodatku. Ohľadne prítomnosti riaditeľa sa dozvedala buď
zo sekretariátu alebo keď bola na poschodí. Ona má kanceláriu na prízemí. Skutočnosť, že 12.3.2012

žalobca ťažko gestikuloval, že bolo z neho cítiť alkohol, osobne vnímala, pretože chystala veci na
poradu a bola na sekretariáte po prezenčnú listinu a ďalšie doklady. Pán riaditeľ pôsobil neupravene.
Riaditeľ zvykol chodiť ráno okolo 7:30 hod. niekedy aj skôr. Potom už cez deň 12.3. nebol, keď sa ho
pokúšala zohnať. Nevidela ho odchádzať, len od pani Y. vedela, že odišiel a keď ho hľadala, tak jej
bolo povedané, že nie je v práci. S pani J. komunikuje dosť často. Neskúmala dôvody neprítomnosti

riaditeľa, nezvykol sa zdôverovať v tomto smere. Kontroly inšpektorov v teréne vykonával riaditeľ s
vedúcou kontroly alebo niekedy aj vedúca kontroly so svedkyňou, občas aj s právničkou. Zakaždým sa
navštívila tá kontrolovaná jednotka podľa plánu práce, kontaktovala sa oprávnená osoba a spýtali sa, či
kontrola prebehla v poriadku, legitimovali sa, pýtali si inšpekčný záznam, ak bol už spísaný, skontrolovali
čas odchodu. Ak nebol inšpekčný záznam, pýtali sa potom inšpektorov, či ho spisovali v kancelárii a

následne ich informovali o vykonanej kontrole. Nebolo to zvykom vykonávať kontrolu sám. Aj bývalý
riaditeľ vykonával túto kontrolu vo dvojici.

XX. Y. Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že na ústredný inšpektorát bol doručený 15.3. anonymný
podnet, že riaditeľ v Košiciach sa často nachádza pod vplyvom alkoholu, že zavolajú Markízu a

Inšpektorát práce. Myslela si, že ide o bývalého pána riaditeľa Q., ktorý občas v súkromnom čase
požíval alkoholické nápoje. Taktiež ústredná riaditeľka si myslela, že ide o omyl a že to nebudú riešiť,
kým nepríde vedúci právneho odboru, ktorý bol na dovolenke od 16. do 19.3.2012. Dňa 20.3. svedkyni
volala p. J., Ž. T. T. z inšpektorátu v Košiciach skolabovala medzi 12:00 až 13:00 hod, že sa nedokáže
spojiť s pánom riaditeľom. Tak mu volala svedkyňa. Dvihol okamžite, ale čudne artikuloval, bol zrejme

pod vplyvom omamných látok. Vyjadril sa v tom zmysle, že čo sa stalo, že veď je dospelá, že čo on
s tým má. Do 26.3. ešte dvakrát volala pánovi riaditeľovi v popoludňajších hodinách medzi 12:00 až
15:00 hod. a podobne reagoval. Následne na to si zasadli s vedúcim právneho odboru a s ústrednou
riaditeľkou a rozhodli sa vyzvať vedúcu kontroly - pani J., aby sa vyjadrila k dochádzke žalobcu a čiod poslednej gremiálky javil známky požitia alkoholu. Ona následne zaslala vyjadrenie aj s podpismi
ďalších zamestnankýň a pani riaditeľka sa rozhodla, že odvolá pána žalobcu z funkcie riaditeľa. Chcela
to urobiť osobne v kolektíve dotyčného, preto prišli na pracovisko do Košíc okolo 10:00 hod. Žalobca

nebol v práci a nikto nevedel z akého dôvodu. Snažili sa mu viackrát dovolať, aj na súkromné číslo.
Keď napokon dvihol, nedalo sa s ním rozprávať. Nechápal, kto mu volá, o čo ide, ťažko artikuloval.
Poobede volal, že našiel zmeškaný hovor, zjavne si nepamätal hovor z doobedia. Pýtal sa ústrednej
riaditeľky, že čo tam robí a keď ho volala do práce, sa jej vysmial, že načo by chodil, že je doma. Pani
riaditeľka bola veľmi urazená, že sa jej to ešte nikdy nestalo, hneď im to referovala. Ani do 15:30 hod. sa

žalobca nedostavil, tak sa ústredná riaditeľka rozhodla, že s ním ukončí aj štátnozamestnanecký pomer.
Nechali sekretariáte u neho všetky doklady o odvolaní a skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
Nasledujúceho dňa bola doručená práceneschopnosť žalobcu od 27.3. Na deň 26.3. predložil doklad
o chirurgickom zákroku až začiatkom apríla, pričom v zmysle služobného predpisu 11/2009 v tom čase
platného, neprítomnosť má zamestnanec zdokladovať najneskôr do troch dní. Žalobcovi nič nebránilo,
aby pokiaľ bol informovaný o tom, že má podstúpiť nejaký zákrok, aby o tom informoval dopredu, príp.

