Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoP/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201798
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716201798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci maloletej A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom V. práce, sociálnych vecí a rodiny Z., za účasti rodičov - matky
A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX Z. a otca Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/A,
XXX XX J. o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca a odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P 51/2016-28 zo dňa 06. septembra 2016, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

O d m i e t a odvolanie matky.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že zvyšuje
výživné zo strany otca určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14P/103/2014 - 17 z 22.5.2014 na mal.
A. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne, od 1.9.2016, ktoré je povinný platiť do rúk matky
vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred. Ďalej určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P/103/2014-17 z 22.5.2014 bola
mal. A. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou
70 Eur mesačne. Pri vtedajšom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že príjem matky činil 400 Eur
mesačne a iné mal. deti nemala a otec bol dobrovoľne nezamestnaný a navyše mal jednu vyživovaciu
povinnosťkmal.S..Súčasnýpríjemotcačiní604Eurmesačneamatky460Eurmesačne.Porovnávajúc

pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti, dospel súd prvej inštancie k záveru, že skutočne
došlo k zmene pomerov, keďže mal. A. je v končiacom ročníku základne školy, je v období dospievania,
čo zvyšuje náklady na zabezpečenie jej potrieb. Podstatným spôsobom sa tiež zvýšil príjem otca, keďže
pri poslednej úprave výživného bol bez oficiálneho príjmu, keďže bol dobrovoľne nezamestnaný.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie otec. So zvýšením výživného nesúhlasil. Q., že je v zlej finančnej
situácii, do mája 2017 musí splácať pôžičky, taktiež prispieva svojej matke s ktorou býva na nájom a má

ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Po všetkých splátkach mu na živobytie ostáva 175 Eur.

4. K odvolaniu otca podal vyjadrenie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Odporučil odvolaciemu súdu
potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Uviedol, že od posledného pojednávania vo veci určeniavýživného sa zmenili pomery na strane maloletej, ktorá navštevuje posledný ročník základnej školy,
ale aj na strane otca maloletej, ktorému od posledného rozhodovania o výživnom vzrástol príjem. Pri
posudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičaniesúrozhodnéjehoskutočnézárobkovépomery,

ale jeho reálne pomery, dané napr. fyzickým stavom, nadaním a pracovnými skúsenosťami.

5. Proti rozsudku podala odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd považoval odvolanie otca za
nedôvodné a určil výživné vo výške 200 Eur mesačne.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, konanie ktoré mu
predchádzalo ako aj vyjadrenia účastníkov konania v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379
C.s.p. a nasl. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom
podľa ustanovenia § 385 C.s.p. v spojení s ustanovením § 387 C.s.p..

7. Podľa § 36 prvej a druhej vety zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

8. Podľa § 62 odsek 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 odsek 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť

aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja

rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery
každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“
sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci
kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu,
aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým,

že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne
sa zbavuje svojho majetku.

12. Možnosti a schopnosti rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na
strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu

povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb.

13. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené
všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisíod veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu,
vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide
o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu

odlišovať. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na
strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po
plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

14. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň

základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka
a podobne na kalendárny mesiac. Samozrejme, ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má
nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov napríklad výlety, športové aktivity a podobne. Do úvahy je
tiež potrebné vziať náklady matky s ktorou mal. dieťa žije na bývanie, energie v domácnosti, platenie
poistného a podobne.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že k posledná úprave výšky výživného došlo rozsudkom Okresného súdu
Poprad č.k. 14P/103/2014-17 zo dňa 22. mája 2014, ktorý zaviazal otca prispievať na výživu mal. A.
sumou 70 Eur mesačne. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že od tejto poslednej úpravy výšky výživného
došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa ako aj na strane otca.

16. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že mal. A. v súčasnosti už navštevuje posledný ročník
základnejškolyajevobdobídospievaniasčímsúspojenézvýšenévýdavkynazabezpečeniejejpotrieb.
Nakoľko bol otec pri poslednej úprave výživného dobrovoľne nezamestnaný a napriek tomu bol schopný
platiť súdom určené výživné vo výške 70 Eur mesačne, podľa názoru odvolacieho súdu je zvýšenie
výživného na sumu 130 Eur mesačne primerané nakoľko došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu otca.

17. Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutých
výrokov tieto ako vecne správne potvrdil (§ 387 odsek 1 C.s.p.).

18. Odvolací súd skôr ako sa začal zaoberať dôvodmi podaného odvolania matky voči rozsudku súdu

prvej inštancie č.k. 14P 51/2016-28 zo dňa 06. septembra 2016 preskúmal, či voči nemu je odvolanie
prípustné.

19. Podľa ustanovenia § 121 odsek 1 C.s.p., lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín,
dní, týždňov, mesiacov a rokov.

Podľa odseku 2, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť
určujúca začiatok lehoty.

Podľa odseku 5, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie

odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými
prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

20. Podľa ustanovenia § 362 odsek 1 C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa odseku 2, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
súde.

Podľa odseku 3, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku
1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.
Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne
poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia
rozhodnutia.

Podľa odseku 4, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že
odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy,
ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.21. Podľa ustanovenia § 386 písm. a/ C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané
oneskorene.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol matke doručený dňa 04.10.2016. Lehota na
podanie odvolania jej uplynula dňa 19.10.2016. Matka podala svoje odvolanie na súde prvej inštancie
osobne, a to dňa 07.11.2016. So zreteľom na uvedené bolo odvolanie oprávneného podané oneskorene.

23. Na základe uvedeného preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 386 písm. a/ C.s.p. odvolanie
matky proti rozsudku súdu prvej inštancie odmietol.

24. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 C.m.p..

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).