Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209211
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814209211.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu U. F. R., s.r.o., IČO: 35
724 803, so sídlom L., J. č. 5, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom
Bratislava, Pajštúnska č. 5, proti žalovaným 1/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. F. XX/X, J., 2/ E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. cesta XXX/XX, J., zastúpení JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so
sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, do 30.06.2016 za účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 42 362 962, o zaplatenie 6.921,72 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa

08. októbra 2015, č.k. 16C/138/2014-191, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 6.921,72 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie po právnej stránke
odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 2 písm. a/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ďalej ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

§ 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a ďalej ustanoveniami § 39, 100 ods. 1, 101, 103
Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 OSP. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie
za preukázané, že žalobca ako postupník sa domáha voči žalovanému zaplatenia dlhu, pričom sa
jedná o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od postupcu -
Slovenskej sporiteľne. Zmluvu o postúpení pohľadávky žalobca do konania predložil rovnako ako ním
označené oznámenie o postúpení pohľadávky. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom
úvereuzatvorenejmedziSlovenskousporiteľňouažalovanýmpodľazákonaospotrebiteľskýchúveroch.

Súd vyvodil ten záver, že žalobný návrh nebol podaný dôvodne. V prvom rade sa zaoberal otázkou
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom v tejto súvislosti poznamenáva, že vecnú legitimáciu súd
skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Preskúmanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný,
pretože ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal aktívnu legitimáciu. Žalobca bol súdom poučený v
zmysle § 120 ods. 4 OSP a tiež súdom vyzvaný na predloženie relevantných dôkazov v konaní, pričom

relevantným dôkazom preukazujúcim jeho aktívnu legitimáciu z titulu postúpenia pohľadávky vo veci
samej nepredložil. Aktívnu legitimáciu nebolo možné zistiť, resp. vyvodiť z predložených listín, súdu
nezostávalo nič iné, ako z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietnuť žalobu v celom rozsahu.
Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka. Pritzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky nutné
dodržať podmienky stanovené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (predtým ust. § 92 ods. 7),
ktoré je špeciálnou úpravou voči všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok. Spôsobilým predmetom

postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá
je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Súd z listín, predložených
žalobcom do vyhlásenia rozhodnutia, mal za preukázané, že žalovaný bol písomne vyzvaný na úhradu

dlžnej sumy, avšak žalobca nepreukázal, že táto výzva bola žalovanému skutočne aj zaslaná a
doručená. Žalobca teda nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal
splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 7 Zák. 483/2001 Z.z. o bankách a preto súd dospel k
záveru, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné podľa § 39 OZ a žalobca nenadobudol pohľadávku
voči žalovanému.

2. O trovách konania rozhodol súd I. inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešným žalovaným a
vedľajšiemuúčastníkovinaichstranepriznalnáhradutrovprávnehozastúpenia,pričomtútonepriznalza
všetky úkony obom, ale vychádzal z toho, že v priebehu konania zástupca vedľajšieho účastníka prevzal
na základe plných mocí zo dňa 18.2.2015 a 20.2.2015 zastupovanie žalovaných v 1. a 2. rade. Na strane

vedľajšieho účastníka i žalovaných sa jednalo o obsahovo i personálne identickú právnu pomoc, pričom
žalovanímaliidentickúprávnupomocadvokátaužzabezpečenúprostredníctvomvedľajšiehoúčastníka,
vystupujúcehovkonanínaichpodporu.Postupžalovaných,ktorísivoliaplatenúprávnupomocvsituácii,
kedy sa im identická služba dostáva bezplatne prostredníctvom vedľajšieho účastníka, je z pohľadu
žalovanýchekonomickyiracionálny,pretosanejednáotrovyúčelnevynaložené.Vkonaní,kdenastrane

účastníka vystupuje ako vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa a účastník i združenie
využívajú platenú právnu pomoc advokáta s identickým obsahom, sú trovy právneho zastúpenia účelne
vynaložené len na strane toho, komu bola právna pomoc v konaní poskytnutá skôr uzavrel súd prvej
inštancie s odkazom na rozhodnutia odvolacieho súdu. Žalovaným súd prvej inštancie priznal trovy
právneho zastúpenia len za účasť na pojednávaní dňa 8.10.2015, keďže za uvedený úkon si zástupca

žalovaných vyúčtoval trovy právneho zastúpenia len v súvislosti so zastupovaním žalovaných a nie
vedľajšieho účastníka.

