Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513204971
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513204971.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej S.
O.U., K.. XX.XX.XXXX, O. S. R. XX, B. S. V. W. V. H. G. R. U. O., Q. Ž., O. S. R. XX, o zaplatenie

192,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k.
13C/241/2013-111 zo dňa 19.10.2015 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 192,00
eur od 21.05.2010 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v astranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 192,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne
zo sumy 192,- eur od 21.05.2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy od 04.08.2010

do zaplatenia a trov konania. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom
nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa žalobca domáhal vyššie uvedených nárokov.

3. Žalobca si uplatňoval práva zo zmenky ako indosatár, ktoré získal od predchádzajúceho veriteľa
Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave. Súd vychádzal z toho, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. pôvodne uzavrela so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol zabezpečený
blankozmenkou. Následne spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku vzniknutú z uvedenej
spotrebiteľskej zmluvy na žalobcu. Žalobca ako indosatár sa stal nadobúdateľom všetkých práv zo

zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 28.01.2010 na zmenkovú sumu 192,00 eur, pričom sa zaviazala
aj k úhrade zmenkového úroku 0,25% denne od 21.05.2010 do zaplatenia. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Pretože
žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, okresný súd vyzval žalobcu
tlačivom B - Žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu vydaným podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia ES č.
861/2007 (analogicky ako podľa § 43 Obč. súdneho poriadku) dňa 30.9.2014, aby súdu v určenej

lehote doplnil svoj návrh o splátkový kalendár, prehľad uhradených splátok a predložil zmluvu, na
základe ktorej bola zmenka vystavená. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním doručeným súduprvej inštancie dňa 29.01.2014 (čl. 81 spisu) tak, že - podľa jeho tvrdenia poskytol súdu dostatočne jasné
a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na platných nárokoch vyplývajúcich z
platnej zmenky, pričom žalobca predložil jej platný originál. Zmenkové informácie boli presne prenesené

do návrhu na začatie konania, preto podľa žalobcu netreba nič opraviť alebo doplniť. Žalobca disponuje
len zmenkou a nemá iné primerané alebo presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol predložiť súdu.
Nakoľko ani jedna zo strán sporu netrvala na ústnom pojednávaní, súd prvej inštancie pojednávanie
nenariadil a rozsudok vyhlásil verejne dňa 19.10.2015. Pretože žalobca úverovú zmluvu nepredložil,
súd podľa zásady kontradiktórnosti konania rozhodol na základe dôkazov, ktoré predložili účastníci

konania (strany sporu). Súd preskúmal návrh žalobcu a považoval za nesporné, že na prejednanú
vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Neznamená to však,
že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa č. 4
ods. 4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočne jasné
alebo primerané, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný,

že nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Z uvedených
dôvodov súd vyzval žalobcu vzorovým tlačivom B zo dňa, aby doplnil svoj návrh doplnil tak, aby predložil
zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená, ďalej splátkový kalendár a prehľad uhradených
splátok odporcu. Žalobca predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc sa na to, že toto
konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom vo veci je predloženie originálu zmenky,

ktorá je cenným papierom a samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, a nie je
možné ju spájať s inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca si v tomto konaní uplatnil
predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia, preto súd prejednával vec podľa tohto Nariadenia
a nie podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, pretože žalobca vo veci nenavrhoval
vydať zmenkový platobný rozkaz. Predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia jedným

z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však jediným dôkazom ako je to v konaní
podľa § 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového platobného rozkazu. Navyše prejednávací súd nie je
zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto nemohol
vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného dôkazu v tomto konaní. Súd nemôže
tento nárok žalobcu posudzovať podľa osobitného konania v zmysle § 175 O.s.p., nakoľko ani nie je

zmenkovým súdom, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ktorý vo veci sp.
zn.: 3Ncb/108/2013- 20 uznesením zo dňa 27.06.2013 rozhodol, že na vec je príslušný Okresný súd
Košice - okolie, nakoľko z rozhodovacej činnosti je Krajskému súdu v Košiciach jasné, že pôvodným
majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 v Bratislave, IČO:
35 807 598, pričom vychádzajúc z množstva sporov, ktorých uvedená spoločnosť uplatňovala nároky

zo zmeniek, jedná sa o zmenku zabezpečujúcu nároky uvedenej spoločnosti ako veriteľa z úverových
zmlúv, ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže sa jednalo o spotrebiteľské
úvery, bude potrebné posúdiť nielen podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb., ale aj
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. resp. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa národného
aj európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv, preto nadriadený súd

je toho názoru, že nárok spotrebiteľa bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva a v
nadväznosti na to, pri kolízií príslušného zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má
prednosť posúdenie príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k
obmedzeniu až popretiu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Žalobca si ani neuplatnil v
tomto konaní predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere, ale iba zo zmenky, a len žalobca je v tomto

