Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. apríl 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Pc/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217205095
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217205095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: P. Š.,

O.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom C.. N. XXX/X, E. C., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného
splnomocnencom: dr. jur. Ferenc Mazács, advokát v Dunajskej Strede, proti odporkyni: C. Š., O.. E., O..
Č.. XXXXXX/XXXX, bytom tamtiež, štátna občianka Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté 22. septembra 1979 vo E. C. a zapísané v knihe
manželstiev bývalého Mestského národného výboru vo E. C. (Č.) vo zväzku XX, ročník 1979, strana
XXX, por. č. XX sa rozvádza.
II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu 6. marca 2017 sa navrhovateľ domáhala rozvodu manželstva s odporkyňou.

V návrhu predniesol, že ich vzťahy sú dlhodobo rozvrátené, odporkyňa viedla spustnutý život a od roku
2002 žila mimo spoločnej domácnosti. V roku 2015 sa do nej vrátila, no naďalej sa o ňu nestará a
navrhovateľovi robí rôzne prieky, na čo tento reagoval agresívne vyháržkami a rozbitím manželkinho
bicykla. Za daných okolností je obnovenie ich spolužitia vylúčené.

2. Odporkyňa na pojednávaní s rozvodom nesúhlasila. Podľa nej navrhovateľ neustále mení svoj vzťah
k nej a pri dvoch predošlých konaniach o rozvod prejavil vôľu zostať s ňou; ich spolužitie je podľa nej

úplne normálne.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 33 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), na
ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov (zápisnica o pojednávaní zo 7. apríla 2017, č. l. 13
a 14) a listinou - sobášnym listom (č. l. 4) a zistil tento

skutkový stav:

4. a) Účastníci uzavreli manželstvo 22. septembra 1979 ako mladí ľudia. Z manželstva pochádzajú
tri medzičasom plnoleté deti, na ktoré súdom stanovené určené výživné odporkyňa riadne neplnila.
Približne od roku 2000 resp. 2002 žila odporkyňa oddelene od navrhovateľa, v dôvodoch tohto oddelenia
sa však rozchádzajú. Navrhovateľ považoval odporkyňu za alkoholičku, tá ho obviňuje z fyzického
napádania a násilného vysťahovania. Odporkyňa sa návrhmi z rokov 2006 a 2009 domáhala rozvodu
manželstva, v oboch prípadoch neúspešne.

b) V roku 2014 alebo 2015 sa odporkyňa vrátila do spoločného domu s navrhovateľom, kde žijú každý
v oddelenej izbe. Nepodarilo sa zistiť, či spolu hospodária alebo sa spoločne starajú o domácnosť.
Spoločné záujmy nemajú a spoločný intímny život prerušený odchodom resp. vylúčením odporkyne zospoločnej domácnosti už neobnovili. Navrhovateľ pritom odporkyňu obviňuje z toho, že sa nestarala a
nestará o domácnosť a v spolužití s ňou pokračovať nechce, čo sa prejavilo okrem iného tým, že 16.
februára2017sajejvyhrážalvážnymublíženímnazdraví,začobolajprávoplatneodsúdený.Odporkyňa

ho naopak obviňuje z toho, že navrhovateľ má mimomanželské známosti, s ktorými trávi spoločné chvíle
a ktoré sú aj príčinou jeho rozhodnutia rozviesť sa. Navrhovateľa obviňuje zo strpčovania života tým,
že v jej izbe odstavil energie a odobral jej všetky spotrebiče. Okrem toho nejaví o navrhovateľa intímny
záujem z dôvodu, že sa stýka s osobami, ktoré sa jej hnusia.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
151 C. s. p.).
V prerokúvanej veci sa obsah výpovedí oboch účastníkov okrem niektorých vcelku podstatných údajov
(opustenie spoločnej domácnosti, oddelené žitie, intímny nezáujem) zásadne odlišoval, zhodovali sa
však v tom, čo je pre konanie podstatné - obaja účastníci hľadali chybu len v druhej strane a útočili na
seba pomerne nevyberaným spôsobom. Za daných okolností nepovažoval súd za potrebné zisťovať

skutočný priebeh každodenného spolužitia navrhovateľa a odporkyne. Preto súd nevykonal dôkazy (§
36 C. m. p.) v tomto smere, ktoré by konanie zbytočne predĺžili a nezmenili by nič na jasne prejavených
postojoch účastníkov voči sebe.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť
len v odôvodnených prípadoch. Takým dôvodom podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine je, že vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pritom sa prihliada na príčiny rozvratu

a na porušenie povinností podľa § 18 a 19 Zákona o rodine (§ 23 ods. 2 a 3 cit. zákona), v zmysle
ktorých sú manželia okrem iného povinní spolu žiť, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať
si a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa už citovaných ustanovení je predpokladom rozvodu existencia vážneho narušenia a trvalého

rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia perspektívy obnovenie spolužitia. Súd musí zistiť
pričíny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri
rozhodovaníorozvodenepodstatné.Podľajudikatúrysúpriposudzovaníexistencierozvratumanželstva
rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti (porov. judikát R 6/1970). Už citované ustanovenia
§ 22 a 23 Zákona o rodine pritom nepredpokladajú skúmanie viny niektorého z manželov na rozvrate

manželstva, ale len skúmanie objektívnej existencie rozvratu. Nie je teda podstatné, či k rozvratu
manželstva došlo z dôvodov, za ktoré niektorá strana zodpovedá alebo nie.