v priebehu dňa. Ešte keď odchádzali z Košíc, tak žalobca volal ústrednej riaditeľke na mobil. Odkázala
mu, že ho očakáva v Bratislave. On ju znova vysmial, že načo by tam došiel, že ako tam má dôjsť,
že on predsa vlakom nepôjde. Ústredná riaditeľka zvolala mimoriadnu pracovnú poradu do Bratislavy
na 3.4., kde boli pozvaní všetci riaditelia, došiel aj žalobca. Porada bola krátka, mala 3 body. V treťom
bode všetkých oboznámila o všetkých veciach, ktoré sa stali aj vrátane toho, čo sa stalo 26.3. Svedkyňu

vyzvala,abypredložilažalobcovidokladykpodpisu.Svedkyňaichpredkladalaaj tonahlaskomentovala,
čo predkladá - postupne odvolanie z funkcie riaditeľa v zmysle zákona 128/2002, taktiež odvolanie
v zmysle zákona o štátnej službe, následne skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a napokon
odobratie služobného preukazu, čiže žalobca vedel, čo podpisuje. K ničomu sa nevyjadril. Pani J., keďže
bola zástupkyňa riaditeľa, mala by mať vedomosť, kedy sa riaditeľ nachádza na pracovisku a na výzvu

ústrednej riaditeľky sa k tomu vyjadrila. Riaditeľ, hlavný štátny radca má určené pracovisko Inšpektorát
práce na Vrátnej 3 v Košiciach a mal by informovať ústrednú riaditeľku tak, ako všetci ostatní v prípade,
že vykonáva kontroly mimo kraja a keď v rámci kraja, tak volať na sekretariát ústrednej riaditeľky alebo
svedkyni. Ide o ústny pokyn, ktorý bol povedaný na gremiálnej porade, je to úzus. Žalobca neodpracoval
celý deň 22.3.2012 a v ostatné dni odišiel krátko po príchode, čiže matematicky dá sa to ľahko vyjadriť,

vypočítať, keďže pracovná doba je od 7:30 hod. do 15:30 hod. 12.3. odpracoval 1 hodinu, 13.3. 1 a pol
hodinu, 14.3. nevie presne, lebo pani J. bola v ten deň u lekára, 15.3. odišiel v dopoludňajších hodinách,
16.3. odpracoval 15 minút, 21.3. odišiel o 11:00 hod. a 22.3. nebol v práci. Stačí jeden deň absencie pre
odvolanie z funkcie riaditeľa. Má za to, že rozhodujúci je deň pre odvolanie zo štátnozamestnaneckého
pomeru bolo 26.3., avšak v skončení štátnozamestnaneckého pomeru nebol uvedený, pretože žalobca

mohol do 3 dní v zmysle interného pokynu predložiť doklad ospravedlňujúci jeho neprítomnosť. Vo
výplatnej páske má žalobca nezaplatených len 15 hodín, lebo vychádzali len z tých celých dní, kedy
nebol v práci, takže 22.3. a 26.3. V ostatné dni šlo len o viachodinovú neprítomnosť a dochádzka sa
likviduje len ako odpracovaný a neodpracovaný deň. Mali vyjadrenie troch štátnych zamestnankýň o
správaní sa žalobcu a o jeho neprítomnosti v práci.

22. Svedkyňa W. Y. vypovedala, že pracuje u žalovaného ako ústredná riaditeľka. Žalobca bol od októbra
2010 do apríla 2012 vo funkcii hlavný štátny radca a riaditeľ Krajskej obchodnej inšpekcie. 15.3. obdržali
email, v ktorom bolo oznámenie týkajúce sa alkoholizmu riaditeľa. Myslela si, že ide o bývalého riaditeľa.
Avšak 20.3. jej vedúca osobného úradu povedala, že v Košiciach odpadla jedna inšpektorka, Dr. T. a že

pani J. sa nevedela dovolať riaditeľovi, že teda mu následne volala vedúca osobného úradu pani Š. a
keď sa mu dovolala, bol opitý a arogantný. Je pravda, že mal v ten deň dovolenku, ale svedkyni skrslo
podozrenie, že anonym bude pravdivý, tak 22.3. požiadala pani J., aby od 9.3. každý deň zdokladovala,
v akom stave bol riaditeľ. Do dvoch hodín obdržala odpoveď mailom a následne aj poštou. Keď sa
zástupca svedkyne vrátil z dovolenky, tak sa rozhodla, že pocestuje do Košíc. V pondelok nebol v práci

