Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/258/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112214182
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112214182.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobkyne: N. Č., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v W., U. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Miroslavovu Husovskou, so sídlom v
Prešove, Weberova 2, IČO: 42 232 348, proti žalovanému: Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so
sídlom v Košiciach, B. Němcovej 22, o zaplatenie 784,57 Eur s príslušenstvom a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Konanieozaplateniesumy85,73EURs9,5%ročnýmúrokomzomeškaniaod02.09.2011dozaplatenia
z a s t a v u j e .

U r č u j e, že zmluvná podmienka upravená vo Všeobecných poistných podmienkach pre poistenie
zjednané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s. z 21.05.2007 v XV. časti v znení:
„1. Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom

č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisovsvýlukamiaodchylnouprávnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
2. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného
stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom

týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v
plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu, musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto
právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku.“, j e n e p l a t n á pre jej neprijateľnosť.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 698,84 Eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z
omeškania od 28.09.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 480,35 EUR, z čoho suma

443,70 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 36,65 EUR predstavuje iné trovy, a to na
účet právnej zástupkyne žalobkyne, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 25.05.2012 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 784,57
Eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 02.09.2011 a náhrady trovy konania, titulom plnenia
z poistnej udalosti dožitia z Poistnej zmluvy č. 5007700002.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo súhlasných vyjadrení účastníkov konania a tiež z pripojenej poistky - potvrdenie o uzavretí Poistnej
zmluvy č. 5007700002 súd zistil, že účastníci konania (žalovaný ešte pod obchodným menom Prvá
česko-slovenská poisťovňa, a.s.) uzatvorili v roku 1996 Poistnú zmluvu č. 500770002 so začiatkom
poistenia 01.09.1996, poistnej dobe 15 rokov, s koncom poistenia 01. septembra 2011, dobou platenia
poistného 10 rokov, výške poistného pre prípad smrti a dožitia vo výške 344,- Sk mesačne a poistnej
sume pre prípad smrti 50.000,- Sk a pre prípad dožitia 75.500,- Sk.

Zo žalobného návrhu vyplýva, že predmetom žaloby je čiastka 784,57 Eur s príslušenstvom
pozostávajúca zo sumy 698,84 Eur a sumy 85,73 Eur, ktoré čiastky žalovaný v súvislosti s poistnou
udalosťou pre prípad dožitia nevyplatil žalobkyni, tak ako to vyplýva z listu z 12.09.2011 vo veci
oznámenia o likvidácií poistnej udalosti s tým, že neuznaná čiastka 698,84 Eur zo strany žalovaného

mala predstavovať nedoplatok a nepriznaná čiastka 85,83 Eur mala predstavovať odpočítanú daň z
príjmu.

V priebehu konania, písomným podaním došlým súdu dňa 17.05.2013 žalobkyňa zobrala žalobný návrh
v časti uplatňovanej sumy 85,73 Eur späť, a konanie v tejto časti vrátane príslušenstva z tejto sumy

žiadala zastaviť.

Žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu a tiež vo svojich písomných stanoviskách

a prednesoch prostredníctvom právneho zástupcu v 1. rade z dôvodu nedostatku právomoci súdu
žiadal konanie zastaviť. Poukázal pritom na to, že počas trvania poistného vzťahu došlo k zmene
obsahu poistnej zmluvy, a to na základe žiadosti žalobkyne - listom zo dňa 30.04.2008, ktorý bol
žalovanému doručený dňa 07.05.2008, a ktorú žiadosť žalovaný akceptoval. V označenom stanovisku si
žalobkyňa zvolila jednu z troch alternatív ďalšieho trvania poistného vzťahu so žalovaným, ktorý súčasne

vlastnoručne podpísala, a teda potvrdila, že ako poistník má záujem ďalej zotrvať v poistnom vzťahu so
žalovaným s vybranou alternatívou poistného vzťahu. Žalobkyňa tým istým vlastnoručne podpísaným
dokumentom vzala na vedomie a bola oboznámená so skutočnosťou, že na poistný vzťah sa vzťahujú
Všeobecné poistné podmienky (ďalej len VPP) žalovaného zo dňa 21.05.2007 s tým, že tieto sú verejne
prístupné na internete na webovej stránke žalovaného. Rovnako žalobkyňa svojim vlastnoručným

podpisom potvrdila, že súhlasí s tým, aby prípadné sporné nároky sa vysporiadali pred rozhodcovským
súdom postupom podľa časti XV. VPP zo dňa 21.05.2007. Takto prejavený súhlas žalobkyne vo
forme vlastnoručného podpisu mal charakter jej informovaného súhlasu s rozhodcovskou doložkou.
Žalovaný v priebehu existencie poistného vzťahu zaslal žalobkyni informáciu o preskúmaní celého
poistného vzťahu vrátane zmien, ktoré v priebehu trvania poistného vzťahu boli vykonané. Žalovaný

oznámil žalobkyni už listom zo dňa 22.04.2008, že suma 698,84 Eur bola spôsobená chybou v poistno-
matematickom prepočte poistenia spôsobeného tým orgánom kontroly, ktorý poistenie prekalkuloval
a schválil v roku 1995. O tomto pochybení a pokyne orgánu dohľadu túto chybu napraviť žalovaný
informoval žalobkyňu. Z týchto podkladov je zrejmé, že žalovaný uvedenú chybu nezavinil, ani inak
vedome nespôsobil, pretože stále konal len v medziach štátneho orgánu dohľadu. Žalobkyňa listom z

30.04.2008 si sama a s plným vedomím zvolila jednu z troch alternatív, a to alternatívu a), na základe
takto prejavenej vôle bolo poistenie poistno-matematicky prepočítané podľa opatrenia orgánu dohľadu
nad poisťovníctvom, v dôsledku čoho vznikla pohľadávka poisťovne v uvedenej výške, ktorú sa rozhodla
poisťovňa kompenzovať pri zániku poistenia v rámci jeho likvidácie.

