Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Sivák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203918
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8313203918.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu : CD Consulting s.r.o.,

IČO: 264 29 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, právne
zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej : R. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej : Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166,
právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom - advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, v konaní o zaplatenie 54,23-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy

758,53 eur od 24.02.2010 do 24.6.2010, zo sumy 158,53 eur od 25.6.2010 do 19.6.2011 a zo sumy
54,23 eur od 20.6.2011 až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného k rukám jeho právneho
zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 59,55 eur s DPH v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
na základe zmenky zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi:
a) zmenkovú sumu 54,23-eur,
b) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 758,53 eur od 24.02.2010 do 24.06.2010, zo sumy

158,53 eur od 25.06.2010 do 19.06.2011 a zo sumy 54,23 eur od 20.06.2011 až do zaplatenia,
c) 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 758 eur od 31.05.2010 do 24.06.2010, zo sumy 158,53
eur od 25.06.2010 do 19.06.2011 a zo sumy 54,23 eur od 20.06.2011 až do zaplatenia,
d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zo zmenkovej sumy, teda 2,53 eur,
e) náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 16,50 eur a
f) trovy právneho zastúpenia vo výške 58,34 eur s DPH.

Žalobca si uplatňuje právo zo zmenky. Ako indosátor je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná 31.08.2009 na zmenkovú sumu 902,13 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 24.02.2010.Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil na uvedenú

zmenkovú sumu nič a to ani na istinu, ani na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou
bez protestu, indosant nenechal skutočnosť predĺženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ žiadal, aby súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do 3 dní povinnosť uhradiť žalovanú zmenkovú sumu s
príslušenstvom. Navrhovateľ nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy a

to výpis z obchodného registra a originál zmeny vystavenej odporcom.

Z uvedeného návrhu, ako aj ostatných obdobných konaní známych súdu z jeho činnosti vyplýva, že
žalobca si uplatňuje ako indosatár práva zo zmenky s tým, že nemá k dispozícii zmluvu o úvere a nie je
ani povinný súdu predkladať ako indosatár uvedené listiny. Uplatňuje si totiž práva zo zmenky. Zmenku
získal od predchádzajúceho veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.7.2013, ktorý však bol po podaní odvolania právnym
zástupcom žalobcu zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.01.2014, a to
predovšetkým z dôvodu, že okresný súd rozhodol predčasne, lebo nemal k dispozícii úverovú zmluvu
a obchodné podmienky. Z týchto dôvodov okresný súd doplnil dokazovanie predovšetkým o listiny

z exekučného spisu, a to úverovú zmluvu a obchodné podmienky, ktoré zaslal pred rozhodnutím
účastníkom, respektíve ich právnym zástupcom.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 čiastočne zobral návrh späť, a to v časti zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne, čím si žalobca uplatnil len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím

návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o
späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V
takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žaloba bola vzatá v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 758,53

eur od 24.02.2010 do 24.06.2010, zo sumy 158,53 eur od 25.06.2010 do 19.06.2011 a zo sumy 54,23
eur od 20.06.2011 až do zaplatenia, nevyžaduje sa súhlas žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím,
pretosúdvzmyslevyššiecitovanýchustanovení§96Občianskehosúdnehoporiadkukonanievrozsahu
späťvzatia zastavil.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s doloženými listinami a to predovšetkým s návrhom na
uplatnenie pohľadávky, so zmenkou, s úplným výpisom z obchodného registra navrhovateľa vedeného
Městským soudem v Praze, oddiel C, vložka 81616, s pripojeným exekučným spisom Okresného súdu
Humennésp.zn.12Er/30/2011aznehopredovšetkýmsúverovouzmluvouavšeobecnýmipodmienkami
poskytnutia úveru, ako aj výpisom z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa Pohotovosť, s.r.o.

so sídlom Bratislava, s uznesením Okresného súdu Humenné o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia a s uznesením Okresného súdu Humenné o zastavení exekučného konania.