žalobca už od rána. Inšpektora Ing. R. svedkyňa požiadala, aby zistiť, či nie je riaditeľ v 1 z 3 krčiem,
čo sa spomínali v emaily. Hneď obehal tie krčmy a informoval ju, že v jednej z nich - v Krčme u Lenky
na Dominikánskom námestí - mu krčmárka potvrdila, že tam pil od rána žalobca.. Keď sa žalobcovi
dovolala,taklenneartikulovaneznovaopakoval,žejedoma.Potomopoltretejvolal,žečochcela,žemal
zmeškané hovory. Vôbec si nepamätal, že o 11:00 spolu rozprávali. Keď ho vyzvala, aby došiel do práce,

odpovedal, že v žiadnom prípade. O 15:30 volal pani Y. a pýtal sa, či tam ešte sú, tak čakali do 16:00,
ale nedošiel. Toho dňa sa svedkyňa rozhodla, že s ním ukončí aj štátnozamestnanecký pomer. Po 16:00
jej žalobca znovu volal, tak mu povedala, že ho čaká v Bratislave. On povedal, že v žiadnom prípade,
že ako sa tam dostane, nemal vodičský preukaz. Potom ešte raz volal, či to myslí vážne. Nepovedalnič, čo by preukazoval nejaký dôvod jeho neprítomnosti. Následne sa dal žalobca vypísať. Svedkyňa
zvolala mimoriadnuporaduna3.4..Dovtedyjejžalobcavolaleštedvakrát,žeakohopotrestá.Naporade
opísala, čo sa 26.3. stalo a ako dôvod pre odvolanie z funkcie a ukončenie štátnozamestnaneckého

pomeru uviedla absenciu. Pani Š. mu odovzdala doklady. Pred svedkyňou priznal, že to pokašľal. Pani
J. nemala oprávnenie ho kontrolovať, ale ústredná riaditeľka áno a mala za to, že jeho kolegovia by sa
vedeli vyjadriť k jeho neprítomnosti v práci. Pani J. sedí hneď oproti jeho kancelárii, takže má prehľad o
tom, ako chodí. Miestom výkonu práce žalobcu bol Inšpektorát. Riaditeľ má byť na inšpektoráte práce,
jeho úlohou je riadiť a keď opúšťa pracovisko, mal jej to hlásiť, pokiaľ išiel mimo kraj a pokiaľ v rámci

kraja, tak na sekretariát, aby vedela, keby volal pán minister kde kto je. Je to úzus. Vždy o tom informuje
riaditeľa, keď nastupuje do funkcie. Ak ide na nejakú kontrolu, tak to trvá možno hodinu, dve, určite nie
celý deň.

23. Z výpovede svedkyne L. J. súd zistil, že vo štvrtok 15.3.2012 sa s ňou Ing. Š., vedúca osobného
úradu a opýtala sa, či je riaditeľ v práci. Keď jej svedkyňa odpovedala, že momentálne nie je, opýtala

kedy odišiel a aká bola jeho dochádzka od pondelka, že dostala anonym. Svedkyňa v súčasnosti pracuje
u žalovaného vo funkcii riaditeľsky Slovenskej obchodnej inšpekcie. V tom čase bola vedúcou oddelenia
kontroly ochrany spotrebiteľa. V piatok 16.3.2012 volala ústredná riaditeľka priamo na linku pána
riaditeľa, dvihla to jeho sekretárka pani Y.. Keď sa ústredná riaditeľka dozvedela, že tam riaditeľ nie je,
dala si zavolať k telefónu svedkyňu a pýtala sa jej, kedy riaditeľ odišiel a informovala ohľadne anonymu.

Následne ju ústrednej riaditeľka emailom požiadala, aby svedkyňa zdokumentovala dochádzku pána
Y.. Keďže svedkyňa vedela už od toho prvého týždňa, že sú tu nejaké problémy, tak si všímala,
kedy prišiel a či sa vrátil, potom to spísala a poslala ústrednej riaditeľke. Po tých dvoch týždňoch
pani ústredná riaditeľka Ing. Š. a Y.. L. prišli skontrolovať pána riaditeľa. V tie dni, ktoré uviedla, tak
presne uvádzala časy kedy ho videla, pretože jej kancelária je kolmo oproti kancelárii pána riaditeľa

a zároveň, keďže bola poverená zastupovaním riaditeľa, dotazovala sa na jeho prítomnosť, pretože
jej z toho vyplývali ďalšie povinnosti, na ktoré ju on sám poveril. Svedkyňa dňa 12.3.2012, keď sa
konala rozšírená gremiálna porada, bola v kancelárii žalobcu a cítila alkohol, pôsobil veľmi neupravene
a len toľko jej povedal, že si musí niečo vybaviť, nech tú poradu urobí svedkyňa a odišiel. Inak s
ním svedkyňa v takom blízkom kontakte, aby cítila alkohol, nebola, iba v ten jeden deň. Svedkyňa