Žalovaný ako dôkaz o vedomosti žalobkyne o platnosti a účinnosti VPP z 21.05.2007 predložil
ako listinné doklady: informáciu žalovaného z 03.03.2009, z 10.02.2010 a list právneho zástupcu
žalobkyne z komunikácie so žalovaným zo dňa 12.04.2010, z ktorých je podľa žalovaného zrejmáúplná informovanosť žalobkyne so Všeobecnými poistnými podmienkami platnými v priebehu trvania jej
poistného vzťahu ako aj s rozhodcovskou doložkou pre riešenie sporných záležitosti z poistného vzťahu.

Žalovaný v neposlednom rade poukázal na to, že nepožadoval od žalobkyne minulé dlžné poistné a na
základe súhlasu žalobkyne pri zvolenej alternatíve vykonal spätný prepočet správnej výšky poistného
plnenia, ktoré si žalobkyňa fakticky „predplatila“, a ktorú poisťovňa kompenzovala pri skončení poistenia
v rámci jeho likvidácie.

Žalovaný upriamil pozornosť na to, že so žalobkyňou eviduje mimosúdne ukončený súdny spor na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37C/18/2010 o určenie neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy
prijatím Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.07.2007, ktorý bol ukončený dohodou o urovnaní
zo dňa 15.02.2010. Aj z tohto sporu podľa žalovaného vyplýva, že žalobkyňa bola uzrozumená so
znením platných VPP zo dňa 21.05.2007, ktoré boli súčasťou poistného vzťahu medzi účastníkmi
konania, a ktoré táto nenamietala v označenom súdnom konaní ani v inom rozsahu než v tom, ktorý jej

ukladal platiť administratívne a správne poplatky. Správanie sa žalobkyne v tomto spore bolo v súlade
s jej vedomosťou o nových VPP a nenasvedčovalo o jej naliehavom právnom záujme namietať ich
neplatnosť ani v ďalšom rozsahu, než pre ktorý podala návrh na začatie konania.

Žalobkyňa vo svojich písomných stanoviskách a prednesoch realizovaných prostredníctvom právnej

zástupkyne poukázala v prvom rade na to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v zmysle nových VPP
nebolo platne uzatvorené, pretože nebolo individuálne dojednané, nebolo jednoznačné a navyše sa s
ním žalobkyňa ani neoboznámila. VPP zo dňa 21.05.2007 neboli súčasťou pôvodnej poistnej zmluvy
z 01.09.1996, ktorých súčasťou boli Všeobecné podmienky z 01.06.1996, v ktorých sa rozhodcovská
doložkanespomína.Odkaznapoistnépodmienkyzodňa21.05.2007sanachádzalužlenvspomenutom

liste s názvom „Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu“ zo dňa 25.04.2008, ktoré však
neboli súčasťou predmetného listu v listinnej podobe, predmetný list vôbec neobsahoval zmienku o
tom, že poistnými podmienkami zo dňa 21.05.2007 sa menia pôvodné/či skoršie VPP. Okrem toho
spomenuté oznámenie, akým VPP sa poistný vzťah má spravovať, stálo mimo záujmu celého kontextu
listu, ktorý bol zameraný na niečo úplne iné. V konečnom dôsledku je potrebné posúdiť platnosť

VPP zo dňa 21.05.2007 aj v toho pohľadu, že týmito poistnými podmienkami sa mala žalobkyňa
oboznámiť prostredníctvom internetu, pričom žalovaný vôbec nevzal do úvahy, či žalobkyňa má prístup
k internetu, či ho vie ovládať a podobne. Okrem toho sa domnieva, že rozhodcovská doložka, na ktorú sa
odvoláva žalovaný, nemôže byť platne dojednaná z tých istých dôvodov, ktoré sú judikované v rozsudku
NajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/1/2012dodňa21.03.2012(nebolaindividuálnedojednaná,pretožeje

len súčasťou VPP), navyše aj z tých dôvodov, že rozhodcovská doložka nebola ani len súčasťou poistnej
zmluvy v znení jej pôvodných poistných podmienok a mala byť v prípade žalobkyne dojednaná iba
dodatočne, t.j. zmenou VPP zo dňa 21.05.2007, s ktorými však žalobkyňa ako spotrebiteľka sa nemala
možnosť riadne oboznámiť. V ďalšom poukázala na to, že pokiaľ žalovaný listom zo dňa 21.07.2006
oznámil žalobkyni, že vzhľadom na to, že už uhradila dohodnutú výšku poistného, nie je potrebné

uhrádzať viac inú splátku poistného, pričom jej poistná zmluva bude trvať aj naďalej podľa dohodnutých
podmienok, z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa svoj dlh - platenie dohodnutej výšky poistného splnila
riadne a včas, preto jej záväzok voči žalovanému ohľadne plnenia poistného zanikol. Žalobkyňa sa
nestotožnila s argumentáciou a dôvodmi žalovaného pokiaľ ide o jeho tvrdenie o akceptácii listu zo dňa
25.04.2008 zo strany žalobkyne s názvom „Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu“, ktorý