8. Podľa názoru súdu v prerokúvanej veci tak zo zisteného skutkového stavu, ako aj z prejavov
účastníkov voči sebe navzájom zreteľne vyplýva, že obaja voči sebe nie sú schopní plniť citované

povinnosti vymedzené v § 18 Zákona o rodine. Je zrejmé, že ich spolužitie nebolo nikdy bezproblémové,
čo sa prejavilo aj dlhodobým (10 až 13 ročným) oddeleným žitím oboch manželov. Samotné dôvody
tohto oddeleného žitia nie sú podstatné, ba dokonca ak by aj jeho príčinou bolo „vyhodenie“ odporkyne
navrhovateľom zo spoločnej domácnosti v roku 2005, len by to dokresľovalo nezdravé vzťahy medzi
oboma účastníkmi. Ďalej je zrejmé, že takéto oddelené spolužitie vývoju vzťahov účastníkov neprospelo.

V súčasnosti sa spolužitie oboch manželov celkom zjavne obmedzuje na spoločný pobyt v jednom
dome, väčšinou v oddelených izbách. Aj keby bolo pravdivé tvrdenie odporkyne, že sa s navrhovateľom
normálne rozprávajú, takéto spolužitie nemožno považovať za funkčné spolužitie manželov v zmysle §
18 Zákona o rodine.

9. V prerokúvanej veci účastníci už nie sú tzv. mladší manželia a intímne spolužitie teda nie je
najvýznamnejšou alebo osobitne dôležitou stránkou manželstva. U starších manželstiev omnoho viac
vystupuje do popredia vzájomná pomoc a podpora (porov. v tomto smere už judikát IV/1966). Túto
funkciu však manželstvo účastníkov zjavne neplní. Odporkyňa obviňuje navrhovateľa z toho, že jej
neumožňuje riadne užívať ani jej izbu vyčlenenú v spoločnom dome, navrhovateľ odporkyňu naopak

obviňuje z toho, že sa nestará o domácnosť ani oňho. Odporkyňa má voči navrhovateľovi fyzický odpor
kvôli jeho stykom s inými ľuďmi a obviňuje ho zároveň z nevery, navrhovateľ odporkyňu obviňuje z
holdovaniu alkoholu. Podľa názoru súdu už tieto ich vzájomné osočovania pred súdom svedčia o tom,
že obaja porušujú jednu zo základných povinností, a to povinnosť pomáhať si a rešpektovať svojuvlastnú dôstojnosť (§ 18 Zákona o rodine). Manželstvo, hoci aj dlhoročné, v ktorom manželia voči
sebe nerešpektujú tieto základné povinnosti, podľa názoru súdu nemožno považovať za zdravé rodinné
prostredie v zmysle cit. ustanovenia Zákona o rodine.

10. Navrhovateľ v dôsledku čoho stratil záujem o obnovenie takéhoto funkčného spolužitia v zdravom
rodinnom prostredí a má záujem „svoje šťastie“ hľadať inde. Odporkyňa síce deklarovala záujem
v manželstve zotrvať, teda svoj nesúhlas s rozvodom. Súd však na základe celej jej výpovede a
prejavov v konaní nie je presvedčený ani o úprimnosti týchto jej slov, ani o tom, že by mala záujem

zotrvať v manželstve preto, aby s odporcom obnovila fungujúce manželské spolužitie. Zo správania
odporkyne nie je zrejmé, že by voči navrhovateľovi prejavovala úprimné city. Podľa názoru súdu jej
prejavy na pojednávaní svedčia o tom, že sama má voči navrhovateľovi vážne výhrady, ktoré aj na
pojednávaní jasne artikulovala. Pretože rovnako zásadné výhrady má voči odporkyni aj navrhovateľ,
ďalšie pokračovanie manželstva by podľa názoru súdu neviedlo k obnoveniu funkčného spolužitia,
ale naopak, len k pokračovaniu vzájomného trápenia, priekov a osočovania. To však nie je účelom

zachovania manželstva v zmysle § 22 a 23 Zákona o rodine.

11. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne je vážne a trvalo
rozvrátené a obnovenie funkčného spolužitia nemožno očakávať. To podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 22
Zákona o rodine odôvodňuje zrušenie manželstva rozvodom. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel

a rozhodol v zmysle výroku I.

12. Výrok o trovách konania spočíva na prvej časti vety § 52 C. m. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).