mala v pracovnej náplni kontrolu inšpektorov, pripravovala plán práce (ráno sa rozdeľovala práca),
kontrolovala inšpekčné záznamy, triedila podnety, zastupovala, riaditeľa napr. pri vybavovaní sťažnosti,
vedení porád. Nemala v náplni evidovať alebo kontrolovať príchody a odchody riaditeľa, ale keďže ju
sám poveril jeho zastupovaním, tak sa vyžaduje, aby vedela, či je prítomný na pracovisku. Vo svojom
vyjadrení podpísala, že sa pán riaditeľ sa dňa 13.3. a 15.3.2012 dostavil do práce do 7:30, keďže

chodila do práce vždy pred pol ôsmou a zvykla nakuknúť do kancelárie riaditeľa a pozdraviť ho, čiže
môže povedať, že tam v tom čase už bol, nie kedy predtým prišiel. Do konca jej pracovnej doby,
t.j. do 15:30 hod. sa nevrátil, nevie uviesť, či sa nevrátil do práce po 15:30 hod, ale nemali pružný
pracovný čas, to znamená ich pracovný čas vrátane riaditeľa bol od 7:30 do 15:30 hod.. Do budovy
sa však mohol dostať skôr alebo neskôr, keďže kľúče mal. Zaznamenával to monitor. Keďže telefonáty

z ústredia začali okolo 15teho, tak si spätne tie dva dni nemala problém zapamätať a keďže už bola
upozornená na to, tak si to osobitným spôsobom uvedomovala a vedela som tieto informácie podať.
Nebolo jej povinnosťou evidovať a kontrolovať dochádzku riaditeľa, ale bolo jej povinnosťou to vedieť,
keďže to vyplývalo z jej funkcie zástupcu riaditeľa a keď jej to nepovedal sám riaditeľ, tak sa na to pýtala
sekretárky. Svedkyňa bola požiadaná ústrednou riaditeľkou, aby uviedla tých, ktorí prišli do priameho

styku s riaditeľom, tak uviedla tých, o ktorých vedela. Keďže pani Y. sedí hneď oproti jej kancelárie a
zvyknú mať otvorené dvere, tak okolo nich musí vždy riaditeľ prejsť, takže uviedla ju. Tiež pani Š., ktorá
zastupuje pani Y. počas obedňajších prestávok a pani K.Ú., ktorá tiež prišla do styku s pánom riaditeľom,
pričom ona výslovne uviedla dni, kedy pána riaditeľa videla. Riaditeľ môže ísť na kontrolu inšpektorov
alebo k lekárovi, preto sa ani nedá viesť jeho evidencia. Nemusel jej oznamovať dôvod odchodu, len

mala vedieť, že odchádza, pretože potom nastupujú povinnosti zastupujúcej. Hlásiť svoj odchod má len
ústrednému inšpektorátu. Tam, kde svedkyňa uviedla presné časy, tak to znamená, že presne vedela,
kedy riaditeľ odišiel. Tam, kde neuviedla presné časy, to znamená, že mohla mať zavreté dvere, ale
potom sa dopytovaním na sekretariáte dozvedela, že tam riaditeľ nie je. V utorok zase na sekretariáte
pred deviatou hodinou písali zmeny, hodiny mali pred sebou, takže presne vedela, kedy odchádzal.

Svedkyňa často chodí po chodbách, aj na právne oddelenie a keby tam riaditeľ bol, tak by určite
dozvedela, že je v budove. Riaditeľ zvykol odchádzať okolo 15:00 alebo 15:15 hod., no v predmetné dni
v tom čase neodchádzal. Svedkyňa chodila na kontroly a to väčšinou s vedúcou právneho - pani Y., raz
bola na kontrole s riaditeľom - v Sečovciach, keďže on nemá pridelené vozidlo, raz bol riaditeľ sám nakontrolu, vtedy jej dal aj záznam. Tieto záznamy sa štvrťročne posielajú na ústredný inšpektorát. Riaditeľ
mohol chodiť na kontroly s vedúcou právneho, s nejakým právnikom alebo s ňou.

24. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe vedúci štátny zamestnanec (ďalej len
"vedúci zamestnanec") na účely tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto
zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený a) určovať a ukladať podriadenému štátnemu
zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny, b) organizovať,
riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.