podľa názoru žalobkyne je absolútne neplatným úkonom, pretože je zavádzajúci, urobený v omyle -
neobsahuje vôľu žalobkyne, je v rozpore s dobrými mravmi a obchádza zákon. Predmetný list zo dňa
25.04.2008 bol zavádzajúci nielen svojim obsahom, ale aj svojim označením, kedy nejasne informoval
o tom, či žalovaný navrhuje zmenu konkrétneho záväzku - povinnosti platiť poistné alebo navrhuje
zmenu celého záväzkového vzťahu vôbec. Kým názov a obsah vzbudzoval dojem, že ide o zmenu výšky

poistného, v skutočnosti bol návrhom na zmenu celého záväzkovo-právneho vzťahu. Návrh na zmenu
poistnej zmluvy totiž nemení len výšku platenia poistného, ale v skutočnosti menil aj Všeobecné poistné
podmienky; a o týchto skutočnostiach však názor ako aj obsah predmetného listu nijako neinformoval.
Keďže spôsob a forma uvedeného sporného návrhu žalovaného vôbec nespĺňali základné požiadavky
ustanovení OP o náležitostiach právnych úkonov, vo svojom písomnom podaní došlom súdu dňa

21.08.2012 vyargumentovala dôvody, pre ktoré sporný právny úkon nebol zrozumiteľný, určitý, urobený
slobodne a teda z týchto dôvodov absolútne neplatný, obchádzajúci zákon a nesúladný s dobrými
mravmiatiežrelatívneneplatnýpreskutkovýomylainéskutkovéokolnosti.Záverompoukázalanato,že
v danom prípade možno konštatovať naplnenie skutkovej podstaty neprijateľných zmluvných podmienokspotrebiteľskej zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa nemala možnosť sa s VPP oboznámiť, na základe čoho
zmena poistnej zmluvy je neplatná aj z tohto dôvodu.

Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne tvrdenie o neplatnosti rozhodcovskej doložky z
dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky podrobnejšie vyargumentovala vo svojom písomnom podaní
došlom súdu dňa 03.04.2013 s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ ako aj s poukazom
na Smernicu 93/13 ES a okrem iného s poukazom na rozhodnutie Vrchního soudu v Praze sp. zn.
12Cmo/496/2008 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/227/2007.

Z výpovede žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 26.04.2013 súd zistil, že žalobkyňa obdržala od
poisťovne list z 30.04.2008 s tromi možnosťami, na ktoré reagovala tak, že žiadala zachovať pôvodnú
výšku poistného bez akejkoľvek zmeny, čiže zvolila si alternatívu pod písmenom a). Potvrdila, že
predmetný list bol z obdobia, kedy jej už uplynula lehota povinnosti platiť poistné (táto uplynula ešte v
roku 2006), čo jej bolo potvrdené zo strany poisťovne ešte listom z 21.07.2006. Výber z troch možností

zo strany poisťovne chápala tak, že pokiaľ by nezakrúžkovala žiadnu z týchto alternatív, poisťovňa by s
ňou končila alebo zrušila poistný vzťah, na základe čoho považovala za potrebné zakrúžkovať jednu z
možnostíakeďžeužmalavšetkovyplatené,malazato,žepokiaľzakrúžkujeprvúalternatívu,nedôjdeku
žiadnej zmene. Súčasne uviedla, že osobne nové Všeobecné poistné podmienky jej doručené zo strany
poisťovne neboli, a že so žalovaným nedojednávala ani neuzatvorila dohodu o rozhodcovskej doložke.

Ku neuznanej čiastke 698,84 Eur uviedla, že nepozná presný dôvod tohto „nedoplatku“, domnievala sa,
že by to mohli byť poplatky, ktoré si žalovaný následne uplatňoval a ohľadne ktorých neskôr došlo k
určitému vyporiadaniu medzi účastníkmi konania tak, že žalovaný ich žalobkyni odpustil.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 26.04.2013 k neuznanej čiastke 698,84 Eur

uviedol, že táto suma predstavuje nedoplatok na poistnom a súvisí s tou skutočnosťou, že vo vzťahu
ku žalobkyni bolo zistené a konštatované Národnou bankou Slovenska, že išlo o nesprávny prepočet
nastaveného poistného, pokiaľ ide o matematicko-poistné výpočty, na základe čoho ešte v roku 2008
poisťovňa dala na výber žalobkyni akým spôsobom má záujem riešiť danú situáciu. Žalobkyňa si pritom
zvolila prvú alternatívu, na základe čoho poisťovňa nanovo urobila prepočet nastaveného poistného so

záverom, že v dôsledku tohto prepočítania bolo potrebné dojednané poistné plnenie pre prípad dožitia
ponížiť práve o čiastku 698,84 Eur ( kompenzovať ).

Z listu poisťovne z 21.07.2006 adresovanom žalobkyni vyplýva, že poisťovňa predmetným listom
oznámila žalobkyni, že uplynula dojednaná desaťročná doba platenia poistného z predmetnej poistnej

zmluvy s tým, že vzhľadom na to, že už uhradila dohodnutú výšku poistného, nie je potrebné uhrádzať
žiadne splátky poistného, a že poistná zmluva bude trvať naďalej podľa dohodnutých podmienok.

Listom zo dňa 12.09.2011 vo veci „Oznámenie o likvidácií poistnej udalosti“ vyplýva, že žalovaný oznámil
žalobkyni, že ku 12.09.2011 je likvidovaná poistná udalosť z poistnej zmluvy č. 5007700002 s bilanciou:

Dohodnutá poistná suma a pripísané výnosy 2.520,34 Eur
Nedoplatok 698,84 Eur
Základ dane z príjmu 451,26 Eur
Mínus 19 % daň z príjmu 85,73 Eur
Administratívne poplatky 0 Eur

K výplate 1.735,77 Eur.