3. Proti výroku o trovách konania podali odvolanie žalovaní, ktorí nesúhlasili so záverom súdu

prvej inštancie o neúčelnosti ich trov vynaložených na právne zastúpenie tým istým advokátom, ktorý
zastupoval aj vedľajšieho účastníka. Rozhodnutie žiadali zmeniť a náhradu trov priznať v celom
uplatnenom rozsahu.

4. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu v celom rozsahu vyhovie, prípadne ho zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mal za to, že v prejednávanej veci predložil
relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, pričom súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať. Poukázal preto na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obo 210/01, uznesenie

Krajského súdu v Nitre 9Co/133/2013. Mal preto za to, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal
oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Vo vzťahu k ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Normou obsiahnutou v § 92
ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto
prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska.

Mal zato, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie. Zo systematického zaradenia
tohto obmedzenia je zrejmé, že účelom tejto povinnosti je ochrana bankového tajomstva, konkrétne to,
aby pri postupovaní pohľadávok neboli tretie subjekty oboznamované s údajmi bankového tajomstva.
Len samotné nepreukázanie písomnej výzvy, za stavu, že banka splnenie povinnosti vyhlasuje v

zmluve o postúpení pohľadávok, nemôže zneplatniť zmluvu o postúpení pohľadávky. Nesúhlasil tiež
so závermi súdu prvej inštancie, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky môže byť len
pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na
mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by v predmetnomustanovení vyslovené uvedené. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný
záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Zároveň zastáva ten právny názor, že oprávnenie
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postúpením pohľadávky prešlo na žalobcu, ktorý bol oprávnený

mimoriadnu splatnosť vyhlásiť. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo
strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný
celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka
a týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti
na uvedené žalobca zastáva názor, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je

podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca zároveň nesúhlasil, aby bol zaviazaný na
úhradutrovkonaniavedľajšiehoúčastníka,pretožetietotrovynespĺňajúpožiadavkuúčelnosti.Združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vstupuje do konania ako vedľajší účastník práve v záujme
ochrany práv spotrebiteľa, pričom úkony vykonávané právnym zástupcom žalovaného považuje za
účelové a neúčelné navyšovanie trov konania, ktoré absolútne popierajú zásadu hospodárnosti konania.
V danom prípade prevažuje právny záujem právneho zástupcu na zabezpečenie odmeny advokáta

prostredníctvom právneho zastúpenia. Dochádza k využívaniu inštitútu ochrany práv spotrebiteľa a
právnej úpravy trov konania. Vedľajšie združenie musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Účelnosť je vlastnosť, ktorá
sleduje naplnenie cieľov, opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje
jej medze, pričom mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na

náhradutrovprávnehozastúpenianemožnopriznať,aksaurčitéprocesnépodanienadbytočneopakuje,
bez uvedenia nových procesne významných skutočností. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje, bez uvedenia nových procesne
významných skutočností. Rozhodnutím súdu dochádza len k podpore nekorektného postupu zo strany
Združení ako vedľajších účastníkov, ktorých prvotný cieľ spočíva v ochrane spotrebiteľa ustúpil v snahe

o profitovanie z trov právneho zastúpenia, čo vedie k nehospodárnemu a neúčelnému priznaniu trov
právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkov. Vzhľadom na uvedené, má žalobca za to, že priznané
trovy nemožno považovať za účelne vynaložené a preto je na mieste aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP.
Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

5.Kodvolaniužalobcubolosúduprvejinštancieelektronickydoručenévyjadreniežalovaných,nonebolo
podané so zaručeným el. podpisom, pretože tento bol podateľňou overený ako neplatný (č.l. 226) a
nebolo ani v stanovenej lehote doplnené (§ 42 ods. 1 O.s.p), preto naň odvolací súd v zmysle vtedy
platného § 42 ods. 1 O.s.p. neprihliadal.