25. Podľa § 12 ods. 1 a 2 zák. č. 400/2009 Z.z. vedúci služobného úradu (ďalej len "vedúci úradu")
na účely tohto zákona je služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade; to neplatí vo
vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo
ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa § 6 ods.
3 písm. b) piateho bodu. Vedúci úradu je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach

štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov; vedúci úradu je oprávnený konať aj vo
veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis. Vedúci
úradu môže v služobnom predpise poveriť konaním podľa prvej vety vedúceho zamestnanca.

26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany

spotrebiteľa na čele Slovenskej obchodnej inšpekcie je ústredný riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva
minister hospodárstva Slovenskej republiky. Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a
odvoláva ústredný riaditeľ.

27. Podľa § 15 ods. 1 a 3 zák. č. 400/2009 Z.z. služobné predpisy sú vnútorné normatívne akty, ktoré

v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie
upravujú podrobnosti vykonávania štátnej služby. Služobné predpisy vydáva služobný úrad; tým nie
sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec
riadne oboznámený.

28. Podľa § 27 ods. 1 prvá veta zák. č. 400/2009 Z.z. služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom
uzatvára vedúci úradu. Podľa § 27 ods. 2 až 4 prvá veta zák. č. 400/2009 Z.z. služobná zmluva
musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorými sú: a) názov služobného úradu vrátane sídla služobného
úradu, b) meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto jeho narodenia a miesto
trvalého pobytu, c) funkcia štátneho zamestnanca podľa § 29, d) funkcia vedúceho zamestnanca, ak

ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, e) deň vzniku štátnozamestnaneckého
pomeru, f) druh štátnej služby, g) odbor štátnej služby, ak sa určuje, h) stručná charakteristika
najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom, i) označenie pravidelného miesta
vykonávania štátnej služby vrátane jeho adresy, j) čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide
o dočasnú štátnu službu, k) dĺžka kratšieho týždenného služobného času, ak bol dohodnutý.

Služobný úrad v služobnej zmluve uvedie aj údaj o služobnom čase, o dĺžke dovolenky, o
dĺžke výpovednej doby a o tom, že ide o štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti.
Opis činností štátnozamestnaneckého miesta sa uvedie v prílohe služobnej zmluvy, ktorá je jej
neoddeliteľnou súčasťou. Opis činností štátnozamestnaneckého miesta bližšie určuje najnáročnejšie
činnosti vykonávané štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy a ďalšie činnosti vykonávané

štátnym zamestnancom.

29. Podľa § 75 zák. č. 400/2009 Z.z. služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom
súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. V služobnom poriadku služobný úrad najmä
špecifikuje služobné podmienky upravené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho

zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny.

30. Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce,
len ak to ustanovuje tento zákon.

31. Podľa § 37 ods. 4 zák. č. 400/2009 Z.z. vedúci úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať
z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.32. Podľa § 37 ods. 6 zák. č. 400/2009 Z.z. vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom
určeným v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca.

33. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. štátnozamestnanecký pomer možno skončiť a) dohodou
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v
skúšobnej dobe.

34. Podľa § 51 ods. 1 prvá veta zák. č. 400/2009 Z.z. služobný úrad môže okamžite skončiť

štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú
disciplínu.

35. Podľa § 51 ods. 2zák. č. 400/2009 Z.z. služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký
pomer podľa odseku 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, a v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po

návrate štátneho zamestnanca z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol.

36. Podľa 60 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. štátny zamestnanec je povinný
a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, iné všeobecne záväzné právne

predpisy a právne záväzné akty Európskej únie a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a
uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť
a ľudské práva,
b) vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby
všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,

c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej
služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám,
d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami,
najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech
alebo na prospech iného,

e) plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas,
f) zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom,
g) zastupovať nadriadeného vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia podľa § 62 ods. 1 písm.
f),
h) vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta,

i) riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi,
j) dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,
k) prehlbovať si kvalifikáciu,
l) poskytnúť služobnému úradu osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností

vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru,
m) ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,
nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho iba na oprávnené účely,
n) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

37. Podľa § 120 zák. č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú
ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a
5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, §
69, § 70, § 72, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 4, 5 a 7, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9,
§ 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105

až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145
až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až
170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230, § 231 ods. 1,
4 až 6, § 232, § 233, § 233a, § 234 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

38. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.39. Podľa § 121 ods. 1 a 2 zák. č. 400/2009 Z.z. na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods. 2 a § 49
Občianskeho zákonníka. Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,

alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný zo zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to
výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce.

40. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

41. Žalobca v tomto konaní napadol neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru okamžitým
skončením pracovného pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. c) a § 51 ods. 1 a 2 zákona č. 400/2009
Z.z. o štátnej službe, preto súd pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia vychádzal z ustanovení
špecializovaného zákona o štátnej službe a subsidiárne z ustanovení Zákonníka práce. Okamžité
skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný

druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť
tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného
pomeru musíbyťpísomnéadoručené,zamestnávateľvňommôžeuplatniťibadôvoduvedenývzákone,
ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Platnosť
právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je

potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Dôvod okamžitého
skončenie pracovného pomeru musí byť písomne uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer,
aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru výpovede z pracovného pomeru uplatňuje, a tiež aby bol určitým

spôsobom konkretizovaný uvedením a zrozumiteľných skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie
zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má
skončiť. Zmyslom toho je, aby bol druhý účastník pracovného pomeru náležite chránený, hlavne aby
sa mohol brániť, že uplatnený dôvod nie je daný. Žalovaný žalobcovi dňa 3.4.2012 doručil okamžité
skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny neospravedlnenou

celodennou, resp. viachodinovou neprítomnosťou v práci, v dňoch 12.3.2012, 13.3.2012, 14.3.2012,
15.3.2012,16.3.2012,21.3.2012,22.3.2012,23.3.2012,čímdošloknedodržaniuurčenéhotýždenného
služobného času a porušeniu § 60 ods. 1 písm. j) zákona o štátnej službe a ustanovenia Článku 20 bodu
3 písm. l) služobného predpisu č. 1/2009 Služobného poriadku SOI pre zamestnancov vykonávajúcich
štátnu službu č. 2023/51/2009.

42. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru [§ 47 ods. l písm. b) ZP] a spočíva v plnení povinností stanovených
právnymi predpismi (§ 81 ZP), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného
vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod

na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných
povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň
intenzity. Zákon o štátnej službe práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej
závažným porušením pracovnej disciplíny (§ 47 písm. h) a závažným porušením pracovnej disciplíny.
Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité

skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru. Tieto pojmy, napriek tomu, že
od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, zákon ani Zákonník práce nedefinuje
a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných
hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej
disciplíny. Okamžité zrušenie pracovného pomeru je v porovnaní s rozviazaním pracovného pomeru

výpoveďou výnimočným opatrením, preto k nemu môže zamestnávateľ pristúpiť len vtedy, ak okolnosti
prípadu odôvodňujú záver, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. Pretože vymedzenie hypotézy právnej normy nie je
určené priamo právnym predpisom, ponecháva súdu možnosť, aby podľa svojej úvahy v konkrétnom
prípade vymedzil hypotézu tejto právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností a

dospel k záveru, či konanie žalobcu uvedené v okamžitom zrušení pracovného pomeru možno hodnotiť
ako zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa § 51 ods. 1 zák. o štátnej službe je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ musí
závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancovi preukázať. Pri hodnotení intenzity porušeniapracovnej disciplíny zamestnancom súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, k
doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny
došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k

dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, či zamestnanec svojim konaním spôsobil
zamestnávateľovi škodu, v akej výške a pod. O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy,
ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z
pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je
spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom

práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená
absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Skutočnosti, ktoré sú podstatou
tohto výpovedného dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania
zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe. Podľa článku 20 bod 3. písm. l) služobného
predpisu č. 1/2009 - Služobného poriadku žalovaného v súlade s ust. § 75 zák. č. 400/2009 Z.z. za

závažné porušenie služobnej disciplíny služobný úrad SOI stanovuje neospravedlnenú neprítomnosť v
práci v trvaní jedného a viac služobných dní, ktoré nemusia na seba bezprostredne nadväzovať, počas
trvania 30 služobných dní.

43. V danom prípade je dôkazné bremeno na zamestnávateľovi, aby preukázal závažné porušenie

pracovnej disciplíny vo vzťahu k zamestnancovi. V prejednávanej veci žalovaný tvrdí, že na strane
žalobcu došlo k vážnemu porušeniu pracovnej disciplíny, a to neospravedlnenými absenciami, vo
vymedzené dni, ktoré označil v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru v jeho písomnom
vyhotovení. Je zrejmé, že práve zamestnávateľ - žalovaná je v dôkaznej núdzi na preukázanie absencií v
uvedené dni u žalobcu. Nie je úlohou žalobcu ako zamestnanca vyviňovať sa voči tvrdeniam uvedeným

vokamžitomskončeníštátnozamestnaneckéhopomeru. SvedkyňaJ.napožiadanieústrednejriaditeľky
Slovenskej obchodnej inšpekcie spätne „zdokumentovala“ dochádzku žalobcu, jeho prítomnosť, resp.
neprítomnosť na pracovisku, čo nemožno ako dôkaz - dokumentáciu dochádzky, vziať do úvahy,
lebo spätné rozpomínanie sa svedkyne o dochádzke žalobcu, nemožno zamieňať s dokumentáciou
dochádzky zamestnanca, ktorá by v zásade mala mať písomnú, resp. inú nespochybniteľnú formu,