Z písomnosti označenej ako „Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 50077-2“ vyplýva,
že žalobkyňa si na predmetnej písomnosti zakrúžkovala pretlačený text pod písmenom a): „Žiadam
o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-

matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne
stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou.
Chcem, aby moje poistenie trvalo naďalej bez faktického zvýšenia poistného, alebo“.

Súčasťoupredmetnejpísomnostipodpísm.b)jetext:„Súhlasímsdopočítanímpoistnéhoasjehoďalším

zvýšením podľa metodiky stanovenej Národnou bankou Slovenska a chcem, aby za týchto podmienok
moje poistenie pokračovalo naďalej, alebo“ a pod písm. c): „Nesúhlasím s odpočítaním poistného ani
s postupom podľa písm. a) tejto návratky, a po ukončení poistenia žiadam zaslať odkupnú hodnotustanovenú a vypočítanú poisťovňou k 15.05.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky
Národnej banky Slovenska najneskôr do 90 dní od 15.05.2008 na moju vyššie uvedenú adresu.“

Z predmetnej písomnosti ďalej vyplýva pri vyššie uvedenom texte posledná veta: „Je potrebné vyznačiť
jednu z troch uvedených alternatív pokračovania v poistnom vzťahu“.

Predmetná písomnosť ďalej obsahuje vopred pretlačený text napísaný menšími písmenami v porovnaní
s textom predchádzajúcim v znení: „Poistenie sa spravuje Všeobecnými poistnými podmienkami Prvej

česko-slovenskejpoisťovneRapid,a.s.,zodňa21.05.2007vzneníichDodatkuč.1,ktorébolipoistníkovi
oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk . Poistník súhlasí,
aby na všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia z poistenia, ak nejaké vzniknú,
vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok
prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s., zo dňa 21.5.2007 (poistné podmienky), tento súhlas je
rozhodcovskou doložkou2. Suma stanovená na kompenzáciu sa určí v okamihu doručenia návratky so

splatnosťou k ukončeniu poistenia, a to ako rozdiel medzi zvýšeným poistným a doteraz uhrádzaným
poistným vynásobeným počtom poistných období až do konca doby poistenia. Poistník berie na vedomie
a súhlasí s tým, že do tejto sumy je možné zahrnúť aj všetky prípadné poplatky a prírastky poistného
dosiahnuté prípadnou neskoršou indexáciou. Zvýšenie poistného môže poisťovňa odvrátiť alternatívne
aj odkapitalizáciou a spätným prepočtom za pomoci poisto-technických zásad a kalkulačných vzorcov

podľa aktuálnych poistných podmienok, pričom posledná veta časti XVII. ods. 7h. poistných podmienok
v znení dodatku č. 1 z 15.2.2008 sa vylučuje.“

Z predmetnej písomnosti zo záverečného textu pod čiarou pod číslom 1 je uvedený text: „Voľbu medzi
troma alternatívami je možné vykonať zakrúžkovaním, zaškrtnutím alebo iným spôsobom, z ktorého

bude zrejmé a nepochybné, ktorú z troch alternatív si poistník zvolil. Neurčitá, pozmenená, preškrtnutá
návratka a návratka s viacerými voľbami je neplatná a považuje sa za súhlas so zrušením poistenia s
výplatouodkupnejhodnotystanovenejpoisťovňou“apodčíslom2jeuvedenýtext:„Poučenie:Poisťovňa
pri podpise tejto návratky akceptuje iba vlastnoručný podpis poistníka. Poistník je oprávnený najneskôr
v lehote 10 dní od doručenia tejto návratky poisťovni jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných

poistných podmienok k 21.5.2007 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu,
v takom prípade sa prípadné spory poisťovne a poistníka prejednajú pred príslušným všeobecným
súdom.“

Z predmetného oznámenia ďalej vyplýva, že žalobkyňa predmetné oznámenie podpísala dňa

30.04.2008, a že predmetné oznámenie došlo poisťovni dňa 05.05.2008.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 37C/18/2010 súd zistil, že účastníci predmetného konania
sú identickí účastníci a predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmena
poistnej zmluvy, ktorej obsahom sú aj Všeobecné poistné podmienky zo dňa 21.05.2007 s tým, že

predmetné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 20.12.2010 v dôsledku podaného späťvzatia
žalobkyňou z dôvodu, že medzi účastníkmi konania došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu.

Z Dohody o vyporiadaní vzájomných práv a povinností zo dňa 07.12.2010 vyplýva, že žalobkyňa a
žalovaný uzatvorili predmetnú dohodu, účelom ktorej bolo mimosúdne vyporiadanie vzájomných práv

a povinností účastníkov vyplývajúcich a súvisiacich so súdnym sporom vedeným na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 37C/18/2010 v konaní o určenie neplatnosti zmeny poistnej zmluvy prijatím
Všeobecných poistných podmienok k 21.05.2007, ktorým poisťovňa zaviedla povinnosť uhrádzať
administratívne a správne poplatky súvisiace s ďalším vedením a existenciou poistnej zmluvy. V zmysle
článku II. dohody sa účastníci dohodli, že na základe rozhodnutia poisťovne zo dňa 23.11.2010,

ktorým oslobodil žalobkyňu od úplného platenia administratívnych a správnych poplatkov súvisiacich s
predmetnou poistnou zmluvou sa žalobkyňa zaviazala zobrať v celom rozsahu späť svoj návrh v konaní
pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 37C/18/2010.