konaní oprávnený uviesť rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v súdnom
konaní. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní na základe výzvy súdu, ktorá bola riadne odoslaná podľa
Nariadenia na tlačive B reagoval tak, že nepredložil súdu požadované listiny - zmluvu, na základe ktorej
bola zmenka vystavená, splátkový kalendár a prehľad uhradených splátok odporcu, súd tak v zmysle
čl. 4 ods. 4 Nariadenia návrh v celom rozsahu zamietol, pretože zmenka ako taká, nie je postačujúcim

dôkazom na rozhodnutie podľa Nariadenia.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.),
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania.5. Odvolanie odôvodnil tým, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah, pričom v konaní žalobca uplatňoval bezpodmienečný záväzok žalovanej, že zaplatí zmenku. To,

že súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, pokladal za neprípustné. Vytýkal súdu,
že predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (jeho znenie citoval). Z uvedeného mu jednoznačne vyplynulo,
že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 50bo/3/2008 z 22. októbra 2008, aj z jeho odôvodnenia citoval. Uviedol, že

je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka
musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Nie je prípustné, aby tieto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval jeho
aktivitu. Tvrdil, že uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti
strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (ust. §5 ods. l O.s.p.). K dôvodom, že
zmenka nie je dôkazom a iné dôkazy zo strany žalobcu neboli označené ani predložené, na výzvu súdu

na doplnenie návrhu, uviedol, že si splnil svoju povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť tak, ako mu to
ukladá zákon, že predložil súdu originál platnej a riadne a platne vystavenej zmenky, ktorá spĺňa všetky
formálne a materiálne znaky podľa zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový. Citujúc znenie §
125 O.s.p., poukázal na to, že zmenka je listinou, teda je aj dôkazom, že predložil súdu originál zmenky,
že žiadnymi inými dôkazmi (ani dôkazmi a informáciami vyžiadanými zo strany súdu) nedisponoval.

Tvrdil, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky, že
zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu, že vo vzťahu
k nemu ako indosatárovi, je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným
nahradiť. Zdôraznil, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa
zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej

určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Žalobca je majiteľom
zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Vytýkal súdu, že sa aplikáciou príslušných
ust. o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZSZ") vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah,

že v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí, že súd však vec
posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Predmetom sporu nie je nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila
a nadobudla charakter zmenky na platenie. Vyššie uvedené závery opieral o uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci (z

jeho odôvodnenia citoval a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013
(z ktorého odôvodnenia tiež citoval).

6. Opatrovníčka žalovanej sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie vzal žalobu sčasti späť a to v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne a konanie v tejto časti navrhol zastaviť.

8. Opatrovníčka žalovanej nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby sčasti (§ 146 ods. 1 CSP, do

01.07.2016 v zmysle § 208 O.s.p.).

9. Krajský súd v Košiciach v zmysle § 370 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby sčasti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 192,- eur od 21.05.2010 do zaplatenia,
zrušil rozsudok v tejto časti a konanie zastavil.

10. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá a súvisiaci výrok o trovách konania.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,

ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205ods. 2 pís. a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Rozsudok je v prevyšujúcom výroku o zamietnutí návrhu vecne správny, preto ho odvolací súd v
zmysle ust. § 387 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 09.02.2017 o 12.05 hodine, v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 27.01.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

14. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

15. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

16. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žalobynazistení,ževzmysleust.§120ods.4O.s.p.žalobcanepredložil dôkazynapreukázaniesvojich

tvrdení a súd rozhodol len na základe označených dôkazov. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi
konania mohol súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, požadované
listiny žalobca nepredložil na výzvu súdu.

20. Správne súd preskúmaval žalobu podľa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z

11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pretože
žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, tiež správne ho súd
vyzval vzorovým tlačivom B, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená dňa
19.02.2009. Rovnako zákonné bolo jeho konštatovanie že, podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, bolo možné zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov vo výške

maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto bol súd povinný z úverovej zmluvy
toto posúdiť. Pretože žalobca predložil jediný dôkaz a to originál zmenky odvolávajúc sa, že ide o
konanie zmenkové, a odmietol predložiť úverovú žalobu, správne súd žalobu zamietol. Konštatoval, že
nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného dôkazu v tomto konaní, lebo
predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného

rozsudku. Zopakoval, že pred týmto súdom nejde o konanie podľa § 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového
platobného rozkazu (§ 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov). Súd preto vychádzajúc
zo zásady kontradiktórnosti konania pred súdom v prejednávanej veci rozhodol len na základe dôkazov
predložených žalobcom. ( § 120 ods. 4 O.s.p.).

21. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP, a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu

nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).