V súčasnosti je v právnom poriadku Európskej únie a aj v slovenskom právnom poriadku odvetvie
spotrebiteľského práva, ktorého účelom je predovšetkým zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, nastolením

reálnej,nielenformálnejrovnostiúčastníkov,čosatýkaichprávapovinnostívspotrebiteľskýchvzťahoch
a to aj v rámci súdnych, exekučných a iných konaní.Z tohto dôvodu súd zaujal právny názor, že aj v tomto konkrétnom konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ale aj
vkonaniachkdesauplatňujeprávozcennýchpapierov,jesúdpovinnýzúradnejpovinnostiskúmať,čisa

nejedná o spotrebiteľské právne vzťahy. To, že sa jedná o konanie s nízkou hodnotou sporu, respektíve,
že si navrhovateľ uplatňuje právo zo zmenky, na tomto právnom názore nič nemení. Ak súd zistí, že sa
jedná o spotrebiteľský právny vzťah, použije súd v konaní pri jeho posúdení aj normy spotrebiteľského
práva a to za účelom súdnej ochrany spotrebiteľa.

V tomto konaní súd zistil, že jeho predmetom sú spotrebiteľské právne vzťahy.

Z výpisu z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa tejto pohľadávky POHOTOVOSTI, s.r.o.
vyplýva, že do predmetu jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súdu je taktiež
známe z jeho činnosti a z iných konaní, že táto spoločnosť poskytuje aj tzv. spotrebiteľské úvery.
Z úverovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Uvedené skutočnosti už riešil

právoplatne aj exekučný súd.

Zo zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka, je vystavená v
Humennom dňa 31.08.2009 s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. IČO: 35 807 598, Bratislava sumu 902,13 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 24.02.2010.

Splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava. Bez protestu na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia. Vystaviteľom je žalovaná.
Na opačnej strane, na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o. - žalobca.

Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU, s.r.o. Bratislava (predchádzajúci veriteľ) a

žalovaným,číslozmluvyXXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXXvyplýva,žežalovanejbolposkytnutýúvervo
výške400euražalovanásazaväzujezaplatiťpožičanúsumuzvýšenúopríslušnýpoplatokvovýške286
eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 686 eur v 7-mich mesačných splátkach po 98 eur počnúc od 10.10.2009
na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN.

Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru v článku 14, je dohoda o vyplnení zmenky : Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie je vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t.j. keď

dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu
4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.

Zo zmluvy o úvere a všeobecných podmienok v ktorých je dohodnutá aj dohoda o vyplnení zmeniek
vyplýva, že neboli individuálne dojednané, sú na formulárových tlačivách, a spotrebiteľ nemal možnosť
ich zmeniť, ovplyvniť ich a boli vopred pripravené právnym predchodcom navrhovateľa. Zmenkovú sumu
si môže veriteľ vyplniť vo výške ako chce, vrátane istiny, poplatkov, úrokov a rôznych sankcií, bez ohľadu

na vôľu dlžníka.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že návrh žalobcu po čiastočnom späťvzatí nie je dôvodný a je ho
potrebné zamietnuť. Uvedený návrh spĺňa podmienky na konanie v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

pretože navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaná je
fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný
spor, pričom hodnota nepresahuje 2000,- eur bez príslušenstva.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom

vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR. Pôvodným veriteľom, ako aj
zmenkovým veriteľom a remitentom bola POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá postúpila túto pohľadávku zo
zmenky na českú spoločnosť, terajšieho žalobcu. Z tohto dôvodu boli formálne splnené podmienky pre
použitie vyššie uvedeného nariadenia.Keďže žalobca si výslovne uplatňuje právo na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom zo zmenky,
súd musel zistiť, či zmenka spĺňa náležitosti stanovené zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a

šekoch. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou. Súd konštatuje, že uvedená zmenka spĺňa všetky
náležitosti podľa tohto právneho predpisu a to aj vzhľadom na právny názor Krajského súdu v Prešove
vysloveného v obdobnom konaní vo svojom uznesení zo dňa 11. marca 2014, ktorým rozhodoval o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 21C/124/2013 v právnej veci
navrhovateľa CD Consulting, s.r.o. proti odporkyni Q. T. o zaplatenie 152,- eur s príslušenstvom. V

uvedenom uznesení Krajský súd v Prešove poukázal na to, že zmenka má všetky náležitosti podľa
zákona o zmenkách a šekoch a preto sa jedná vzhľadom na tento zákon o platnú zmenku.

Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že tú istú pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej
zmluvy, t.j. z toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu si na základe rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu uplatnil voči žalovanej ako povinnej predchádzajúci veriteľ ako oprávnený -

Pohotovosť s.r.o. Z uznesenia Okresného súdu Humenné zo dňa 22.06.2011 č.k. 12Er/30/2011 vyplýva,
žesúdžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Dôvodombolo,
že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne
normy o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté
v tomto prípade sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda sú absolútne neplatné. Následne bolo

ex. konanie uznesením ex. súdu zastavené.

Iné exekučné súdy v obdobných exekučných veciach oprávneného Pohotovosť, s.r.o. taktiež
konštatovali,žesajednáospotrebiteľsképrávnevzťahyazamietližiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia. Dôvodom dokonca bolo, že dohoda o vyplnení blankozmenky je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je aj v rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne neplatná.
Napríklad Uznesenie Okresného súdu Bratislava V., sp.zn. 37Er/5901/2011, zo dňa 04.04.2011,
právoplatné dňa 05.05.2011.

V uvedenom spore je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah o čom už rozhodli aj exekučné súdy.

Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie dlhu vzniknutého
zo zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským úverom. Na uvedený právny vzťah je preto potrebné
použiť okrem ustanovení zákona o zmenkách a šekoch aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľskom práve, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a iné spotrebiteľské
právne normy EÚ a SR.

Návrhom sa uplatňuje nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera a to dokonca z indosovanej zmenky
podľa zákona č.191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, čo umožňuje právnemu predchodcovi žalobcu, aby
použitím zmenky obišiel ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenia
aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových

vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom
však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti
súdnej kontroly (VI.ÚS457/2010 Ústavného súdu CZ).

Podľa konkrétneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o.

C-76/10, bolo rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd
k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. V bode 37 tohto
rozhodnutia je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 rozhodnutia je jasne
uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia,
ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť

medzi účastníkmi právneho vzťahu.

V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s.
proti G. M.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej mociskúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Pri posúdení veci, súd poukazuje aj na nemecký rozsudok Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka
prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ Pohotovosť, s.r.o. ju
previedol na navrhovateľa) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku
pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový

zmenkový veriteľ, t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto
prípade Pohotovosť, s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie
úverov alebo pôžičiek.

Súd poukazuje aj na list Európskej komisie z 25.4.2013 pod číslom 2012/4165, Vec: výzva - porušenie

č. 2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany EK, že SR
pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste Európska komisia dokonca
výslovne uvádza práve obchodnú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. (strana 2, 3, 14 listu EK), ako aj už
vyššie uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť.
Okrem iného sa v tejto výzve výslovne uvádza v bode 4. iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej

justičnej kontrole (strana 5 EK): „Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatíva k nemu, obchodníci
používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých
podmienkach.“ Prvým príkladom uvedeným EK je používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do
blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú,
anapriekskutočnosti,žetietopohľadávkynemajúoporuvprávnychpredpisovasúzaloženénanekalých

podmienkach. Rozhodcovské rozsudky však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek.

Súd žalobu po čiastočnom zastavení konania zamietol, pretože z vyššie uvedených listín vyplýva, že
dohoda o vyplnení zmeniek uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľnou

zmluvou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch
účastníkov tohto spotrebiteľského právneho vzťahu, v neprospech spotrebiteľa. Je teda absolútne
neplatnou. Bez takejto platnej dohody je preto absolútne neplatná aj samotná zmenka, na základe ktorej
sižalobcauplatňuježalovanúpohľadávku.Uvedenádohodaovypĺňacomprávekzmenkeakoajzmenka
sú neplatné podľa ustanovení spotrebiteľského práva a nie podľa zákona o zmenkách a šekoch. Keďže

si žalobca uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd návrh zamietol.

Na uvedený prípad je potrebné okrem zákona o zmenkách a šekoch aplikovať aj tieto právne normy:

Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú

zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku, netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych
spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a

to § 1 predmet úpravy, ods.1, Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 po a) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
po b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4, odsek 1, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa odseku 2, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa odseku 3, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie
predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Súd dodáva, že treba rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papiera buď podľa zákona o zmenkách
a šekoch č. 191/1950 Zb., ale na druhej strane je potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní o vystavení,
resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní,ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami a to či už pre neprijateľnosť zmluvných
podmienok, alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o vypĺňacom práve k zmenke ako aj zmenka sú
neplatné podľa ustanovení spotrebiteľského práva a nie podľa zákona o zmenkách a šekoch. Keďže si

navrhovateľ uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd celý návrh zamietol. Zmluva a obchodné podmienky
nie sú individuálne dojednané a sú na predtlačených formulároch.