Z pripojeného listu zo dňa 18.10.2010 vo veci „Žiadosť o odpustenie poplatkov“ vyplýva, že žalobkyňa

predmetným listom v súvislosti s listom žalovaného zo dňa 02.03.2009, ktorým jej bolo oznámené, že
s ďalšou realizáciou poistnej zmluvy súvisí aj povinnosť uhrádzať administratívny a správny poplatok
od 01.01.2009, týmto požiadala odpustenie predmetných správnych a administratívnych poplatkov
zavedených od 01.01.2009 z dôvodu sociálnej a finančnej situácie.Z listu zo dňa 23.11.2010 vo veci „Stanovisko ku žiadosti poistníka“ vyplýva, že žalovaný na
predmetnú žiadosť žalobkyni odpovedal tak, že ju v celom rozsahu oslobodzuje od platenia mesačného

administratívneho a správneho poplatku, a to spätne od počiatku zavedenia tohto poplatku od
01.01.2009 až do ukončenia poistenia dňa 01.09.2011. Z predmetného listu ďalej vyplýva, že tento bol
doručený advokátskej kancelárií žalobkyne (ktorá žalobkyňu zastupovala v konaní 37C/18/2010) dňa
15.12.2010.

Právna zástupkyňa žalobkyne k existencii mimosúdneho vyriešenia sporu 37C/18/2010, pokiaľ ide
o Dohodu o vyporiadaní vzájomných práv a povinností uviedla, že hlavným dôvodom, pre ktorý
bola dojednaná dohoda zo strany žalobkyne bol ten, že v zmysle nových poistných podmienok by
žalobkyni vznikla povinnosť platiť určité poplatky navyše. Zaujala názor, že z dohody súčasne nevyplýva
platnosť predmetnej zmeny poistnej zmluvy, keďže žalobkyňa naďalej zotrváva na tom, že ku zmene
poistnej zmluvy do dnešného dňa nedošlo a samotné rozhodnutie poisťovne oslobodiť žalobkyňu od

akýchkoľvek ďalších poplatkov nie je meritórnym spôsobom vyriešenia tejto spornej otázky medzi
zmluvnými stranami. Súčasne podotkla, že práve žalovaný navrhol takéto mimosúdne vyporiadanie.

Z XV. časti - Rozhodcovské konanie Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou
česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. účinných k 21.05.2007 vyplýva:

„1. Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisovsvýlukamiaodchylnouprávnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
2. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného

stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v
plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu, musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá

štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto
právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku.“

Z listu z 21.08.2008 vyplýva, že Národná banka Slovenska predmetným listom vo veci požiadavky
na preskúmanie postupu poisťovne vo veci poistnej zmluvy a s požiadavkou na poskytnutie písomnej
informácie uviedla, že NBS vykonáva dohľad nad finančným trhom, pričom predmetom tohto dohľadu
nie je prejednávanie a rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov poisťovní a ich klientov. V ďalšom
Národná banka Slovenska potvrdila, že neuložila spoločnosti Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid,

a.s. „prepočítať produkt UDP-K, ani zvýšiť poistné od začiatku“, ani iným spôsobom zmeniť dojednaný
zmluvný vzťah medzi klientmi a poisťovňou, ale jej uložila a určila lehotu na prijatie a splnenie
svojich opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste (predovšetkým
nedostatkov zistených v oblasti dostatočnosti tvorby technických rezerv) a na predloženie písomnej
správy o prijatých opatreniach s poukazom na to, že spoločnosť Prvá česko-slovenská poisťovňa

Rapid, a.s. uvádzala v korešpondencii so svojimi klientmi, na základe čoho Národná banka Slovenska
medzičasom reagovala tlačovou správou z 30.04.2008 a zo dňa 22.05.2008 a súčasne tejto spoločnosti
uložila bezodkladne ukončiť používanie nepravdivých a zavádzajúcich informácií o postupe NBS pri
komunikácií poisťovne s jej klientmi a pri propagácií činnosti poisťovne v súvislosti s poistným produktom
nazvaným poisťovňou UDP-K.

Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.Podľa ust. § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení do 30.10.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)

alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa ust. § 574 ods. 1 OZ, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že
dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 96 ods. 1, ods. 2 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,

súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

V konaní nebolo sporným, že účastníci konania na základe poistnej zmluvy č. 5007700002 uzatvorili
poistenie pre prípad smrti a dožitia na dobu 15 rokov s koncom poistenia 01.09.2011 a s dojednanou

poistnou sumou pre prípad dožitia 75.500,- Sk s tým, že uplynutím poistnej doby nastala poistná udalosť
pre prípad dožitia ku koncu poistenia, ktorú žalovaný vyšetril ku dňu 12.09.2011 so záverom, že z
dohodnutej poistnej sumy a pripísaných výnosov 2.520,34 Eur a základu dane z príjmu vo výške 451,26
Eur bolo túto potrebné ponížiť o 19 % daň z príjmu vo výške 85,73 Eur a tiež o tzv. nedoplatok vo výške
698,84 Eur, na základe čoho žalovaný plnil z predmetnej poistnej udalosti konečnú sumu 1.735,77 Eur.