ktorá nepodlieha rôznym subjektívnym a objektívnym vplyvom. Z vykonaného dokazovania výsluchmi
svedkov, predložených listinných dôkazov sa doposiaľ nepreukázalo nič iné, než to, že počas
uvedených dní v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, žalobca nebol v budove úradu
počas celého služobného času, nepreukázalo sa, že by si neplnil svoje povinnosti v služobnom čase na
pravidelnom miestne výkonu práce v zmysle služobnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania jednoznačne

vyplýva, že povinnosťou žalobcu nebolo počas celej pracovnej doby zdržiavať sa na úrade žalovanej,
že takáto povinnosť mu nevyplýva ani zo služobnej zmluvy, ani zo žiadneho interného predpisu, s
ktorým bol oboznámený. Tzv. „úzus“, že neprítomnosť vedúcich zamestnancov eviduje sekretárka
ústrednej riaditeľky nemôže byť žiadnym relevantným a záväzným pravidlom - predpisom, zaväzujúcim
vedúcich zamestnancov úradu vrátane žalobcu, ktorý vykonával funkciu riaditeľa SOI. Z vykonaného

dokazovania doposiaľ vyplynulo, že nebolo povinnosťou riaditeľa Slovenskej obchodnej inšpekcie -
žalobcuvyznačovaťsvojuprítomnosťnapracoviskuvknihedochádzokaženeboloanijehopovinnosťou
(vyplývajúcou zo služobného poriadku, resp. iného záväzného predpisu) oznamovať svoju neprítomnosť
na pracovisku, t.j. v budove SOI v Košiciach ústrednej riaditeľke Slovenskej obchodnej inšpekcie a
pokiaľ to bol iba „úzus“, nemožno mu pripisovať účinky normy, ktorá by bola záväzná pre riadiacich

pracovníkov, riaditeľov Slovenskej obchodnej inšpekcie. Z uvedeného dôvodu, ak u zamestnávateľa
- žalovanej neexistovala žiadna záväzná evidencia dochádzky vedúcich zamestnancov SOI v pozícii
riaditeľa Inšpektorátu a evidencia výkonu práce mimo služobného úradu, napr. z dôvodu výkonu kontroly
podriadených pracovníkov na prevádzkových jednotkách, konkrétne aj voči žalobcovi, jednoznačne
stanovená povinnosť, iba pravidlo vypracovať písomné záznamy z vykonávaných kontrol, nemožno

pre ich nepredloženie voči žalobcovi vyvodiť žiadne dôsledky. Povinnosť riadiacich pracovníkov
nachádzať na svojom pracovisku - inšpektoráte a v prípade, že vykonávajú služobné povinnosti mimo
inšpektorát, informovať svojho nadriadeného, nevyplýva zo služobného predpisu č. 1/2009. Jeho čl.
21 upravuje práva a povinnosti zamestnancov, nie však riadiacich pracovníkov, ktorých povinnosti
vyplývajú z čl. 16, na ktoré odkazuje služobný predpis č. 1/2009 (č.l. 126), podľa ktorého povinnosti

vedúceho zamestnanca, okrem § 60 zákona o štátnej službe podrobne upravuje § 62 zákona o
štátnej službe. U žalovaného vo vzťahu k riaditeľom inšpektorátu SOI, neexistoval žiaden záväzný
predpis a záväzné pravidlá upravujúce evidenciu dochádzky zamestnancov v riadiacej funkcii, resp.
neprítomnosti na pracovisku, upravujúci spôsob evidencie výkonu ich pracovných povinností mimoúradu, preto sa žalovaný ako zamestnávateľ dostal do dôkaznej núdze na preukázaní neospravedlnenej
absencie na pracovisku vo vzťahu k týmto pracovníkom, čo však nemôže byť na úkor žalobcu. Z
vykonaného dokazovania vyplýva len to, že žalobca sa v uvedené dni vzdialil z úradu Inšpektorátu v