V tomto konkrétnom prípade súd posúdil za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení zmenky, ako aj
následne vystavenú samotnú zmenku a to z dvoch samostatných dôvodov.

Dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka a to podľa článku 2 písm. a/ v spojení
s ustanovením prílohy odsek 1 písmeno s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku ktorej
účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne.

Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a to
predovšetkým podľa § 53 odsek 4 písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho
zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmenky a následná vystavená zmenka
podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje mu vymáhať od spotrebiteľa aj neprimerane
vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná.

Dojednanie o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe
tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo
zmluvnej strany Pohotovosť, s.r.o. na navrhovateľa CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a
ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať
práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie

dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

Taktiež je zrejme, že tento právny úkon a to dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej vystavená
zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a to pre rozpor s dobrými
mravmi a pre rozpor so zákonom, respektíve snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského

práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek, obísť vyššie uvedené ustanovenia
spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa
a to aj súdom, v každom štádiu konania.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 konštatoval

absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265
Obchodnéhozákonníka.ZároveňNSSRkonštatoval,žezabsolútneneplatnejúverovejzmluvynemohlo
veriteľovivzniknúťprávonavyplnenieblankozmenky.Vodôvodneníďalejuviedol:„Obchádzaniezákona
obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje
síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon

dodržaný nebol. O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď
sa tento prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré
samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva
sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.“

Súd je viazaný návrhom a keďže si žalobca uplatňoval v tomto konaní právo zo zmenky, ako z cenného
papiera a dohoda o vyplnení zmenky a na jej základe vystavená zmenka sú absolútne neplatné, súd
návrh v celom rozsahu zamietol. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca zobral svoju
žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.

Taktiež je potrebné poukázať už na ustálenú judikatúru súdov SR a EÚ, že veriteľ má dôkaznú povinnosť
preukázať, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, respektíve aj to, že dlžník
bral úver ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, respektíve ako nepodnikateľ na výkonsvojho povolania. Samotné odškrtnuté políčka v predtlačených zmluvách, takýmto dôkazom nie sú. V
tomto prípade žalobca takéto skutočnosti nepreukázal a neuniesol svoje dôkazné bremeno a dôkaznú
povinnosť.

Podľa článku 4 odsek 4 Nariadenia Európskeho parlamentu (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak sa súd domnieva, že informácie ktoré poskytol navrhovateľ, nie
súdostatočnejasnéaleboprimerané,aleboaktlačivona uplatneniepohľadávkyniejesprávnevyplnené
a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi

možnosť tlačivo nárok na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom
určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto
orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Z toho vyplýva, že ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak
navrhovateľ tlačivo na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh

sa zamietne.

Podľa bodu 13 nariadenia pojmy: „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a
„neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

V tomto prípade je zrejmé vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, že pohľadávka žalobcu uplatnená
v tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne neopodstatnená a neprípustná. Súd
preto bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu podľa článku 5 nariadenia nasledujúceho s
poukazom na bod 13 preambuly nariadenia a článok 4 odsek 4 nariadenia, návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa citovaného nariadenia a aj podľa O.s.p. súd môže, ale nemusí v tzv. drobných sporoch nariaďovať
pojednávanie. Vzhľadom na túto skutočnosť a na to, že žalobca výslovne uvádza, že vo veci súd nemá
nariaďovať pojednávanie a aj na to, že súdu je známe z jeho činnosti, že žalovaní - spotrebitelia v týchto
veciach sú spravidla nečinní a ani sa nevyjadrujú, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Súd zobral do úvahy aj rovnaké právne názory, napríklad odvolacieho Krajského súdu v Prešove v
obdobných veciach tohto navrhovateľa : v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove vo veciach odvolaní
voči rozsudkom Okresného súdu Humenné navrhovateľa CD Consulting s.r.o. a to : v rozsudku
KS Poc sp.zn. 2Co/262/2014 zo dňa 26.10.2015 (sp.zn. OS He 21C/66/2014), ďalej v rozsudku
KS Poc sp.zn. 2Co/331/2015 zo dňa 26.10.2015 (sp.zn. OS He 21C/60/2014), ďalej v rozsudkoch