Predmetom konania tak zostala nezaplatená čiastka 698,84 Eur po zohľadnení odpočítanej 19 % dane
z príjmu, ktorá bola neskôr predmetom čiastočného späťvzatia žaloby.Vzhľadom na namietaný nedostatok právomoci súdu zo strany žalovaného v dôsledku tvrdenej
existencie rozhodcovskej doložky, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či medzi účastníkmi konania
bola dojednaná predmetná rozhodcovská doložka a za ďalšie, pokiaľ bola platne dojednaná, či táto nie

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V konaní nebola spornou skutočnosť, že žalobkyňa podpísala dňa 30.04.2008 písomnosť „Stanovisko
k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 50077-2“, ktorá okrem iného obsahuje vo svojom texte
tiež znenie o dojednaní rozhodcovskej doložky podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok zo

dňa 21.05.2007. Akékoľvek pochybnosti o tom, či žalobkyňa svojim podpisom súčasne akceptovala
tiež predmetnú rozhodcovskú doložku boli podľa názoru súdu odstránené preukázanou skutočnosťou
o tom, že v inom súdnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmeny obsahu poistnej
zmluvy, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné poistné podmienky žalovaného zo dňa 21.05.2007, bol
právny úkon žalovaného zo dňa 07.12.2010 s označením „Dohoda o vyporiadaní vzájomných práv
a povinností“ (súčasne podpísaný tiež za žalobkyňu jej vtedajším právnym zástupcom), ktorému

predchádzala žiadosť žalobkyne o odpustenie poplatkov zavedených práve novými Všeobecnými
poistnými podmienkami zo dňa 21.05.2007, na základe čoho žalovaný tieto poplatky žalobkyni v celom
rozsahu odpustil. Predmetný právny úkon súd podľa jeho obsahu posúdil ako odpustenie dlhu podľa
ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorému zo strany žalobkyne de facto predchádzalo uznanie
a akceptácia Všeobecných podmienok z 21.05.2007, čo v konečnom dôsledku následne viedlo tiež

ku späťvzatiu samotnej žaloby vedenej pod sp. zn. 37C/18/2010 pred tunajším súdom. Na základe
uvedeného potom iba ťažko uveriť argumentácii a tvrdeniu žalobkyne v tomto konaní, že táto nemala
vôľu, aby predmetný poistný vzťah sa riadil týmito novými Všeobecnými poistnými podmienkami vrátane
dojednanej rozhodcovskej doložky.

V ďalšom sa súd zaoberal posúdením predmetnej zmluvnej podmienky z hľadiska jej prijateľnosti,
keďže v danom prípade poistnú zmluvu vrátane všetkých zmluvných dojednaní, tak ako majú vyplývať
hoci aj z nových Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.05.2007 je potrebné považovať za
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa z hľadiska ochrany spotrebiteľa riadi predovšetkým ustanoveniami § 53
a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne o neplatnosti dojednanej rozhodcovskej doložky pre jej
neprijateľnosť s poukazom na konštantnú judikatúru, pričom ako príklad súd uvádza rozhodnutie NS
SR sp. zn. 4 Cdo 31/2013 z 29.1.2013, z ktorého upriamuje pozornosť na text: „ Otázku prijateľnosti
rozhodcovskej doložky skúmal v súlade so Smernicou len z hľadísk, ktoré Smernica v čl. 3, bod 1.

a 2. (individuálne dojednanie podmienky) a v čl. 3 ods. 3, bod 1. písm. q/ (vyžadovanie prejednania
sporov výlučne rozhodcovským súdom) výslovne pripúšťa. Jeho skutkové závery, ktoré v súvislosti
s platnosťou rozhodcovskej doložky urobil, majú povahu zjavných skutkových zistení vyplývajúcich z
vyššie uvedených podkladov. Záver exekučného súdu o tom, že skúmaná rozhodcovská doložka je
neprijateľná a preto je neplatná, nie je v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom Smernice a ani v zjavnom

rozpore s obsahom spisu. Listiny, ktoré mal exekučný súd k dispozícii, takýto záver umožňovali. Vo
všeobecných obchodných podmienkach síce bol upravený odlišný mechanizmus riešenia sporov tak,
aby formálne vyhovel ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keďže umožňoval,
aby sa dlžník (povinný) obrátil i na štátny súd. Avšak v prípade, ak by si uplatnil svoje práva veriteľ
(oprávnená) na rozhodcovskom súde, bola povinná sa rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takéto

ustanovenie takisto nemožno považovať za platne uzavretú rozhodcovskú doložku, keďže je v sporoch,
v ktorých by bola voči povinnému uplatnená žaloba, musí sa podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez
možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. Teda v prípadoch, ak je žalobcom poskytovateľ úveru,
resp. jeho právny nástupca, nie je možné sa brániť mimo rozhodcovského súdu, čo sťažuje prístup
povinnej ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Hlavnými dôvodmi neplatnosti rozhodcovskej
doložky však bola najmä skutočnosť, že nebola ako súčasť formulárovej zmluvy individuálne dojednaná
a splynula s ostatným štandardnými ustanoveniami zmluvy. V tejto súvislosti pre úplnosť treba
dodať, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka podáva len príkladný výpočet
neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Prijateľnosť podmienok uvedených

v spotrebiteľskej zmluve bolo preto možné skúmať aj z iných hľadísk, než v tomto ustanovení výslovne
uvedených, najmä z tých, ktoré boli v súlade so Smernicou tak, ako tomu bolo v danom prípade.”Z uvedeného vyplýva, že je odôvodnený záver považovať rozhodcovskú doložku upravenú v danom
prípade vo Všeobecných obchodných podmienkach v čl. XV. časti, podľa ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli, budú rozhodované v rozhodcovskom

konaní, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože ide o zmluvnú podmienku vopred naformulovanú
a pripravenú dodávateľom, ktorej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť, pričom
skutočnosť, že obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ju nerobia individuálne
dojednanou. Jej neprijateľnosť treba vidieť v tom, že spotrebiteľ nemá možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským súdom a štátnym súdom práve v prípade, pokiaľ by sa podľa tejto doložky začalo

rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa ( čo je presne prejednávaný prípad ), pretože spotrebiteľ
by bol nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ( alebo brániť sa predmetnou žalobou o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na štátnom súde ). Ide teda o prípad hrubej nerovnováhy v právach a
povinnostiach medzi zmluvnými stranami.