6. Iné vyjadrenia k odvolaniami podané neboli.

7. Krajský súd ako súd odvolací súd vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva:

8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na nedostatku vecnej aktívnej legitimácii

na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky právneho
predchodcu Slovenskej sporiteľne na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to v
náväznosti na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s vtedy platným § 92 ods. 7 zák.č.
483/2001 Z.z. o bankách.

9. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu a teda
žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania

(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 205/2009).

10. Odvolací súd preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie dodáva, že tak ako správne konštatoval
súd prvej inštancie, spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách môžebyť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je: 1. splatná (dospelé splátky) a to za predpokladu, 2. písomnej
výzvy, potom čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase

postúpenia pohľadávky.

11. Preto sa súd prvej inštancie správne v prejednávanej veci najprv vyporiadal s aktívnou legitimáciou
na strane žalobcu, s tým, že napriek tomu, že žalobca bol na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie vyzvaný na doloženie dokladu preukazujúceho oznámenie Slovenskej sporiteľne o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti, doručenku k tomuto oznámeniu, ako aj doručenku k výzve, prípadne iný dôkaz,
preukazujúci ich doručenie, žalobca takýto dôkaz do spisu nezaložil a to napriek tej skutočnosti, že
bol riadne poučený ešte v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky doklady musí predložiť
do momentu, kedy súd prvej inštancie vyhlási dokazovanie za skončené. Pokiaľ tak žalobca neurobil,
nepredložil doklad o svojej aktívnej vecnej legitimácii a preto v konečnom dôsledku bol správny postup
súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že práve z tohto dôvodu je potrebné žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť.

12. Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax
napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/250/2014, 4Co/145/2014, 20Co/232/2015. Z
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť

inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k
tomuto ustanoveniu, pôvodne išlo o ustanovenie § 92 ods. 7, doslova uvádza: "v odseku 7 sa upravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá
nie je bankou". Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa postúpila predmetnú pohľadávku v celom rozsahu
na žalobcu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Keďže ku dňu postúpenia

pohľadávky nebol splatný celý úver, nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, Slovenská
sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti
inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávky je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39
OZ. Preto bol v celom rozsahu postup súdu prvej inštancie, ktorý dospel k tomu právnemu záveru,
že žalobcovi v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Okrem toho, žalobca nepreukázal zaslanie

ani doručenie písomnej výzvy banky, potom, čo bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok. Splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie
je preto ani čiastočne daná. Vo zvyšku, ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na vecne
správne, vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

13. Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o
náhrade trov konania. V tomto smere súd prvej inštancie dôsledne aplikoval ust. § 142 ods. 1 OSP
a v spore plne úspešným žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi na ich strane priznal náhradu trov

konania tam, kde boli účelne vynaložené. Ohľadom účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, ako aj účastníkov zastúpených tým istým právnym zástupcom ako vedľajší účastníka sa
súd prvej inštancie dôsledne riadil rozhodovacou praxou odvolacieho súdu (napr. rozhodnutie ešte zo
dňa 24.9.2013 sp. zn. 17Co/553/2013). Pri existencii právneho zastúpenia identickým zástupcom tak
na strane účastníka ako aj na strane vedľajšieho účastníka (do 30.6.2016) zotrváva odvolací súd na

závere,ženejdeoúčelnevynaloženétrovyprávnehozastúpeniaúčastníkazasituácie,kedyužnastrane
účastníka vystupovalo na ochranu jeho práv spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom a účastník
si sám zvolil toho istého advokáta. Účastník si tu totiž zvolil advokáta za situácie, kedy mal právnu
pomoc advokáta už zabezpečenú prostredníctvom vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na
jeho podporu. Pritom sa však účastníkovi identickej právnej pomoci dostávalo sprostredkovane cez

