Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/11/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613208546
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6613208546.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Astrová č.
2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. verita, s. r. o., Advokátska kancelária, so sídlom Karpatská
č. 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B.S. Z.
č. X/X, XXX XX Y., vedenej pod sp.zn. Ex 499/2013 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD.,
so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie
1.659,70 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu v Lučenci č.k. 4Er/391/2013-27, zo dňa 28. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp.zn. EX 499/2013, doručenú súdu dňa 03.05.2013, zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v
rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/1992 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným
titulom na vykonanie exekúcie. Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru
poskytnutého povinnému právnym predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890,
na základe Zmluvy o úvere uzavretej dňa 25.06.2008. Oprávnený pohľadávku nadobudol Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2011 od spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITID, ktorá
túto pohľadávku nadobudla postúpením od Poštovej banky, a.s., na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok vyplývajúcich z bankových produktov zo dňa 15.12.2010. Preskúmaním Zmluvy o úvere,
vrátane Obchodných podmienok pre úver (OP), vzhľadom na kritériá, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, aplikáciou všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka - § 52 a nasl. týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, vyhodnotil okresný súd
ako neprijateľnú a neplatnú podmienku zmluvy rozhodcovskú doložku (11.2.). Rozhodcovská doložka
nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do OP, ako súčasti formulárovej
zmluvy o úvere, jej obsah bol veriteľom vopred pripravený a všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto doložka, reálne vopred vzdáva
práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vyplývať na obsah zmluvy.
Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a ust. § 45 ods. 2 ZoRK dospel exekučný
súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v
rozsahu predloženej žiadosti.

Namietal, že exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust.
Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté
vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, je právne záväzný (§ 159 O.s.p.) a po uplynutí
lehoty na plnenie vykonateľný (§ 161 O.s.p.). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, ani nahradzovať procesnú pasivitu povinného (napríklad
v nepodaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) svojou aktivitou založenou na účelovej a
zo zákona nedovolenej argumentácii a postupe ex offo, ktorá je porušením zásady rovnocennosti
účastníkov.

Aplikujúc Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách exekučný
súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v slovenskej republike
povahu prameňa práva, preto nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné
rozhodnutie. Rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, čo je v danej veci
neprípustné a nemožné, nakoľko rozhodnutia označujú tých, ktorým sú určené a sú záväzné len pre nich.

Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si právny predchodca oprávneného plnil len svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a nemožno ho za to
sankcionovať.

Rozhodcovský súd pri rozhodovaní o nároku oprávneného konal v medziach zákona, v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi a pri posudzovaní svojej právomoci vychádzal z právneho
úkonu - dohody účastníkov o riešení sporov medzi nimi. Pri rozhodovaní prihliadal na ustanovenia
príslušných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).

Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v
rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.

S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.

V Zmluve o úvere zo dňa 25.06.2008 pod bodom 7) je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v
súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach“ . K zmluve
pripojené tzv. Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2008), v čl. 11 ods. 2. zakotvujú: „Zmluvné
strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoU, budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na
zákale ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“ Citované obchodné podmienky
nadobudli platnosť dňom zverejnenia t.j. 17.12.2007 a účinnosť dňa 1.1.2008. Následne, na základe
výzvy exekučného súdu zo dňa 18.07.2013 adresovanej oprávnenému, že súdu neboli predložené
všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku, doručil oprávnený súdu Všeobecné

obchodné podmienky, obsahujúce rozhodcovskú doložku v čl. 10.2., ktoré nadobudli platnosť 17.12.2007
a účinnosť dňa 01.01.2008.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
rozhodovať o žalobe doručenej žalobcom (t.j. PRO CIVITAS s.r.o. - právnym nástupcom pôvodného
oprávneného) podľa čl. 3 ods. 7 zmluvy o úvere, kde sa zmluvné strany (spotrebiteľ a veriteľ)
dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach, bod 10.2. písm. a), b):
a) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania.
b) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 10.2. Všeobecných obchodných podmienok (aj v spojitosti s
odkazom na bod 11.2. Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2008)) je neprijateľnou podmienkou
podľa ust. § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) a neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného
od 01.01.2008, aj v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.
04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka).

Okresný súd, zhodne ako súd odvolací, judikoval nekalosť a neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa
generálnej klauzuly ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvenej do zákona od 01.04.2004. Nie je
na škodu rozhodnutia, ak odkazuje na znenie vyššie uvedenej smernice, ako aj ustálenú judikatúru ESD.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v bode 10.2.
Všeobecných obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom. Z formulácie bodu 10. 2 a), b) vyplýva v prípade podania žaloby
pre banku aj pre klienta, jednoznačný záväzok banky aj klienta, obrátiť sa výlučne na vopred
určený (vybraný) rozhodcovský súd, jednoznačne stanovuje „výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť vec ohľadom všetkých sporov ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy medzi účastníkmi. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS v tom
význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.

Z ust. 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, na ktoré poukazuje oprávnený, pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným
podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) -
ods. 1, nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného
sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu
možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa
ktorého ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory
z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na
O.s.p. ). Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto nepostupoval. Dlžníkovi
(spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred
pripravenej rozhodcovskej doložky, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť riešenia
sporov, že s takouto doložkou súhlasí.

Iný záver nemožno vyvodiť ani s poukazom na znenie bodu 10.2.3. VOP „Ak klient, najneskôr pri uzavretí
Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal“, ktoré má učiniť zadosť, že klient (povinný) s rozhodcovskou doložkou
vyslovil súhlas, a teda bola právne relevantným spôsobom založená právomoc rozhodcovského súdu.

Okolnosť, že veriteľ si vymienil, že klient (spotrebiteľ) je povinný platnosť rozhodcovskej doložky
namietať pri uzavretí zmluvy resp. bankového obchodu osobitnou formou „písomne“, spotrebiteľa pri
vyjednávaní podstatne znevýhodňuje.

Platnosť doložky nemožno obhájiť ani vzhľadnom k tomu, že priamo v zmluve o úvere je (bod 7) uvedené:
„Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných
obchodných podmienkach“. Pretože treba konštatovať, že takto uzavretá doložka nespĺňa ani náležitosti
písomnej formy, zjavne účastníkmi nie je podpísaná. V Zmluve o úvere zo dňa 25.06.2008 je síce
uvedené v ustanoveniach časti 2, bod 3. že : „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený s
VOP a OP pre úver súhlasí s nimi “, VOP a taktiež Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2008)) sú
však len nepodpísaný dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve. Potom nemožno prijať záver,
že rozhodcovská doložka bola účastníkmi uzavretá v kogentne predpísanej forme, tak ako vyžaduje ust.
§ 4 ods. 2 prvá veta ZoRK (písomne pod sankciou neplatnosti právneho úkonu).

S okresným súdom treba súhlasiť v tom, že rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy
vopred pripravenými veriteľom (právnym predchodcom oprávneného) pre veľký počet spotrebiteľov,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol. V konečnom dôsledku zmluvu mohol len ako celok odmietnuť,
alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam obsiahnutým vo formulárovej predtlači, vrátane
rozhodcovskej doložky. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy nasvedčujú tomu a vylučujú
záver o voľbe povinného (slobodne sa rozhodnúť) pri podpise zmluvy. Predkladanie rozhodcovských
doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy)
a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k záverom
o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Na tomto nič nemení technika predkladania
- zapracovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok resp. vyhotovenie štandardnej
rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Je neakceptovateľné, aby za takýchto
okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.

Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z.z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
§ 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného
súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do
materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.