Košiciach, pričom nie je zrejmé, v akom čase a aký čas na tomto úrade nebol, či práve nevykonával
svoje služobné povinnosti. Žalobca tvrdil, že vykonával služobné povinnosti v úrade a mimo úradu
krajského inšpektorátu. Z vykonaného dokazovania vyplýva aj tá skutočnosť, že v náplni práce žalobcu
vo funkcii riaditeľa Krajského inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach, bola aj kontrola práce
podriadených v teréne a to inšpektorov SOI, pričom záznam o kontrole inšpektorov, ktorí vykonávali

inšpekciu a spísanie záznamu o tejto kontrole, nebol povinným. Samotný žalovaný v konaní tvrdil,
že po vykonanej kontrole inšpektorov v teréne, sa obvykle spisuje záznam o tejto kontrole, ktorý sa
následne zakladá na príslušnom inšpektoráte a slúži ako jeden z podkladov pri hodnotení jednotlivých
inšpektorov, pričom na gremiálnej porade v októbri 2010 bolo dojednané, že nie je podmienkou pečiatka
vedúceho kontrolovaného subjektu a podpis na uvedenom zázname. Vzdialenie sa z úradu preto
samo o sebe nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny a už vôbec nie za porušenie

závažného charakteru, pretože neexistovala evidencia prítomnosti vedúcich zamestnancov, striktne sa
nevyžadovalo včasné vypĺňanie záznamov o kontrole a nenahlasoval sa ich odchod z pracoviska.
Vykonaným dokazovaním tak nebolo preukázané, že žalobca neplnil svoje služobné povinnosti, teda
žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno.

44. Navyše, ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru a jeho dôvod uplatňovaný zamestnávateľom
musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, aký je skutočný dôvod skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, lebo nedostatočná konkretizácia dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru môže
ovplyvniť aj jej platnosť pre jej neurčitosť. Súdna prax sa ustálila na právnom závere, že ak zo
znenia písomnej výpovede (čo platí aj pre prípad okamžitého skončenia pracovného pomeru, resp.

štátnozamestnaneckého pomeru) pre neurčitosť, či nezrozumiteľnosť prejavov nemožno vyvodiť,
v čom spočíva skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu, výpoveď z pracovného pomeru daná
zamestnancovi je neplatným právnym úkonom len vtedy, ak ani výkladom prejavu vôle nemožno
zistiť z akého dôvodu bola zamestnancovi daná výpoveď, pričom pomocou výkladu prejavu vôle
nemožno nahradzovať alebo dopĺňať vôľu, ktorú ten, kto výpoveď dáva, v rozhodujúcom čase nemal

alebo ktorú síce mal, ale ju neprejavil. Dodatočná konkretizácia výpovedného dôvodu (ide aj o
prípad okamžitého skončenia pracovného, resp. štátnozamestnaneckého pomeru) a určitosť uvedeného
skutku, ktorý má napĺňať dôvody na skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením, resp.
štátnozamestnaneckého pomeru, musia byť vymedzené aj z hľadiska temporálneho, t.j. časové údaje
skutkového vymedzenia musia byť uvedené tak, aby bolo zrejmé, kedy bola zamestnancom porušená

pracovná disciplína, ako konkrétne došlo k jej porušeniu v ten-ktorý kritický deň, resp. hodinu v
prípade, že sa zamestnancovi vytýkajú hodiny absencie v ten-ktorý pracovný deň, či uvedené konkrétne
porušenie pracovnej disciplíny napĺňa znaky porušenia pracovnej disciplíny, závažného porušenia
pracovnej disciplíny, resp. menej závažného porušenia pracovnej disciplíny.

45. V danom prípade vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z
26.3.2012 trpí po formálnej stránke nedostatkami a je neurčité, nakoľko v ňom absentuje bližšie určenie,
kedy a v ktoré dni malo dôjsť k viachodinovým absenciám, resp., kedy malo dôjsť k tvrdenej celodňovej
absencii. Zamestnávateľ - žalovaný uviedol v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru
neospravedlnenú celodennú, resp. viachodinovú neprítomnosť v práci, pričom týmto vymedzením sa

stavia do pozície, že sám nevie vymedziť, či v dňoch 12.3. až 22.3.2012 a 23.3.2012 išlo o celodennú,
resp. viachodinovú neprítomnosť v práci, tým že nevymedzil, v ktoré dni a koľko hodín mal žalobca
neospravedlnenúabsenciuvpráci.Sámsitedaniejeistý,čiišlovuvedenévymenovanédnikcelodennej
alebo viachodinovej neprítomnosti, lebo ich uviedol pod pojmom respektíve, čo gramaticky možno
vyložiť tak, že ide o alternatívu, z ktorej si možno vybrať. Ide o nedostatočné vymedzenie skutku z

hľadiska temporálneho - časového, čo nie je možné zhojiť dodatočne žiadnym dokazovaním. Skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru po formálnej stránke tak nezodpovedá požiadavkám dostatočnej
konkretizácie vytýkaných skutkov porušení pracovnej disciplíny z hľadiska časového a z hľadiska ich
skutkového vymedzenia.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel.

47. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.48. trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že priznal
úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

49. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.