Súd sa tiež vysporiadal s posúdením tejto zmluvnej podmienky ako zmluvnej podmienky, ktorá nebola

individuálne dojednaná, pokiaľ ide o jej naformulovanie do písomnosti označenej ako „Stanovisko k
zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 50077-2“ nasledovne:

Ani skutočnosť, že žalobkyňa predmetnú písomnosť podpísala, nerobí predmetnú zmluvnú podmienku
individuálne dojednanou, pretože pokiaľ žalobkyňa mienila reagovať na ponúkané tri alternatívy,

musela svoj výber okrem zakrúžkovania jednej z možností súčasne tiež vlastnoručne podpísať a teda
logicky takýmto spôsobom (podpisom) „potvrdiť“ všetko, čo písomnosť obsahuje, t.j. vrátane časti textu
upravujúceho rozhodcovskú doložku. Podľa názoru súdu sa nestala rozhodcovská doložka individuálne
dojednanou ani v súvislosti s právnom na odstúpenie od nej zo strany žalobkyne (tiež je otázne, či
klient má právo na toto odstúpenie, len na základe toho, že takú možnosť mu poskytla druhá zmluvná

strana). Pokiaľ by totiž platilo to, čo sa snaží v tejto súvislosti žalovaný „vyprodukovať“, potom by
nastala situácia, že hoci by klient nemal vôľu rozhodcovskú doložku od začiatku dojednať, aj tak by
ju najprv musel svojim podpisom akceptovať (napriek svojej vôli!) a až následne svoju nevôľu prejaviť
prostredníctvom odstúpenia. Súd preto takýto postup považuje za absurdný, navyše od začiatku ktorý
jednoznačne zvýhodňuje poisťovňu pred spotrebiteľom, ktorý napriek tomu, že od začiatku napr. nemal

záujem o rozhodcovskú doložku, na to, aby tento nezáujem prejavil, musí urobiť ďalší právny úkon
navyše - odstúpiť od rozhodcovskej doložky. Súčasne súd takýto postup považuje z uvedených dôvodov
za nekalú obchodnú praktiku, ktorá preto nepožíva právnu ochranu.

Z uvedených dôvodov dojednaná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je

neplatná, na základe čoho súd v súlade s citovaným ust. § 153 ods. 4 OSP uviedol jej znenie vo výroku
rozsudku.

Pre upresnenie súd iba pripomína, že nebolo potrebné vyhlásiť pre neprijateľnosť za neplatnú celú XV.
časť VPP - rozhodcovské konanie, t.j. aj odseky 3 až 8 tejto XV. časti, pretože tieto odseky sú iba

doplňujúcimi zmluvnými dojednaniami, bezprostredne sa viažu ku odsekom 1, 2 XV. časti VPP a bez
existencie predchádzajúcich odsekov 1, 2 strácajú význam, zmysel a súčasne platnosť.

V ďalšom sa súd zaoberal obranou žalovaného, že žalovaný čiastku 698,84 Eur odpočítal z konečnej
sumy na plnenie z predmetnej poistnej udalosti s odôvodnením, že tak bol oprávnený urobiť v

súvislosti so zistenými a konštatovanými závermi Národnej banky Slovenska o tom, že išlo o nesprávny
prepočet nastaveného poistného, pokiaľ ide o matematicko-poistné výpočty, na základe čoho po tom,
čo si žalobkyňa zvolila prvú z troch možných alternatív, žalovaný nanovo urobil prepočty pôvodne
nastaveného poistného, čo žalovaný aj realizoval spätným prepočtom správnej výšky poistného plnenia,
a ktorého výsledkom bol práve rozdiel v neuznanej sume 698,84 Eur, ktorú čiastku súčasne žalovaný

kompenzoval s uplatneným nárokom na poistné plnenie v rámci likvidácie predmetnej poistnej udalosti
ako pohľadávku poisťovne voči žalobkyni.

Podľa názoru súdu takáto obrana žalovaného neobstojí vôbec a to z nasledujúcich dôvodov:
1/ Podľa názoru súdu žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal, že bol oprávnený realizovať

nanovo matematicko-poistný prepočet pôvodne nastaveného poistného. Z úradnej činnosti súdu je
pritom známe (iné konania vedené pred tunajším súdom voči identickému žalovanému, ktorých
predmetom bolo určenie, že poistné vzťahy ďalej trvajú, napr. 39C 296/2008, 39C/28/2010), že Národná
banka Slovenska v roku 2007 v dôsledku vykonanej kontroly u žalovaného skonštatovala určiténedostatky, predovšetkým v oblasti nedostatočnej tvorby technických rezerv, so stanovenou lehotou na
ich odstránenie, bez povinnosti urobiť nové prepočty už v existujúcich poistných vzťahov, o čom tiež
svedčí v spise doložený listinný doklad - list NB SR z 21.08.2008.

