Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/1001/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207538
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214207538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, Údernícka 5, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka
5, Bratislava, proti žalovanému: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XXX, S., o zaplatenie 84,84
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.
septembra 2014, č.k. 9C/342/2014-37, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy
84,84 eur s príslušenstvom, s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa,
a.s., Tomášikova 48, Bratislava, uzatvoril so žalovaným dňa 12.09.2005 zmluvu o splátkovom úvere č.
192390196, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu v znení
ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej
výške 23.500,- Sk (780,06 eur), ktorú sumu sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po
21,21 eur. Žalovaný nesplnil v stanovených termínoch splátky, porušil tým svoje povinnosti vyplývajúce

zo zmluvy. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 879 Občianskeho zákonníka, §
52 O.z., § 1 ods. 1, § 2, § 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy podľa §
5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100, 101, 103 O.z.. Z vykonaného dokazovania
zistil, že dňa 12.09.2005 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v dohodnutej výške 23.500,- Sk, žalovaný mal úver
splácať po 639,- Sk mesačne, dátum konečnej splatnosti bol určený dňom 20.08.2010. Žalobca sa
domáha zaplatenia sumy 84,84 eur ako dlhu z úveru, pričom uvedená suma predstavuje dlžné splátky

úveru splatné ku dňu 21.05.2010 vo výške 21,21 eur, ku dňu 21.06.2010 vo výške 21,21 eur, ku dňu
21.07.2010 vo výške 21,21 eur a ku dňu 21.08.2010 vo výške 21,21 eur. Konečná splatnosť bola
dojednaná na deň 20.08.2010. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 09.04.2014. Všeobecná
trojročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 21.08.2010, t.j. deň nasledujúci po dátume
konečnej splatnosti úveru a uplynula najneskôr dňa 21.08.2013. Z uvedeného súd považuje celý nárok
žalobcu za premlčaný a preto ho ako nedôvodný zamietol, keďže na premlčanie súd prihliada ex offo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovaný mal v konaní plný úspech,

avšak náhradu trov si neuplatnil a ani mu žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, preto súd rozhodol tak,
že nemá nárok na nich náhradu.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
premlčacej doby. Bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o

úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán
je spotrebiteľ. Poukázal na rozhodnutie NS SR 2 M Cdo 3/2011, 6 M Cdo 4/2012 a viaceré rozhodnutia
Krajských súdov v Banskej Bystrici, Trnave. Nesúhlasí tiež s tým, že súd aplikoval ustanovenie §
5b ZoOS, nakoľko toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. Aplikáciou ustanovenia §
5b dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie, k

porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v článku 13 ods. 4 Ústavy SR,
k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva a tiež k porušeniu práva na prístup
k nezávislému a nestrannému súdu a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania
garantovanejčlánkom47ods.3ÚstavySRačlánkom37ods.3Listinyzákladnýchprávaslobôd.Právna
úprava platná v SR do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej
po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom ochrany spotrebiteľa prijala

Národná Rada SR § 5b ZoOS v ktorom prikázala prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania ex offo. Aplikáciou ustanovenia §
5b na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu
pohľadávok veriteľom a k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako
jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov

verejnej moci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, návrhu v
celom rozsahu vyhovel, alternatívne aby ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedokprípustný(§355ods.1CSP)postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9C/342/2014 je určenie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 84,84 eur s príslušenstvom, titulom nedoplatku zo
Zmluvy o splátkovom úvere č. 192390196 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
sporiteľnou, a.s., Bratislava a žalovaným dňa 12.09.2005.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bol návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý z dôvodu premlčania nároku.

6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho

výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených
nárokov, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi strán sporu a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom

na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

7. Odvolateľ v odvolaní poukázal na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, podľa
názoru žalobcu ide o tzv. absolútny obchod, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom.

8. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ustanovení § 52 rozdielne
v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. § 52 O.z. v znení

do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. S účinnosťou od 01.01.2008 O.z. v § 52ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 1 O.z. v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase
uzavretia predmetnej zmluvy účastníkmi, zmluva o úvere ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku

pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 O.z. nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a Zákona č. 634/1992 Zb. v znení od 25.11.2004 keďže ide
o zmluvu zavretú podľa Obchodného zákonníka, jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo
viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku SR spotrebiteľskou zmluvou.

Keďže z ustanovenia § 52 a nasledujúce O.z. nie je možné vyvodiť, že piata hlava O.z. sa vzťahuje len
a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, odvolací súd je toho názoru,
že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasledujúce O.z. je nevyhnutné
aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v citovanom ustanovení § 23 a Zákona o
ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri

poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za spotrebiteľskú, musí byť splnená podmienka,
že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov,
pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah;
k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie, spotrebiteľskou zmluvou
je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym alebo

Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Ďalšou namietanou skutočnosťou bola
aplikácia ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, odvolací súd dodáva, že toto ustanovenie
upravuje procesný postup orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ktorým je aj súd,
má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise.
Táto norma neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ju zaviedla,

musí platiť pravidlo jej okamžitej aplikovateľnosti. Ak platí, že ustanovenie § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim jej aplikácie, má
súd prihliadať na premlčanie ex offo vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia
začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b

Zákona o ochrane spotrebiteľa správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.
Rovnaké právne závery zaujal Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutiach sp.zn. 3 M Cdo 14/2014 z
21.04.2015, sp.zn. 8 M Cdo 13/2014 z 21.05.2015 a sp.zn. 4 MCdo 17/2014 z 26.11.2015. Odvolací súd
preto odkazuje na právne závery v citovaných rozhodnutiach NS SR, pričom ich ústavnú udržateľnosť
potvrdilužajÚstavnýsúdSRvuznesenísp.zn.II.ÚS729/2015zo04.11.2015,ktorýmodmietolsťažnosť

sťažovateľky ako neopodstatnenú.

9. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods.
1 CSP za použitia ustanovenia § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu v celom
rozsahu.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).