Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/181/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114226076
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114226076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: S.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. D. XXXX/X, V., o zaplatenie 789,57 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10C/237/2015-46 zo dňa 11.02.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade
trov konania žalovanej p o t v r d z u j e .

II. V časti o náhrade trov konania združenia Spotrebiteľské združenie OSA, IČO: 42 260 086, so
sídlom Fedinova 6, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: HKP Legal, s.r.o., IČO: 36 727 334, so
sídlom Sasinkova 6, Bratislava, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že združeniu
Spotrebiteľské združenie OSA sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žalovaná má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

IV. Združeniu Spotrebiteľské združenie OSA, IČO: 42 260 086, so sídlom Fedinova 6, Bratislava,
zastúpený splnomocnencom: HKP Legal, s.r.o., IČO: 36 727 334, so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, sa
náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku návrh zamietol, druhým odsekom
výroku žalovanej náhradu trov konania nepriznal a tretím odsekom výroku žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania v sume 143,62 Eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku jeho splnomocnencovi. Rozhodnutie odôvodnil použitím § 497 a § 499

Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 517 ods. 2, Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) a
b), § 2, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vecne
argumentoval tým, že navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 27.01.2010 Zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8100027325, na základe ktorej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver
vo výške 1.493,73 Eur so zmluvnou odmenou vo výške 969,53 Eur. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť
uvedený úver s príslušenstvom v 24 mesačných splátkach vo výške 102,64 Eur splatných vždy k 19. dňu
v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 63,32%, priemerná ročná percentuálna

miera nákladov predstavovala 48,96% a úrok bol dohodnutý vo výške 68,82% ročne. Listom zo dňa
02.10.2011 oznámil navrhovateľ odporkyni, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 17, 18, 19 v sume
286,37 Eur s tým, že ak sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok
o viac ako tri mesiace a uplynie lehota 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetkyzáväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Odporkyňa zaplatila z poskytnutého
úveru navrhovateľovi doposiaľ sumu 1.673,79 Eur. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru,
že návrh nebol podaný dôvodne. Účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá má

charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na základe ktorej uzatvorenej zmluvy
o revolvingovom úvere navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver v sume 1.493,73 Eur s
dohodnutým úrokom vo výške 68,82% ročne a so zmluvnou odmenou za poskytnutie úveru vo výške

969,53 Eur. Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g), i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov základné obsahové náležitosti, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V takomto prípade sa spotrebiteľský
úver poskytnutý navrhovateľom odporkyni považuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov za bezúročný a bez
poplatkov. Navrhovateľ tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru a odmeny za poskytnutie úveru
ale len nárok na zaplatenie istiny, teda poskytnutej čiastky úveru (úverový limit). Navrhovateľ poskytol
odporkyniúvervsume1.493,73Euraodporkyňazaplatilanavrhovateľovizposkytnutéhoúverudoposiaľ

sumu 1.673,79 Eur, čo je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti viac, ako má navrhovateľ nárok. Z
uvedených dôvodov považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 789,57 Eur s príslušenstvom
za neopodstatnený, a preto ho v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa
ustanovenia§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,keďžeodporkyňabolavkonaníplneúspešná.
Plne úspešnej odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania výslovne

nežiadala, i keď inak by jej na ňu vzniklo právo a navyše odporkyni v konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal súd náhradu trov konania v
sume 143,62 Eur spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, a to za 2 úkony právnej služby á 51,45
Eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 11.08.2015, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa
11.08.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 2-krát režijný paušál á 8,39 Eur podľa § 16 ods.

3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a 20% DPH v sume 23,94 Eur (20% z odmeny za úkony právnej služby a
z režijného paušálu, t.j. 119,68 Eur x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktorú prisúdenú
náhradu trov konania je navrhovateľ povinný podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku zaplatiť splnomocnencovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

2. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel,
alebo ho zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie. Odvolateľ si zároveň uplatnil a vyčíslil
náhradu trov odvolacieho konania v sume 72,04 Eur. Ako odvolacie dôvody označil dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Argumentoval tým, že záver súdu o tom, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, nie
je správny, poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznil, že obsah
zmluvy je potrebné posúdiť podľa všetkých listín, dokumentov a ustanovení, ktoré ju tvoria, teda aj
podľa zmluvných dojednaní a oznámení veriteľa o schválení úveru. Zmluva obsahuje údaj o konečnej
splatnosti úveru, a to v čl. 4, bod 4.6 zmluvných dojednaní, podľa ktorého úver je po každom revolvingu

splatný podľa nového splátkového kalendára, deň splatnosti poslednej splátky úveru podľa posledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru, Žalobca namieta správnosť záverov súdu,
podľa ktorého by zmluva mala obsahovať určenie počtu splátok, dátum ich splatnosti ako aj ich výšku.
Zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a termíny splatnosti. Požiadavku na samostatné
rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok úrokov, istiny je potrebné posudzovať s ohľadom

na praktický význam a reálnu využiteľnosť daných údajov. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch
účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžaduje, aby
boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto
požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky

uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Odvolateľ podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166. Odvolateľ namietal tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade
trovkonaniavedľajšiehoúčastníkazdôvodujehonepreskúmateľnostiarozporusozákonom,keďsúdsanezaoberalkritériomúčelnostipriznanýchtrov,keďvedľajšíúčastníkmásvojpredmetčinnostivykonávať
sám. Odvolateľ nenamieta otázku samotného právneho zastúpenia, ale jeho účelnosť, poukazujúc
na šablónovitosť podaní vedľajšieho účastníka predkladaných v nespočetnom množstve prípadov.

Odvolateľ podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/958/2014,
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012, ako aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/2013.

3. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadrila písomne, uviedla, že

žiada súd, aby do konania naďalej prijal vedľajšieho účastníka, ktorého prosí, aby u žalobcu našlo sumu
205,- Eur, ktorú zaplatili podvodníkovi F. a nedostala sa do pokladne žalobcu, ktorý nepriznáva, že mu
žalovaná zaplatila viac ako mal nárok, a to sumu 180,06 Eur a sumu 205,- Eur, spolu 385,06 Eur.

4. Vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý vystupoval v konaní do 30.06.2016, odvolanie nepodal
a k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je v prevažnej časti dôvodné,
v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnej zamietajúcej časti ako vecne

správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť, dôvodné ho však bolo zrušiť v časti určenia neprijateľnej
zmluvnej podmienky a zmeniť v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľovi.

9. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať

iba nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom zo dňa 24.09.2014 doručeným súdu 14.10.2014
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 789,57 Eur s
úrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy789,57Eurod23.01.2012dozaplateniaanáhradutrov

konania. Dňa 27.01.2010 uzatvorili žalobca a žalovaná Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100027325,
na základe ktorej zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.493,73 Eur. Poskytnutý úver sa
žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 24 mesačných splátkach vo výške 102,64 Eur v termínoch
splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Na základe žiadosti žalovanej sa dohodlina odklade splátok č. 8, 9, 10 pôžičky a tieto sa žalovaná zaviazala splatiť ako splátky č. 25, 26, 27.
Žalovaná sa dostala do omeškania už s úhradou pri splátke č. 2. Do okamžitej splatnosti úveru žalovaná
zaplatila napokon len sumu 1.673,79 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná sa dostala do omeškania s

úhradou splátky č. 20 o viac ako tri mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala
podľa žalobcu uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 789,57 Eur dňa 22.01.2012, túto sumu
neuhradila ani čiastočne.

11. Medzi stranami nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné

ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

12. V zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

13. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až
j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ods. 3 veta druhá).

14. Ustanovenie § 4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva

o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž
neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať
do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť

ich bezprostredne splatiť v celej výške.

15. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie
neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (ods. 3 veta druhá).

16. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj

nároky, na ktoré nemá právo.

17. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva
neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona, preto v zmysle § 4 ods. 3

zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zmluva neobsahovala rozčlenenie splátok úveru na
istinu, úroky a iné poplatky (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu,
úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala z

vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva
(ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho
vzťahu) zodpovedá len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone
slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského

úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným
iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj
vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti
takejtoúpravyspotrebiteľskýchúverovodúpravyúverovvšeobecneprávedôkazomzvýšenejpozornosti
venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný

ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy
reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi
vrátiť).19. Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že vyššie spomínanému záujmu na
čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú formulácie, vyžadujúce od
spotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia viacerých pojmov, nezriedka

„roztrúsených“vrôznychčastiachlistínspotrebiteľovipredkladaných(aleajnepredkladaných)napodpis,
v ktorých sa tak logicky možno „stratiť“.

20. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 2
písm. i) v spojení s § 4 ods. 3 veta druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutý

úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom podľa dokladov predložených žalobcom,
žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.493,73 Eur, doposiaľ uhradila sumu vo výške 1.673,79 Eur,
preto bolo dôvodné návrh ako nedôvodný zamietnuť. Sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
nastupuje už v prípade nesplnenia čo i len jednej podmienky uvedenej v ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ, preto pre
záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postačuje preukázanie nesplnenia podmienky v zmysle
citovaného ust. § 4 ods. 2 písm. i) a nie je potrebné skúmanie ďalších podmienok.

21. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími, podľa súdu prvej inštancie

absentujúcimi, podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere účastníkov, už nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti, vrátane výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej, odvolaním osobitne

nenapadnutého, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

23. Odvolací súd však považoval za dôvodné odvolanie žalobcu v časti náhrady trov konania vedľajšieho
účastníka, ktorý v konaní vystupoval do 30.06.2016.

24. V konaní do 30.06.2016 vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej združenie
Spotrebiteľské združenie OSA (ďalej aj „združenie“), a to podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Ako už bolo
konštatované, odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na
to, že predošlý inštitút vedľajšieho účastníctva upravený v O.s.p. bol nahradený inštitútom intervencie,
ktorý je upravený v ust. § 81 a nasl. C.s.p., pričom Spotrebiteľské združenie OSA už nespĺňa zákonné
podmienky na to, aby v konaní mohlo vystupovať ako intervenient, nakoľko na jeho strane nie je daný
právny záujem na výsledku konania, s účinnosťou od 01.07.2016 ex lege sa už predmetného konania

nezúčastňuje, a to bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať. Takéto občianske združenie môže
zastupovať žalovaného spotrebiteľa už len na základe udeleného splnomocnenia v zmysle § 291 ods. 1
CSP alebo môže v konaní vystupovať ako osobitný subjekt za splnenia podmienok v zmysle § 95 ods.
1 CSP (nevyhnutný je súhlas žalovaného), čo v predmetnom konaní splnené nebolo.

25. Bolo však potrebné rozhodnúť o trovách konania, ktoré združeniu vznikli do 30.06.2016, a to jednak o
trovách prvoinštančného konania na základe podaného odvolania žalobcu, ako aj o trovách odvolacieho
konania.

26. Čo sa týka trovách prvoinštančného konania, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s

odvolacou námietkou žalobcu, ktorý dôvodne namietal neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, ktorým bolo združenie, poukazujúc na osobitný charakter občianskeho združenia na ochranu
spotrebiteľov, takýto subjekt by mal byť odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie
svojej činnosti. Predložené podanie vedľajšieho účastníka je zhodné, ako predkladá v iných veciach,môže ich preto predkladať sám vedľajší účastník, poukazujúc napr. na paušálne formulovanú námietku
premlčania. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych
právnych veciach, v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona, podporne odkazujúc na rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 9/2013 a sp. zn. 6 MCdo 5/2013. Trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa
obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej ktorej
veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie
práva na súde (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).

27. Odvolací súd preto v danom prípade vychádzal z toho, že združenie síce malo právo dať sa v
konaní zastúpiť advokátom, ak mu však v súvislosti s týmto zastúpením vznikli trovy, bolo by dôvodné
na ich zaplatenie zaviazať v konaní neúspešného žalobcu len za splnenia podmienky účelnosti týchto
trov. Vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o notoricky sa opakujúcu spotrebiteľskú vec, v ktorej
je už pomerne ustálená rozhodovacia prax súdov, ktoré ex offo posudzujú splnenie náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, ako aj otázku premlčania či neprijateľných zmluvných podmienok, nemajúc
žiadne znaky zvýšenej obtiažnosti či výnimočnosti, pričom podania vedľajšieho účastníka mali len
opakujúci sa formulárový charakter, a teda vedľajší účastník mohol využiť podania z obdobných vecí,
ktoré už mal k dispozícii, odvolací súd nepovažoval za dôvodné priznať vedľajšiemu účastníkovi právo
na náhradu trov prvoinštančného konania.

28. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o
náhrade trov konania vo vzťahu k združeniu Spotrebiteľské združenie OSA podľa § 388 C.s.p. zmenil
tak, že združeniu sa náhrada trov konania nepriznáva.

29. Rovnaký záver platí aj pre trovy odvolacieho konania, pričom však združeniu v odvolacom konaní
ani žiadne trovy nevznikli, preto bolo dôvodné mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznať podľa §
255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p.

30. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní vo vzťahu k meritu veci
úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).