vedľajšieho účastníka a účastník sa tak svojmu právnemu zástupcovi zaviazal zaplatiť za službu, ktorej
obsah už dostal inou cestou. Pokiaľ sa teda účastník zaviazal zaplatiť za právnu pomoc, ktorej identický
obsah mu bol na jeho podporu poskytovaný prostredníctvom vedľajšieho účastníka, boli tieto trovy
účastníkaneúčelné.Postupúčastníka,ktorýsivolíplatenúprávnupomocvsituácii,kedysamuidentická
služba dostáva bezplatne prostredníctvom vedľajšieho účastníka je z pohľadu účastníka ekonomicky

iracionálny, a tak sa javí, že v danej situácii nie je účelom právneho zastúpenia účastníka poskytnutie
právnej pomoci, pretože tá sa mu už dostala, ale iba násobenie trov právneho zastúpenia za tú istú
službu prostredníctvom zvyšovania počtu zastúpených v tom istom konaní. V konaní, kde na strane
účastníka vystupuje ako vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa a účastník i združenievyužívajú platenú právnu pomoc advokáta s identickým obsahom, sú účelne vynaložené trovy právneho
zastúpenia len na strane toho, komu bola právna pomoc v konaní poskytnutá skôr.

14. Čo sa týka účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka - vystupujúceho v konaní
v pozícii združenia na ochranu práv spotrebiteľov v zmysle ust § 93 ods. 2 O.s.p. (do 30.6.2016),
špecifikum tohto subjektu účelnosť náhrady trov právneho zastúpenia nevylučuje. Právo na právne
zastúpenie garantované Ústavou Slovenskej republiky, ktorá v čl. 47 ods. 2 stanovuje, že každý má

právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy
od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Je nelogické tvrdiť, že Občianske
združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo
o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie
právneho zástupcu z radov advokátov je v plne súladné s plnením účelu a poslania tohto občianskeho
združenia.OdvolacísúdzároveňpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4MCdo16/2014

zo dňa 29.09.2015, v ktorom Najvyšší súd uviedol: "pojem "účelný" " je nevyhnutné chápať ako určitú
poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním pred nadbytočnými, či nadmernými nákladmi
(napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a príprava zastúpenia, nepotrebné konzultácie s
klientom, atď.). Vzhľadom na Ústavou zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom
uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by

tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak de facto právo na zastúpenie
advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné
sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúcej výške odmeny advokáta
s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Pri posudzovaní účelnosti trov je potrebné prihliadnuť aj na
to, že Občianske združenie v postavení vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 poskytol žalovanému

kvalifikovanú ochranu. Aktivita vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní evidentne súvisí s ochranou
spotrebiteľa. Činnosť vedľajšieho účastníka bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia
primeraných prostriedkov. Preto v konečnom dôsledku dospel potom odvolací súd k záveru, že je
potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny aj vo vzťahu k náhrade trov
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý mal túto pozíciu do 30.06.2016, ako vecne správny

potvrdiť.

15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaným úspešným v odvolacom konaní o veci samej odvolací súd nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, pretože vyjadrenie žalovaných k odvolaniu podané elektronicky nebolo
podanésozaručenýmel.podpisom,keďžetentobolpodateľňouoverenýakoneplatný(č.l.226)anebolo
ani v stanovenej lehote doplnené (§ 42 ods. 1 O.s.p), preto naň odvolací súd v zmysle vtedy platného
§ 42 ods. 1 O.s.p. neprihliadal. Ohľadom odvolania žalobcu do veci samej, kde boli žalovaní úspešní,
im pre uvedené nevznikli účelne vynaložené trovy konania. Ohľadom svojho odvolania do trov neboli

úspešní, a preto odvolací súd žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.