KS Poc vo veci sp.zn. OS He 21C/65/2014-97, XXXXXXXXXX zo dňa 27. mája 2015, sp.zn.
21C/63/2014-116,XXXXXXXXXX zo dňa 22. júla 2015, sp.zn. 21C/64/2014-105, XXXXXXXXXX zo dňa
22.júla 2015, sp.zn. 21C/61/2014, XXXXXXXXXX zo dňa 22. júla 2015, voči rozsudku Okresného súdu
Bardejovsp.zn.21Co/273/2014-134,XXXXXXXXXXzodňa05.februára2015,vočirozsudkuOkresného
súdu Prešov sp.zn.7Co/339/2014, XXXXXXXXXX zo dňa 26.februára 2015, ďalej na právne názory

v 1. stupňových rozsudkoch : Okresného súdu Čadca sp.zn. 6C/162/2013-86, XXXXXXXXXX zo dňa
17.03.2015, v rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36CbZm/193/2013, XXXXXXXXXX zo dňa 29.
októbra 2014 a iné rozhodnutia súdov.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo

právo na náhradu trov tohto konania a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila.

Súd uznesením zo dňa 05.03.2015 v spojení s Uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn.
15Co/193/2015 zo dňa 23.09.2015, pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane
žalovaného. Súd tu poukazuje na rovnaký právny názor odvolacieho Krajského súdu v Prešove

v obdobných veciach tohto navrhovateľa, napríklad : v rozsudkoch KS Poc sp.zn. 2Co/262/2014
zo dňa 26.10.2015 (sp.zn. OS He 21C/66/2014), ďalej v rozsudku KS Poc sp.zn. 2Co/331/2015
zo dňa 26.10.2015 (sp.zn. OS He 21C/60/2014), v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove sp.zn.
21C/65/2014-97, XXXXXXXXXX zo dňa 27. mája 2015, sp.zn. 21C/63/2014-116,XXXXXXXXXX zo
dňa 22. júla 2015, sp.zn. 21C/64/2014-105, XXXXXXXXXX zo dňa 22.júla 2015, sp.zn. 21C/61/2014,

XXXXXXXXXX zo dňa 22. júla 2015, či v Uzneseniach Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/156/2015,
sp.zn. 21Co/181/2015, sp.zn. 2Co/170/2015, sp.zn. 5Co/162/2015 a iných rozhodnutí súdov.Z dôvodu procesnej hospodárnosti preto súd rozhodol aj o trovách vedľajšieho účastníka. Vedľajšiemu
účastníkovi súd priznal trovy konania, pretože sa vo veci vyjadril a v konaní bol úspešný. Ide totiž o
účelne vynaložená trovy konania, lebo vedľajší účastník si plní svoje povinnosti (ochrana spotrebiteľa)

vyplývajúce priamo z vyššie uvedených právnych predpisov SR a EÚ. Tým zabezpečuje nielen
teoretickú, ale aj faktickú a reálnu rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. Trovy vedľajšieho
účastníka predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 59,55 eur (2 x 16,60 eur za dva PÚ a to
1. prevzatie veci, 2. vyjadrenie zo dňa 01.02.2016 + 1x8,04 eur + 1 x 8,39 eur režijný paušál + 20 %
PDH). Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil aj zvýšenie odmeny vrátane náhrad o 20 %

DPH, pričom súd mal za preukázané, že právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom DPH. Súd
však režijný paušál za úkon príprava a prevzatie zastúpenia mohol právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka priznať len vo výške 8,04 eur, keďže udeleniu plnomocenstva právnemu zástupcovi došlo
dňa 30.10.2014. Vedľajší účastník si uplatnil ešte odmenu vrátane režijného paušálu za úkon právnej
služby (1/2), a to za vyjadrenie k odvolaniu, avšak súd vedľajšiemu účastníkovi nemohol priznať
odmenu vrátane režijného paušálu za tento úkon, a to vzhľadom k tomu, že ho nepovažoval za účelne

vynaložený, keďže ide len o opakovanie už predtým uvedených tvrdení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.