2/ Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by takýto
„prepočet“ bol správny práve vo vzťahu k predmetnému zmluvnému vzťahu, resp. súdu nie je vôbec
zrejmé, akým spôsobom a postupom sa žalovaný dopracoval práve k takémuto „prepočtu“.
3/ Podľa názoru súdu pokiaľ zo strany žalovaného malo podľa jeho tvrdenia dôjsť ku zániku pohľadávky
žalovaného voči žalobkyni v dôsledku „prepočtu“, a to kompenzáciou, pričom v konaní nebolo

preukázané, že by sa zmluvné strany dohodli na možnosti takejto kompenzácie, žalovaný nepreukázal,
že nastali účinky takejto započítacej námietky, v tomto prípade ako jednostranného právneho úkonu,
ktorý pre svoje účinky by si vyžadoval jednak písomnú formu započítacej námietky a jednak prijatie
započítacej námietky žalobkyňou. Ani jedna z týchto podmienok splnená nebola.

Nazákladeuvedenéhosúdpovažujeargumentyžalovanéhovtomtosmerezaneodôvodnenéavkonaní

súčasne nepreukázané.

Preto súd aj s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby konanie o zaplatenie sumy 85,73 Eur s 9,5
% ročným úrokom z omeškania z 22.09.2011 do zaplatenia zastavil a žalovaného zaviazal k povinnosti
zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu 698,84 Eur.

Pretože žalovaný je do dnešného dňa s dlžnou sumou v omeškaní, okrem istiny je povinný zaplatiť tiež
žalobkyni zákonný úrok z omeškania od dátumu, ktorý súd posúdil na rozdiel od žalobkyne odlišným
spôsobom, a to od 28.09.2011 s poukazom na to, že nakoľko pokiaľ ide o povinnosť žalovaného
na úhradu plnenia z predmetnej poistnej udalosti, medzi účastníkmi konania neexistuje dohoda o

jej splatnosti, bolo potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka ustanovenia
paragrafu, na základe čoho splatnosť bolo potrebné stanoviť po uplynutí 15 dní odo dňa ukončenia
šetrenia (dátum 12.09.2011), t.j. na dátum 27.09.2011. Až nasledujúcim dňom po tomto dátume sa
žalovaný prvý krát mohol dostať do omeškania s úhradu dlžnej čiastky. Vzhľadom na takto odlišne
posúdený dátum, od ktorého bolo možné priznať uplatňovaný úrok z omeškania, súd žalobu súčasne v

prevyšujúcej časti (uplatňovaných úrokov z omeškania) zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd žalobkyni, ktorej úspech
prevyšoval jej neúspech, priznal náhradu trov konania pomerne.

Žalobkyňa si vyčíslila trovy konania v zákonnej lehote podaním došlým súdu dňa 23.06.2014 na celkovú
sumu 615,84 Eur ako:
- tarifná odmena za 8 úkonov právnej služby á 51,45 Eur (prevzatie a príprava z roku 2012, žaloba z
roku 2012, vyjadrenie k odporu z 21.08.2012, doplnenie vyjadrenia z 03.04.2013, účasť na pojednávaní
dňa 26.04.2013, porada s klientom dňa 15.05.2013, porada s klientom dňa 16.06.2014 a účasť na

pojednávaní dňa 18.06.2014) a za úkon - účasť na pojednávaní dňa 11.04.2014, ktoré bolo odročené
bez prejednania vo výške 12,86 Eur (spolu 424,46 Eur), ako paušálnu náhradu hotových výdavkov ( pri
výpočtom základe tarifnej odmeny 51,45 Eur ),
- režijný paušál 3x 7,63 Eur za rok 2012, 3x 7,81 Eur za rok 2013 a 3x 8,04 Eur za rok 2014 (spolu 70,44
Eur), ako náhradu hotových výdavkov

- náhrada cestových výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 11.04.2014 Košice - Prešov a späť 2x 38
km osobným motorovým vozidlom pri spotrebe 5,9 l/100 km; cena PHL (benzín) 1,435 Eur/l; základná
náhrada 0,183 Eur/km; spotreba PHM 76 km/100 x 5,9 x 1,435 Eur/l = 6,44 Eur; amortizácia 76 x 0,183
= 13,91 Eur (spolu 6,44 + 13,91 = 20,35 Eur) a
- náhrada za stratu času za každú aj začatú polhodinu á 13,40 Eur x 4 polhodiny (vo výške 53,60 Eur) a

- ako súdny poplatok 47 Eur.
Súčasťou vyčíslenia trov konania sú priemerné ceny pohonných látok SR v roku 2013 ako údaje
Štatistického úradu SR za príslušné referenčné obdobia, opis osvedčenia o evidencií z technického
preukazu, okrem iného pokiaľ ide o údaje o spotrebe, záznam z porady s klientom zo 16.06.2014 a z
15.05.2013.

Súd preskúmal predmetné vyúčtovanie ako súladné s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších
zmien a predpisov.Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobkyne z vyššie uvedených trov konania vo výške 615,84
Eur bolo potrebné žalobkyni priznať trovy konania vo výške 78 % (89% úspech - 11% neúspech v podobe
čiastočného späťvzatia), čo predstavuje konečnú priznanú sumu 480,35 Eur (z toho 443,70 Eur ako

trovy právneho zastúpenia a 36,65 eur ako súdny poplatok) .

Pretože žalobkyňa je v konaní zastúpená advokátkou, žalovaný je povinný trovy konania zaplatiť na účet
právnej zástupkyne žalobkyne podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho
zastúpenia a osobitne iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).